Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/152/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Gatial, Orgovánová 10, 960 01 Zvolen, IČO: 33281131, zast. advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátska kancelária Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020501/1/1160498/2012/4915 zo dňa 11. septembra 2012, č. 1020501/1/1160549/2012/4915 zo dňa 11. septembra 2012 a č. 1020501/1/1160533/2012/4915 zo dňa 11. septembra 2012 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160498/2012/4915 z 11.09.2012 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/333368/2012 zo dňa 11.05.2012, rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160549/2012/4915 z 11.09.2012 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/338074/2012 zo dňa 11.05.2012 a rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160533/2012/4915 zo dňa 11.09.2012 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/336805/2012 zo dňa 11.05.2012 z r u š u j e podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 873,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 12.12.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1160498/2012/4915 zo dňa 11.09.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9614301/5/333368/2012 zo dňa 11.05.2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie jún 2009 vo výške 9224,10 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom

- o správne daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly č. /Tre zo dňa 15.03.2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom, má teda podľa žalobcu charakter nezákonne získaného dôkazu, a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy, že dodatok k

protokolu je podľa súčasťou protokolu a teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s . Žalobca zároveň namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, sa žalovaný nevysporiadal.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu, bol prerokovaný so žalobcom v súlade s dňa 31.03.2011, t.j. v deň uvedený vo výzve. Z prerokovania protokolu bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Tre zo dňa 31.03.2011. Podľa žalovaného z dikcie nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená v súlade so zákonom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že sa v odvolacom konaní s námietkou o nezákonnosti prerokovania protokolu nevysporiadal a odcitoval text predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, v ktorom sa s námietkou vysporiadal opisom procesu prerokovania protokolu s tým, že uzavrel, že z ust. nevyplýva povinnosť pre správcu dane doručiť dodatok k protokolu daňovému subjektu.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. I/227/15889-84795/2011/990458 z 30.08.2011 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s týmito ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa .

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že správca dane po zrušovacom rozhodnutí prerušil konanie rozhodnutím č. /Tre zo dňa 18.11.2011, ktoré oznámil žalobcovi. Vo vyrubovacom konaní doplnil šetrenie podmienok oslobodenia od dane podľa (ďalej len „“) zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe, ktorá odpovedala prostredníctvom formulára SCAC 2004 č. E-SK- HU-2011126-21788-022270-R (evidovaný správcom dane pod č. 1/844989/2012 zo dňa 04.04.2012), pričom výsledky tohto šetrenia nepreukázali nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru od žalobcu maďarskému odberateľovi - spoločnosti MILÁN 2005 Kft. Dožiadaná maďarská daňová správa v odpovedi uviedla, že konateľka spoločnosti MILÁN 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom (IC) nadobudnutí a nepredložila o tom doklady, ďalej že slovenskej daňovej správe už bola oznámená skutočnosť, že p. Jozef Gatial nepoznal registrovaných konateľov spoločnosti MILÁN 2005 Kft. a bol v kontakte s p. E. N.. P. N. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou MILÁN 2005 Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. V spoločnosti MILÁN 2005 Kft. bola vykonaná kontrola za obdobie 01.07.2008 až 31.12.2009 a nebolo potvrdené uskutočnenie IC nadobudnutia tovaru. Správca dane v rozhodnutí č. 9614301/5/333368/2011 zo dňa 11.05.2012 uviedol, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti ohľadom preverovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom, a preto trvá na zistených skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v protokole zo dňa 15.03.2011.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné, ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného, že dokazovanie podľa neznamená povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového

subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania podľa žaloby ho poškodilo v jeho právach a právom chránených záujmoch pri daňovej kontrole a v daňovom konaní.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. K nesúhlasu s jeho názormi na rozsah dokazovania na podporu svojho názoru odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07.09.2011, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovanie z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa žalobcu porušil povinnosť uvedenú v - povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy a bez ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné.

5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované“ v a tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom.

Žalovaný k vyššie uvedeným dôvodom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní tak, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly označil za nepravdivé.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa a klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011, pričom mal právo k tomuto sa vyjadriť, čo neurobil.

7. Žalobca zhodne ako v bode 4. žaloby namietal, že nebol oboznámený „s výsledkami medzinárodných dožiadaní z hľadiska hmotnoprávnych následkov odpovedí z týchto medzinárodných dožiadaní“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane neboli označené úkony, o ktorých správca dane tvrdí, že ich vykonal po vykonaní daňovej kontroly, nie sú v rozhodnutiach špecifikované, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobcovi bolo takým postupom odňaté zákonné právo vyjadriť sa ku všetkým úkonom a predkladať na základe špecifikovaných pochybností ďalšie dôkazy. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane nie je uvedené, na základe akého zákonne získaného dôkazu prijali záver, že konateľka odberateľa žiadne zdaniteľné plnenie od žalobcu neprijala. Ďalej tvrdil, že po prevzatí napadnutého rozhodnutia získal čestné prehlásenie p. E. N., ktorý pre firmu odberateľa poskytoval služby a ktorého vyjadrenie bolo správcovi dane známe už v r. 2011. Toto vyjadrenie bolo vyhodnotené ako dôkaz.

Uvedená osoba nebola maďarskou daňovou správou kontaktovaná a ani nebola konfrontovaná s konateľkou odberateľa. Prvostupňový správny orgán použil výpoveď konateľky ako dôkaz, ktorý je v rozpore so skutkovým stavom a uznanie správnosti tohto dôkazu je protizákonné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenému žalobnému dôvodu zopakoval, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011 oboznámený s výsledkami medzinárodných dožiadaní, ako aj s protokolom, v ktorom boli obsiahnuté zistenia z daňovej kontroly. Ďalšie úkony vykonané správcom dane sú opísané v napadnutom rozhodnutí o prerušení konania za účelom dožiadania adresovaného na maďarskú daňovú správu v záujme objasnenia skutkového stavu dodania tovaru do Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že podľa čl. ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkazy zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované v ďalším orgánom uvedenej krajiny. Ďalej k čestnému prehláseniu p. N. uviedol, že nebol preukázaný vzťah tejto osoby s maďarským odberateľom - daňovým subjektom MILÁN 2005 Kft. a nejde ani o účastníka daňového konania. Poukázal tiež na rozpor medzi žalobcom predloženými prepravnými CMR dokladmi, kde je ako dopravca uvedený odberateľ a podľa čestného vyhlásenia p. N. mala byť prepravcom spoločnosť Walli-Comp Kft..

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobca úplne totožne, ako je vyššie uvedené, sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1160549/2012/4915 zo dňa 11.09.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9614301/5/338074/2012 zo dňa 11.05.2012, ktorým správca dane vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 vo výške 8790,54 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom

- . Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly č. /Tre zo dňa 15.03.2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom, má teda podľa žalobcu charakter nezákonne získaného dôkazu, a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa súčasťou protokolu a teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s . Žalobca zároveň namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, sa žalovaný nevysporiadal.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu, bol prerokovaný so žalobcom v súlade s dňa 31.03.2011, t.j. v deň uvedený vo výzve. Z prerokovania protokolu bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Tre zo dňa 31.03.2011. Podľa žalovaného z dikcie nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu

daňovníka v deň jeho prerokovania. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená v súlade so zákonom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že sa v odvolacom konaní s námietkou o nezákonnosti prerokovania protokolu nevysporiadal a odcitoval text predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, v ktorom sa s námietkou vysporiadal opisom procesu prerokovania protokolu s tým, že uzavrel, že z ust. nevyplýva povinnosť pre správcu dane doručiť dodatok k protokolu daňovému subjektu.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. I/227/15892-84798/2011/990458-r z 30.08.2011 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s týmito ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa .

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že správca dane po zrušovacom rozhodnutí prerušil konanie rozhodnutím č. /Tre zo dňa 18.11.2011, ktoré oznámil žalobcovi. Vo vyrubovacom konaní doplnil šetrenie podmienok oslobodenia od dane podľa (ďalej len „“) zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe, ktorá odpovedala prostredníctvom formulára SCAC 2004 č. E-SK- HU-2011126-21788-022270-R (evidovaný správcom dane pod č. 1/844989/2012 zo dňa 04.04.2012), pričom výsledky tohto šetrenia nepreukázali nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru od žalobcu maďarskému odberateľovi - spoločnosti MILÁN 2005 Kft. Dožiadaná maďarská daňová správa v odpovedi uviedla, že konateľka spoločnosti MILÁN 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom (IC) nadobudnutí a nepredložila o tom doklady, ďalej že slovenskej daňovej správe už bola oznámená skutočnosť, že p. Jozef Gatial nepoznal registrovaných konateľov spoločnosti MILÁN 2005 Kft. a bol v kontakte s p. E. N.. P. N. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou MILÁN 2005 Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. V spoločnosti MILÁN 2005 Kft. bola vykonaná kontrola za obdobie 01.07.2008 až 31.12.2009 a nebolo potvrdené uskutočnenie IC nadobudnutia tovaru. Správca dane v rozhodnutí č. 9614301/5/333368/2011 zo dňa 11.05.2012 uviedol, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti ohľadom preverovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom, a preto trvá na zistených skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v protokole zo dňa 15.03.2011.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné, ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného, že dokazovanie podľa neznamená povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania podľa žaloby ho poškodilo v jeho právach a právom chránených záujmoch pri daňovej kontrole a v daňovom konaní.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. K nesúhlasu s jeho názormi na rozsah dokazovania na podporu svojho názoru odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07.09.2011, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovanie z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa žalobcu porušil povinnosť uvedenú v - povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy a bez ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné.

5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované“ v a tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom.

Žalovaný k vyššie uvedeným dôvodom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní tak, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly označil za nepravdivé.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa a klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011, pričom mal právo k tomuto sa vyjadriť, čo neurobil.

7. Žalobca zhodne ako v bode 4. žaloby namietal, že nebol oboznámený „s výsledkami medzinárodných dožiadaní z hľadiska hmotnoprávnych následkov odpovedí z týchto medzinárodných dožiadaní“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane neboli označené úkony, o ktorých správca dane tvrdí, že ich vykonal po vykonaní daňovej kontroly, nie sú v rozhodnutiach špecifikované, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobcovi bolo takým postupom odňaté zákonné právo vyjadriť sa ku všetkým úkonom a predkladať na základe špecifikovaných pochybností ďalšie dôkazy. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane nie je uvedené, na základe akého zákonne získaného dôkazu prijali záver, že konateľka odberateľa žiadne zdaniteľné plnenie od žalobcu neprijala. Ďalej tvrdil, že po prevzatí napadnutého rozhodnutia získal čestné prehlásenie p. N. E., ktorý pre firmu odberateľa poskytoval služby a ktorého vyjadrenie bolo správcovi dane známe už v r. 2011. Toto vyjadrenie bolo vyhodnotené ako dôkaz. Uvedená osoba nebola maďarskou daňovou správou kontaktovaná a ani nebola konfrontovaná s konateľkou odberateľa. Prvostupňový správny orgán použil výpoveď konateľky ako dôkaz, ktorý je v rozpore so skutkovým stavom a uznanie správnosti tohto dôkazu je protizákonné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenému žalobnému dôvodu zopakoval, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011 oboznámený s výsledkami medzinárodných dožiadaní, ako aj s protokolom, v ktorom boli obsiahnuté zistenia z daňovej kontroly. Ďalšie úkony vykonané správcom dane sú opísané v napadnutom rozhodnutí o prerušení konania za účelom dožiadania na maďarskú daňovú správu v záujme objasnenia skutkového stavu dodania tovaru do Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že podľa čl. ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkazy zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované v ďalším orgánom uvedenej krajiny. Ďalej k čestnému prehláseniu p. N. uviedol, že nebol preukázaný vzťah tejto osoby s maďarským

odberateľom - daňovým subjektom MILÁN 2005 Kft. a nejde ani o účastníka daňového konania. Poukázal tiež na rozpor medzi žalobcom predloženými prepravnými CMR dokladmi, kde je ako dopravca uvedený odberateľ a podľa čestného vyhlásenia p. N. mala byť prepravcom spoločnosť Walli-Comp Kft..

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy, jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobca úplne totožne, ako je vyššie uvedené, sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1160533/2012/4915 zo dňa 11.09.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9614301/5/336805/2012 zo dňa 11.05.2012, ktorým správca dane vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 vo výške 7464,73 Eur.

Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že postupovali v rozpore s procesným predpisom

- . Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti:

1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly č. /Tre zo dňa 15.03.2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 nebol prerokovaný v súlade so zákonom, má teda podľa žalobcu charakter nezákonne získaného dôkazu, a preto ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy, že dodatok k protokolu je podľa súčasťou protokolu a teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s . Žalobca zároveň namietol aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, sa žalovaný nevysporiadal.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu, bol prerokovaný so žalobcom v súlade s dňa 31.03.2011, t.j. v deň uvedený vo výzve. Z prerokovania protokolu bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Tre zo dňa 31.03.2011. Podľa žalovaného z dikcie nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby doručil kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť s obsahom dodatku k protokolu daňovníka v deň jeho prerokovania. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená v súlade so zákonom. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, že sa v odvolacom konaní s námietkou o nezákonnosti prerokovania protokolu nevysporiadal a odcitoval text predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, v ktorom sa s námietkou vysporiadal opisom procesu prerokovania protokolu s tým, že uzavrel, že z ust. nevyplýva povinnosť pre správcu dane doručiť dodatok k protokolu daňovému subjektu.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán porušil tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. I/227/15891-84797/2011/990458-r z 30.08.2011 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutiach a ak vykonal ďalšie dokazovanie, tak žalobcu s týmito ďalšími dôkazmi neoboznámil, čím žalobcovi zabránil vo výkone práva podľa .

Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že správca dane po zrušovacom rozhodnutí prerušil konanie rozhodnutím č. /Tre zo dňa 18.11.2011, ktoré oznámil žalobcovi. Vo vyrubovacom konaní doplnil šetrenie podmienok oslobodenia od dane podľa (ďalej len „“) zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe, ktorá odpovedala prostredníctvom formulára SCAC 2004 č. E-SK- HU-2011126-21788-022270-R (evidovaný správcom dane pod č. 1/844989/2012 zo dňa 04.04.2012), pričom výsledky tohto šetrenia nepreukázali nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru od žalobcu maďarskému odberateľovi - spoločnosti MILÁN 2005 Kft. Dožiadaná maďarská daňová správa v odpovedi uviedla, že konateľka spoločnosti MILÁN 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom (IC) nadobudnutí a nepredložila o tom doklady, ďalej že slovenskej daňovej správe už bola oznámená skutočnosť, že p. Jozef Gatial nepoznal registrovaných konateľov spoločnosti MILÁN 2005 Kft. a bol v kontakte s p. E. N.. P. N. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou MILÁN 2005 Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. V spoločnosti MILÁN 2005 Kft. bola vykonaná kontrola za obdobie 01.07.2008 až 31.12.2009 a nebolo potvrdené uskutočnenie IC nadobudnutia tovaru. Správca dane v rozhodnutí č. 9614301/5/333368/2011 zo dňa 11.05.2012 uviedol, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti ohľadom preverovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom, a preto trvá na zistených skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v protokole zo dňa 15.03.2011.

3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namiesto toho odôvodnenie obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú totožné, ako boli proti zrušenému platobnému výmeru. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného, že dokazovanie podľa neznamená povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania podľa žaloby ho poškodilo v jeho právach a právom chránených záujmoch pri daňovej kontrole a v daňovom konaní.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich dôvodoch uvedených tak vo vyjadrení k protokolu, ako aj v predchádzajúcom odvolaní. K nesúhlasu s jeho názormi na rozsah dokazovania na podporu svojho názoru odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07.09.2011, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovanie z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa žalobcu porušil povinnosť uvedenú v - povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy a bez ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné.

5. Žalobca namietol, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované“ v a tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný nepostupoval v zmysle v súčinnosti so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom.

Žalovaný k vyššie uvedeným dôvodom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly a s výsledkami všetkých dožiadaní tak, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní. Tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej kontroly označil za nepravdivé.

6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa a klásť otázky svedkom a znalcom a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že u dodávateľov žalobcu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnicu o miestnom zisťovaní a správca dane má k dispozícii len korešpondenciu s dožiadaným správcom dane, s ktorou bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011, pričom mal právo k tomuto sa vyjadriť, čo neurobil.

7. Žalobca zhodne ako v bode 4. žaloby namietal, že nebol oboznámený „s výsledkami medzinárodných dožiadaní z hľadiska hmotnoprávnych následkov odpovedí z týchto medzinárodných dožiadaní“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane neboli označené úkony, o ktorých správca dane tvrdí, že ich vykonal po vykonaní daňovej kontroly, nie sú v rozhodnutiach špecifikované, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobcovi bolo takým postupom odňaté zákonné právo vyjadriť sa ku všetkým úkonom a predkladať na základe špecifikovaných pochybností ďalšie dôkazy. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane nie je uvedené, na základe akého zákonne získaného dôkazu prijali záver, že konateľka odberateľa žiadne zdaniteľné plnenie od žalobcu neprijala. Ďalej tvrdil, že po prevzatí napadnutého rozhodnutia získal čestné prehlásenie p. N. E., ktorý pre firmu odberateľa poskytoval služby a ktorého vyjadrenie bolo správcovi dane známe už v r. 2011. Toto vyjadrenie bolo vyhodnotené ako dôkaz. Uvedená osoba nebola maďarskou daňovou správou kontaktovaná a ani nebola konfrontovaná s konateľkou odberateľa. Prvostupňový správny orgán použil výpoveď konateľky ako dôkaz, ktorý je v rozpore so skutkovým stavom a uznanie správnosti tohto dôkazu je protizákonné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenému žalobnému dôvodu zopakoval, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 15.03.2011 oboznámený s výsledkami medzinárodných dožiadaní, ako aj s protokolom, v ktorom boli obsiahnuté zistenia z daňovej kontroly. Ďalšie úkony vykonané správcom dane sú opísané v napadnutom rozhodnutí o prerušení konania za účelom dožiadania na maďarskú daňovú správu v záujme objasnenia skutkového stavu dodania tovaru do Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že podľa čl. ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkazy zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované v ďalším orgánom uvedenej krajiny. Ďalej k čestnému prehláseniu p. N. uviedol, že nebol preukázaný vzťah tejto osoby s maďarským odberateľom - daňovým subjektom MILÁN 2005 Kft. a nejde ani o účastníka daňového konania. Poukázal tiež na rozpor medzi žalobcom predloženými prepravnými CMR dokladmi, kde je ako dopravca uvedený odberateľ a podľa čestného vyhlásenia p. N. mala byť prepravcom spoločnosť Walli-Comp Kft..

Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy, jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na pojednávaní dňa 21.06.2013 v súlade s spojil konanie o vyššie uvedených žalobách vedených na krajskom súde pod sp. zn. , a s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. . Predmetné veci súd spojil na spoločné konanie najmä z dôvodu totožnosti účastníkov konania, predmetu konania, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ktorými bolo potvrdené dodatočné vyrubenie DPH z rovnakých dôvodov v mesiacoch jún 2009, august 2009 a september 2009, ako aj z dôvodu totožnosti uplatnených žalobných dôvodov.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a

preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a predchádzajúcich konaní správneho orgánu Finančného riaditeľstva SR a to č. 1020501/1/1160498/2012/4915 zo dňa 11. septembra 2012, č.1020501/1/1160549/2012/4915 zo dňa 11. septembra 2012

a č.1020501/1/1160533/2012/4915 zo dňa 11. septembra 2012, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane - dodatočné platobné výmery a to dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vo výške 9224,10 Eur (č. 9614301/5/333368/2012 zo dňa 11.05.2012), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 vo výške 8790,54 Eur (č. 9614301/5/338074/2012 zo dňa 11.05.2012) a ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 vo výške 7464,73 Eur (č. 9614301/5/336805/2012 zo dňa 11.05.2012).

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán - správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola DPH v zmysle o dani z pridanej hodnoty v období január - apríl, jún - december r. 2009. Kontrola začala dňa 02.02.2011. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č. /Tre zo dňa 15.03.2011. Protokol bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu v zákonnej lehote vyjadril. Uvedený Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 31.03.2011. Z obsahu správnych spisov vyplýva, že správca dane podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočným daňovým výmerom za mesiac jún , august a september 2009 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH, pričom tieto rozhodnutia boli v odvolacom konaní na základe podaného odvolania žalobcu zrušené rozhodnutiami zo dňa 30.08.2011 č. I/227/15889-84795/2011/990458, č. I/227/15892-84798/2011/990458 a č. I/227/15891-84797/2011/990458 a veci boli vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody zrušenia dodatočných platobných výmerov k DPH za mesiac jún, august a september 2009 boli úplne zhodné. Dôvodom zrušovacích rozhodnutí bolo zhodné konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď podľa odvolacieho správneho orgánu zistené skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa . Bolo tomu tak z dôvodu, že výsledky šetrení za iné zdaňovacie obdobie (máj 2009) nemôžu byť rozhodujúcim dôkazom v kontrolovanom zdaňovacom období. Správcovi dane bolo vyčítané aj to, že nevyhodnotil dôkazy predložené daňovníkom, ďalej že zo spisu nevyplýva, že by správca dane preveroval dodanie tovaru na základe sporných faktúr a skúmal zmluvné podmienky prepravy tohto tovaru (t.j. kto a na koho účet zabezpečoval prepravu tovaru a kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi) a ani to, že by vyzval samotného daňovníka na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich ním tvrdené skutočnosti, alebo že by ho vyzval na označenie takýchto dôkazov.

Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/333368/2012 zo dňa 11.05.2012 rozhodol o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vo výške 9224,10 Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal tak, že daňovému subjektu zaslal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18.11.2011, pričom prerušenie konania bolo odôvodnené tým, že bolo potrebné preveriť obchodné transakcie žalobcu s odberateľom MILÁN 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA, IČ DPH: HU 13475329 (jednalo sa o predaj drevnej hmoty - ďalej len „maďarský odberateľ“). Tieto obchodné transakcie boli preverované prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 č. /Tre. V rámci uvedenej žiadosti bola daná požiadavka aj o svedeckú výpoveď. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane konštatuje, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií daňového subjektu s maďarským odberateľom. Na základe toho správca dane vychádzal zo zistených skutočností uvedených v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.03.2011 a Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2011. Ďalej správca dane v odôvodnení popísal jednotlivé obchodné

prípady daňovníka týkajúce sa o.i. jeho dodávok pre maďarského odberateľa, ktoré tento deklaroval faktúrami za jún 2009, prepravnými dokladmi CMR, na ktorých boli uvedené konkrétne ŠPZ motorových vozidiel. Ako ďalší dôkaz správca dane uviedol výsledky šetrenia maďarskou daňovou správou, podľa ktorých štatutárna zástupkyňa maďarského odberateľa uviedla, že predmetný tovar nenadobudla. Maďarskí daňoví kontrolóri kontrolovali aj ŠPZ vozidiel uvedených na CMR a zistili, že nepatria maďarskému odberateľovi. Uvedené skutočnosti boli zistené na základe žiadosti zo dňa 21.09.2009 a na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu zo dňa 14.09.2010 bolo potvrdené, že daňový subjekt - maďarský odberateľ ani v ostatných kvartáloch r. 2008 a 2009 nedeklaroval intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný daňový subjekt, že dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru zo Slovenska do Maďarska, konateľka maďarskej spoločnosti nepozná slovenského dodávateľa a maďarský odberateľ obchoduje s inými komoditami a nemá ani vhodné priestory na skladovanie fakturovaného objemu drevnej hmoty. Ďalej, že vlastník motorového vozidla uvedeného na prepravnom CMR č. SK 4784593 nevykonal žiadnu prepravu zo Slovenska do Maďarska a ani neprenajal vyššieuvedené motorové vozidlo, maďarský odberateľ nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa do iného členského štátu a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktúr, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené vo faktúrach a CMR. Dôkazy, ktoré boli predložené správcovi dane nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k Protokolu a obsah stanoviska správcu dane k uvedenému vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za mesiac jún 2009 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1020501/1/1160498/2012/4915 zo dňa 11.09.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, pričom u žalobcu bola vykonaná kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január - apríl 2009 a jún - december 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol zo dňa 15.03.2011 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.03.2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované so žalobcom dňa 31.03.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2009 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za toto zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ vo svojom daňovom priznaní uviedol oslobodenie od dane podľa . Oslobodenie preukazoval faktúrami za daný mesiac pre maďarského odberateľa. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a prerušil konanie za účelom preverovania potrebných skutočností formou žiadosti o medzinárodnú výmeru informácií adresovanú maďarskej daňovej správe. Výsledky týchto šetrení nepreukázali žiadne nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru do Maďarska. Odvolací orgán zistil, že konateľka maďarského odberateľa nemala žiadnu vedomosť o nadobudnutí tovaru zo Slovenska a že žalobca nepoznal túto konateľku, ale len p. E. N., ktorý však nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, a teda nemohol za túto spoločnosť konať. V spoločnosti maďarského odberateľa bola vykonaná kontrola za obdobie júl 2008 - december 2009 a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru zo Slovenska. K zisteniam maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle čl. ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie, alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením, môžu považovať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej strany. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v súlade s Zákona o správe daní využil aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a to práve v súvislosti s kontrolovaným daňovým subjektom a uvedeným maďarským daňovým subjektom a ktoré majú zásadný vplyv na závery z tejto daňovej kontroly. Týka sa to najmä uvedenia konateľky spoločnosti maďarského odberateľa, že žiadneho p. Ing. Jozefa Gatiala nepozná a neurobila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie. Ďalej, že odvolávajúci nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne

nové dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre a tým by potvrdili jeho tvrdenie. Ďalej, že skutočnosť, že správca dane v zmysle § 29 ods. 1 Zákona o správe daní vedie dokazovanie, neznamená povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že v daňovom konaní má povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti daňový subjekt. V konaní teda nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolacie námietky sú neopodstatnené a že už v predchádzajúcom rozhodnutí bola odvolacím orgánom potvrdená správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony podľa Zákona o správe daní vo vyrubovacom konaní a vykonal šetrenie podmienok oslobodenia dane podľa .

Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/338074/2012 zo dňa 11.05.2012 rozhodol o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 vo výške 8790,54 Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal tak, že daňovému subjektu zaslal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18.11.2011, pričom prerušenie konania bolo odôvodnené tým, že bolo potrebné preveriť obchodné transakcie žalobcu s odberateľom MILÁN 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA, IČ DPH: HU 13475329 (jednalo sa o predaj drevnej hmoty - ďalej len „maďarský odberateľ“). Tieto obchodné transakcie boli preverované prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011 č. /Tre. V rámci uvedenej žiadosti bola daná požiadavka aj o svedeckú výpoveď. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane konštatuje, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií daňového subjektu s maďarským odberateľom. Na základe toho správca dane vychádzal zo zistených skutočností uvedených v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.03.2011 a Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2011. Ďalej správca dane v odôvodnení popísal jednotlivé obchodné prípady daňovníka týkajúce sa jeho dodávok pre maďarského odberateľa, ktoré tento deklaroval faktúrami za september 2009, prepravnými dokladmi CMR, na ktorých boli uvedené konkrétne ŠPZ motorových vozidiel. Ako ďalší dôkaz správca dane uviedol výsledky šetrenia maďarskou daňovou správou, podľa ktorých štatutárna zástupkyňa maďarského odberateľa uviedla, že predmetný tovar nenadobudla. Maďarskí daňoví kontrolóri kontrolovali aj ŠPZ vozidiel a zistili, že nepatria maďarskému odberateľovi. Uvedené skutočnosti boli zistené na základe žiadosti zo dňa 21.09.2009 a na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu zo dňa 14.09.2010 bolo potvrdené, že daňový subjekt - maďarský odberateľ ani v ostatných kvartáloch r. 2008 a 2009 nedeklaroval žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný daňový subjekt, že dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru zo Slovenska do Maďarska a ani nadobudnutie tovaru maďarským odberateľom, konateľka maďarskej spoločnosti nepozná slovenského dodávateľa a maďarský odberateľ obchoduje s inými komoditami a nemá ani vhodné priestory na skladovanie fakturovaného objemu drevnej hmoty. Ďalej, že vlastník motorového vozidla uvedeného na prepravnom CMR č. SK 4784593 nevykonal žiadnu prepravu motorového vozidla zo Slovenska do Maďarska a ani neprenajal vyššieuvedené motorové vozidlo, maďarský odberateľ v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa do iného členského štátu a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktúr, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené vo faktúrach a CMR. Dôkazy, ktoré boli predložené správcovi dane nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k Protokolu a obsah stanoviska správcu dane k uvedenému vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za mesiac september 2009 žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie č. 1020501/1/1160549/2012/4915 zo dňa 11.09.2012 bolo odôvodnené tým, že odvolací orgán po

preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január - apríl 2009 a jún - december 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol dňa 15.03.2011 a Dodatok č. 1 dňa 30.03.2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované so žalobcom 31.03.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2009 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za toto zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ vo svojom daňovom priznaní uviedol oslobodenie od dane podľa . Oslobodenie preukazoval faktúrami za daný mesiac pre maďarského odberateľa. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a prerušil konanie za účelom preverovania potrebných skutočností formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií adresovanú maďarskej daňovej správe. Výsledky týchto šetrení nepreukázali žiadne nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru do Maďarska. Odvolací orgán zistil, že konateľka maďarského odberateľa nemala žiadnu vedomosť o nadobudnutí tovaru zo Slovenska a že žalobca nepoznal túto konateľku, ale len p. E. N., ktorý však nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, a teda nemohol za túto spoločnosť konať. V spoločnosti maďarského odberateľa bola vykonaná kontrola za obdobie júl 2008 - december 2009 a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru zo Slovenska. K zisteniam maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle čl. ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie, alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením, môžu považovať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej strany. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v súlade s Zákona o správe daní využil aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a to práve v súvislosti s kontrolovaným daňovým subjektom a uvedeným maďarským daňovým subjektom a ktoré majú zásadný vplyv na závery z tejto daňovej kontroly. Týka sa to najmä vyhlásenia konateľky spoločnosti maďarského odberateľa, že žiadneho p. Ing. Jozefa Gatiala nepozná a neurobila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie. Ďalej, že odvolávajúci nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre a tým by potvrdili jeho tvrdenie. Ďalej, že skutočnosť, že správca dane v zmysle Zákona o správe daní vedie dokazovanie, neznamená povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že v daňovom konaní má povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti daňový subjekt. V konaní teda nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolacie námietky sú neopodstatnené a že už v predchádzajúcom rozhodnutí bola odvolacím orgánom potvrdená správnosť postupu správcu dane podľa Zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony podľa Zákona o správe daní vo vyrubovacom konaní a vykonal šetrenie podmienok oslobodenia dane podľa .

Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/336805/2012 zo dňa 11.05.2012 rozhodol o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 vo výške 7464,73 Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly. Ďalej tým, že na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní následne konal tak, že daňovému subjektu zaslal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18.11.2011, pričom prerušenie konania bolo odôvodnené tým, že bolo potrebné preveriť obchodné transakcie žalobcu s odberateľom MILÁN 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA, IČ DPH: HU 13475329 (jednalo sa o predaj drevnej hmoty - ďalej len „maďarský odberateľ“). Tieto obchodné transakcie boli preverované prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2011. V rámci uvedenej žiadosti bola daná požiadavka aj o svedeckú výpoveď. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane konštatuje, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií daňového subjektu s maďarským odberateľom. Na základe toho správca dane vychádzal zo zistených skutočností uvedených v Protokole z daňovej kontroly z 15.03.2011 a Dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2011. Ďalej správca dane v odôvodnení popísal jednotlivé obchodné prípady daňovníka týkajúce sa jeho dodávok pre

maďarského odberateľa, ktoré tento deklaroval faktúrami za august 2009, prepravnými dokladmi CMR, na ktorých boli uvedené konkrétne ŠPZ motorových vozidiel. Ako ďalší dôkaz správca dane uviedol výsledky šetrenia maďarskou daňovou správou, podľa ktorých štatutárna zástupkyňa maďarského odberateľa uviedla, že predmetný tovar nenadobudla. Maďarskí daňoví kontrolóri kontrolovali aj ŠPZ vozidiel a zistili, že nepatria maďarskému odberateľovi. Uvedené skutočnosti boli zistené na základe žiadosti zo dňa 21.09.2009 a na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu zo dňa 14.09.2010 bolo potvrdené, že daňový subjekt - maďarský odberateľ ani v ostatných kvartáloch r. 2008 a 2009 nedeklaroval žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný daňový subjekt, že dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru zo Slovenska do Maďarska, konateľka maďarskej spoločnosti nepozná slovenského dodávateľa Ing. Gatiala a maďarský odberateľ obchoduje s inými komoditami a nemá ani vhodné priestory na skladovanie fakturovaného objemu drevnej hmoty. Ďalej, že vlastník motorového vozidla uvedeného na prepravnom CMR č. SK 4784593 nevykonal žiadnu prepravu motorového vozidla zo Slovenska do Maďarska a ani neprenajal vyššie uvedené motorové vozidlo, ako aj to, že maďarský odberateľ v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa do iného členského štátu a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktúr, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené vo faktúrach a CMR. Dôkazy, ktoré boli predložené správcovi dane nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k Protokolu a obsah stanoviska správcu dane k uvedenému vyjadreniu.

Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za mesiac august 2009 žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie č. 1020501/1/1160533/2012/4915 zo dňa 11.09.2012 bolo odôvodnené tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január - apríl 2009 a jún - december 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol dňa 15.03.2011 a Dodatok č. 1 dňa 30.03.2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované so žalobcom 31.03.2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2009 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za toto zdaňovacie obdobie. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ vo svojom daňovom priznaní uviedol oslobodenie od dane podľa . Oslobodenie preukazoval faktúrami za daný mesiac pre maďarského odberateľa. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a prerušil konanie za účelom preverovania potrebných skutočností formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií adresovanú maďarskej daňovej správe. Výsledky týchto šetrení nepreukázali žiadne nové skutočnosti a zistenia, ktoré by preukázali dodanie tovaru do Maďarska. Odvolací orgán zistil, že konateľka maďarského odberateľa nemala žiadnu vedomosť o nadobudnutí tovaru zo Slovenska a že žalobca nepoznal túto konateľku, ale len p. E. N., ktorý však nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, a teda nemohol za túto spoločnosť konať. V spoločnosti maďarského odberateľa bola vykonaná kontrola za obdobie júl 2008 - december 2009 a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru zo Slovenska. K zisteniam maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle čl. ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie, alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením, môžu považovať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej strany. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v súlade s Zákona o správe daní využil aj skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a to práve v súvislosti s kontrolovaným daňovým subjektom a uvedeným maďarským daňovým subjektom a ktoré majú zásadný vplyv na závery z tejto daňovej kontroly. Týka sa to najmä vyhlásenia konateľky spoločnosti maďarského odberateľa, že žiadneho p. Ing. Jozefa Gatiala nepozná a neurobila žiadne

intrakomunitárne nadobudnutie. Ďalej, že odvolávajúci nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre a tým by potvrdili jeho tvrdenie. Ďalej, že skutočnosť, že správca dane v zmysle § 29 ods. 1 Zákona o správe daní vedie dokazovanie, neznamená povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bezpochybne preukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Poukázal tiež na to, že v daňovom konaní má povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti daňový subjekt. V konaní teda nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolacie námietky sú neopodstatnené a že už v predchádzajúcom rozhodnutí bola odvolacím orgánom potvrdená správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony podľa Zákona o správe daní vo vyrubovacom konaní a vykonal šetrenie podmienok oslobodenia dane podľa .

Podľa § 2 Zákona o správe daní (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o správe daní daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt

písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 29 Zákona o správe daní (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 30 ods. 3 Zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Krajský súd preskúmal na základe podaných žalôb všetky tri napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré im predchádzali z dôvodov uvedených v žalobách, ktoré boli uvedené na č.l. 2-13 tohto rozsudku úplne totožné. Zhodné bolo aj vyjadrenie žalovaného k žalobným dôvodom, ako aj dôvody, na ktorých boli založené napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu

dane. Nižšie uvedené závery, ku ktorým súd dospel v tomto konaní, sa preto vzťahujú ku všetkým napadnutým rozhodnutiam a žalobným dôvodom uvedeným v žalobách.

V zmysle cit. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenia sa k protokolu na jeho prerokovanie. Podľa ods. 11 tohto ustanovenia protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia. Z týchto ustanovení je teda zrejmý obsah protokolu z daňovej kontroly, ktorým sú v daňovom konaní počas daňovej kontroly zistené skutočnosti týkajúce sa základu dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Na rozdiel od toho, podľa poslednej vety citovaného Zákona o správe daní, obsahom dodatku k protokolu je vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a vyhodnotenie tohto vyjadrenia správcom dane. Dodatok k protokolu sa vyhotoví len vtedy, ak sa daňový subjekt vyjadrí k protokolu. Dodatok k protokolu zo zákona nemôže obsahovať žiadne iné náležitosti, ako vyjadrenie daňovníka k protokolu a hodnotenie vyjadrenia správcom dane. Právo vyjadriť sa k protokolu znamená právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou, vrátane práva vyjadriť sa k priebehu a postupu, ktorým boli tieto skutočnosti zistené. Toto právo je konkretizáciou zásad daňového konania a to, že správca dane je povinný postupovať v súčinnosti s daňovníkom a daňovník má nielen povinnosť, ale aj právo spolupracovať so správcom dane. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa k postupu vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so zákonom dal možnosť vyjadriť sa k protokolu z vykonávanej daňovej kontroly. Na tom nič nemení ani zákonná konštrukcia, že súčasťou protokolu je aj dodatok k protokolu, ktorý je fakticky vyhotovený až po vyhotovení protokolu. Zákon neobsahuje úpravu, podľa ktorej by daňovník mal právo vyjadrovať sa k svojmu vyjadreniu a k jeho hodnoteniu správcom dane. Úvaha, ktorú použil žalobca v prvej žalobnej námietke, nie je výkladom znenia Zákona o správe daní, ale jeho doplnením. Z uvedeného vyplýva, že z tohto žalobného dôvodu je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.

K žalobnému dôvodu uvedenému v bode 3. a 4. súd uvádza, že z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že v ich odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu správneho spisu, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol a konštatoval, že sa stotožnil s názorom správcu dane vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí. K odvolacím námietkam uviedol, že tieto považuje za neopodstatnené. K námietke nezákonnosti daňovej kontroly poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom potvrdil správnosť postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a správnosť ukončenia daňovej kontroly. Ďalej konštatoval to, že boli vykonané ďalšie úkony vo vyrubovacom konaní na základe právneho názoru vyjadreného v zrušovacom rozhodnutí a správca dane vykonal šetrenie podmienok oslobodenia od platenia dane a doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, ako mu bolo v zrušovacom rozhodnutí uložené. Z obsahu týchto odôvodnení vyplýva, že napadnuté rozhodnutia netrpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov v ich odôvodnení. Žalobca v žalobách ani nenamietal, že chýbajú dôvody napadnutých rozhodnutí. Tvrdil len, že tieto dôvody sú nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, pretože odvolanie neobsahuje vyrovnanie sa s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Neobstojí žalobný dôvod v nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajúci v ich nepreskúmateľnosti pre chýbajúce zrozumiteľné odôvodnenie, pretože nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípad, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Rovnako prípady, keď rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutia žalovaného však takýmito chybami netrpia. Uvedené platí aj k bodu 4. žaloby, ktorým žalobca zhodne namieta nepreskúmateľnosť preto, že v odôvodnení absentujú ďalšie úkony, ktoré správca dane vykonal

a že porušil povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy, pretože nehodnotil tie dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom. Z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že odôvodnenie obsahuje označenie úkonov, ktoré boli vykonané ako v priebehu daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom konaní a obsahuje aj hodnotenie dôkazov, ktoré bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj označené ako vyhodnotenie zistených skutočností. Žalobca nenamietal nesprávnosť takéhoto hodnotenia, namietal len, že takéto hodnotenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje a takáto námietka nie je v súlade s obsahom napadnutého rozhodnutia.

Žalobný dôvod podľa bodu 6. žaloby, že žalobcovi boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ Zákona o správe daní nie je konkretizovaný. Súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uplatnených v žalobe. Tieto dôvody nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať alebo vyhľadávať. Z nekonkrétne uplatneného dôvodu nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia.

Žalobca v bode 2. a 7. namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí aj z dôvodu, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k ich podkladom, a teda ku skutočnostiam zisteným v konaní. Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť. Nie je sporné, že vo vyrubovacom konaní správca dane doplnil zisťovanie vykonané v priebehu daňovej kontroly. Nie je sporné ani to, že žalobcu s výsledkami neoboznámil. Takýto postup je v rozpore s povinnosťou správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorú mu ukladá v ako jednu zo zásad, na ktorých je daňové konanie postavené. Faktom je, že žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí konštatoval, že správca dane pochybil, keď rozhodol na základe výsledkov šetrenia prostredníctvom maďarskej daňovej správy, ktoré sa ale týkalo zdaňovacieho obdobia máj 2009. Prvé dožiadanie do Maďarska bolo smerované na získanie informácií týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia máj 2009, preto ak bolo na základe odpovede rozhodnuté za zdaňovacie obdobie jún, august a september 2009, nebol dostatočne zistený skutkový stav. Podľa zrušovacích rozhodnutí správcovi dane bolo vyčítané, že nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z odpovede maďarskej daňovej správy týkajúcej sa preverovaného obdobia máj 2009. Ďalej chýbalo hodnotenie dôkazov predložených daňovníkom. To, že maďarský odberateľ nedeklaroval nadobudnutie tovaru od žalobcu nemôže byť rozhodujúcim dôkazom o tom, že mu nebolo dodané deklarované plnenie. Zo spisu nevyplýva, že by bol správca dane skúmal zmluvné podmienky prepravy, kto a na koho účet vykonal prepravu, kto vystavil CMR doklady a odovzdal ich prepravcovi ani to, že by správca dane vyzval platiteľa (žalobcu) na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane sa v ďalšom vyrubovacom konaní týmto celkom neriadil, keď žalobcu nevyzval na predloženie ďalších dôkazov na svoje tvrdenie o vyvezení tovaru do Maďarska. Žalovaný, resp. správca dane tým, že neumožnil daňovníkovi vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným, resp. zisťovaným vo vyrubovacom konaní zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto súd v zmysle napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe namietal aj to, že v rozhodnutiach nebolo uvedené, čím bolo preukázané, že maďarský odberateľ vyvezenú drevnú hmotu neprijal. Avšak podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových platobných výmerov správcu dane a dokonca aj podľa záverov k protokolu o vykonaní daňovej kontroly žalovaný dospel k inému záveru a to, že žalobca nepreukázal, že tovar bol fakticky vyvezený zo Slovenska. Žalobca mal v daňovom konaní dôkazné bremeno o tom, že boli splnené podmienky na oslobodenie od platenia DPH v zmysle . Platí, že ak si daňovník uplatní oslobodenie od dane, je následne povinný preukazovať podmienky dokladmi uvedenými v , t.j. vždy faktúrou a v závislosti od toho, či išlo o osobný odber odberateľom, dodanie dodávateľom do miesta určenia, alebo o prepravu inou osobou ako dodávateľom či odberateľom, ďalším dokladom špecifikovaným rôzne pre tieto rôzne možnosti odovzdania plnenia jeho odberateľovi v ods. 5 cit. ustanovenia v znení platnom pre preverované zdaňovacie obdobie. Žalovaný tým, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní umožnené predkladať ďalšie dôkazy, nebol správcom dane na to vyzvaný a to napriek tomu, že odvolací správny orgán konštatoval porušenie postupu správcu dane spočívajúce o.i. v tom, že zo spisu nevyplýva, že správca dane daňovníka vyzval na predkladanie ďalších alebo označenie ďalších dôkazov a tiež tým, že ako je vyššie uvedené, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia získavaných vo vyrubovacom konaní, zaťažil konanie vadou postupu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutí.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za tri podané žaloby po 70,- Eur v zmysle položky 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu a z odmeny za poskytovanie právnych služieb advokátkou za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní) + režijný paušál. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa 5. časti je v zmysle vyhlášky č. stanovená vo výške 1/6 výpočtového základu. Výpočtový základ bol v r. 2012, t.j. v čase vykonania úkonov príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby vo výške 127,16 Eur a režijný paušál 7,63 Eur a v čase pojednávania na súde, t.j. v r. 2013 vo výške 130,16 Eur a režijný paušál 7,81 Eur. V uvedenom prípade boli veci spojené, a preto bolo potrebné určiť výšku tarifnej odmeny podľa vyhl. č. tak, že základná sadzba 127,16 Eur sa zvyšuje o 1/3 zo 127,16 Eur v každej pripojenej veci, t.j. o 2x 42,39 Eur a základná sadzba pre tento prípad potom prestavuje čiastku za úkony vykonané v r. 2012 sumu 211,94 Eur a v r. 2013 sumu 130,16 Eur + 2x 43,38 Eur,t.j. spolu 216,92 Eur. Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb nepozná pri spojených veciach inú tarifnú odmenu, než odmenu určenú podľa . Žalobca si vyúčtoval trovy konania v celkovej výške 1466, Eur, z toho 210,- Eur za náhradu za zaplatené súdne poplatky a 1256,87 Eur za náhradu za 7 úkonov právnej služby (3x príprava a prevzatie zastúpenia, 3x podanie žaloby a 1x účasť na súdnom pojednávaní), pričom za úkony právnej služby - príprava a prevzatie a podanie žaloby si účtoval za každý úkon 127,16 Eur a za úkon - pojednávanie vo veci 21.06.2013 si v zmysle v spojení s a vyhlášky účtoval 260, Eur. Súd vzhľadom na vyššie uvedené určil náhradu trov za 3 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní základnou tarifou v spojených veciach, ktorá v sebe zahŕňa skutočnosť, že ide o spojenie viacerých vecí, ktoré spĺňajú kritériá na spojenie podľa . Za poskytnutú právnu službu - príprava a prevzatie zastúpenia tak boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 211,94 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, za podanie žaloby 211,94 Eur + režijný paušál 7,63 Eur a za účasť na súdnom pojednávaní v r. 2013 216,92 Eur + režijný paušál 7,81 Eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavuje 663,87 Eur. Ďalšie žalobcove trovy predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 210,- Eur (3x 70,- Eur). Celkové trovy žalobcu predstavujú sumu 873,87 Eur. Súd zaviazal žalovaného, aby s poukazom na zaplatil náhradu trov konania na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.