Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sp-24-2013.pdf
PDF · 104.3 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sp/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: X. I., nar. X. XX. XXXX, bytom A. XX, U., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníkov konania: 1/ K. I., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XX, U., 2/ A. I., nar. XX. X. XXXX, bytom I. X, U., 3/ O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X, U., 4/ X. P., nar. X. XX. XXXX, bytom I. č. XXX, 5/ K. I., nar. X. XX. XXXX, bytom U. č. XX, 6/ V. I., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XX, U., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ObPÚ-OPR 2013/00139/ R zo dňa 26. 2. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. ObPÚ-OPR 2013/00139/ R zo dňa 26. 2. 2013 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi a ani účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Žiline rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že navrhovateľovi a účastníkom konania K. I., A. I., O. I., X. P., K. I. a V. I. nenavrátil vlastnícke právo a zároveň nepriznal právo na náhradu za pozemok v kat. úz. U., časť kom. parc. č. 5032, roľa o výmere 566 m2, zapísaná v kom. hárku č. 0462 z dôvodu, že neboli splnené podmienky § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, t. j. že o vlastníctve k pozemku už bolo právoplatne rozhodnuté podľa osobitného predpisu , a to v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku rozhodnutím Okresného úradu v Žiline - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2000/01424/OÚ - OPPLH-Úa zo dňa 23. 8. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 10. 2001. V odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal na to, že dňa 27. 8. 2004 si na Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline uplatnili žiadosť žiadatelia - navrhovateľ a účastníci konania - nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. s tým, že si uplatnili žiadosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. l), m), o) zákona č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k nehnuteľnosti v kat. úz. U. - časť parcely EN č. 5032 o výmere 566 m2, ktorá bola vytvorená z PKN parcely č. 1872 o výmere 4j 1250 siah zapísanej v PKN vložke č. 1895 pre kat. úz. U.. Z predložených dokladov a z evidencie Pozemkového úradu v Žiline bolo zistené, že dňa 1. 6. 1992 bol na bývalom Pozemkovom úrade v Žiline zaevidovaný uplatnený nárok X. I. a účastníkov konania na navrátenie vlastníctva k parcele č. 5032 v kat. úz. U. z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku s tým, že vyplatenú sumu za pozemky po dohode uhradia. O časti parcely č. 5032 o výmere 566 m2 bolo rozhodnuté dňa 23. 8. 2000, kedy Okresný úrad v Žiline - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako právny predchodca správneho orgánu vydal rozhodnutie č. 2000/01424/ OÚ-OPPLH-Úa v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. a žiadateľom ako oprávneným osobám nepriznal vlastnícke právo, ani právo na náhradu za časť parcely č. 5032 o výmere 566 m2 z dôvodu,
že neboli splnené podmienky § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 17. 8. 2001 pod č. k. 10S/114/2000 a dňa 4. 10. 2001 nadobudlo právoplatnosť. V tomto smere správny orgán poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 25S/71/2004 zo dňa 24. 6. 2006 a tiež na dôvodovú správu k § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. s tým, že predmetom vydania podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky, alebo ktoré boli uplatnené po ustanovenej lehote. Opačný výklad ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. by bol v rozpore so základnými atribútmi právneho štátu, medzi ktoré nepochybne patrí aj princíp právnej istoty. V súvislosti s reštitučnými titulmi, ktoré boli uvedené v žiadosti navrhovateľa, bolo nutné konštatovať, že aplikácia § 3 ods. 1 písm. l) a § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z. na tú istú časť parcely sa absolútne vylučuje, nakoľko nie je možné tvrdiť, že došlo k vyvlastneniu pozemku aj s vyplatením náhrady aj bez vyplatenia náhrady zároveň. Taktiež nie je možné uplatniť reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
- prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keď bolo jednoznačne preukázané, že daná parcela bola predmetom právoplatného vyvlastňovacieho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odporca tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok navrhovateľ. V opravnom prostriedku namietal, že zásadne nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože odporca posúdil vec arbitrárne, čo jasne konštatuje ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie by ako vecne správne prichádzalo do úvahy len vtedy, pokiaľ by sa k pozemku v minulosti navrátilo vlastnícke právo, k čomu však nedošlo. Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/205/2008 z 23. 9. 2009, ktorý v obdobnej veci zrušil rozhodnutie obvodného pozemkového úradu. Ďalej poukázal na podstatnú skutočnosť, že v roku 1992 uplatnil k pozemku reštitučný titul v zmysle § 6 ods. 1 písm. m) - teda vyvlastnenie za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. V rámci tohto konania okrem ďalších dvoch reštitučných titulov uplatnil aj reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona, teda prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Ďalej namietal, že pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia o vyvlastnení MsNV v Žiline č. ÚPA 2126/1975-463 zo dňa 6. 1. 1976 pod bodom 27, bol vyvlastnený len jeho matke E. I., rod. H. v celosti, avšak od roku 1965 bol pozemok vo vlastníctve aj jeho otca O. I. v 1, a to na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N-512/64, NZ-299/64, registrovanej na Štátnom notárstve v Žiline pod č. RI-24/65. Taktiež nie je preukázané, či konajúci stavebný úrad bol uverejnený v Zbierke zákonov, resp. v Úradnom vestníku ako správny orgán príslušný na rozhodovanie o vyvlastňovacej agende pre kat. úz. U., ak uverejnený nebol, rozhodoval nepríslušný správny orgán ex tunc. Z uvedeného potom vyplýva, že došlo k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Ďalej uplatnil aj reštitučný titul v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. m) zákona, teda vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady, ktorý odôvodnil tým, že jeho rodičia mali v roku 1972 vypracovanú projektovú dokumentáciu na výstavbu ďalšieho rodinného domu na parc. č. 5032. Táto skutočnosť sa nebrala do úvahy pri vyvlastňovaní. Na takéto prípady existovali príslušné výnosy ministerstva financií a ďalších orgánov štátu, ktoré povoľovali výnimočné zvýšenie vyvlastňovacej náhrady až na päťnásobok ceny stavebných pozemkov. Okrem toho celá pôvodná výmera parc. č. 5032 sa stala stavebnou až na základe územného rozhodnutia MsNV v Žiline č. ÚPaA 1087/74 z 3. 7. 1974, keď už počas vyvlastňovacieho konania v roku 1975 sa začalo s výkopovými prácami na pozemku, teda pred údajnou právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení. Na tom základe, že vyvlastňovacia náhrada bolo vyplatená v nižšej sume ako právom patrila, došlo de facto k vyvlastneniu bez vyplatenia náhrady. Reštitučný titul v zmysle § 3 ods. 1 písm. l) odôvodnil na tom skutkovom základe, že pozemok neslúžil účelu, na ktorý bol vyvlastnený. Na pozemku sa nachádza miestna komunikácia, chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a obchodné centrum Dubeň (Carrefour). Tzn., že pozemok nezapadá len pod výstavbu miestnej komunikácie, teda nezapadá len do parc. č. 5132/14, ale zapadá aj do parcele č. 5132/12 a 5132/13 v kat. úz. U., ktoré boli jednoznačne určená na výstavbu obchodného centra, čo jasne potvrdzuje územné rozhodnutie Okresného úradu v Žiline - OŽP č. 2000/03399/OÚ-OdŽP-Db z 3. 10. 2000. Miestna komunikácia - cesta bola postavená len z panelov, až neskôr v roku 1992 panely prekryli vrstvou asfaltu, teda išlo len o dočasnú stavbu počas výstavby, na ktorú neexistuje žiadne stavebné povolenie. Až v súvislosti s výstavbou obchodného centra vybudovali riadnu cestu a chodníky pre chodcov a cyklistov. Správny orgán teda nesprávne posúdil uplatnený reštitučný nárok, a preto navrhol predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 2. 5. 2013, stotožnil sa so skutkovým a právnym stavom tak, ako tento bol zistený v napadnutom rozhodnutí. Žiadal opravný prostriedok zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť v plnom rozsahu.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 21. 6. 2013. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ a ani účastníci konania. Navrhovateľ a účastníci konania mali vykázané doručenie predvolania riadnym spôsobom. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť elektronickou poštou, avšak nežiadal o odročenie pojednávania, v celom rozsahu zotrval na podanom opravnom prostriedku. Ostatní účastníci konania neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal a rozhodol pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250g ods. 2 O.s.p. aj v ich neprítomnosti.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu je zákonné, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli aplikované správne ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z., preto rozhodnutie odporcu pri aplikácii § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Poverená zamestnankyňa odporcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Predmetom posúdenia v danom prípade bola skutočnosť, či odporca rozhodol správne, keď navrhovateľovi a účastníkom konania nepriznal vlastnícke právo, resp. nenavrátil vlastnícke právo a zároveň nepriznal právo na náhradu vo vzťahu k časti komasovanej parcele č. 5032, roľa o výmere 566 m2 zapísaná v komasačnom hárku č. 0462 ( časť parc. č. EN č. 5032 o výmere 566 m2, ktorá bola vytvorená z pkn par. č. 1872 o výmere 4j 1250 siah zapísanej v pkn. vl. č. 1895 pre k.ú. U. ) z dôvodu, že neboli splnené podmienky § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. z dôvodu, že o vlastníctve k pozemku už bolo právoplatne rozhodnuté podľa osobitného predpisu, a to v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. rozhodnutím Okresného úradu v Žiline - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2000/01424/OÚ - OPPLH-Úa zo dňa 23. 8. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 10. 2001.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ a účastníci konania si uplatnili žiadosťou zo dňa 18. 2. 2004, doručenou Obvodnému pozemkovému úradu v Žiline dňa 27. 8. 2004 vrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. U. - k časti parcely EN č. 5032 o výmere 566 m2, ktorá bola vytvorená z PKN vložky č. 1895, PKN parcela č. 1872 o výmere 4j 1250 siah zapísanej v
PK pre kat. úz. U. (ďalej len parcela č. 5032) s tým, že poukázal na reštitučné tituly v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., a to konkrétne § 3 ods. 1 písm. l), m), o) zákona.
Z rozhodnutia Okresného úradu v Žiline - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 23. 8. 2000 pod č. 2000/01424/OÚ - OPPLH-Úa bolo zistené, že správny orgán podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol vo vzťahu k navrhovateľom - K. I., A. I., O. I., X. P., K. I., V. I. a X. I. tak, že ako oprávnené osoby podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) zákona, a preto sa im nepriznáva vlastnícke právo, ani právo na náhradu k časti komasovanej parcely č. 5032 o výmere 566 m2, zastavaná plocha - miestna komunikácia v kat. úz. U., ktorá prešla do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia MsNV v Žiline - odbor územného plánovania a architektúry č. ÚPaA 2126/1975-463 z 6. 1. 1976. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že predmetná parcela prešla do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia MNV v Žiline - odbor územného plánovania a architektúry č. ÚPaA 2126/1975-463 z 6. 1. 1976 pre výstavbu Všešportového štadióna SNP v Žiline za náhradu. Nehnuteľnosti boli zistené na základe výpisu s komasačného hárku, písomnej a grafickej identifikácie parciel vyhotovenej Strediskom geodézie v Žiline dňa 1. 4. 1992 pod č. 19/92. Geometrickým plánom č. 244-2130-459-93, ktorý vyhotovila Geodézia, a. s., Žilina bola z pôvodnej komasovanej parcely č. 5032 oddelená časť zabratá pod asfaltovú komunikáciu označená ako diel 1 o výmere 566 m2. Podľa vyjadrenia povinnej osoby zo dňa 20. 4. 1993 a v zmysle záznamu z prejednania reštitučného nároku žiadateľov zo dňa 6. 8. 1992, v ktorom je uvedené, že časť pozemku zabratá pod cestu je súčasťou športového areálu, je preukázané, že pozemok slúži účelu vyvlastnenia a zároveň sú naplnené podmienky § 11 ods. 1 písm. d) zákona, t. j. pozemok bol po prechode na štát, resp. inú právnickú osobu zastavaný. V súvislosti s poskytnutím finančnej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktorá bola priznaná na základe rozhodnutia MNV v Žiline - odbor územného plánovania a architektúry č. ÚPaA 2126/1976-463 z 6. 1. 1976 žiadatelia uviedli, že táto bola poskytnutá a prevzatá pôvodnými vlastníkmi v roku 1977. Z vyššie uvedených zistení teda vyplynulo, že nie sú splnené podmienky § 6 ods. 1 písm. m) zákona, t. j. vyvlastnenie za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, a preto nie je možné žiadateľom priznať vlastnícke právo alebo právo na náhradu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 10. 2001.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10S/114/00 súd zistil, že predmetné rozhodnutie bolo aj predmetom súdneho prieskumu, pričom rozsudkom KS v Žiline pod č. k. 10S/114/00 zo dňa 17. 8. 2001 súd rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor PPLH č. 2000/01424/ OÚ-OPPLH-Uá zo dňa 23. 8. 2000 potvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 10. 2001. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že v preskúmavanom, ako i v správnom konaní bolo nesporné, že predmetná nehnuteľnosť- komasačná parcela č. 5032 - zastavaná plocha o výmere 566 m2 kat. úz. U. prešla na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v Žiline č. ÚPaA 2126/1975-463 zo dňa 6. 1. 1976 za účelom výstavby Všešportového štadióna SNP v Žiline. Taktiež bolo v konaní nespornou skutočnosťou, že vyvlastňovacia náhrada za nehnuteľnosti vyvlastnené rozhodnutím bývalého MsNV v Žiline zo dňa 6. 1. 1976 bola pôvodným vlastníkom prevzatá v roku 1977. Bol splnený účel vyvlastnenia, účel využitia vyvlastnenej nehnuteľnosti sa posudzuje v danom prípade ku dňu účinnosti Zákona o pôde, t. j. k 24. 6. 1991. Po vyvlastnení nehnuteľnosti boli do účinnosti Zákona o pôde využívané v súlade s účelom vyvlastnenia. Uvedená skutočnosť má podľa názoru krajského súdu oporu v jednotlivých právnych výkladoch na reštitučný titul uvedený v § 6 ods. 1 písm. m) Zákona o pôde.
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s rozhodnutím odporcu a považuje ho za zákonné. V predmetom prípade si teda navrhovateľ a účastníci konania uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z., a to vo vzťahu k pozemku časť komasovanej parcely č. 5023 roľa o výmere 566 m2, zapísaná v komasačnom hárku č. 0462, vytvorená z pkn. par. č. 1872 o výmere 4j 1250 sish zapísanej v pkn. vl. č. 1895 pre kat. úz. U., pričom skutočne bolo preukázané, že vyššie uvedeným rozhodnutím bolo už o tejto parcele, o tomto pozemku rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb..
Reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z. boli prijaté s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989. Ich vzťah je vyriešený v ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, t. j.
zákona č. 229/1991 Zb., prípadne § 37 - § 39 zákona č. 330/1991 Zb.. Ide teda o dva právne predpisy rovnakej právnej sily, ktoré nemožno posudzovať podľa vzťahu všeobecný - osobitný zákon.
Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote do 31. decembra 1992 (podľa zákona č. 229/1991 Zb.), aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote do 31. 12. 2004. Predmetom vydania podľa zákona č. 503/2003 Z. z. sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky, alebo boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote. V reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa zohľadňuje totožnosť predmetu - t. j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo/82/2009 zo dňa 27. 1. 2010). V danom prípade je preukázané, že sa jednalo o totožnosť predmetu konania, t. j. žiadateľ uplatnil reštitučný nárok k rovnakému pozemku podľa zákona č. 229/1991 Zb. a aj podľa zákona č. 503/2003 Z. z.. Bolo preukázané, že o tomto pozemku už teda bolo rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb., a to tak, že vlastníctvo k predmetnému pozemku nebolo prinavrátené, resp. nebola poskytnutá ani náhrada z dôvodu, že neboli splnené predpoklady reštitučného titulu s poukazom na § 6 ods. 1 písm. m), t. j. vyvlastnenie za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.
Súd v predmetnej veci poukazuje najmä na to, že rozhodnutie Okresného úradu v Žiline - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2000/01424/OÚ - OPPLH-Úa zo dňa 23.8.2000 už bolo aj predmetom súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Žiline, tak ako je vyššie uvedené, ktorý predmetné rozhodnutie pozemkového úradu potvrdil. Je potrebné podľa názoru súdu teda vychádzať z tej skutočnosti, že predmetný pozemok prešiel na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v Žiline č. ÚPaA 2126/1975-463 zo dňa 6. 1. 1976 za účelom výstavby Všešportového štadiónu SNP v Žiline. Bol preukázaný účel vyvlastnenia a bolo preukázané aj to, že bola za predmetný pozemok vyplatená finančná náhrada. Správne sa podľa názoru súdu odporca vysporiadal aj s ďalšími reštitučnými titulmi, ktoré navrhovateľ, resp. účastníci konania tvrdili vo svojej žiadosti.
Ani podľa názoru súdu nie je možné už tvrdiť, že došlo k vyvlastneniu žiadaného pozemku aj s vyplatením náhrady aj bez vyplatenia náhrady zároveň ( § 3 ods. 1 pís. l) a m) zák. č. 503/2003 Z.z. ) , keď v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo preukázané, že k vyplateniu náhrady za predmetný pozemok došlo prevzatím tejto finančnej náhrady v roku 1977. Tak isto nie je možné ani tvrdiť, že v danom prípade došlo k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu ( § 3 ods. pís. o) zák. č. 503/2003 Z.z. ), keď jednoznačne bolo preukázané v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb., že daný pozemok bol predmetom právoplatného vyvlastňovacieho konania.
Pokiaľ navrhovateľ namieta vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, že teda pozemok bol vyvlastnený aj jeho otcovi O. I., resp. že nerozhodol príslušný správny orgán vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, tieto námietky navrhovateľa súd v rámci tohto konania vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko tieto mohol využiť v rámci konania podľa zákona č. 229/1991 Zb.. Tak isto sú bezpredmetné aj ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku, že pozemok neslúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený, keď v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. bola táto skutočnosť posudzovaná a bolo skonštatované, že daný pozemok slúžil účelu vyvlastnenia ku dňu účinnosti reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. t.j. ku dňu 24.6.1991.
Z týchto dôvodov preto odporca rozhodol správne a zákonne, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu postupom podľa § 250l ods. 1 O.s.p. a nasl., konkrétne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdiť ako súladné so zákonom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, náhrada trov konania mu neprináleží. Rovnako účastníci konania neboli úspešní v danej preskúmavanej veci, žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili, preto im náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Žiline, dňa 21. júna 2013
JUDr. Erika Šobichová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková