Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-55-2013.pdf
PDF · 68.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/55/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 20. júna 2013 prejednal odvolanie podané obžalovaným G. U. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/199/2008 zo 14.3.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. U. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného G. U. za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.
Bol za to odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR Pl. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/92/2008 z 9.4.2008 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že prvostupňový súd rozhodol nesprávne, keď obžalovaného uznal vinným zo zločinu znásilnenia a prečinu ublíženia na zdraví, nakoľko na základe dokazovania vykonaného v konaní pred súdom mal byť obžalovaný pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo oslobodený spod obžaloby. Okresný súd nemal uveriť výpovedi poškodenej, pretože táto ako mladistvá ešte v čase o 9.31 hod. po skutku mala v krvi 2,75 promile alkoholu. K tejto okolnosti neprihliadli ani znalci z odboru zdravotníctvo, psychiatria, klinická psychológia detí a dospelých, čo vyplýva zo znaleckého posudku znalcov. Okresný súd nepostupoval správne, keď všetky dôkazy vyhodnotil výlučne v neprospech obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a jeho spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie.
Je potrebné konštatovať, že v prejednávanej trestnej veci krajský súd už rozhodoval, pričom v uznesení sp.zn. 3To/134/2011 z 26.1.2012 zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Námestovo a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V pôvodnom rozsudku totiž okresný súd protiprávne konanie obžalovaného právne posúdil aj podľa odsekov 2 vyššie uvedených zákonných ustanovení, pretože tohto konania sa mal obžalovaný dopustiť na chránenej osobe, keďže poškodená v čase spáchania skutku ešte nemala 18 rokov. Po zrušení pôvodného rozsudku okresný súd doplnil v tomto smere dokazovanie, pričom nebola preukázaná subjektívna stránka páchateľa voči okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej právnej kvalifikácie, t.j. že obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená v čase spáchania skutku ešte nemala 18 rokov. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne postupoval, keď pri právnom posúdení protiprávneho konania obžalovaného neaplikoval odseky 2 §§ 199, resp. 156 Tr. zák. Už v tomto prejednávanom prípade, t.j. 26.1.2012 krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal a že tento spáchal obžalovaný. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol, z akých dôkazov vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu, tieto dôkazy správne vyhodnotil, preto je možné konštatovať, že skutkové a právne závery okresného súdu v napadnutom rozsudku sú v súlade so stavom veci a zákonom. Dôkazmi vykonanými okresným súdom na hlavných pojednávaniach je obhajoba obžalovaného jednoznačne vyvrátená, pričom krajský súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu.
Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a dospel k záveru, že trest tak, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Okresný súd správne postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami, keď obžalovanému G. U. uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 5 rokov a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže boli splnené podmienky ustanovenia § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák., tento trest okresný súd správne ukladal ako trest súhrnný.
Na podklade vyššie uvedených skutočností krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.