Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-202-2012.pdf
PDF · 95.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/202/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobkyne J. Z., bytom Bežovce č. XXX, zast. JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou, Michalovce, Okružná 112, proti žalovanému Q. poľnohospodárske družstvo K., K., XXX XX, T.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Michalovce, ul. kpt. Nálepku 8, o zaplatenie X.XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C 200/2009-146 z 25.4.2012 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 82,85 € a žalobkyňa je povinná ju nahradiť JUDr. Jánovi Kizivatovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 721,36 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy 1.031,53 € (31.076,- Sk) tvrdiac, že má nárok na úhradu vypočítaného majetkového podielu v transformovanom Poľnohospodárskom družstve K., ktorý bol postúpený žalovanému. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že nárok na vyplatenie majetkových podielov v lehote do 90 dní odo dňa ich uplatnenia sa vzťahoval iba na transformujúce sa družstvá v zmysle zák. č. 42/1992 Zb. a on vznikol až dňa 6.10.1995. Z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaný bol zapísaný a vznikol dňa 6.10.1995 a bol založený rozhodnutím ustanovujúcej členskej schôdze z dňa 15.8.1995 podľa zák. č. 513/1991 Zb. Z výpisu z obchodného registra zo 14.2.2012, vložky č. 485/V, oddielu Dr. ďalej zistil, že Poľnohospodárstve družstvo v K. vzniklo 14.2.1972 a bolo vymazané z obchodného registra 14.4.1993. Po zrušení rozdelením, pričom práva a záväzky tohto družstva prešli na Poľnohospodárske podielnické družstvá: K., B., E., O. a J.. Z výpisu z obchodného registra pre Poľnohospodárke podielnické družstvo K. ďalej zistil, že toto vzniklo dňa 14.4.1993 (na základe rozdelenia Poľnohospodárskeho družstva v K.) a Krajský súd v Košiciach uznesením K 630/1995-19 zo 7.7.1998 vyhlásil na jeho majetok konkurz a tento uznesením z 31.5.1996 zrušil a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.7.1996. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení žalobkyne, zástupcu žalovaného a svedkov B. C. a V. B. a právne vec posúdil podľa § 1 písm. a/, § 2 ods. 1, 2,3,, § 9 ods. 7,8, § 13 ods. 1 až 3, § 14 zák. č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev, podľa § 223 ods. 3, § 233 ods. 1,2, § 256 ods. 3,5 Obch. zák., a tiež podľa § 531 ods. 1 a § 558 OZ. Mal za preukázané, že žalobkyňa bola členkou Poľnohospodárskeho družstva K., ktoré sa v súlade s transformačným projektom, schváleným 17.12.1992 rozdelilo na 5 nových subjektov a
všetky jeho práva a záväzky prešli na tieto nové subjekty, konkrétne na Poľnohospodárske podielnické družstvá: K., B., E., O. a J.. Za preukázané mal aj to, že žalobkyňa podľa transformačného projektu PD K. z januára 1993 mala vypočítaný majetkový podiel vo výške 30.288,- Sk a tento ako záväzok rozdeleného družstva prešiel na novovzniknuté Poľnohospodárske podielnické družstvo K.. Na toto družstvo uznesením Krajského súdu v Košiciach 2 K630/1995-19 zo 7.7.1998 bol vyhlásený konkurz a tento bol následne zrušený uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.7.1996. Za nesporné považoval, že žalovaný vznikol dňa 6.10.1995, bol založený na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 15.8.1995 podľa zák. č. 513/1991 Zb. a teda toto družstvo nie je právnym nástupcom PD K., a ani na naň neprešli práva a záväzky tohto družstva. Nebolo sporné, že žalobkyňa nikdy nebola členkou, ani pracovníčkou v družstve žalovaného, čo ani netvrdila. Z výpovede svedka Jána C. nevyplynulo, aby žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o vložení svojho podielu do jeho družstva a svedok takúto konkrétnu zmluvu nevidel. Nepreukázalo sa tiež tvrdenie žalobkyne, že žalobca uznal svoj dlh a to v listoch z 5.5. 2006 a z 31.5.2006 ohľadne vyplatenia jej majetkového podielu. Súd prvého stupňa mal za to, že list z 5. 5. 2006 nepodpísal predseda družstva spolu s ďalším členom predstavenstva a tento nespĺňa po formálnej stránke ani náležitosti písomného uznania dlhu, ako to predpokladá § 558 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak list z 31.5.2006 nespĺňa formálne náležitosti uznania dlhu a ani po obsahovej stránke v ňom nie je jednoznačne vyjadrený záväzok dlžníka uhradiť pohľadávku žalobkyne. Dospel k záveru, že žalobkyňa si svoje nároky ohľadne majetkového podielu mohla uplatniť iba voči novovzniknutým družstvám vzniknutým na základe transformačného projektu PD Bežovce a keďže na PPD K. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. K 630/1995-19 zo 7.7.1998, mala postupovať podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalovaný preukázateľne nie je právnym nástupcom ani jedného z týchto družstiev a nebolo preukázané, aby bol niekedy v nejakom právnom vzťahu so žalobkyňou, nakoľko v zmysle § 2 odsek 3 Transformačného zákona sa na družstvo žalovaného Transformačný zákon nevzťahuje, keďže toto vzniklo až po 1.1.1992. S prihliadnutím na to, že žalovaný v konaní nebol pasívne legitimovaný žalobu o zaplatenie majetkového podielu, ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 61,50 € a v trovách právneho zastúpenia v sume 659,86 € za 8 úkonov právnej služby.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa majúc za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhla ho preto zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázala na to, že platobný rozkaz č.k. 16 Ro 118/2009 z 29.9.2009 po vyznačení súdom sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 17.11.2009 a na tieto okolnosti upozorňovala aj v konaní 18 Er 78/2010. Vyčítala súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy svedeckú výpoveď bývalého predsedu Jána C. a v tomto smere neuložil žalovanému povinnosť predložiť listinné dôkazy. Uviedla ďalej, že predseda družstva Juraj K. B. dňa 31.5.2006 odpovedal na jej žiadosť o vyplatenie majetkového podielu a teda ani predstavenstvo družstva a ani predseda družstva nepopreli existenciu jej majetkového podielu v družstve, ktorý je totožný s transformačným projektom. Uviedla ďalej, že zák. č. 264/1995 Z.z. novelizoval zák. č. 42/1992 Zb. a upravil spôsob vydania majetkového podielu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že proti platobnému rozkazu 16 Ro 118/2009 včas podal odpor a táto otázka v konečnom dôsledku bola vyriešená v exekučnom konaní. Nepoprel, že medzi ním a niektorými členmi PPD Bežovce dochádzalo k uzatváraniu zmlúv o prevode podielov, avšak k takémuto prevodu nikdy medzi účastníkmi nedošlo a žalobkyni tak nemohlo vzniknúť právo na vydanie majetkového podielu. Navrhovateľke nepatrí nárok na vyporiadanie majetkových podielov v zmysle zák. č. 42/1992 Zb., keďže bol založený rozhodnutím ustanovujúcej členskej schôdze zo dňa 15.8.1995 podľa Obchodného zákonníka a vznikol zápisom do obchodného registra dňa 6.10.1995 a preto nie je transformujúcim sa družstvom v zmysle zák. č. 42/1992 Zb. Zdôraznil preto, že žalobkyňa, ktorá nikdy nebola jeho členkou nemá nárok ani na vyplatenie vyrovnávacieho podielu a ani na vyporiadanie majetkového podielu v zmysle transformačného zákona, ako to uzavrel aj súd prvého stupňa. Uviedol
ďalej, že listy z 5.5.2005 a z 31.5.2006 nemožno považovať za uznanie dlhu, keďže tieto nespĺňali náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 558 OZ.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.
Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa správne skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 1.031,53 € titulom uhradenia majetkového podielu v družstve. Vo svojom odvolaní namietala okolnosti, za ktorých bol v minulosti správoplatnený platobný rozkaz 16 Ro 118/2009, avšak tieto skutočnosti sú v prejednávanej veci bez právneho významu. Je pravdou, že Okresný súd Michalovce v konaní 16 Ro 118/2009 vyznačil na platobnom rozkaze z 29.9.2009 jeho právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17.11.2009, v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Michalovce pod č. k. 18 Er 78/2010 však bolo zistené, že tento exekučný titul (platobný rozkaz 16 Ro 118/2009-4) sa po formálnej stránke nestal vykonateľným (bol proti nemu podaný odpor) a pravdivosť doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na ňom bola vyvrátená (viď uznesenie 18 Er 78/2010-10 Okresného súdu Michalovce z 15.4.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 1 CoE 45/2010 - 21 z 29.9.2010).
Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého žalobkyňa nepreukázala, aby voči žalovanému mala nárok na vyplatenie majetkového podielu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Dôkaznú povinnosť v zmysle cit. ust. môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v zmysle hmotného práva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov.
Z dôkazov predložených žalobkyňou, resp. z dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvého stupňa nevyplýva dôvodnosť uplatneného nároku. Nebola vyvrátená obrana žalovaného, podľa ktorej nie je transformujúcim sa družstvom v zmysle zák. č. 42/1992 Zb. Žalovaný, ako poľnohospodárske družstvo bol založený rozhodnutím ustanovujúcej členskej schôdze dňa 15.8.1995 podľa Obchodného zákonníka a do obchodného registra bol zapísaný 6.10.1995. Nebolo preukázané, aby na žalovaného, ako
novovzniknuté poľnohospodárske družstvo prešla povinnosť vyplatiť majetkový podiel, ktorý žalobkyňa mala v Poľnohospodárskom podielnickom družstve Bežovce.
Žiada sa dodať, že od účinnosti zák.č. 264/1995 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, t.j. od 1.1.1996 u poľnohospodárskych družstiev už neprichádzal do úvahy vznik práva na vydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 3 transformačného zákona. Ustanovenie § 17a tohto zákona totiž určilo poľnohospodárskym družstvám povinnosť vydať za majetkové podiely oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané ( s výnimkou postupu podľa § 13 ods. 2, v prípade uplatnenia nároku do 29.2.1996), družstevné podielového listy.
Neobstojí tiež názor žalobkyne, že žalovaný jej pohľadávku uznal. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom a predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitosti predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ), je pre jeho platnosť potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodov dlhu a jeho výška. Aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne následky, musí byť vykonané (realizované) na to oprávnenou osobou, konajúcou za dlžníka. Doklady predložené žalobkyňou (č.l.4,6) náležitosti uznania dlhu nespĺňajú.
Keďže žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané a v odvolaní nie sú uvedené žiadne námietky, ktorými by bola spochybnená správnosť zisteného skutkového stavu veci a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, neboli dôvody pre zmenu, či zrušenie rozsudku, preto je tento ako vecne správny potvrdený.
V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Náhrada trov patrí za jeden úkon poskytnutej právnej služby advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne z 25.6.2012 v tarifnej odmene 61,41 € a k tomu režijný paušál 7,63 € (vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Keďže advokát žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.), zvyšuje sa odmena a náhrada o daň z pridanej hodnoty t.j. o 13,81 €.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.