Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-152-2013.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: L. F., bytom Q. D. XXX, proti odporcovi: E. F., bytom T. X., A. Q. XXXX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4C/403/2010-190 zo dňa 16. januára 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 72 ods. 1 zákona o rodine. Skutkovo vymedzil rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, vyžiadaním správy o zdravotnom stave navrhovateľky, ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka po ukončení rodičovskej dovolenky s maloletým dieťaťom s výnimkou kratších časových období bola v podstate po celý čas nezamestnaná. Navrhovateľka je vyučená ako predavačka so stredoškolským vzdelaním, je matkou dvoch maloletých detí. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa od 01.11.2012 do 30.04.2013 bola zamestnaná v rámci aktivačnej činnosti pri Obecnom úrade Q. D.. Z predložených lekárskych správ súd prvého stupňa nezistil, že by zdravotný stav navrhovateľky bol natoľko vážny, že by nebola schopná vykonávať prácu v plnom pracovnom úväzku. Od novembra 2012 pracuje pri obecnom úrade štyri hodiny denne v rámci aktivačnej činnosti vonku vo vlhkom prostredí, navrhovateľka sa teda javí byť schopná vykonávať tieto práce štyri hodiny denne. Zo zdravotného hľadiska teda nie je obmedzená pracovať a zamestnať sa. Maloleté dieťa R., narodené v roku XXXX, v zmysle rozsudku o rozvode manželstva víkendy trávi u odporcu v T. X.. Na strane navrhovateľky teda neexistuje prekážka zamestnať sa, resp. si nájsť pre seba prácu, ktorá by vyžadovala povinnosť vykonávať prácu aj cez víkendy. Navrhovateľka vzhľadom na jej vek disponuje primeraným odborným vzdelaním a zo zdravotného hľadiska nemá žiadne prekážky nastúpiť do zamestnania a riadne pracovať. Súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v prípade navrhovateľky nie sú splnené podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorými sú podmienka schopnosti navrhovateľky sama sa živiť bez priznania príspevku zo strany odporcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. Odporcovi v konaní úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem všeobecných úvah, ktoré sa netýkajú návrhu navrhovateľky, uviedla, že od apríla nemá aktivačnú prácu. Keby jej odporca vyplatil BSM, mala by možnosť kúpiť si aspoň použité auto, mala by možnosť zamestnať sa ako predavačka a mala by aj lepší príjem, vhodnejšie prostredie, nemusela by pracovať vonku. Do T. X. cestuje len vtedy, keď má pojednávanie. Využíva čas na to, aby sa pozrela do ostatných spisov, v ktorých je účastníčka. Navrhovala, aby odvolací súd vec prejednal a po prevedenom dokazovaní uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke sumu 100 eur mesačne a nahradiť jej od právoplatnosti rozsudku celú sumu do mesiaca.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom určenia výšky výživného na navrhovateľa sú vecne správne, odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje.
V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa ust. § 72 zákona o rodine zákonodarca nesledoval požiadavku rovnakej životnej úrovne, nakoľko účastníci už nie sú manželia - osoby rovnaké v právach a povinnostiach v manželstve, vrátane materiálneho postavenia. Hmotnoprávnym základom nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je zistenie, že oprávnený rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť, a nie je už rozhodujúca prípadná rozdielna životná úroveň každého z rozvedených manželov po rozvode ich manželstva.
Základným predpokladom pre vznik vyživovacej povinnosti voči bývalému manželovi je právoplatný rozvod manželstva a rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť a tiež skutočnosť, že bývalý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný mu poskytnúť príspevok. Pri rozhodovaní o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela je vždy nevyhnutné súčasne prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Navrhovateľka nepreukázala splnenie žiadnej zo zákonných podmienok pre poskytnutie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Odvolací súd mal preukázané z obsahu spisu, že navrhovateľka nepreukázala žiadne zo svojich tvrdení o svojej snahe nájsť si prácu, ktorá by zároveň bola vhodná pre ňu vzhľadom na tvrdený zhoršený zdravotný stav.
Odporca v porovnaní s navrhovateľkou má stály a vyšší príjem, jeho pomery sú aj po rozvode manželstva účastníkov stabilizované, poskytujúce vhodnejšie zázemie aj pre zabezpečenie výchovy a výživy pre maloletého syna účastníkov, o ktorého sa odporca stará každý víkend, zabezpečuje mu okrem poskytovaného výživného aj iné materiálne potreby.
Prípadné priznanie príspevku navrhovateľke by vzhľadom na súdom zistené okolnosti bolo v rozpore s účelom právneho inštitútu príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odporca bol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.