Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-5-2010.pdf
PDF · 168.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45C/5/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa P. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. U. XX, A., zastúpenému JUDr. PhDr. Ferdinandom Kornom, advokátom, so sídlom Široká 768/3, Sečovce, proti odporkyni B. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. R. X, A., zastúpenej JUDr. Máriou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti: bytu č. X v bytovom dome na R. Č.. X V. A., Q. Č.Í. XXX a to vrátane podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj na pozemku parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha, zapísaných na LV č. XXXXX pre Okres A. D., H. A., katastrálne územie K. zrušuje.
Vyporiadáva podielové spoluvlastníctvo k vyššie popísanej nehnuteľnosti tak, že ju prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva odporkyne.
Odporkyňa je povinná vyplatiť navrhovateľovi náhradu spoluvlastníckeho podielu v sume XX.XXX,- eur v pravidelných mesačných splátkach po 247,- eur mesačne platných vždy do 20.-dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrhu a protinávrhu tieto zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.1.2010 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania z bytu č. X s príslušenstvom v bytovom dome súpisné číslo XXX Z. X. Č.. XXX Z. R. Č.. X V. A., ako aj príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vedených na LV č. XXXXX H. A. D., H. A., katastrálne územie K. a zároveň žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tým spôsobom, že by nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej a určená povinnosť žalovanej vyplatiť žalobcovi titulom vyporiadania spoluvlastníctva sumu XX.XXX,- eur alternatívne nariadiť predaj uvedenej nehnuteľnosti s tým, že jeho výťažok bude medzi účastníkmi rozdelený rovnakým dielom. Návrh odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť účastníci nadobudli za trvania manželstva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.12.1996 do BSM. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom dňa 22.2.2002 a keďže do 3 rokov od rozvodu manželstva nedošlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu BSM nastúpila vo vzťahu k vlastníckemu právu k dotknutému bytu nevyvrátiteľná právna domnienka po vzniku podielového vlastníctva k predmetnému bytu tak, že podiel každého z účastníkov je o veľkosti jednej polovice celku. Poukázal na to, že nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť, pričom byt užíva žalovaná s dcérou účastníka konania a žalovaná sa dlhodobo vyhýba prípadnej mimosúdnej dohode.
K žalobe pripojil výpis z katastra nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že účastníci sú v katastri zapísaný ako bezpodielový spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti každý s podielom 1/1.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 16.6.2010 (čl. 18 - 25 spisu), pričom navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní predmetnú nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva a zároveň rozhodol o jej povinnosti uhradiť žalobcovi náhradu výšku ktorej ponechala na určenie súdu, ktorú náhradu žiadala, aby jej súd umožnil splácať v pravidelných mesačných splátkach v lehote do 3 rokov. Zároveň žiadala uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 3.069,08 eur, titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a uplatnila si náhradu trov konania. V tomto vyjadrení žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že žalobca sa o byt, ktorý je predmetom konania žiadnym spôsobom nepričinil, rovnako kúpu predmetného bytu do osobného vlastníctva v celosti financovala iba žalovaná z darov, ktoré jej poskytla babička. Po celú dobu manželstva žalobca žalovanú a jej deti psychicky aj fyzický týral a počas manželstva žalobca finančne neprispieval ničím na dieťa, ani na domácnosť. Zároveň poukázala na nutnosť zohľadnenia ďalších skutočností: uviedla, že bola zamestnankyňou bytového podniku, kde bol jej pridelený domovnícky byt (X-D.) 8.9.1988. Následne X-D. domovnícky byt vymenila za X-D. domovnícky, ktorý je predmetom tohto konania, kde žalovaná aj vykonávala domovnícke práce. Poukázala na to, že pri výmene bytov bolo potrebné doplatiť sumu 7.500,- Kčs, ktorú uhradila výlučne žalovaná (čiastočne z pôžičky poskytnutej kolegyňou G. A.). Ďalej uviedla, že žalobca mal v tom čase svoj vlastný družstevný byt na U. XX V. A. a aj keď sa prisťahoval do bytu, kde bývala žalovaná, neprispieval na náklady spojené s bývaním v tomto byte, keďže si uhrádzal iba náklady za byt na U. R.. Následne účastníci uzatvorili manželstvo a neskôr žalovaná požiadala o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. V čase, keď žalovaná požiadala o odkúpenie bytu žalobca s ňou nežil v spoločnej domácnosti a o predmetný byt nejavil záujem. V zmysle vtedy platnej právnej úpravy bolo „vynútené", aby na zmluve o prevode bytu do osobného vlastníctva figurovali obaja účastníci. Kúpnu cenu 15.598,- Sk uhradila výhradne žalovaná, predovšetkým z prostriedkov získaných od jej starej mamy, formou šekových poukážok na sumu 8.000,-, 4.000,-, 5.000,-, 1.000,-, 2.000,- a 500,- Sk v rokoch 1996 až 1998. Žalovaná ďalej popisovala nezhody, ktoré pretrvávali vo vzťahu medzi účastníkmi konania a zároveň poukázala na tú skutočnosť, že sa striedali obdobia, kedy žili v spoločnej domácnosti a kedy žili oddelene, pričom situácia vyústila do rozvodu manželstva v roku 2002. Žalovaná uvádzala, že ani po rozvode manželstva žalobca neprejavoval o predmetný byt záujem, dokonca súhlasil s prepisom bytu na dcéru účastníkov, neskôr však svoje stanovisko zmenil. Žalovaná uviedla, že nie je sporné, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva a stal sa súčasťou BSM účastníkov a zároveň potvrdila, že k vyporiadaniu BSM nedošlo, preto sa účastníci stali podielovými spoluvlastníkmi. Žiadala však pri vyporiadaní prihliadnuť aj na vyššie uvedené skutočnosti a vyporiadať tak spoluvlastníctvo v tzv. najširšom zmysle. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa nijako nepodieľal na úhradách spojených s vlastníctvom bytu, ktoré by mal uhrádzať v jednej polovici, žalovaná vyčíslila, že v roku 2007 vynaložila takýmto spôsobom sumu 15.074,71 Sk, z ktorých polovicu, t.j. 7.5037,36 Sk (250,19 eur) vynaložila na miesto navrhovateľa. V roku 2008 vynaložila 15.965,91 Sk, z čoho za navrhovateľa činí čiastka 7.982,96 eur (264,99 eur). V roku 2009 uhradila sumu 615,58 eur, z ktorých polovica činí 307,79 eur a v roku 2010 za mesiac január až jún vynaložila 323,52 eur, z čoho polovica prináleží na žalobcu činí 161,76 eur. Okrem toho uhradila raz ročne daň z nehnuteľnosti vo výške 14,07 eur a združenie poistenie domácnosti vo výške 14,27 eur ročne. Ďalej poukázala na to, že v roku 2008 vykonala nevyhnutnú rekonštrukciu bytu, na ktorej sa mal podieľať v rozsahu veľkosti jeho podielu aj žalobca, ako spoluvlastník bytu, keďže bolo zhodnotené aj jeho vlastníctvo, na ktorú rekonštrukciu neprispel. Žalovaná vynaložila 118.756,50 Sk z čoho podiel žalobcu činí 59.378,25 Sk t.j. 1.971,- eur. S ohľadom na uvedené žiadala vykonať vysporiadanie v širšom slova zmysle a zaviazať žalobcu k povinnosti zaplatiť jej sumu 3.069,08 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: výpisom z LV, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.1996, správa realitných kancelárií o odhade hodnoty nehnuteľnosti, rozhodnutím o pridelení domovníckeho bytu zo dňa 8.9.1988, žiadosťou o schválenie dohody o výmene bytov, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, žiadosťami o prevod vlastníctva bytu, prekladmi časti listov č. 12/09 z jazyka maďarského do jazyka slovenského, čestným prehlásením F. A. zo dňa 17.12.2008, lekárskymi správami a nálezmi, Q. I. I. Ž. Q. zo dňa 7.10.2008, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. Nc 984/97-13 zo dňa 26.6.1998 a rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. P 346/00-22 zo dňa 23.10.2001, zálohovými predpismi, poistkou, pokladničnými dokladmi, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 17C/44/2008-85 zo dňa 10.11.2008, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2009-118, rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 20C/1226/2000-25 zo dňa 28.11.2001, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/187/2007-52, obsahom znaleckého posudku znalkyne Ing. M. O.Í. Č.. XX/XXXX a doplnkom znaleckého posudku č. XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20C/1226/00-25 zo dňa 28.11.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2002. Medzi účastníkmi konania nie je sporné a vyplýva to aj z predložených listinných dôkazov (žiadosť o schválenie dohody o výmene bytov, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu), že predmetný byt nachádzajúci sa v A.D. Z. R. Č.. X , Č. B. X bol žalovanej odovzdaný na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 13.5.1991 na základe žiadosti o schválenie dohody o výmene bytov zo dňa 29.4.1991 schválenej B. dňa 3.5.1991, kedy došlo k výmene žalovanou pôvodne užívaného 2- izbového bytu za predmetný byt, nachádzajúci sa v A. Z. R. X. Rovnako medzi účastníkmi konania nie je sporné a vyplýva to aj z predložených listinných dôkazov, že predmetný byt nachádzajúci sa v A.D. Z. R. X, Č. B. X, nadobudli do osobného vlastníctva účastníci konania na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej s mestom A. ako pôvodným vlastníkom dňa 10.12.1996, kde vklad bol povolený pod číslom L. L. XX.X.XXXX a v súčasnosti sú účastníci zapísaný na E. Č.. XXXXX, H. A. D., H. A.-I., A. Ú. K. ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti s podielmi 1/1.
Z predloženej korešpondencie vyplýva, že B. V. žiadala o prevod vlastníctva bytu F. mesta A. dňa 21.6.1995 a zároveň žiadala o udelenie súhlasu s odkúpením domovníckeho bytu B. dňa 30.10.1996. B. dňa 31.10.1996 vyjadril súhlas s odkúpením domovníckeho bytu.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/44/2008 vyplýva, že pod týmto číslom bolo vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe žalobného návrhu doručeného B. Š. na tunajší súd dňa 7.4.2008. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 17C/44/08-85 zo dňa 10.11.2008 žalobu zamietol s odôvodnením, že účastníci konania sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu momentom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra, ktorý bol vykonaný na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.1996, teda v čase, keď účastníci konania boli manželmi. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že žalobkyňa poukazovala okrem iného na tú skutočnosť, že kúpnu cenu pri prevode vlastníctva bytu do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania uhradila výlučne ona z prostriedkov od svojej starej matky, pričom svedkyňa T. A. dcéra žalobkyne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v čase odkupovania bytu do osobného vlastníctva často chodievala k svojej starej mame, ktorá šekmi posielala matke peniaze na odkúpenie bytu. Súd však zároveň konštatoval, že z poštových poukážok predložených súdu uvedené tvrdenie žalobkyni nevyplynulo, t.j. nie je z nich zrejmé, na aký účel a kým boli žalobkyni poskytnuté. Naviac tieto sumy boli zasielané v časovom rozpätí troch rokov a sumám, ktoré nezodpovedali splátkam kúpnej ceny (3.315,- Sk) a ani času splatnosti kúpnej ceny podľa zmluvy, pretože boli zasielané napr. v dňoch 13.11.1997 - 2.000,- Sk, 14.5.1997 - 1.000,- Sk, 11.8.1997 - 5.500,- Sk, 23.1.1998 - 1.000,- Sk a podobne. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Co/56/2009-118 zo dňa 16.6.2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 17C/44/2008-85, pričom dôvodil, že je nepochybné, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavreli obaja účastníci konania ako manželia za trvania ich bezdpodielového spoluvlastníctva, ktoré nebolo zrušené, ani obmedzené a nebol teda dôvod spochybňovať úmysel žalobcu pri uzatváraní zmluvy nadobudnúť byt do BSM. K tvrdeniu žalobkyne, že byt bol zakúpený do BSM výlučne z prostriedkov, ktoré získala ona darovaním, sa Krajský súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v tom, že zo samotných poštových poukážok nie je možné vyvodiť skutkové zistenie, že tieto peniaze boli použité na zakúpenie bytu, pričom odvolací súd doplnil, že vyhlásenia otca žalobkyne P. B. I. XX.XX.XXXX vyplýva iba, že otec daroval dcére finančné prostriedky v roku 1995-1998 bez účelového určenia, z ktorého dôkazu nie je možné vyvodiť, že by za tieto prostriedky bol zakúpený sporný byt.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vyplývalo to aj z predložených rozsudkov Okresného súdu Košice II, že tunajší súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. P. Š. Z. XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom č.k. Nc 984/97-13 zo dňa 26.6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.1998 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mal. P. bola zverená do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 700,- Sk mesačne (zároveň bolo rozhodované o dlžnom výživnom). Následne rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. P346/00-22 zo dňa
23.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2001 súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. Š. počnúc dňom 1.9.1999 do 31.10.2001 zo sumy 700,- na sumu 1.200,- Sk mesačne a počnúc dňom 1.11.2001 do budúcna zo sumy 1.200,- Sk na 1.500,- Sk mesačne, čím súd zmenil rozsudok Nc 984/97 zo dňa 26.6.1998 (zároveň bolo rozhodované o dlžnom výživnom). Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 26P/187/2007-52 zo dňa 13.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2008 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. z 1.500,- Sk na 3.500,- Sk počnúc dňom 1.9.2006 do budúcna, čím zmenil rozsudok 20C/1226/00-25 zo dňa 28.11.2001 (ktorým manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, mal. P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mesačne čiastkou 1.500,- Sk). Z odôvodnenia rozsudku Nc 984/97-13 okrem iného vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa boli v čase rozhodovania manželmi, ale spolu nehospodárili od januára 1997.
Z čestného prehlásenia p. F. A. zo dňa 17.12.2008 vyplýva, že v tomto prehlásení menovaná svojim vlastnoručným podpisom potvrdila, že v rokoch 1997-1998 p. D. O.-Q. F. B. Š. posielala peniaze šekovými poukážkami na odkúpenie bytu do osobného vlastníctve vnučke B. Š..
Z výňatkov listov (prekladu z maďarského jazyka) okrem iného vyplýva text: „aj ja som ti prispela peniazmi do kúpnej ceny, ich zaslanie viem potvrdiť šekmi" a zároveň vyplýva, že boli posielané aj ďalšie finančné prostriedky na Vianoce, učebnice pre deti, na jedenie a podobne.
Z lekárskych správ vyplýva, že dňa 3.3.2000 sa dostavila B. Š. na ošetrenie s uvedením, že ju udrel manžel päsťou po tvári v podnapitom stave, kedy bol zistený opuch a hematón v oblasti hornej pery z vnútornej strany, rovnako iný deň ju opäť udrel manžel päsťou po brade a predlaktí, kedy neboli zistené vonkajšie známky poranenia v oblasti sánky a bol zistený mierny opuch časti predlaktia. Rovnako bola B. Š. vyšetrená na psychiatrickej ambulancii so záverom ankciózny syndróm pri chronickom matrinoniálnom konflikte, kedy z potvrdenia zo dňa 14.8.2008, že vedená v psychiatrickej ambulancii od 7.5.1998 do 19.4.2005 pre úzkostné neskôr depresívne stavy súvisiaci s dlhodobým disharmonickým matrinomiálnym vzťahom a v roku 1998 navštevovala psychoterapeutické sedenia, keďže trpela depresívnou náladou na báze dlhodobého manželského konfliktu.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia X. A. - I. zo dňa 12.7.2000 vyplýva, že B. Š. vykonala ústne trestné oznámenie o vyhrážaní sa zabitím a fyzickom napadnutí zo strany manžela v byte na R. X V. A. L. XX.X.XXXX H. XX,XX O...
Z vyjadrenia I. I. Ž. G. vyplýva, že p. Š. je od roku 1997/1998 až doposiaľ klientkou A. C. G., pričom v čase, keď klientka kontaktovala KCF zažívala násilné správanie zo strany manžela, ktorý sa správal násilne aj k deťom. Vyhrážal sa jej zabitím, ak podá návrh na rozvod, klientka opakovane po jeho útokoch volala políciu a podala trestné oznámenie. Od roku 1997 neviedla klientka s manželom spoločnú domácnosť a od roku 2000 nežili v spoločnej domácnosti, keď sa manžel odsťahoval do svojho bytu. Manželstvo súd rozviedol v roku 2001. Účastníci sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní bytovej otázky, najprv sa bývalý manžel vyjadril, že nemá s bytom nič spoločné a nemal záujem sa mimosúdne dohodnúť, v roku 2003 súhlasil s prepisom podielu bytu na dcéru, avšak neskôr svoje rozhodnutie zmenil. Neprispieval finančne na domácnosť a mal mimomanželské známosti, v minulosti hral na výherných automatoch a tiež nadmerne užíval alkoholické nápoje, čo zvyšovalo jeho agresívne správanie.
Z predložených zálohových predpisov vo vzťahu k predmetnému bytu vyplýva, aká bola výška zálohových platieb za predmetný byt a z jednotlivých vyúčtovaní dodávky tepla TÚV a ostatných služieb za roky 2007,2008,2009, 2010,2011,2012 vyplýva aká bola výška preplatkov alebo nedoplatkov za predmetný byt, keď za rok 2005 preplatok 4.354,- Sk, za rok 2006 3.637,- Sk, za rok 2007 bol vyčíslený nedoplatok 3.934,- Sk, v roku 2008 nedoplatok 105,10 eur, 2009 preplatok 185,23 eur, 2010 preplatok 45,32 eur, 2011 preplatok 35,36 eur, 2012 preplatok 143,98 eur. Za rok 2007 bola vyrúbená daň z nehnuteľnosti vo výške 424,- Sk, združené poistenie domácnosti za obdobie od 14.7.2007 do 13.7.2008 činilo 430,- Sk, rovnako aj za obdobie 14.7.2008 do 13.7.2009. Poistené za obdobie od 14.7.2009 do 13.7.2010 činilo 429,90 Sk.
Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 znalkyňa uviedla : Vo všeobecnosti sa javí ako objektívnejší, resp. prvoradý spôsob vo vzťahu k stanovovaniu hodnoty nehnuteľnosti ten, ktorý stanovuje hodnotu porovnávacou metódou, avšak to iba za toho predpokladu,
ak by znalec disponoval pri vypracovávaní posudku minimálne tromi reálne uzatvorenými kúpnymi zmluvami obdobných nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite a v danom období a na základe toho by mohol vypracovať porovnaním tento znalecký posudok. Znalkyňa však poukázala na tú skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné zabezpečiť takéto podklady, keďže neexistuje žiaden orgán, ktorý by tieto podklady zhromažďoval a znalcom dal k dispozícii, keď nie je možné takéto podklady žiadať ani z katastra nehnuteľnosti, ani od realitných kancelárií a taktiež napr. pokiaľ štatistický úrad vydáva stanoviská o priemernej trhovej hodnote nehnuteľností, tiež tieto nevypracováva na základe reálne uzatvorených konkrétnych kúpnych zmlúv, ale vychádza iba z ponúk realitných kancelárií. Vzhľadom na uvedené znalkyňa pri prvom posudku zvolila metódu polohovej diferenciácie, na základe ktorej vypracovala hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, až následne, keď uznesením súd znalkyni uložil vyslovene povinnosť vypracovať hodnotu nehnuteľnosti na základe porovnávacej metódy, snažila sa zabezpečiť jednotlivé podklady. Poukázala na tú skutočnosť, že realitné kancelárie neboli ochotné predložiť jej k dispozícií kompletné kúpne zmluvy, boli ochotné iba oznámiť kúpne ceny bez uvedenia podrobností týkajúcich sa jednotlivých predávaných nehnuteľností, ktoré skutočnosti sú potrebné pre zohľadnenie stavu porovnávaných nehnuteľností a vypracovanie znaleckého posudku stanovujúceho trhovú hodnotu porovnávacou metódou. Znalkyňa uvádza, že v doplnku znaleckého posudku na základe požiadavky súdu vypracovala cenu predmetnej nehnuteľnosti porovnávacou metódou vychádzajúcich iba z ponúk realitných kancelárií, ktoré ponížila o 5%, aby tak zohľadnila jednak existenciu marže realitnej kancelárie resp. zohľadnením pohnútky realitnej kancelárie, ktorá realizovala predaj nehnuteľností, alebo mala záujem ich zrealizovať, uvedené v doplnku znaleckého posudku. Znalkyňa upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že sa jedná iba o ponukové ceny, ktoré môžu byť odlišné od reálne uzatvorených a dojednaných kúpnych cien za predmetné nehnuteľnosti. Poukázala okrem iného aj na tú skutočnosť, že v súčasnosti kupujúci alebo trh nehnuteľností v danej oblasti nerozlišuje dostatočných spôsobom vo vzťahu k stanoveniu ceny, či sa jedná o novostavbu alebo starú nehnuteľnosť, ktorú skutočnosť ona zohľadňovala pri prvej metóde. Na otázku súdu, ktorá metóda sa jej javí ako objektívnejšie, resp. sa objektívnejšie približuje k reálnej trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti znalkyňa uviedla, že k tomu je sa veľmi ťažko vyjadriť, pričom podľa jej názoru za cenu stanovenú metódou polohovej diferenciácie je možné predmetnú nehnuteľnosť predať vždy a je zrejme možné, že by táto nehnuteľnosť mohla byť konkrétne predaná aj za cenu stanovenú druhým spôsobom, avšak tu je už otázka ako rýchlo by bolo potrebné predmetnú nehnuteľnosť predať a či by sa našiel konkrétny záujemca.
Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.9.2011 uviedol, že o predmetný byt sa v čase keď v ňom býval staral a z bytu odišiel ešte pred rozvodom manželstva z toho dôvodu, že nemal kľud (pracoval na zmeny, mal rizikové povolanie) preto odišiel k svojej mame. Následne mu už manželka neumožnila vstup do bytu. Vzťahy s dcérou mal do jej 15-ich rokov dobré, pravidelne sa s ňou stretával, neskôr sa však dcéra z neznámeho dôvodu už s ním stretávať nechcela. Poprel tvrdenia, že by odporkyňu týral, rovnako poprel, že bol alkoholik a gemblér. Nové manželstvo uzatvoril v roku 2009. Vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 navrhovateľ uviedol, že predmetný byt neužíva približne od roku 2000 a to na základe toho, že vtedy odporkyňa vymenila zámok a neumožnila mu viac vstup do bytu. Na otázku súdu či sa navrhovateľ domáhal umožnenia užívať predmetnú nehnuteľnosť zo strany odporkyne, či už výzvami alebo prostredníctvom podanej žaloby na súd, navrhovateľ uviedol, že takúto žalobu na umožnenie užívania ani inú nepodával. Na otázku súdu, kde sa v roku 2000 odsťahoval navrhovateľa, kde odvtedy býva, navrhovateľ uviedol, že sa odsťahoval k svojej mame do družstevného bytu, kde neskôr tento byt odkúpil do osobného vlastníctva (byt nadobudol do osobného vlastníctva, mohlo to byť pred minimálne 8 rokmi), keďže mama potom požiadala o sociálny byt, ktorý jej bol z mesta pridelený, do ktorého sa presťahovala. V spoločnej domácnosti predtým s nimi býval aj navrhovateľov brat, ktorý sa neskôr oženil a tiež sa odsťahoval, to mohlo byť približne pred 10 rokmi. Naopak do tohto bytu sa prisťahovala navrhovateľova priateľka, s ktorou som sa neskôr oženil a narodilo sa im spoločné dieťa. Na otázku či navrhovateľ mal úmysel predmetnú nehnuteľnosť užívať, potom ako mu bolo znemožnené užívanie navrhovateľ uviedol, že áno chcel tam bývať, pretože nemal iným spôsobom riešené bývanie, no potom, keď odkúpil byt na U. ul. a keď si založil vlastnú rodinu, už tento záujem stratil. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že tak ako on nevyzýval odporkyňu na umožnenie užívania nehnuteľnosti, napr. cestou súdu, rovnako ani odporkyňa odo neho nežiadala, aby uhrádzal platby v súvislosti s bývaním
v tejto nehnuteľnosti, naopak, keď sme sa raz stretli a pýtal sa jej na daň a iné veci, povedala mu, že sa nemá starať, že ona od neho nič nechce. Na otázku súdu, či mal navrhovateľ úmysel iným spôsobom s touto nehnuteľnosťou nakladať, napr. ju prenajímať, navrhovateľ uviedol, že nie, to nemal v úmysle, skôr mal pôvodne úmysel svoju polovicu darovať dcére, čo sa však zmenilo vzhľadom na dcérin postoj k nemu ako otcovi.
Na doplňujúce otázky právneho zást. navrhovateľa, z akého dôvodu presne odišiel z predmetnej domácnosti, navrhovateľ uviedol, že odišiel k svojej mame z dôvodu, že keď býval v spoločnej domácnosti s odporkyňou a jej deťmi, nemal kľud, ktorý potreboval, vzhľadom na to, že pracoval na zmeny, keď deti odporkyne podľa neho ho provokovali, robili mu naschváli, napr. keď potreboval kľud po nočnej službe, správali sa hlučne, púšťali hudbu, prišli za nimi kamaráti a podobne.
Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.9.2011 uviedla, že ona ešte predtým mala X-D. byt, ktorý vymenili, navrhovateľ sa k nej iba prisťahoval. Poukázala na problémy v manželstve účastníkov konania v dôsledku ktorých vyhľadala psychologickú pomoc a neskôr aj psychiatrickú. Uviedla, že predmetný byt nebolo možné najprv odkúpiť, pretože nemali dostatok prostriedkov keď navrhovateľ odporkyni prostriedky nedával, bolo to možné až potom ako jej prispela stará mama. Poukázala na to, že od roku 2000 všetky úhrady súvisiace s bývaním a vlastníctvom bytu uhrádza výlučne ona sama, vrátane dane, poistky a navrhovateľ neprejavil záujme o tieto platby. Uviedla, že po rozvode manželstva sa snažila vysporiadať bytovú otázku s navrhovateľom tým spôsobom, že mu navrhovala, aby svoj podiel previedol na ich spoločnú dcéru, s čím on najprv súhlasil, no neskôr svoj názor zmenil. Vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 18.6.2013 odporkyňa uviedla, že je nezamestnaná od 1.9.2012, kedy s ňou zamestnávateľ, u ktorého pracovala 17 rokov, ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov. Teda následne sa prihlásila na úrad práce, kde však bola iba 2 dni, potom si našla prácu na dohodu, kde zarobila približne 290,- eur mesačne, no pracovala tam iba do decembra, neobnovili jej dohodu, aj s poukazom na zmeny zákonov, ktoré nastúpili v platnosť od 1.1.12013. Od 2.1.2013 je evidovaná na úrade práce, poberá dávky, ktoré do júna činili 10,- eur na deň, teda približne 300,- eur mesačne, od júla bude poberať iba dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola vypočítaná aj s ohľadom na úhradu výživného na dcéru s ktorou žije v spoločnej domácnosti (výživné vo výške 150,- eur) na sumu 58,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte býva iba odporkyňa spolu s dcérou, ktorá je t.č. študentkou X. J. X. G.. Odporkyňa vo vzťahu k prednesu navrhovateľa, ktorý uvádzal, že ona a jej deti ho provokovali a kvôli ním nemal kľud predniesla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, naopak poukázala aj na obsah pripojených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva aj tá skutočnosť, že nevhodne sa správal naopak navrhovateľa, ktorý v tom čase neprimerane požíval alkoholické nápoje.
Zo stanoviska F. F. A. ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu vyplýva, že v predmetnom byte Č.. X Z. R. Č.. X V. A. boli uskutočňované stavebné úpravy a udržiavacie práce na základe písomného oznámenia stavebnému úradu.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.11.2010 (č.l. 95 a nasledujúce) poukázal na rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach sp. zn. 17C/44/2008 sú v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach kde súdy jednoznačne vyjadrili, že vo vzťahu k predmetnému bytu vzniklo podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (resp. najprv bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). V súvislosti s uvedeným poukázal na tú skutočnosť, že súdy v uvedených rozhodnutiach vyjadrili stanovisko, že poštové poukážky, na ktoré odkazuje odporkyňa vo vzťahu k nadobudnutiu bytu odporkyňou nie sú spôsobilé vyvodiť záver, že nehnuteľnosť nebola nadobudnutá do BSM a rovnako vyjadril názor, že odporkyňou uvádzané skutočnosti o údajnom psychickom a fyzickom násilí zo strany navrhovateľa nemôžu ovplyvniť vznik podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Márnym uplynutím 3- ročnej lehoty na podanie návrhu na vyporiadanie BSM nastúpila nevyvrátiteľná právna domnienka o vzniku podielového spoluvlastníctva a toto podielové spoluvlastníctvo možno vyporiadať iba podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.z. (nie podľa ust. § 150 O.z.). Vo vzťahu k požiadavke odporkyne, aby zohľadnil súd násilné správanie spoluvlastníka (navrhovateľa) poukázala na to, že voči nemu nebolo začaté trestné ani priestupkové konanie, čo považuje za dôkaz v účelových fabuláciách odporkyne. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal po uplynutí 3-ročnej lehoty od zániku manželstva rozvodom, kedy už nebol v žiadnom kontakte s odporkyňou a preto sa voči nej nemohol správať násilne ako podielový spoluvlastník.
K požiadavke odporkyne na širšie vyporiadanie, keď žiadala úhradu časti platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv poukázala na to, že účastníkmi zmluvy o výkone správy dotknutého bytu zo dňa 10.12.2004 odporkyňa B. Š., teda navrhovateľ nebol účastníkom tejto zmluvy o výkone správy a preto od neho nemožno požadovať plnenie do fondu. Rovnako považoval za nedôvodnú požiadavku na úhradu plnení za užívanie bytu, ktorá je spojená výslovne s užívaním bytu a nie z jeho vlastníctvom. Rovnako vzťah medzi poisťovňou a poistníkom, ktorým bola B. Š. je daný poistnou zmluvou, pričom navrhovateľ nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu, preto nie je možné mu uložiť povinnosť plniť na základe tejto zmluvy. Rovnako bol toho názoru, že nie je možné uložiť mu povinnosť sanovať plnenie daňovníka B. Š., pretože takáto povinnosť by bola v rozpore s ustanovením § 13 Zákona č. 582/2004 Z.z. Nároky odporkyne na úhradu časti jej investícii do ňou užívaného majetku navrhovateľa považoval za konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Zároveň si navrhovateľ uplatnil úhradu bezdôvodného obohatenia odporkyne na úkor navrhovateľa v sume 12.000 € a to za obdobie od decembra 2000 do novembra 2010 v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva keďže navrhovateľka mu zamedzila možnosť ako podielovému spoluvlastníkovi užívať aspoň jednu izbu v byte, pričom podľa neho výška nájmu za jednu izbu v danej lokalite je 100 € mesačne.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 31.10.2011 špecifikovala náklady, ktoré boli vynaložené ako náklady súvisiace s vlastníctvom bytu za obdobie vzniku podielového spoluvlastníctva až do podania vyjadrenie keď za roky 2005-2010 vynaložila za úhradu do fondu opráv a údržby, správu bytu, SIPO, EÚV, ÚK, upratovanie, osvetlenie verejných priestranstiev, zrážkovú vodu, Mart ÚVN spolu sumu 5.769,48 € z čoho polovica činí 2.884,74 €, okrem toho raz ročne uhradila daň z nehnuteľnosti vo výške 424 Sk (14,07 €) čo za obdobie rokov 2005 - 2010 činí 84,42 € z čoho polovica je 42,21 €. Zároveň predložila presný rozpis vykonaných rekonštrukčných prác, na ktoré vynaložila čiastku 5.388,24 € a vyjadrila názor, že celková hodnota nehnuteľností sa jej pričinením zvýšila najmenej o 10.000 €, ktoré skutočnosti žiadala zohľadniť v rámci vyporiadania v sečnom slova zmysle. Zároveň sa vyjadrila, že nenamieta sumu stanovenú navrhovateľom ako hodnotu nehnuteľnosti, teda sumu 42.000 €, z ktorej sumy by mala v jednej polovici vyplatiť navrhovateľa, avšak žiadala odrátať vyššie uvedené sumy titulom širšieho vyporiadania a zohľadniť ostatné náklady, ktoré vynaložila na zhodnotenie nehnuteľnosti poukázala na ňou uhradenú čiastku 7.500 Kčs za výmenu bytu, poukázala na to, že pokiaľ by nepracovala pre BPMK nikdy by jej domovnícky byt nebol pridelený, zotrvala na svojich tvrdeniach, že kúpnu cenu pri odkupovaní predmetného bytu do osobného vlastníctva vyplatila z výlučne svojich prostriedkov a to aj vďaka prostriedkom darovaných starou mamou (spolu v splátkach uhradila čiastku 15.999 Sk).
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou D.. M. O. z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľnosti, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 23/2012 za účelom zistenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti a zistenia hodnoty rekonštrukčných prác vykonaných na predmetnom byte. Znalkyňa vo vzťahu k staveniu trhovej hodnoty nehnuteľnosti uviedla, že všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Všeobecnú hodnotu stavieb (bytov) je možné stanoviť porovnávacou metódou, kombinovanou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie. V tomto znaleckom posudku je použitá metóda polohovej diferenciácie. Nakoľko pre metódu porovnávaciu nie sú ku dňu vypracovania tohto znaleckého posudku dostupné preskúmateľné podklady, pričom za takéto podklady možno považovať súbor identifikovateľných podkladov o predaji (prevode) najmenej troch stavieb (bytov) so zohľadnením odlišností porovnávaných stavieb (bytov), ich vybavenosti atď., preto nie je táto metóda použitá. Kombinovaná metóda sa nepoužije u nehnuteľností, u ktorých nie je dosahovaný výnos formou prenájmu. Ohodnotenie bytu je vykonané v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení Všeobecnej hodnoty majetku. Výpočet východiskovej hodnoty a technickej hodnoty bytu je vykonaný v zmysle citovanej vyhlášky a jej príloh pomocou rozpočtových ukazovateľov publikovaných v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb (ISBN 80-7100-827-3). Rozpočtový ukazovateľ bytu je vytvorený na m2 podlahovej plochy v zmysle citovanej metodiky s tým, že pri tvorbe je zohľadnený koeficient konštrukcie, vybavenia. Koeficient cenovej úrovne je podľa posledných známych štatistických údajov vydaných ŠU SR platných pre I. štvrťrok 2012 - kcu=2,194. Znalkyňa v závere odpovedala na uložené otázky následovne:
1.1 Trhová hodnota nehnuteľnosti a to - bytu Č.. X H. L. Z. R. Č.. X V. A., Q. Č. XXX, X. Z. X. Č.. XXX, vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 644/10000, vedených na E. Č.. XXXXX, H. A., H. A. D., A..Ú.. K., ku dňu vypracovania znaleckého posudku je 38.300,- eur. 1.2. a/ hodnota rekonštrukčných prác vykonaných na predmetnom byte po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva je 6.246,97 eur. 1.2. b/ Nevyhnutné rekonštrukčné práce:
- dezinfekcia a protiplesňová úprava zasiahnutých konštrukcií na základe dokladovaných faktúr v spise str. 142 až 145, spolu 3.494,97 eur, bez odstránenia plesní v byte sa byt nedal používal v súlade so základnými požiadavkami na stavby a na bývanie
- realizácia kvalitatívne lepšej podlahovej krytiny - plávajúcej podlahy, keramické dlažby v kúpeľni, WC, v kuchyni a na chodbe, výmena pôvodného dreveného okna za plastové, nová elektroinštalácia a rozvodová skrinka, stanovená konzultáciou, spolu 1.615,eur, z toho:
- laminátové parkety 406,64 eur
- keramická dlažba 461,11 eur
- platové okno 282,52 eur
- elektrické rozvody 330,00 eur
- ostatné práce 130,00 eur
- presun hmôt 4,66 eur
Vzhľadom na končiacu životnosť, nevyhovujúce materiálové vyhotovenie, neplnenie základných funkcií a kritérií na konštrukcie stavieb, dochádza k havarijnému stavu týchto konštrukcií. Spolu hodnota nevyhnutných rekonštrukčných prác - 5.109,97 eur. 1.2. c/ ostatné vykonané rekonštrukčné práce, ktoré neboli nevyhnutné na bežné užívanie bytu sú:
- keramické obklady v kúpeľni a v kuchyni za kuchynskou linkou
- drevený obklad na bytovom jadre v chodbe
- sadrokartónové podhľady v kúpeľni a vo WC
- výmena vodovodných batérií v kúpeľni a v kuchyni
K znaleckému posudku sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním doručeným súdu 10.8.2012, v ktorom oznámila súdu, že závery súdnoznaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne D.. M. O. nenamieta. Navrhovateľ sa k znaleckému posudku vyjadril podaním doručeným súdu 3.9.2012, pričom dôvodil, že znalkyňa neuniesla bremeno znaleckého dokazovania a ňou určená cena nehnuteľností, nie je trhovou cenou tak, ako to ukladá článok 55 Ústavy SR a navrhol konajúcemu súdu, aby určil znalkyni povinnosť vypracovať trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti porovnávacou metódou. Poukázal na to, že je nevyhnutné stanoviť cenu porovnávacou metódou a nie všeobecnou podľa tabuliek, nakoľko v danej lokalite je podľa jeho názoru rozvinutý trh s nehnuteľnosťami, a preto metódu polohovej diferenciácie, ktorú použila znalkyňa nepovažoval za správnu.
Potom ako súd uložil znalkyni vypracovať doplnok znaleckého posudku, v ktorom jej uložil povinnosť určiť trhovú cenu nehnuteľnosti porovnávacou metódou, znalkyňa vypracovala doplnok znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom okrem iného v posudku vo vzťahu k výberu použitej metódy znalkyňa uviedla:
V závere znalkyňa odpovedala na uložené otázky nasledovne: Trhová cena nehnuteľnosti - bytu Č.. X H. L. Z. R. Č.. X V. A., súpisné číslo XXX, X. Z. X. Č.. XXX, vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k X. XXX/XXXXX, V. Z. E. Č.. XXXXX, H. A., H. A. D., A..Ú.. K., určená porovnávacou metódou, ktorá je všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, je 45 300,00 Eur, v zmysle zadania je to hodnota, ktorá sa najviac približuje ponukovým cenám podobných nehnuteľností v danej lokalite. Znalkyňa sa zároveň vyjadrila k námietkam navrhovateľa vo vzťahu k výberu metódy, ktorú použila.
K doplnku znaleckého posudku sa navrhovateľ vyjadril podaním doručeným súdu 4.2.2013 (č.l. 320 a nasl.) v ktorom uviedol, že doplnok znaleckého posudku, ktorý zakladá hodnotu ceny bytu na 45.300 € je akceptovateľný zo strany navrhovateľa. K vykonaným rekonštrukčným prácam na predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ uviedol, že tieto práce boli vykonané bez jeho súhlasu a jedná sa o neoprávnené stavebné úpravy, pričom poukázal na to, že od roku 2000 túto nehnuteľnosť užíva výlučne odporkyňa sama a opotrebúva tak vlastníctvo navrhovateľa, preto požiadavka na úhradu polovice nákladov na vykonané rekonštrukčné práce, by bola v rozpore s ustanovením § 3 O.o.z.
Odporkyňa sa k doplnku znaleckého posudku vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 16.1.2013 (č.l. 315 a nasl.) a podaním doručeným súdu 23.1.2013 (č.l. 318 a nasl.), kde uviedla, že s doplnkom znaleckého posudku sa nestotožňuje, pretože neodráža reálny stav, o čom svedčí i konštatovanie znalkyne prezentované v jej odpovediach na otázky. Poukázala na tú skutočnosť, že nie je možné vychádzať pri stanovení trhovej ceny porovnávacou metódou na základe cien v inzercii realitných kancelárií, čo uvádza aj sama znalkyňa, pretože predmetné nehnuteľnosti nemuseli byť predané za cenu, ktorá je v nich uvedená a je iba ponuková, pričom od takejto ponukovej ceny sa reálne dojednané ceny odlišujú. Podľa názoru odporkyne aplikovaná metóda polohovej diferenciácie je v danom prípade najobjektívnejšia a reálne vystihuje cenu nehnuteľnosti.
Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 znalkyňa uviedla : Vo všeobecnosti sa javí ako objektívnejší, resp. prvoradý spôsob vo vzťahu k stanovovaniu hodnoty nehnuteľnosti ten, ktorý stanovuje hodnotu porovnávacou metódou, avšak to iba za toho predpokladu, ak by znalec disponoval pri vypracovávaní posudku minimálne tromi reálne uzatvorenými kúpnymi zmluvami obdobných nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite a v danom období a na základe toho by mohol vypracovať porovnaním tento znalecký posudok. Znalkyňa však poukázala na tú skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné zabezpečiť takéto podklady, keďže neexistuje žiaden orgán, ktorý by tieto podklady zhromažďoval a znalcom dal k dispozícii, keď nie je možné takéto podklady žiadať ani z katastra nehnuteľnosti, ani od realitných kancelárií a taktiež napr. pokiaľ štatistický úrad vydáva stanoviská o priemernej trhovej hodnote nehnuteľností, tiež tieto nevypracováva na základe reálne uzatvorených konkrétnych kúpnych zmlúv, ale vychádza iba z ponúk realitných kancelárií. Vzhľadom na uvedené znalkyňa pri prvom posudku zvolila metódu polohovej diferenciácie, na základe ktorej vypracovala hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, až následne, keď uznesením súd znalkyni uložil vyslovene povinnosť vypracovať hodnotu nehnuteľnosti na základe porovnávacej metódy, snažila sa zabezpečiť jednotlivé podklady. Poukázala na tú skutočnosť, že realitné kancelárie neboli ochotné predložiť jej k dispozícií kompletné kúpne zmluvy, boli ochotné iba oznámiť kúpne ceny bez uvedenia podrobností týkajúcich sa jednotlivých predávaných nehnuteľností, ktoré skutočnosti sú potrebné pre zohľadnenie stavu porovnávaných nehnuteľností a vypracovanie znaleckého posudku stanovujúceho trhovú hodnotu porovnávacou metódou. Znalkyňa uviedla, že v doplnku znaleckého posudku na základe požiadavky súdu vypracovala cenu predmetnej nehnuteľnosti porovnávacou metódou vychádzajúcich iba z ponúk realitných kancelárií, ktoré ponížila o 5%, aby tak zohľadnila jednak existenciu marže realitnej kancelárie resp. zohľadnila pohnútky realitnej kancelárie, ktorá realizovala predaj nehnuteľností (alebo mala záujem ich zrealizovať) aj iné faktory uvedené v doplnku znaleckého posudku. Znalkyňa upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že sa jedná iba o ponukové ceny, ktoré môžu byť odlišné od reálne uzatvorených a dojednaných kúpnych cien za predmetné nehnuteľnosti. Poukázala okrem iného aj na tú skutočnosť, že v súčasnosti kupujúci alebo trh nehnuteľností v danej oblasti nerozlišuje dostatočných spôsobom vo vzťahu k stanoveniu ceny, či sa jedná o novostavbu alebo starú nehnuteľnosť, ktorú skutočnosť ona zohľadňovala pri prvej metóde. Na otázku súdu, ktorá metóda sa jej javí ako objektívnejšie, resp. sa objektívnejšie približuje k reálnej trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti znalkyňa uviedla, že k tomu je sa veľmi ťažko vyjadriť, pričom podľa jej názoru za cenu stanovenú metódou polohovej diferenciácie je možné predmetnú nehnuteľnosť predať vždy a je zrejme možné, že by táto nehnuteľnosť mohla byť konkrétne predaná aj za cenu stanovenú druhým spôsobom, avšak tu je už otázka ako rýchlo by bolo potrebné predmetnú nehnuteľnosť predať a či by sa našiel konkrétny záujemca.
Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa ust. § 107 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhanou zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania vo vzťahu k bytu nachádzajúceho sa v A.D. Z. R. R. Č.. X, ktoré podielové spoluvlastníctvo žiadal vyporiadať tým spôsobom, že by za výlučnú vlastníčku bola určená odporkyňa, ktorá by zároveň bola povinná vyplatiť mu primeranú náhradu, pričom odporkyňa so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila, rovnako nenamietala spôsob vyporiadania tak, že by sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, namietala iba výšku primeranej náhrady a zároveň žiadala, aby súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal v širšom zmysle. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že potom ako uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX boli obaja účastníkmi zmluvného vzťahu na základe, ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, kde vklad bol povolený dňa 13.2.1997. Otázka vlastníckeho práva bola už aj predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/44/2008, v ktorom Okresný súd Košice II zamietol žalobu B. Š., ktorou žiadala určiť, že predmetná nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva a zároveň súd vyjadril názor, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako súd považoval za nespornú tu skutočnosť, že po rozvode manželstva keď rozsudok o rozvode
nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2003 po dobu troch rokov od zániku manželstva nedošlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM ani nebola podaná žaloba na súd na vyporiadanie BSM v dôsledku čoho v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti k vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania s tým, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, t.j. každý z účastníkov sa stal podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou podielu 1/2. Súd je preto jednoznačne toho názoru, že už nie je možné odchýliť sa od zákonom stanovenej zásady, že márnym uplynutím 3-ročnej lehoty vzniklo podielové spoluvlastníctvo vyššie uvedeným spôsobom keď podiely oboch účastníkov sú rovnaké a preto aj pri vyporiadavaní tohto podielového spoluvlastníctva musel vychádzať z takto zisteného skutkového stavu keď mal jednoznačne za preukázané, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké a teda podiel každého z nich je vo výške 1/2 k celku.
Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že doposiaľ takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené a vyporiadané, pričom obaja účastníci vyjadrili zhodné stanovisko o tom, že chcú, aby toto spoluvlastníctvo zrušené bolo, súd v prvom výroku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil. K otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd poukazuje na tú skutočnosť, že vychádzal jednak zo zhodných stanovísk oboch účastníkov konania keď obaja navrhli, aby za výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti bola určená odporkyňa, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že rozdelenie veci v tomto prípade nebolo možné a preto bolo potrebné rozhodnúť o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, a preto v druhom výroku celú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne.
Medzi účastníkmi konania ostávala spornou otázka určenia výšky primeranej náhrady, keď súd sa nestotožnil s názorom odporkyne, že pri určovaní výšky primeranej náhrady je možné zohľadniť to akým spôsobom sa jednotliví spoluvlastníci pričinili o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti, ako sa pričinili o zveľadenie predmetnej nehnuteľnosti, prípadne zohľadniť násilné správanie sa spoluvlastníka, keď súd bol toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti by bolo namieste zohľadňovať spolu so zohľadnením veľkosti podielov a účelnosti využitia predmetnej nehnuteľnosti pri rozhodovaní o tom, ktorému z účastníkov, (teda z podielových spoluvlastníkov) predmetnú vec prikáže, v prípade ak by obaja účastníci mali záujem aby predmet podielového spoluvlastníctva bol prikázaný do ich výlučného vlastníctva, t.j. pri riešení otázky spôsobu vyporiadania. Súd je však toho názoru, že odporkyňou uvádzané skutočnosti o spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti a jej pričinení sa na zveľadení a udržaní tejto nehnuteľnosti, prípadne zohľadnenie násilného správania sa navrhovateľa nie je možné zohľadňovať pri určení primeranej náhrady (t.j. výšky náhrady). Pri stanovení primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti a veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov (v tomto prípade jednej polovice a jednej polovice). Pri určení hodnoty nehnuteľnosti súd vychádzal zo znaleckého posudku a doplnku znaleckého posudku, ktorý v tomto konaní vypracovala znalkyňa D.. O., keď súd zohľadnil námietky oboch účastníkov voči znaleckému posudku a jeho doplnku a zároveň zohľadnil vyjadrenie a stanovisko znalkyne, ktorá poukázala na tú skutočnosť, že ani jedna z použitých metód nie jej spôsobilá určiť jednoznačne objektívnejšie trhovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a preto súd považoval za vhodné vychádzať z priemeru týchto dvoch cien stanovených dvomi odlišnými spôsobmi. Súd tak určil priemernú hodnotu nehnuteľnosti vychádzajúc zo znalkyňou stanovenej ceny v znaleckom posudku (určenej spôsobom polohovej diferenciácie) v sume 37.600 € (teda vychádzal z ceny akú by mala nehnuteľnosť v prípade ak by neboli vykonané rekonštrukčné práce), ktorú spriemeroval s cenou nehnuteľnosti stanovenej v doplnku znaleckého posudku v sume 45.300 € (stanovenú porovnávacou metódou), čím súd dospel k hodnote bytu v sume 41.450 € (37.600 + 45.300 = 82.900, ktorú sumu vydelil 2, čo činí 41.450 €). Podiel žalobcu, ktorý je spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/2 vyššie uvedenej hodnoty činí 20.725 €, ktorú sumu súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi ako náhradu za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. Súd umožnil odporkyni túto náhradu splácať v pravidelných mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku napriek tomu, že odporkyňa mala možnosť v priebehu trvania tohto sporu sa na povinnosť hradiť primeranú náhradu pri vyporiadaní pripraviť priebežne (keďže návrh bol súdu doručený ešte v januári 2010). Pokiaľ by sa odporkyňa snažila na konečné rozhodnutie pripraviť tým spôsobom, že by postupne odkladala finančné prostriedky mohla mať ku dňu rozhodnutia o veci k dispozícii už celú potrebnú sumu (s poukazom na požiadavku samotnej odporkyne, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu žiadala umožniť jej splácať túto čiastku v splátkach rozložených na
dobu troch rokov). Súd však zohľadnil tú skutočnosť, že pomery na strane odporkyne sa zmenili, keďže tá sa stala nezamestnanou (nie v dôsledku jej správania sa) keď jej výpoveď bola daná z organizačných dôvodov a jej jediným príjmom v súčasnosti bola do júna 2013 dávka vo výške 300 € + výživné 150 € a od júla 2013 je to dávka vo výške cca 60 € + výživné 150 €. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že náhrada za spoluvlastnícky podiel má slúžiť väčšinou na zabezpečenie (kúpu) obdobnej nehnuteľnosti ako je tá, ku ktorej bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o nehnuteľnosť - byt, ktorá slúžila účastníkom konania na bývanie, pričom však navrhovateľ v súčasnosti má bytovú otázku vyriešenú, keďže je výlučným vlastníkom inej nehnuteľnosti (bytu nachádzajúceho sa v A.). Súd bol preto toho názoru, že tým keď umožnil odporkyni vyrovnať podiel postupne v splátkach neprimerane tak odporkyňu nezvýhodnil a ani tým neprimerane nepoškodil záujmy navrhovateľa. V súvislosti s uvedeným súd ešte dopĺňa, že v predmetnej nehnuteľnosti býva odporkyňa spolu so spoločnou dcérou účastníkov konania, ktorá je síce už plnoletá, avšak ešte nie je samostatne schopná sa živiť, ktorú skutočnosť súd tiež zohľadnil.
Nakoľko obaja účastníci sa v tomto konaní domáhali aj vyporiadanie v širšom zmysle, keď navrhovateľ si uplatňoval bezdôvodné obohatenie, ktoré mala získať odporkyňa tým, že mu neumožňovala užívať aspoň jednu izbu v predmetnej nehnuteľnosti a odporkyňa si uplatňovala náhradu za prostriedky vynaložené v súvislosti s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti (nájom, platby do fondu opráv a platby za služby), ako ja čiastočnú úhradu za vykonané rekonštrukčné práce, súd sa ďalej zaoberala týmito spornými skutočnosťami. K požiadavke navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporkyňa užívala celú nehnuteľnosť, ktorej je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom, súd zameral dokazovanie na zistenie, či zo strany odporkyne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a či to bezdôvodné obohatenie získala na úkor navrhovateľa, preto súd ako prvé skúmal, či konanie odporkyne napĺňa pojem bezdôvodného obohatenia, tak ako ho upravuje ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že na strane odporkyne nedošlo k naplneniu znakov bezdôvodného obohatenia ani jednej zo zákonom uvedených foriem bezdôvodného obohatenia, keďže odporkyňa nezískala majetkový prospech v dôsledku plnenia z právneho úkonu, ktorý by odpadol, ani z neplatného právneho úkonu a rovnako nezískala žiaden majetkový prospech trestnou činnosťou. Podľa názoru súdu taktiež nedošlo na strane odporkyne k získaniu plnenia bez právneho dôvodu, vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť (byt) užívala ako podielová spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti a teda právnym dôvodom, ktorý oprávňoval odporkyňu predmetný byt užívať, bolo jej podielové spoluvlastníctvo. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že pri podielovom spoluvlastníctve, podielové spoluvlastníctvo jednotlivých spoluvlastníkov nie jej reálne rozdelené a teda žiaden z nich nemá právo výlučne disponovať určitou reálne oddelenou časťou veci, ale naopak každý zo spoluvlastníkov má právo užívať celú vec ako celok. Preto v prípade, ak niektorí zo spoluvlastníkov celý predmet spoluvlastníctva užíva, nedochádza uňho k bezdôvodnému obohateniu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Súd je toho názoru, že v prípade pokiaľ niektorí zo spoluvlastníkov bráni druhému v užívaní veci, môže sa tento spoluvlastník domáhať svojich práv prostredníctvom súdu a žiadať, aby mu bolo umožnené vec užívať (vstúpiť do nehnuteľnosti). Za bezdôvodné obohatenie by podľa názoru súdu bolo možné považovať iba stav, pokiaľ by niektorí zo spoluvlastníkov získaval z veci nejaké úžitky, napríklad prostredníctvom prenajímania nehnuteľnosti, kedy by bolo potrebné takto získaný výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníkov v súlade s veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov a pokiaľ by k takémuto rozdeleniu nedošlo, mohlo by dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane toho zo spoluvlastníkov, ktorý by si ponechal celý výťažok. V tomto konkrétnom prípade však predmetnú nehnuteľnosť odporkyňa neprenajímala, ani neumožňovala tretej osobe vec užívať napr. v rámci podnájmu, teda nezískavala žiadne úžitky a užívala nehnuteľnosť iba výlučne ona sama so svojou rodinou, preto sa podľa názoru súdu bezdôvodne neobohatila. Preto súd nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný.
Následne súd posudzoval aj nárok odporkyne na úhradu prostriedkov vynaložených v súlade s vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti aj v kontexte vyššie uvedených skutočností, keď súd poukazuje na potrebu zohľadnenie dobrých mravov v súlade s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, kde súd bol toho názoru, že požiadavka odporkyne na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených v súvislosti s bývaním v predmetnej nehnuteľnosti, keď v tejto nehnuteľnosti bývala výlučne odporkyňa a navrhovateľ túto nehnuteľnosť vôbec neužíval, by bola v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k požiadavke odporkyne na zohľadnenie nákladov vynaložených na rekonštrukčné práce, súd bol toho názoru, že nakoľko pri vykonaných prácach tak, ako ich popísala odporkyňa sa nejednalo o nutné opravy,
ktoré by boli nevyhnutné z toho dôvodu, že by priamo ohrozovali život a zdravie obyvateľov, bolo potrebné, aby pred vykonaním takýchto prác odporkyňa žiadala súhlas na ich vykonanie od podielového spoluvlastníka, pričom medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tieto práce boli vykonané bez toho, aby odporkyňa o súhlas požiadala, teda navrhovateľ na výkon takýchto prác súhlas nedal. Preto je súd toho názoru, že nebolo možné zohľadniť všetky reálne vynaložené náklady na takúto rekonštrukciu a bolo možné iba zohľadniť to, akým spôsobom sa táto nehnuteľnosť zhodnotila s vykonaním týchto prác, ktorú skutočnosť súd zohľadnil pri určovaní výšky hodnoty bytu, keď pri určovaní priemernej hodnoty nevychádzal z ceny bytu stanovenej znalkyňou spôsobom polohovej diferenciácie vychádzajúc zo stavu bytu v čase vypracovania posudku (t.j. po rekonštrukcii) ale vychádzal z hodnoty stanovenej znalkyňou akú by mala nehnuteľnosť pred vykonaním rekonštrukčných prác (bez ich vykonania). K tvrdeniu odporkyne, že vynaložila svoje výlučné prostriedky (požičané a z darovania) na úhradu kúpnej ceny za predmetný byt pri jeho nadobudnutí do vlastníctva súd poukazuje na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/44/2008, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2009, t.j. že vo vzťahu k týmto tvrdeniam odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a to ani v tomto konaní keď doplnila preklad listov od svojej babičky, z ktorých jednoznačne nie je možné vyvodiť kedy, v akej výške a na aký účel boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky.
S poukazom na vyššie uvedené úvahy súd návrh navrhovateľa a odporkyne na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ich návrhov zamietol.
Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka - brata navrhovateľa, nakoľko tento mal byť vypočutý na otázky týkajúce sa správania sa navrhovateľa pred odchodom zo spoločnej domácnosti, prípadne k tej skutočnosti, že bol vymenený zámok na predmetnej nehnuteľnosti, ktoré súd nepovažoval za relevantné.
O trovách konania súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).