Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/144/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne: F. O., bytom J. XXX zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 22, proti žalovanému: Mgr. F. K., bytom E., H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, v konaní o náhradu škody v súvislosti s ublížením na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -327 zo dňa 23. 4. 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný nahradiť škodu, a to bolestné 761,79 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia 15.933 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobkyni vo výške 6 076,39 Eur na účet JUDr. Jakuba Mandelíka do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa od žalovaného domáhala náhrady škody na zdraví spôsobenej pri dopravnej nehode. Bola zrazená osobným automobilom dňa 1. 8. 2003, ktorého vodičom bol žalovaný a ktorý bol pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u vedľajšieho účastníka a pri ktorej utrpela zranenia, ktoré mali viesť k negatívnemu ovplyvneniu kvality doterajšieho života. Domáhala sa tak náhrady škody spočívajúcej v peňažnom odškodnení bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady vecnej škody.

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zvýšené odškodnenie v dvojnásobku základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia spolu sumu 4.491,13 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, náhradu vecnej škody a náhradu liečebných nákladov s 13% úrokom z omeškania od 2. 8. 2003 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň zastavil konanie v časti o uplatnenie sumy 48.241,33 Eur z titulu bolestného a 460.334,59 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady liečebných nákladov čo do výšky 1.762,16 Eur.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého dňa 1. 8. 2003 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako vodič motorového vozidla zrazil žalovanú pri predchádzaní ako cyklistku

na miestnej komunikácii jazdiacu na bicykli pri pravom okraji cesty. Žalobkyňa utrpela silné pomliaždenie ľavej slabiny, vonkajších rodidiel s rozsiahlou krvnou podliatinou, pomliaždenie pravej strany hrudníka, pravého ramenného kĺbu, oboch pier úst a ľavého predkolenia. Vychádzal z uznesenia Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 9. 3. 2008, ktorým bolo voči žalovanému trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa podmienečne zastavené podľa . Vychádzal ďalej z výsluchu žalobkyne, ktorá bola po tom, čo utrpela poškodenie na zdraví, hospitalizovaná v nemocnici v Prešove od 1. 8. do 6. 8. 2003, následne bola doliečovaná u neurológa, chirurga, hematológa, psychológa a psychiatra v Bratislave. Bola operovaná 16. 8. 2003 na krvný hematóm v oblasti slabín, mala pretrvávajúce bolesti hlavy pre problémy s krčnou chrbticou, musela sa podrobiť rehabilitačným cvičeniam. V dôsledku úrazu sa u nej prejavili posttraumatické šoky, pretrváva u nej strach z úzkosti vyvolaný hlavne blízkosťou cesty a motorových vozidiel. Má strach, že nebude mať kvôli poškodeným rodidlám deti, je pod neustálym dohľadom gynekológa. Dopravná nehoda zasiahla hlboko a vážnym spôsobom do jej života, pretože v čase nehody mala 16 rokov. Stalo sa to v čase postupného hlavného dozrievania a sebauvedomovania si svojej ženskosti a budúceho materstva. Bola obmedzená v možnosti výberu povolania a ďalšieho vzdelávania, voľby životného partnera, pretože nie každý muž bude rešpektovať jej hendikep. Plánovala so snúbencom vo februári 2009 manželstvo, založiť si rodinu, avšak v druhom mesiaci tehotenstva potratila.

Prvostupňový súd ďalej vychádzal z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky žalobkyne zo dňa 10. 1. 2005 MUDr. A., ktorá zistila dňa 10. 11. 2004 posttraumatickú stresovú poruchu a na tejto báze neurotický vývoj adolescentnej osobnosti, stavy nesústredenosti, zníženého intelektuálneho vývoja, zvýšenej únavy, poruchy spánku, poruchy menštruačného cyklu, potrebu kontroly správania. Vyžaduje si psychoterapeutickú starostlivosť. Ďalej poukázal na posudok MUDr. K. na určenie bolestného zo dňa 2. 10. 2003 s viacerými diagnózami vychádzajúc z celkového bolestného 127,5 bodov.

Poukázal na protokol o nehode v cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že F. K., teda žalovaný riadil po miestnej komunikácii osobné motorové vozidlo a pri predchádzaní, resp. odbočovaní vpravo narazil do žalobkyne predným kolesom. Žalobkyňa sa počas nehodového deja pohybovala v priamom smere.

Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vec posúdil ako zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Poukázal na to, že žalovaný uznal svoje zavinenie v rámci trestného vyšetrovania pred prokurátorom. Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. H., dopravnú nehodu zavinil žalovaný nesprávnou technikou jazdy, preto miera zodpovednosti žalovaného na škode je daná v celom rozsahu a nebolo zistené spoluzavinenie žalobkyne. Vychádzal z posudku o bolestnom MUDr. K. zo dňa 2. 10. 2003 a z výšky odškodného za bolesť 127,5 bodov v celkovom finančnom vyjadrení pri hodnote bodu 60,- Sk 7.650,-Sk a zo znaleckého posudku MUDr. A. F. o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré bolo ohodnotené na 1000 bodov vo finančnom vyjadrení 60.000,- Sk. Mal za to, že zvýšenie bolestného na dvojnásobok v rámci úpravy podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 je dostatočné. Pokiaľ sa jedná o potrat, ktorý žalobkyňa spája s utrpeným poškodením, mal za to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť, t.j., že potrat bol následkom poškodenia rodidiel, pretože ho môže spôsobiť ďaleko viacej faktorov, ktoré sa podieľajú na tom a najviac uplynulo 5 rokov od dopravnej nehody. Nie je však vylúčené, že k tomu došlo pre psychické problémy, ktoré utrpela žalobkyňa a ktorými trpela celú dobu. Mal za to, že nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného nad dvojnásobok zvýšenia bolestného, a teda ani nárok žalobkyne na priznanie 20-násobku zvýšenia nepovažoval za dôvodný, a preto nárok v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, poukázal na to, že žalobkyňa žiadala priznať zvýšenie na 40-násobok. Mal za to, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak má ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, ako aj na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia má teda vyjadriť vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom živote. Žalobkyňa odôvodňovala svoj nárok, že musí v súvislosti so štúdiom vynaložiť zvýšené úsilie, aby sa dokázala pripraviť na skúšky, študuje externe, pracuje brigádnicky na 4 hodiny, má zvýšenú únavu a nároky, ktoré sú na ňu

vynakladané, tak spôsobujú stres a konflikty. Tieto stavy súvisia s posttraumatickým stresom, čo bolo vyhodnotené znalcom ako položka 253 - vážne duševné poruchy. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa podľa § 7 ods. môže súd primerane zvýšiť sumu na stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle platnej a spravodlivej náhrady. Podľa názoru prvostupňového súdu nepovažoval zvýšenie nad dvojnásobok tejto sumy za dôvodné, lebo v prípade žalobkyne nedošlo k ujme na zdraví tak preukázateľne trvalými následkami alebo nepriaznivými dôsledkami, aby si to vyžadovalo zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výnimočnom prípade. Poukázal na to, že sám znalec vyhodnotil aktuálny psychický stav žalobkyne ako stav podmienený multifaktoriálne, a aj ako súhrn genetických daností prekonanej detskej mozgovej obrny, výchovy a tiež aj prežité dopravné nehody z rokov 2006, 2007, pričom v čase vyšetrenia žalobkyňa netrpela žiadnou akútne prebiehajúcou psychickou poruchou. Z tohto dôvodu tak návrh na dvojnásobok sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej výške pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 5.918,66 Eur, ktoré zaviazal žalovaného uhradiť na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku, ktorým bol jej návrh na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zamietnutý. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní ďalej uviedla, že sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu vo výške priznaného odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Rozsudok nezodpovedá požiadavke spravodlivej ochrany práv žalobkyne s ohľadom na jednorazovosť odškodnenia, satisfakčný charakter odškodnenia, formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov a súčasnú súdnu prax.

V odvolaní ďalej uviedla, že pokiaľ ide o odškodnenie bolestného, tak namieta aplikáciu nesprávneho ustanovenia vyhlášky č. 32/65 Zb., pretože prvostupňový súd pri navýšení odškodnenia aplikoval § 6 ods. 2 vyhlášky, ktorý však upravuje postup výlučne k odškodneniu sťaženia spoločenského uplatnenia a mal správne aplikovať § 7 ods. 3 vyhlášky. Podľa jej názoru sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom ohľadom vytrpených bolestí. Má za to, že bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že okrem užívania nevyhnutných antibiotík bola počas liečby takisto denne nútená užívať lieky tlmiace výrazné bolesti. Niekedy až neznesiteľné, ktoré pociťovala v oblasti slabín a vonkajších rodidiel. Zároveň pre problémy s chrbticou pociťovala bolesti hlavy. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne a svedkov (rodičov žalobkyne), prežívaná bolesť s kumuláciou so zlým psychickým stavom z dôvodu hospitalizácie a odkázanosti spôsobovala žalobkyni miestami až mučivé útrapy. Odškodnenie vytrpených bolestí tak je podľa názoru žalobkyne neprimerané.

Pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, poukázala na nesprávnosť formulácie, ktorou prvostupňový súd odôvodnil výšku priznaného odškodnenia, pričom pojmy výnimočné prípady a prípady hodné mimoriadneho zreteľa boli obsiahnuté v právnej úprave do 31. 3. 1995. Po novelizácii daného ustanovenia bolo zvýšenie odškodnenia možné už aj v prípadoch hodných osobitného zreteľa, čím sa táto úprava stala značne liberálnejšou. Pokiaľ ide o otázku primeranosti, tak poukázala na to, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou posúdenia závažnosti negatívnych zmien v kvalite jej života v dôsledku nehody zo dňa 1. 8. 2003. K tvrdeniu znalca, že na súčasnom psychickom stave sa podieľa mozgová obrna ľahkého stupňa uviedla, že mozgová obrna nebola v minulosti jednoznačne verifikovaná odbornými vyšetreniami. Psychologička B., ako aj znalec MUDr. F. vychádzali výlučne z lekárskych správ detského pediatra MUDr. M. a rehabilitačných sanatórií, ktoré žalobkyňa navštevovala do 21. 12. 1990. Menovaní lekári však opomenuli zohľadniť lekársku správu neurológa MUDr. J. A., ktorý konštatoval, že v prípade žalobkyne sa klinicky nejedná o detskú mozgovú obrnu ľahkého stupňa, ale iba ľahkú svalovú dysfunkciu. Aj keby pripustila prekonanie detskej mozgovej obrny, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jej vplyv na súčasný psychický stav žalobkyne je málo pravdepodobný, pretože pred dopravnou nehodou bola v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. Nemala žiadne neurologické ani psychiatrické problémy. Pokiaľ ide o dopravnú nehodu z roku 2006, táto nespôsobila trvalé zhoršenie psychického zdravia žalobkyne. Pokiaľ ide o dopravnú nehodu z roku 2007, rovnako nezanechala na zdraví žalobkyne žiadne trvalé následky.

Hoci žalobkyňa v súčasnosti netrpí žiadnou akútne prebiehajúcou psychickou poruchou, znalec nevylúčil možnosť zhoršenia jej psychického zdravotného stavu v budúcnosti. Poukázala na to, že pocity, ktoré má žalobkyňa, vyplývajú z celkového úzkostlivého prežívania, fóbií a z nastavenia žalobkyne v súvislosti s posttraumatickou stresovou poruchou. Namieta v neposlednom rade aj zistenie súdu, že pri dopranej nehode v roku 2003 sa údajne nedokázala spoločensky uplatniť bez závažnejších obmedzení, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že utrpená dopravná nehoda vážnym spôsobom zasiahla do spôsobu života a došlo k nezvratnému rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy. Napriek dlhodobej liečbe vymenované príznaky pretrvávajú u žalobkyne aj v súčasnosti. Je teda možné konštatovať, že sa kvalita života žalobkyne po dopravnej nehode zhoršila, čo má priamy dopad na jej pracovný, rodinný a spoločenský život. Poukázala zároveň na viacero nálezov Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že pri úvahách o primeranosti násobku jednorazového odškodnenia bolestného a spoločenského uplatnenia je viazaný rozhodnutiami Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR. Odškodnenie je jednorazové, a teda je nesporné, že poškodenie je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodenej.

K podanému odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník na strane žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel k záveru, že prvostupňový súd skutkovo správne zistenú vec čiastočne nesprávne právne posúdil.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedôslednosť rozsudku sa týka právneho posúdenia veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide najmä vtedy, ak súd použije nesprávny právny predpis alebo použije síce správny právny predpis ale ho nesprávne interpretuje.

Podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "") sa odškodňujú jednorázovo.

Odvolací súd predovšetkým považuje za dôležité uviesť, že je treba zohľadniť skutočnosť, že dopad škodovej udalosti na zdravie žalobkyne sa odškodňuje jednorazovo a preto sa musí vykonať veľmi dôsledne a komplexne. Za zistené dôsledky na zdraví žalobkyne už nebude prichádzať do úvahy opätovné odškodnenie a najzložitejšie je to pri negatívnych dopadoch na zdraví v psychickej oblasti.

Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí:

a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok,

b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd môže v týchto prípadoch odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby. Je potrebné uviesť, že úvaha súdu o primeranosti zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie určila súčasne hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 10. 1988, sp. zn. , publikovaný pod č. 10 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisk, ročník 1992).

Obe zložky odškodnenia majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strasti a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. V prípade existencie a dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenej náhrady za bolesť treba zohľadniť rozsah, závažnosť poranení, spôsob liečebného procesu čo do náročnosti a s ním súvisiace bolesti. Potrebné medicínske zákroky, operácie, pooperačné stavy, doliečovací proces a v rámci neho bolestivý priebeh rehabilitácie.

Odvolací súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a po jeho doplnení dospel k záveru, že v prejednávanej veci je odôvodnené výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom v zmysle ust. vyhlášky č. vzhľadom na rozsah, intenzitu, ako aj dlhodobé trvanie tak fyzických bolestí, ako aj duševných útrap, ktoré žalobkyňa v dôsledku poškodenia zdravia zažívala. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že okrem vytrpených bolestí bola žalobkyňa nútená užívať nevyhnutné antibiotiká, počas liečby lieky, ktoré utlmovali výrazné bolesti, predovšetkým bolesti hlavy, chrbtice, slabín, vonkajších rodidiel. Bola opakovane hospitalizovaná. Nešlo len o bolesti bezprostredne po úraze, ale aj o bolesti spojené s následným liečením a lekárskymi zákrokmi. Je potrebné prihliadnuť aj na vek žalobkyne, psychickú vyspelosť znášať bolesti, ktoré mala v súvislosti s tým, že bolesť pre ňu následne znamenala dôsledok zlého psychického stavu, spočívajúce obavy o budúcnosť a o celkové sťaženie života. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že prežívala nielen fyzické bolesti, ale aj bolesti psychické. Preto odvolací súd dospel k názoru, že primeraným a spravodlivejším odškodnením vystihujúcim dôsledky opakovaného zásahu do organizmu a dôsledky útrap aj v psychickej rovine je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť v rozsahu 5- násobku základného bodového ohodnotenia MUDr. K. (127,5 bodov). Odškodnenie tak predstavuje sumu 1.269,65 Eur (38.250,-Sk), (127,5 bodov x 60,-Sk x 5-násobok = 38.250 Sk). Prvostupňový súd priznal žalobkyni bodové ohodnotenie odškodnenia bolesti v rozsahu 15.300,- Sk (507,86 Eur). Odvolací súd do spravodlivého odškodnenia za bolesť uložil povinnosť doplatiť rozdiel 761,79 Eur (38.250-15.300=22.950 Sk).

Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku dotýkajúcu sa nesprávnosti priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a že prvostupňový súd sa nesprávne vyrovnal s otázkou posúdenia závažnosti negatívnych zmien v kvalite života žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 1. 8. 2003

a nesprávneho posúdenia vplyvu psychických trvalých následkov poškodenia zdravia žalobkyne na jej každodenný život, odvolací súd udáva.

Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. dopadá na prípady, v ktorých v dôsledku úrazu je poškodený intenzívnejšie vyradený zo života a kedy jeho predpoklady k uplatneniu v spoločnosti sú obmedzené. Táto náhrada vlastne obsahuje v sebe náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne pre uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb. Ako už uviedol prvostupňový súd, priznanie zvýšenej náhrady znamená, že poškodený je pod vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. Relevantné boli všetky obmedzenia žalobkyne, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody a s prihliadnutím k povahe týchto následkov, s prihliadnutím na rozsah, akým je obmedzená v možnosti uplatniť sa v živote, v spoločnosti v porovnaní s tým, že v čase, keď žalobkyňa utrpela dopravnú nehodu, mala len 16 rokov. Je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že v dôsledku práve zhoršenia psychického zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody sa prejavili v jej živote negatívne vplyvy. Je potrebné prihliadnuť na znalecký posudok znalca a vychádzať z psychického stavu žalobkyne, ktorý nevylúčil možnosť zhoršenia jej psychického zdravotného stavu v budúcnosti. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa nezvládla partnerský vzťah, došlo k potratu, k strate dieťaťa, k zrušeniu plánovanej svadby. Niet dôvod vylučovať práve opísané psychické problémy (znalcom potvrdené) z príčin, ktoré zasiahli do života mladej ženy, navyše s tým, že prišla o dieťa a má strach vyrovnať sa s tým, že môžu ju očakávať zdravotné komplikácie ešte aj v budúcnosti, čo znovu lekár nevylúčil. V tomto smere opätovne rezonuje jednorazovosť odškodnenia, ktorým sa z finančného a satisfakčného hľadiska trauma žalobkyne relatívne ukončuje. Žalobkyňa prežila intenzívnejšiu posttraumatickú stresovú úzkosť, má fóbie, trpí posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá je spojená s potratom a rozchodom. Negatívne zážitky majú vplyv na okolnosti, ktoré znamenajú, že bola obmedzená v spoločenskom živote. S porovnaním predpokladov, ktoré mala pred dopravnou nehodou práve v súvislosti s uplatnením sa v živote, v spoločnosti, v práci, možno potom vyvodiť záver, že práve dopravnou nehodou sa podstatne zhoršila kvalita života žalobkyne a relevantné je, že sa to týka aj psychickej roviny.

Odvolací súd zastáva odlišný názor, než k akému dospel prvostupňový súd, ktorý skonštatoval, že vylučuje uplatnenia a hendikepy v jej bežnom živote v dôsledku dopravnej nehody a vylučuje ovplyvnenie psychického stavu žalobkyne práve spôsobenou dopravnou nehodou. Posúdenie prvostupňového súdu nie je dôsledné. Dopravná nehoda mala vplyv na psychiku žalobkyne a v jej živote nastali aj vážne udalosti, ktoré sa podľa názoru odvolacieho súdu mali brať do úvahy. Z lekárskej správy (č. l. 103) gynekológa a pôrodníka MUDr. L. K. vyplýva, že od dopravnej nehody, ktorú utrpela v roku 2003 a mala ošetrený hematóm v tej oblasti, má problém s nepravidelnou menštruáciou. V roku 2009 došlo k spontánnemu potratu u žalobkyne. Pretrváva u nej postraumatická stresová porucha a nemožno vylúčiť ani budúce zhoršenie stavu.

Odvolací súd tak na základe zistených skutkových okolností sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že 40- násobok základného odškodnenia je napriek opísaným problémom prehnaný a zjavne neprimeraný. Vzhľadom na okolností prípadu odvolací súd považuje za primeranú a spravodlivú výšku náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky vychádzajúc z jeho základného bodového ohodnotenia vo výške 1000 bodov (60,-Sk/1 bod) navýšenú o 10 násobok, ktorému zodpovedá suma 19.916 Eur a po zohľadnení priznaného dvojnásobku prvostupňovým súdom suma 15.933,-Eur. (1000 bodov x 60,-Sk = 60.000,-Sk t.j. 1991,63 Eur x 10 násobok = 19.916,35 a osemnásobok 15.933 Eur).

Z uvedených dôvodov tak odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni bolestné 761,79 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia 15.933 Eur ( ).

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V odvolacom konaní sa žalobkyni priznala náhrada trov právneho zastúpenia z prisúdenej sumy 761,79 Eur a 15 933 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty tak ako to vypočítala žalobkyňa (16 694,79 Eur) je 336,94 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia sa v konaní úspešnej žalobkyni priznáva za tieto úkony právnej služby:

Trovy prvostupňového konania

prevzatie a príprava zastúpenia 336,94 Eur

účasť na pojednávaní dňa 26.11.2008 336,94 Eur

účasť na pojednávaní dňa 18.11.2009 (trvanie viac ako 2 hodiny) 673,88 Eur

návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 5.1.2010 336,94 Eur

vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 25.11.2011 336,94 Eur

účasť na pojednávaní dňa 7.12.2011 336,94 Eur

čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 13.1.2012 336,94 Eur

podanie vo veci zo dňa 14.2.2012 336,94 Eur

účasť na pojednávaní dňa 27.2.2012 336,94 Eur

účasť na pojednávaní dňa 23.4.2012 (trvanie viac ako 2 hodiny) 673,88 Eur

Odmena advokáta spolu 4 043,28 Eur

Trovy odvolacieho konania

odvolanie žalobkyne zo dňa 18.7.2012 336,94 Eur

účasť na pojednávaní dňa 15.1.2013 84,24 Eur

účasť na pojednávaní dňa 18.6.2013 336,94 Eur

Odmena advokáta spolu 758,12 Eur

DPH 20 % z odmeny advokáta ( vyhl. č. ) 151,62 Eur

Odmena advokáta spolu (vrátane DPH) 909,74 Eur

Hotové výdavky

režijný paušál za rok 2012 (1 x 7,63 Eur) 7,63 Eur

režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) 15,62 Eur

spolu

23,25 Eur

cestovné výdavky priznané tak, ako si ich žalobkyňa vyčíslila:

pojednávanie dňa 15.1.2013 (B. - X.: 421 km x 2 = 842 km)

spotreba paliva: 5,81/100 km,

cena paliva: 1,428 Eur /l; 842 km x 5,8/100 x 1,428 Eur 69,74 Eur

amortizácia motorového vozidla (0,183 Eur /km x 842 km) § 16 ods. 4 vyhl. 154,09 Eur

pojednávanie dňa 18.6.2013 (B. - X.: 421 km x 2 = 842 km)

spotreba paliva: 5,81/100 km, cena paliva: 1,364 Eur /l; 842 km x 5,8/100 x 1,364 € 66,61 Eur

amortizácia motorového vozidla (0,183 Eur /km x 842 km) § 16 ods. 4 vyhl. 154,09 Eur

spolu 444,53 Eur

strata času:

dňa 15.1.2013 (4,5 h x 2 = 9 h= 18 polhodín x 13,01 Eur) 234,18 Eur

dňa 18.6.2013 (4,5 h x 2 = 9 h= 18 polhodín x 13,01 Eur) 234,18 Eur

spolu 468,36 Eur

DPH 20 % z jednotlivých náhrad ( vyhl. č. ) 187,23 Eur

Hotové výdavky spolu 1 123,37 Eur

Náhrada trov konania spolu vo výške 6 076,39 Eur

Odvolací súd nepriznal náhradu trov konania za úkony návrh na začatie konania zo dňa 20.12.2007, návrh na pripustenie zmeny žaloby v roku 2008 (č. 1.30 - 34), špecifikácia žalobného nároku zo dňa 9.12.2008, špecifikácia priamych nákladov zo dňa 26.1.2009, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 22.2.2010, nakoľko z ich obsahu nevyplýva, že by boli spísané právnym zástupcom žalobkyne. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa ničím nepreukázala.

Rovnako tak odvolací súd nepriznal DPH za úkony právnej služby, ktorá poskytovali predchádzajúci právni zástupcovia žalobkyne, a to JUDr. Ladislav Bujňák a JUDr. Ing. Vojtech Čipák, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by boli jej platiteľmi.

Úspešný účastník občianskeho súdneho konania má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech, a to vrátane trov právneho zastúpenia, pokiaľ si ich včas vyčíslil. Aj keď v zmysle vyhlášky č. odmena advokátovi patrí aj za úkon, spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, túto časť odmeny nemožno považovať za účelne vynaložené trovy v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu vymenil advokáta (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1 MObdo V 21/2007).

V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd považuje trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 21.8.2011 (A. K. JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o.) a nahliadnutie do súdneho spisu v roku 2011 za neúčelný úkon právnej služby, za ktorý úspešnej žalobkyni náhrada trov konania nepatrí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania postupom podľa tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne vo výške 6 076,39 Eur na účet JUDr. Jakuba Mandelíka do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.