Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/35/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda č. 60, Nitra, IČO: 00308307, 2/ Mestské služby Nitra, príspevková organizácia, Tehelná č. 3, Nitra, zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, Boženy Nemcovej 4, Nitra, proti žalovanému: Funeko - Enviro, s.r.o., so sídlom SNP 54A/5734, Levice, zastúpený JUDr. Milanom Žoldošom, advokátom, Sasinkova 6, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

rozhodol:

Súd určuje, že nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi prenajímateľom Mestské služby Nitra, príspevková organizácia a nájomcom spoločnosťou Funeko-Enviro, s.r.o., predmetom ktorej je prenájom budovy kotolne súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX a stavby budovy domu smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., Obec I., je neplatná.

Súd žalobcovi v prvom rade náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v druhom rade náhradu trov konania v sume 707,26 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu v druhom rade JUDr. Mareka Ďurana, advokáta, Boženy Nemcovej 4, Nitra.

odôvodnenie:

Písomne podanou žalobou sa žalobcovia v prvom a v druhom rade dňa 23. 3. 2012 domáhajú, aby súd určil, že nájomná zmluva zo dňa 27. 11. 2009 medzi prenajímateľom Mestské služby Nitra, príspevková organizácia a nájomcom spoločnosťou Funeko-Enviro, s.r.o., predmetom ktorej je prenájom budovy kotolne súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX a stavby budovy domu smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., Obec I., je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v prvom rade je vlastníkom a žalobca v druhom rade správcom vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré slúžia na prevádzku krematória mesta Nitra. Dňa 13. 10. 2003 bola podpísaná nájomná zmluva na tieto nehnuteľnosti, medzi žalobcom v druhom rade a spoločnosťou PSKS s.r.o. ako nájomcom, ktorej účelom bolo vybudovanie, uvedenie do prevádzky a prevádzkovanie mestského krematória. Keďže nájomca si riadne neplnil zmluvné záväzky, prenajímateľ, žalobca v druhom rade ukončil so spoločnosťou PSKS s .r.o. nájomný vzťah, kremačná technológia (kremačná pec) bola v tom čase vo vlastníctve spoločnosti PSKS s.r.o., pričom bola zaťažená úverom a záložným právom banky. Žalovaný listom zo dňa 8. 9. 2009 požiadal vlastníka - Mesto Nitra o prenájom nehnuteľností za účelom prevádzky krematória, oznámil, že rokuje s bankou o odkúpení kremačnej technológie, inštalovanej v priestoroch krematória. Mestské zastupiteľstvo v Nitre na mimoriadnom zasadnutí dňa 13. 10. 2009 návrh na prenájom nehnuteľností prerokovalo a uznesením č. 294/2009

- MZ schválilo prenájom nebytových priestorov za podmienok, že prenájom bude uzavretý na dobu neurčitú s výpovednou lehotou tri mesiace a podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaní kremačnej technológie do vlastníctva budúceho nájomcu (žalovaného). Zároveň Mestské zastupiteľstvo uložilo vtedajšiemu riaditeľovi žalobcu v druhom rade - Ing. G. V. zabezpečiť uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným. V zmysle pozmeňovacieho návrhu bolo Mestským zastupiteľstvom schválené, že najprv bude so žalovaným uzavretá zmluva o budúcej nájomnej zmluve a podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaním technológie potrebnej na kremáciu, ktorá bola v priestoroch krematória inštalovaná, do vlastníctva nájomcu. Dňa 27. 11. 2009 bola so žalovaným uzavretá nájomná zmluva, ktorú za žalobcu v druhom rade uzavrel Ing. V.. Pri podpise nájomnej zmluvy bolo dvakrát porušené uznesenie Mestského zastupiteľstva v tom, že pri uzatvorení nájomnej zmluvy žalovaný deklaroval, že je vlastníkom kremačnej pece, čo bolo podmienkou jej uzavretia. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal, že ku dňu účinnosti nájomnej zmluvy a počas celej doby trvania nájmu bude kremačná technológia v jeho vlastníctve, ktoré tvrdenie však nie je pravdivé. Žalovaný v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebol vlastníkom kremačnej pece a nie je ani dnes. Nájomná zmluva bola podpísaná v rozpore s uznesením Mestského zastupiteľstva v podstate nevypovedateľnej podobe. Bola uzavretá na dobu neurčitú, ale s presne precizovanými dôvodmi tak, že k ich naplneniu v podstate nemôže dôjsť a zmluva je vlastne uzavretá "naveky". Z uvedeného je zrejmé, že vtedajší riaditeľ žalobcu v druhom rade, Ing. V., uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným, ktorý nepreukázal vlastníctvo kremačnej technológie, konal v rozpore s rozhodnutím zastupiteľstva. Rozhodnutie mestského zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom mesta, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle mesta. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením mestského zastupiteľstva, avšak právne účinky vyvoláva len vtedy, ak spĺňa formálne a materiálne náležitosti. Kým mestské zastupiteľstvo nerozhodne o majetkovoprávnom úkone obce prijaté uznesenie nie je pojaté do zápisnice o priebehu schôdze mestského zastupiteľstva, nevznikne ani prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho stavu. Štatutárny orgán príspevkovej organizácie mesta tak nemôže prijať bez prejavu vôle mesta majetkovoprávny úkon, ktorý vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie mestského zastupiteľstva a zviazať ním mesto, resp. príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti mesta. K takému konaniu mu zákon nedáva oprávnenie. Mestské zastupiteľstvo na zasadnutí 13. 10. 2009 schválilo uznesenie, z ktorého je zrejmé, že prejavom jeho vôle je uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomníkom, ktorý preukáže vlastnícke právo k zabudovanej kremačnej technológii a s požiadavkou vypovedania tejto nájomnej zmluvy v trojmesačnej výpovednej lehote bez udania dôvodu. Nájomná zmluva uzavretá so žalovaným dňa 27. 11. 2009 bola uzavretá v rozpore s vyššie uvedeným prejavom vôle mestského zastupiteľstva a mesta a tiež v rozpore s dobrými mravmi pre jej nevypovedateľnosť.

Poverený zástupca žalobcu v prvom rade sa stotožnil s podanou žalobou a dôvodmi, ktoré sú v nej uvedené. Rozhodnutie uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom bolo predčasné, nakoľko v tejto zmluve je absencia prejavu vôle vlastníka, zmluva nebola uzavretá v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by spochybňovali mandát mestského zastupiteľstva rozhodovať o spôsobe nakladania s majetkom mesta. Jedným z spôsobov nakladania s majetkom mesta je prípad hodný osobitného zreteľa a týmto spôsobom sa rozhodovalo aj o predmete tohto konania, teda o plynulom pokračovaní v prevádzke krematória. Pod pojmom plynulé prevádzkovanie krematória je potrebné sledovať zachovanie už zabudovanej kremačnej technológie s tým, že nájomný vzťah mal byť vypovedateľný. Ani jedna z týchto podmienok nebola dodržaná a splnená, preto je potrebné právny úkon považovať za neplatný. Žiada žalobe vyhovieť, náhradu trov konania si neuplatnil.

Právny zástupca žalobcu v druhom rade v konaní uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, zákon jednoznačne definuje, že s nakladaním s majetkom mesta musí rozhodovať mestské zastupiteľstvo a v danom prípade Mestské služby sú iba správcom tohto majetku. Táto skutočnosť je ošetrená aj zmluvou o výkone správy, kde v článku 6 sa jednoznačne hovorí, že mestské služby sú oprávnené uzatvárať zmluvy týkajúce sa majetku mesta iba po predchádzajúcom súhlase mestského zastupiteľstva. Z uznesenia mestského zastupiteľstva jednoznačne vyplýva, že mestské zastupiteľstvo rozhodovalo o konkrétnych nebytových priestoroch, ktoré sú presne špecifikované a pokiaľ sa aj v poslednej vete výslovne nehovorí o tom, že sa jedná o zabudovanú kremačnú technológiu, v širšom výklade tohto uznesenia je jednoznačné a jasné, o ktorú technológiu ide a ktorá bola predmetom rokovania mestského zastupiteľstva. V danom prípade došlo k stavu, že vôľa a prejav vôle nebol v súlade. Základným rozporom v danej veci je skutočnosť, že v predmetnej zmluve nebola zakotvená vec, ktorá je súčasťou

nebytových priestorov a táto zmluva bola uzavretá v nevypovedateľnej podobe, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žiada žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Štatutárny zástupca žalobcu v druhom rade, Ing. V. H. uviedol, že zmluvu o nájme priestorov uzavrel so žalovaným bývalý riaditeľ, Ing. V.. Zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko bola uzavretá v rozpore s uznesením Mestského zastupiteľstva, ktoré uložilo uzavrieť zmluvu s trojmesačnou výpovednou lehotou bez podmienok, pričom zmluva bola uzavretá s trojmesačnou výpovednou lehotou s podmienkami. Ďalej zmluva mala byť uzavretá za splnenia podmienky, že žalovaný preukáže, že je vlastníkom kremačnej pece, ktorá bola v tom čase zastavená VUB za neplnenie povinnosti zo strany predchádzajúceho nájomcu. V čase uzavretia zmluvy, kremačná pec už bola zabudovaná v priestoroch, ktoré boli neskôr predmetom nájomnej zmluvy a v tom čase ňou disponovala VÚB. Mestské služby sú správcom majetku Mesta Nitra a podľa rozhodnutia zastupiteľstva plnia uznesenia mestského zastupiteľstva.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rokoval s primátorom Nitry, v rámci ktorých prejavil záujem odkúpiť obchodný podiel spoločností PSKS, ktorá vtedy krematórium v Nitre prevádzkovala a ktorá ho oslovila. Mestské zastupiteľstvo prijalo potrebou 3/5 väčšinou uznesenie, na základe ktorého podpísali zmluvu o budúcej nájomnej zmluve a po splnení podmienok, podpísali riadnu nájomnú zmluvu a boli im odovzdané priestory do užívania. Otázka, akú pec tam konkrétne nainštalujú, považoval za úplne irelevantnú a zavádzajúcu. Výmena akejkoľvek technológie je počas prevádzky bežný proces. Pri výmene pôvodnej by podľa vyjadrenia výrobcu pece nedošlo k žiadnemu poškodeniu ani technológie ani stavebnej časti. Nikto nemal právo zasahovať do toho, akú technológiu si ich spoločnosť vyberie v prípade, ak spĺňa normy. Potvrdil, že uviedol, že rokuje s VUB ohľadom odkúpenia pôvodnej technológie. Bol informovaný o tom, že v priestoroch krematória je už nainštalovaná technológia, zvažovali aj alternatívu kúpy tejto technológie. Ani raz zo strany Ing. V. nebol upovedomený o skutočnosti, že by mesto preferovalo prevádzkovanie pôvodnej technológie, o čom svedčí aj následné uznesenie mestského zastupiteľstva.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovia zdôvodňujú dôvodnosť žaloby existenciou rozporu vôle s prejavom vôle, pričom túto skutočnosť opierajú o rozpravu rokovania mestského zastupiteľstva. Žalovaný od začiatku tvrdí, že sa jedná o dva rozličné subjekty, ktoré tvorili vôľu a túto vôľu prejavili. Žalovaný má za to, že nie je možné, aby vôľu vytvoril jeden subjekt a druhý subjekt túto vôľu prejavoval. Pre platnosť právneho úkonu je podstatné, aby vôľu vytvoril a aj prejavil jeden subjekt. K prejavu vôle Mesta Nitry došlo formou uznesenia mestského zastupiteľstva. Žalovaný v danom prípade tvrdí, že relevantne je možné skúmať iba vôľu a prejav vôle, ktorý bol vykonaný žalobcom v druhom rade. Zmluva o výkone správy uzavretá medzi mestom a mestskými službami je v danom prípade irelevantná, zmluva iba hovorí, že mestské služby musia mať pri nakladaní s majetkom mesta súhlas Mesta Nitry. V prípade absencie súhlasu by mohla byť vyvodená zodpovednosť mestských služieb ale nespôsobovalo by to neplatnosť právneho úkonu. Argumentácia žalobcov, že bol porušený zákon o obecnom zriadení, nie je dôvodná. Rozhodovanie o nakladaní s majetkom mesta došlo zo strany Mesta zverením majetku do správy mestských služieb. Mestské služby uzatvorili zmluvu vo svojom mene a na svoj účet. Samotní žalobcovia potvrdili, že v predmetnom uznesení na neuvádza konkrétna kremačná technológia, jediným argumentom bol obsah rozpravy pred prijatím tohto uznesenia. Žalobu považuje za účelovú a špekulatívnu. Žiada, aby ju súd zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

V konaní bol ako svedok vypočutý Ing. G. V., ktorý uviedol, že v lete v roku 2009 bol vo funkcii riaditeľa Mestských služieb. V tomto období končila nájomná zmluva na prevádzku krematória a hľadali nového prevádzkovateľa. Pripravil materiál. Na mestské zastupiteľstvo a so zástupcom žalovaného hovoril o tom, že by prevzali prevádzku krematória s tým, že rokujú s bankou o prevzatí vlastníctva kremačnej pece, ktorá už bola zabudovaná. Zástupca žalovaného uviedol, že rokuje s bankou o poskytnutí úveru a prevzatí tejto kremačnej technológie do vlastníctva. Následne pripravil materiál do mestského zastupiteľstva, kde bolo výslovne spomenuté, že sa jedná o kremačnú technológiu, ktorá je už zabudovaná v priestoroch krematória a ktorú sa žalovaný snaží získať do svojho vlastníctva. Počas rokovaní sa sústavne bavili o tej kremačnej technológii, ktorá už bola zabudovaná v priestoroch krematória. Štatutárny zástupca žalovaného pri podpise zmluvy predložil doklad o vlastníctve kremačnej pece z T. z firmy TABO -CS s tým, že vlastne splnil podmienku uvedenú v zmluve o budúcej zmluve. Následne podpísali riadnu nájomnú zmluvu, nakoľko v zmluve o budúcej zmluve nebola kremačná technológia presne vyšpecifikovaná. Žalovaný však bol uzrozumený s tým, že sa jedná a rokuje o technológii, ktorá už bola zabudovaná. V uznesení mestského zastupiteľstva nebolo presne

vyšpecifikované, ktorú kremačnú technológiu má na mysli, ale určite sa rokovalo o už zabudovanej kremačnej technológii, čo vyplýva aj z dôvodnej správy, ktorú do zastupiteľstva predkladal. V čase, keď bola daná výpoveď nájomcovi bol zo strany mesta záujem o kontinuálnu, neprerušenú prevádzku krematória a to so zabudovanou kremačnou pecou. O inej možnosti so žalovaným ani nerokoval.

Svedok JUDr. G. M. na pojednávaní uviedol, že Mestské služby Nitra ako advokát fyzická osoba zastupoval od roku 2004, od roku 2008 spoločne s JUDr. V. M. a JUDr. S. M. založili advokátku kanceláriu M. a M. s.r.o. a odvtedy zastupovala žalobcu v druhom rade táto advokátska kancelária. Spomenul si na stretnutia s Ing. V., s ktorým rokoval o príprave návrhu nájomnej zmluvy a ako podklady k príprave tejto zmluvy slúžili informácie od klienta a uznesenie mestského zastupiteľstva. Samotný návrh nájomnej zmluvy vychádzal z predchádzajúceho znenia nájomnej zmluvy, ktorú mal klient uzavretú s PSKS Martin. Ing. V. mu poskytol informácie týkajúce sa nájomnej zmluvy, že má ísť o dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou, pričom zmluvu malo byť možné vypovedať bez uvedenia dôvodov. Z predchádzajúceho znenia nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, zostali v zmluve uvedené niektoré výpovedné dôvody, keďže však tieto nepovažovali za taxatívne vymenované, ako jediné dôvody na vypovedanie nájomnej zmluvy, nakoľko ak je nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, je túto možné vypovedať aj bez uvedenia dôvodu, nemenili znenie výpovedných dôvodov. Druhou špecifickou podmienkou pre uzavretie nájomnej zmluvy bolo preukázanie vlastníckeho práva k technológii, o čom sa dočítali z uznesenia mestského zastupiteľstva. Mal vedomosť o tom, že v krematóriu sa nachádzala existujúca technológia, mal vedomosť aj o tom, že predmetom rokovania pred uzavretím zmluvy bola aj podmienka pre uzavretie zmluvy, že nový nájomca prevezme existujúcu technológiu. Nepýtal sa však klienta, ktorú technológiu má uznesenie na mysli, vychádzali z jeho formulácie. Mal vedomosť o tom, že predmetom rokovaní bola už existujúca zabudovaná technológia, ktorá sa v priestoroch krematória nachádzala a na ktorú mala byť uzavretá nová nájomná zmluva.

Svedkyňa RNDr. W. L., poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Nitre uviedla, že v roku 2009 bola poslankyňou a bola prítomná na rokovaniach zastupiteľstva dňa 13. 10: 2009 a 10. 12. 2009. Na týchto zasadnutiach bola prerokovávaná otázka prenájmu priestorov krematória v Nitre spolu s technológiu, ktorá tam bola zabudovaná.

Svedok PhDr. V. O., poslanec Mestského zastupiteľstva v Nitre uviedol, že z pohľadu poslancov sa najjednoduchšie riešenie zdalo sprevádzkovať krematórium, v ktorom už bola zabudovaná technológia, domnieva sa, že na zasadnutí zastupiteľstva sa hovorilo o technológii, ktorá už bola zabudovaná s cieľom sfunkčniť prevádzku krematória. Jednoduchším riešením bolo neodstraňovať technológiu, ale využiť tú, ktorá bola zabudovaná a zachrániť tým finančné prostriedky daňových poplatníkov a urýchliť výkon tejto služby.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä uzneseniami Mestského zastupiteľstva v Nitre, nájomnou zmluvou, listom vlastníctva č. XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zápisnicami zo zasadnutí mestského zastupiteľstva, zvukovými záznamami zo zasadnutí mestského zastupiteľstva, prezenčnými listinami, výpismi z hlasovania, zmluvou o správe, záverečnými vyjadreniami účastníkov konania a po ich vyhodnotení zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca v prvom rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., obec I., a to budovy kotolne súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX a stavby budovy domu smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele číslo XXXX/X (č.l. 19-20 spisu). Žalobca v druhom rade je na základe Zmluvy o správe číslo 489/94/SMM/JUDr. K. uzavretej dňa 26. 9. 1994 a následných dodatkov medzi žalobcom v prvom rade a žalobcom v druhom rade správcom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v prvom rade, okrem iného aj cintorínov (č.l.150-152 spisu). Žalovaný je účastníkom, nájomcom, Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným. Na základe tejto nájomnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi nájomný vzťah, na základe ktorého žalovaný prevzal do nájmu časť nebytových priestorov, a to budovy kotolne s.č. XXXX na parcele číslo XXXX/XX, domu smútku (prevádzkovo-administratívna budova) s.č. XXXX na parcele číslo XXXX/X katastrálne územie B. K., obec I., ktorých vlastníkom je žalobca v prvom rade. Účelom tohto nájmu, ktorý je uvedený v bode II. Nájomnej zmluvy, bolo vybudovanie, uvedenie do prevádzky a prevádzkovanie krematória na uvedených nehnuteľnostiach. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu

neurčitú, so stanovením nájomného vo výške 15 eur za jeden m2 a rok. Nájomca (žalovaný) pri uzavretí tejto zmluvy prehlásil (č.l. V.1), Že ku dňu účinnosti zmluvy, ako aj počas trvania celej doby nájmu je a zostane kremačná technológia jeho vlastníctvom. V článku VII. Zmluvy je dohodnutý spôsob ukončenia nájmu, pričom prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu ak a/ nájomca užíva predmet prenájmu v rozpore so zmluvou, b/ nájomca je v omeškaní s úhradou nájomného, c/ nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú prenajaté nebytové priestory napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú poriadok alebo pokoj, d/ nájomca prenechá uvedený priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. V bode VII.2. bol dohodnutý spôsob výpovede nájomcu, ktorý môže vypovedať zmluvu, ak: a/ zanikne právo nájomcu prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal, b/ ak sa predmet nájmu stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohodnuté užívanie. Od zmluvy je prenajímateľ oprávnený odstúpiť v prípade, ak v dôsledku užívania premetu nájmu vzniká prenajímateľovi škoda alebo hrozí značná škoda a nájomca tento stav ani po písomnom upozornení zo strany prenajímateľa najneskôr do 30 dní odo dna doručenia upozornenia nenapravil ani nepristúpil k náprave. Výpovedná lehota bola dohodnutá trojmesačná a začne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane (č.l.10-14 spisu). Uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy predchádzalo rokovanie zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Nitre dňa 13. 10. 2009, na ktorom poslanci, zástupcovia žalobcu v prvom rade, prijali uznesenie číslo 294/2009-MZ, ktorým prerokovali a schválili prenájom nebytových priestorov na Cintoríne sv. Cyrila a Metoda na Cabajskej ulici v Nitre o celkovej ploche 118,87 M2 spoločnosti Funeko-Enviro, s.r.o. so sídlom SNP 54A/5734, Levice na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace za nájomné vo výške 15ER M2/rok bez energií ako prípad hodný osobitného zreteľa s tým, že bude najprv podpísaná iba zmluva o budúcej zmluve. Podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaním technológie potrebnej na kremáciu do vlastníctva budúceho nájomníka. Zároveň uznesenie uložilo riaditeľovi príspevkovej organizácie Mestské služby Nitra zabezpečiť uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa schvaľovacej časti uznesenia (č.l. 7 spisu). Z materiálu, ktorý na toto zasadnutie zastupiteľstva predložil žalobca v druhom rade vyplýva, že žalovaný ako záujemca rokuje s bankou o odkúpení uvedenej technológie, nakoľko pôvodný prevádzkovateľ (PSKS) si neplnil svoje povinnosti voči banke. Zámer žiadateľa je v súlade so záujmom mesta Nitry plynule pokračovať v poskytovaní kremačných služieb (č.l. 8 spisu). Mestské zastupiteľstvo v Nitre na zasadnutí dňa 10. decembra 2009 prijalo uznesenie číslo 380/2009 MZ, ktorým konštatovalo, že v uznesení číslo 294/2009-MZ zo dňa 13. 10. 2009 považovalo podmienku nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii výlučne viazanú v tomto čase existujúcej a nainštalovanej kremačnej technológii na cintoríne na Cabajskej ulici v Nitre (č.l. 77 spisu). Žalovaný predmetné prenajaté priestory neužíval tvrdiac, že mu žalobca v druhom rade ich užívanie neumožnil. Žalobcovia v prvom a v druhom rade sa domáhajú určenia, že predmetná nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 je neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s prejavom vôle mestského zastupiteľstva a žalobcu v druhom rade. Druhým dôvodom neplatnosti je, že bola uzavretá v nevypovedateľnej podobe a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v prvom rade si náhradu trov konania neuplatnil, žalobca v druhom rade žiada zaviazať k náhrade trov konania žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov, namieta jednak vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v prvom rade, nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení z dôvodu litispendencie, ďalej namieta, že nájomná zmluva bola uzavretá v súlade s prijatým uznesením mestského zastupiteľstva číslo 294/2009 dňa 13. 10. 2009, preukázal vlastníctvo ku kremačnej technológii, aj keď nie tej, ktorá bola zabudovaná, avšak uznesenie mestského zastupiteľstva číslo 294/2009 MZ nehovorí o už zabudovanej kremačnej technológii, na základe čoho žalobca v druhom rade uzavrel s ním nájomnú zmluvu. Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa zákona číslo o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V predmetnej veci sa žalobcovia v prvom a v druhom rade domáhajú určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným. Vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným. Námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vzniesol i žalovaný dôvodiac, že platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy musí byť riešená ako predbežná otázka v konaní vedenej na Okresnom súde Nitra. Žalovaný vzniesol námietku litispendencie, nakoľko vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp.zn. sa domáha žalovaný náhrady škody, ktorú náhradu si uplatňuje v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok a neumožnenia užívania prenajatých nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Konajúci súd námietky vznesené žalovaným vyhodnotil a dospel k záveru, že nie sú opodstatnené. V konaní sú účastníkmi konania na strane navrhovateľa Funeko - Enviro s.r.o. a na strane odporcu Mestské služby Nitra, ktorí účastníci konania nezodpovedajú účastníkom konania v danej veci

- . Prekážka litispendencie musí byť akceptovaná iba v prípade tých istých účastníkov konania, ktorá podmienka v danej veci splnená nebola, keďže v tomto konaní je účastníkom aj vlastník nehnuteľností - Mesto Nitra. Vo veci sa Funeko-Enviro v postavení žalobcu domáha zaplatenia sumy 13 541,36 eura z titulu náhrady škody, pričom v tomto konaní je predmetom konania určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, t.j. nejde o totožný predmet konania, aj keď základ - nájomná zmluva zo dňa 27. 11. 2009 je identická. V predmetnej veci ide o určovaciu žalobu. Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu súd preto skúmal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Na Okresnom súde Nitra je vedené konanie , predmetom ktorého je zaplatenie sumy, náhrady škody, t.j. ide o žalobu o plnenie, ktorá žaloba z hľadiska naliehavého právneho záujmu má síce prednosť pred konaním o určenie, nakoľko ako predbežná otázka sa musí v tomto konaní riešiť otázka platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Súdna prax však potvrdzuje, že vo výnimočných prípadoch môže mať prednosť pri rozhodovaní a účastník môže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy aj v prípade, ak by mohla tejto žalobe predchádzať žaloba o plnenie. V konaní je predmetom konania náhrada škody, ktorú si žalobca (v predmetnej veci žalovaný) uplatňuje z titulu náhrady škody a ušlého zisku z dôvodu neumožnenia realizácie nájomnej zmluvy (ktorá je predmetom tohto konania) zo strany žalobcu v druhom rade. Túto náhradu škody si však uplatňuje iba za jeden mesiac a preto predovšetkým z dôvodu právnej istoty a predchádzaniu ďalším sporom je potrebné rozhodnúť o platnosti základného právneho úkonu, t.j. o platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatoval, že žalobcovia v prvom a v druhom rade majú naliehavý právny záujem podľa na určení, či nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 je platná. K námietke vznesenej zo strany žalovaného k aktívnej legitimácii Mesta Nitra ako žalobcu v prvom rade súd konštatuje, že podľa platnej judikatúry môže byť účastníkom konania o určenie neplatnosti zmluvy aj iný subjekt, ako účastníci zmluvy, ktorý na tomto určení má právny záujem. V danej veci Mesto Nitra je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu a prostredníctvom zastupiteľstva poverilo

žalobcu v druhom rade na uzavretie tejto nájomnej zmluvy. Z dôvodu ochrany vlastníckeho práva má žalobca v prvom rade právny záujem na určení, či nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným, je platná, keďže ide o majetok v jeho vlastníctve. Súd preto námietku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v prvom rade, ktorú vzniesol žalovaný, neakceptoval. V danej veci bola nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným. Pre platnosť nájomnej zmluvy sa podľa ustanovenia zákona číslo vyžaduje súhlas obecného (mestského) zastupiteľstva. Rozhodnutie obecného (v danom prípade mestského) zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom mesta, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle mesta. Mesto svoj prejav vôle interpretuje prostredníctvom zvolených poslancov na zasadnutiach zastupiteľstva. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením mestského zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie mestského zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle mesta v oblasti občianskeho práva. Kým mestské zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Je iba samozrejmé, že prejav vôle zástupcov mesta, musí byť správne, jasne, určite a zrozumiteľne vyjadrený v prijatom uznesení. Iba takéto uznesenie môže zakladať následne vznik platného právneho úkonu. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že podkladom pre vznik platného právneho úkonu musí byť jednoznačne vyjadrená vôľa poslancov, zástupcov mesta v prijatom uznesení, ktoré musí byť aj po gramatickej a obsahovej stránke sformulované tak, aby nespochybniteľne vyjadrovalo vôľu zástupcov mesta, obce. V predmetnej veci je nesporné, že zástupcovia Mesta Nitry, poslanci, na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 13. 10. 2009 prijali uznesenie číslo 294/2009-MZ, ktorým schválili prenájom predmetných nebytových priestorov, kde ako podmienku zakotvili získanie technológie potrebnej na kremáciu do vlastníctva budúceho nájomníka. Z rozpravy, ktorá je v konaní preukázaná zvukovým záznamom, ako aj z písomného materiálu, však jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že poslanci mestského zastupiteľstva prejavili svoju vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu s takým nájomcom, ktorý preukáže vlastníctvo už k zabudovanej kremačnej technológii. Túto skutočnosť potvrdili v konaní aj vypočutí svedkovia, poslanci mestského zastupiteľstva - RNDr. W. L. a PhDr. V. O.. Už zo samotného materiálu, ktorý bol poslancom mestského zastupiteľstva predložený žalobcom v prvom rade, pred rokovaním dňa 13. 10. 2009, jednoznačne vyplýva, že záujmom Mesta Nitry je plynulé pokračovanie v poskytovaní kremačných služieb a keďže žalovaný rokoval s bankou o odkúpení kremačnej technológie, ktorá už bola zabudovaná, navrhol uzavretie nájomnej zmluvy práve so žalovaným. Táto skutočnosť tiež vyplýva aj zo zápisnice z tohto zasadnutia. Na druhej strane je však potrebné poukázať na skutočnosť, že uznesenie, ktoré mestské zastupiteľstvo dňa 13. 10. 2009 na svojom zasadnutí prijalo a schválilo uzavretie nájomnej zmluvy, v podmienke neobsahuje konkrétne označenie kremačnej technológie, ktorú má získať nájomca do svojho vlastníctva. V tomto duchu bola uzavretá i nájomná zmluva, ktorá nešpecifikuje konkrétne, ku ktorej (či existujúcej, alebo ktorejkoľvek, t.j. aj novej) kremačnej technológii má nájomca preukázať vlastnícke právo. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že uznesenie mestského zastupiteľstva zo dňa 13. 10. 2009 nebolo sformulované určite a jasne a následne aj nájomná zmluva neobsahuje podmienku preukázania vlastníckeho práva ku kremačnej technológii určite a zrozumiteľne tak, ako to vyplývalo zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Právny úkon je potrebné vykladať tak, aby bola rešpektovaná prejavená vôľa účastníkov, ak taký postup neodporuje zákonu, alebo ak nie je v rozpore s ochranou práv tretích osôb. V danej veci, aj keď nájomná zmluva bola uzavretá na jednej strane žalobcom v druhom rade a žalovaným, pre platnosť tohto právneho úkonu je podstatné, aby vyjadroval skutočnú prejavenú vôľu zákonných zástupcov mesta, t.j. poslancov. Je nespochybniteľné, že vôľou poslancov mesta, ktorú prejavili na zasadnutí zastupiteľstva dňa 13. 10. 2009, bolo uzavretie nájomnej zmluvy s nájomcom, ktorý preukáže vlastníctvo k už zabudovanej kremačnej technológii. Nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným, nebola uzavretá v súlade s prejavom vôle zástupcov žalobcu v prvom rade, t.j. poslancov mestského zastupiteľstva. Z tohto dôvodu, keďže vôľa poslancov a jej následný prejav (uznesenie) neboli v súlade, nie je možné následný právny úkon (nájomnú zmluvu) vyhodnotiť ako platne

uzavretú. Tejto skutočnosti nasvedčuje i fakt, že poslanci mestského zastupiteľstva zistiac, že uznesenie mestského zastupiteľstva zo dňa 13. 10. 2009 nebolo prijaté v súlade s ich vôľou, prijali na zasadnutí dňa 10. 12. 2009 uznesenie číslo 380/2009-MZ, ktorým konštatovali, že v uznesení číslo 294/2009-MZ zo dňa 13. 10. 2009 považovali podmienku nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii výlučne viazanú v tom čase existujúcej a nainštalovanej kremačnej technológii na Cabajskej ulici v Nitre. Pokiaľ prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone (nájomnej zmluve) nie je formulovaný výslovne a určite, nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Danosť vôle je totiž základným predpokladom každého právneho správania, tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon urobený. Ak prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť. Pri aplikácii týchto zákonných podmienok platnosti právneho úkonu v danej veci je potrebné konštatovať, že tieto podmienky splnené neboli, keďže vôľa poslancov - zástupcov mesta, nebola prejavená v súlade s ich skutočnou vôľou. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva (najmä zo zvukových záznamov zo zasadnutí, ako aj zo zápisníc zasadnutí mestského zastupiteľstva), že poslanci uložili uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý preukáže vlastnícke právo k už zabudovanej kremačnej technológii. Podľa právne úkony, ktoré sú vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, pričom takáto vôľa nemôže byť v rozpore s jazykovým prejavom. V danej veci, vôľa mesta (vyjadrená prostredníctvom poslancov) bola taká, aby bola uzavretá nájomná zmluva s nájomcom, ktorý preukáže vlastníctvo k už zabudovanej kremačnej technológii, táto vôľa nebola presne, jasne a určite slovne vyjadrená (prejavená) už v prijatom uznesením a následne v nájomnej zmluve. Keďže pri výklade obsahu právneho úkonu je potrebné rešpektovať vôľu účastníkov, nie je možné následný právny úkon (nájomnú zmluvu) vyhodnotiť tak, že tento vyjadruje vôľu poslancov prednesenú na zasadnutí zastupiteľstva. Absencia skutočného a nespochybniteľného prejavu prejavenej vôle zástupcov mesta, smerujúce k prijatiu podmienky uzavretia nájomnej zmluvy, a to preukázania vlastníckeho práva k už zabudovanej kremačnej technológii, má za následok neplatnosť následného právneho úkonu, ktorý uzavrel žalobca v druhom rade, ako správca predmetných nehnuteľností, so žalovaným. Na týchto argumentoch súdu nič nemení skutočnosť, že nájomnú zmluvu uzavrel žalobca v druhom rade, ktorý bol na jej uzavretie, ako správca týchto nehnuteľností (na základe platne uzavretej zmluvy o správne), splnomocnený žalobcom v prvom rade, avšak bol povinný rešpektovať a v uzatvárajúcom právnom úkone zakotviť vôľu zástupcov mesta tak, ako táto vyplynula zo zasadnutia a prerokovania predmetnej nájomnej zmluvy. V konečnom dôsledku sám štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa snažili odkúpiť zabudovanú technológiu od banky, čím pripustil, že vôľa mesta uzavrieť nájomnú zmluva iba s vlastníkom zabudovanej technológie mu bola známa ešte pred podpisom zmluvy. Uznal, že počas prípadnej demontáže a následnej montáže novej technológie by došlo k výpadku poskytovaných služieb, čo bolo v rozpore s vôľou mesta a mestského zastupiteľstva v kontinuálnom pokračovaní činnosti (kremácií). Žalovaný v priebehu konania viackrát argumentoval tým, že v prípade Mestských služieb Nitra a Mesta Nitra ide o dva samostatné právne subjekty a z toho titulu je Mestským službám zverené právo samostatne hospodáriť s majetkom mesta bez priameho súhlasu mesta s jeho nakladaním. Podľa zákona o obecnom zriadení číslo v znení neskorších predpisov o nakladaní s majetkom obce (mesta) je oprávnená rozhodovať iba a výlučne obec prostredníctvom zastupiteľstva ako orgánu, prostredníctvom ktorého občania prejavujú svoju vôľu pri spravovaní vecí verejných. V danom prípade Mestské služby Nitra sú iba príspevkovou organizáciou mesta Nitra, ktorá bola zriadená za účelom výkonu konkrétnej činnosti, zabezpečenia verejnoprospešných prác pre mesto Nitra, ktoré je zriaďovateľom. Mestské služby Nitra v rámci svojej činnosti spravujú majetok mesta, vrátane prenájmu nehnuteľného majetku, čo však nemôže znamenať, že sú oprávnené nakladať s majetkom mesta podľa vlastnej vôle alebo v rozpore s vôľou mestského zastupiteľstva. V tejto súvislosti súd konštatuje, že Mestské služby Nitra boli spôsobilé uzavrieť nájomnú zmluvu, v tomto smere neprekročili svoju právomoc, keďže boli splnomocnené uznesením mestského zastupiteľstva na tento právny úkon a tiež

na základe uzavretej zmluvy o správe majetku mesta Nitra. Z tohto dôvodu námietku žalovaného súd neakceptoval. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil uzavretú nájomnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok súladu vôle a jej prejavu, nezaoberal sa ďalšími zmluvnými podmienkami, najmä podmienkami ukončenia zmluvného nájomného vzťahu, ako aj dôvodmi relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu, uvádzaného žalobcami v prvom a v druhom rade.

Z uvedeného dôvodu, keďže vôľa poslancov mestského zastupiteľstva nebola v súlade s jej prejavom, súd nájomnú zmluvu uzavretú dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , keď úspešnému účastníkovi, v tomto prípade žalobcom v prvom a v druhom rade priznal náhradu trov konania. Žalobca v prvom rade si však náhradu trov konania neuplatnil, z tohto dôvodu mu súd žiadnu náhradu nepriznal. Náhradu trov konania si uplatnil žalovaný v druhom rade, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, advokátom. Právny zástupca žalovaného v druhom rade vyúčtoval náhradu trov konania v celkovej výške 904 eur, ktoré trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia vyúčtoval právny zástupca podľa číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej len "") za desať úkonov právnej pomoci, pri hodnote odmeny za jeden úkon v roku 2012 v sume 58,69 eura a v sume 60,02 eura v roku 2013. Náhradu trov právneho zastúpenia si uplatnil za nasledovné úkony právnej pomoci ( ):

- 30. 3. 2012 - príprava a prevzatie zastúpenia - 58,69 eura

- 14. 5. 2012 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného - 29,35 eura

- 8. 10. 2012 - účasť na pojednávaní - 58,29 eura

- 19. 10. 2012 - doplnenie žalobného návrhu - 58,29 eura

- 29. 1. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 5. 4. 2013 - vyjadrenie - 60,02 eura

- 29. 4. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 3. 6. 203 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 13. 6. 2013 - záverečné vyjadrenie - 60,02 eura

- 17. 6. 2013 - účasť na pojednávaní 60,02 eura Právny zástupca si vyúčtoval podľa režijný paušál v sume 7,63 eura v roku 2012 za jeden úkon (t.j. ) a v sume 7,81 eura v roku 2013 (t.j. 6x7,81eura), spolu odmena advokáta je 642,92 eura. Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), preto podľa má právo na 20% DPH z odmeny advokáta, t.j. zo sumy 642, eura - DPH je 128, eura. Odmena advokáta spolu je 771,50 eura. Právny zástupca si uplatnil i náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eura a 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, spolu 904 eur. Po preskúmaní predmetného vyúčtovania náhrady trov konania sa súd s týmto vyúčtovaním nestotožnil. Účelom náhrady trovy konania je náhrada nákladov, ktoré účastník účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie svojich práv. V predmetnej veci súd považoval za účelne vynaložené úkony, a to:

- 30. 3. 2012 - príprava a prevzatie zastúpenia - 58,69 eura

- 14. 5. 2012 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného - 29,35 eura

- 8. 10. 2012 - účasť na pojednávaní - 58,29 eura

- 19. 10. 2012 - doplnenie žalobného návrhu - 58,29 eura

- 29. 1. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 29. 4. 2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 3. 6. 203 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura

- 17. 6. 2013 - účasť na pojednávaní 60,02 eura Právny zástupca si vyúčtoval podľa režijný paušál v sume 7,63 eura v roku 2012 za jeden úkon (t.j. ) a v sume 7,81 eura v roku 2013 (t.j. 4x7,81eura), spolu odmena advokáta je 506,46 eura. Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), preto podľa má právo na 20% DPH z odmeny advokáta, t.j. zo sumy 506, eura - DPH je 101, eura. Odmena advokáta spolu je 607,76 eura. Súd priznal i náhradu za zaplatený súdny poplatok vo veci, t.j. sumu 99,50 eura, spolu 707,26 eura. Súd vyhodnotil úkony - vyjadrenie a záverečné vyjadrenie ako úkony, ktoré neboli účelne vynaložené a za tieto nepriznal žalobcovi v druhom rade náhradu trov konania. Taktiež nepriznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorému návrhu v konečnom dôsledku vyhovené nebolo a preto žalobcovi v druhom rade náhrada za neúspešný návrh neprináleží.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vyhovel žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade a určil, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným dňa 27. 11. 2009, je neplatná. Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v sume 707,26 eura žalobcovi v druhom rade a žalobcovi v prvom rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,