Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, A., zastúpený advokátkou JUDr. Monika Marjanovič, so sídlom Urbánkova 6, Košice, proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35807598, zastúpený advokátkou JUDr. Katarína Hegedüsová, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. februára 2023 č.k. -235

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá sp.o.rovými stranami dňa 8.6.2012 je bezúročná a bez poplatkov (I.), rozhodcovská zmluva k nej uzavretá 8.6.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná (II.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.).

2. Rozhodol tak opätovne potom, čo jeho rozsudok zo dňa 15.7.2021 č.k. -83 bol zrušený z dôvodu predčasných skutkových záverov o vyhodnotení postavenia žalobcu v posudzovanej zmluve o úvere ako spotrebiteľa. V opätovnom konaní súd po doplnení dokazovania vypočutím žalobcu, výstupom z jeho účtovných dokladov, prihliadajúc na obsah prejednávanej zmluvy, rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.6.2021 v konaní , ktorým bola zastavená exekúcia proti žalobcovi ako spotrebiteľovi, výpoveď svedka D. A. E. bývalého zamestnanca žalovaného, mal jednoznačne ustálené, že žalobca uzavrel so žalovaným posudzovanú zmluvu dňa 8.6.2012 v pozícii spotrebiteľa, ktorá zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované ustanoveniami a v zmluve zapracovaná rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z vyhotovenia zmluvy zistil, že ide o vopred pripravený formulár s predtlačeným údajom, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Pokiaľ aj zmluva o úvere z 8.6.2012 obsahovala v záhlaví označenie žalobcu jeho obchodným menom A. B. – HB MARKETING IČO-m 32680350 a jej text uvádzal, že úver v hodnote 350,00 eur mu mal byť poskytnutý na výkon podnikania, z výpovede žalobcu zistil, že údaj o podnikateľskej činnosti uviedol len ako odpoveď na otázku, či je zamestnancom, finančné prostriedky však žiadal pre osobné účely, no zmluva mu bola predložená s uvedením jeho obchodného mena, čo hodnotil len ako identifikáciu zdroja príjmov, a ani zmluvu nepotvrdzoval pečiatkou používanou pri výkone jeho činnosti podnikateľa, ani to nik od neho nepožadoval. V okolnostiach veci vzal do úvahy výpoveď svedka D. A. E., že pri uzatváraní zmluvy získaval od žiadateľov potrebné podklady, osobné údaje, avšak o type formulárovej zmluvy o úvere, ktorá

bude podpísaná so žiadateľom rozhodovalo úverové oddelenie, ktoré predkladalo zmluvy na podpis. Z peňažného denníka účtovnej jednotky B. A. – HB MARKETING za rok 2012 súdu vyplynulo, že v ňom nebola zahrnutá zmluva o úvere v požadovanej výške 350,00 eur, mesačný príjem podľa uvedených dokladov predstavoval sumu 6.000,00 eur, na základe čoho ustálil pravdivosť tvrdení žalobcu, že suma úveru v podnikateľskej činnosti nepredstavovala žiadnu účelnú a relevantnú čiastku. Súd vychádzal z názoru, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy zaťažuje dodávateľa a veriteľa, ktorý z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé skutočnosti, keď v zmysle súdnej judikatúry nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čím však nie je len formulárový údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, či označenie dlžníka IČO-m. Zo zmluvy mu pritom nevyplynula žiadna bližšia špecifikácia účelu poskytnutia úveru, resp. súvis s predmetom podnikania žalobcu a ani žalovaný nepredložil žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej by takáto súvislosť mohla vyplývať. Správnosť tohto záveru mu potvrdzoval aj fakt, že rozhodcovská zmluva viažuca sa k uvedenej úverovej zmluve, obsahovala označenie žalobcu uvedením jeho mena a priezviska, rodného čísla, a až dodatočne bolo uvedené obchodné meno, pod ktorým podnikal.

3. Z obsahu zmluvného formulára zistil, že žalobcovi bol poskytnutý hotovostný účelový úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok 271,00 eur v 9-tich mesačných splátkach v hodnote 69,00 eur so splatnosťou prvej splátky 10.8.2012. K uvedenej zmluve bola uzavretá zmluva rozhodcovská podľa o rozhodcovskom konaní s uvedením, že všetky spory, ktoré vzniknú z vyššie uvedenej zmluvy o úvere budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde alebo b/ pred príslušným súdom v Slovenskej republike, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného predpisu.

4. Vychádzajúc z o zásade výkonu práv v súlade s dobrými mravmi a zákonom pod následkom ich neplatnosti, , , o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach, zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovení o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy a následkoch porušenia ustanovení zákona v zmysle , ktoré spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prihliadajúc na právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, dospel k záveru, že posudzovaná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Konštatoval, že žalovaný ako veriteľ konal pri uzatváraní plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol v postavení fyzickej osoby, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti napriek formálnemu prehláseniu uvedenom vo formulárovom vopred predtlačenom vyhotovení zmluvy. Uzavrel, že žalovaný, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že úver bol poskytnutý na výkon povolania, nepreukázal ním tvrdený účel nespotrebiteľského charakteru úveru. Po právnej stránke hodnotil predloženú zmluvu ako zmluvu o pôžičke, nie zmluvu o úvere v zmysle ako to upravovali všeobecné obchodné podmienky, keďže finančné prostriedky boli žalobcovi fakticky odovzdané pri podpise zmluvy a prihliadajúc na okolnosti uzavretia zmluvy opísané žalobcom a svedkom E. považoval za zistený zámer žalovaného ako predkladateľa zmluvy uzavrieť túto v snahe vyhnúť sa uplatneniu ustanovení na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , podľa ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje aj dohoda o uplatnení na spotrebiteľské vzťahy a uviedol, že v zmysle zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že písomné vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované , , , , , lebo v nej absentuje označenie subjektu, u ktorého môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, neobsahuje dátum splatnosti úveru a to ani v rozsahu základných údajov, na základe ktorých by bol jednoznačne identifikovateľný termín splatnosti poslednej splátky, absentuje údaj o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, pre ktoré nedostatky podstatných náležitostí zmluvy, úver hodnotil podľa ako bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovskú zmluvu a v nej zapracovanú rozhodcovskú doložku hodnotil ako neplatnú z titulu neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukazujúc na fakt, že pokiaľ aj bola táto dohodnutá na samostatnom tlačive, oddelene od ostatných častí zmluvy o spotrebiteľskom úvere či všeobecných obchodných podmienok, nepreukazovala individuálnosť dojednania, lebo išlo o zmluvu formulárovú nachádzajúcu sa na vopred pripravenej samostatnej listine s vopred vyznačenými údajmi, ktorá bola len podpísaná sporovými stranami. Vychádzajúc z zdôraznil, že to bol žalovaný, koho zaťažovalo dôkazné bremeno o preukázaní toho, že rozhodcovská zmluva bola

dojednaná individuálne, na ktorú skutočnosť ale nepredložil žiaden dôkaz. Pokiaľ aj rozhodcovská doložka dávala na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalovanom, pretože v prípade, že by sa veriteľ rozhodol podať žalobu na rozhodcovský súd, možnosť voľby spotrebiteľa bola vylúčená. Z podstaty záväzkového vzťahu vyplývalo, že subjektom na podnet ktorého bude konanie o zaplatenie dlžnej sumy iniciované, bude práve žalovaný ako dodávateľ, ktorý aj vykoná prvotnú voľbu, čo sa v skutočnosti aj stalo, keď podal proti žalobcovi návrh na Stály rozhodcovský súd, pričom v rozhodcovskom konaní vydaný rozsudok zo dňa 23.09.2013 bol v konaní Okresného súdu Banská Bystrica považovaný za nespôsobilý exekučný titul. Rozhodcovská doložka teda napriek formulácii nebola skutočne alternatívna, vyvolávala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo zakladalo jej neprijateľnosť a teda neplatnosť. Uviedol, že v prípade určenia neprijateľnosti a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, nie je ani právnou úpravou vyžadovaná potreba preukázania právneho záujmu na takomto rozhodnutí, keďže ide o osobitný druh ochrany práv spotrebiteľa s cieľom domôcť sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva na súde, ktorá má podklad v právnej úprave , , , čo potvrdil Najvyšší súd SR v rozhodnutí . Majúc za preukázanú opodstatnenosť žaloby v celom rozsahu, tejto vyhovel a procesne úspešnému žalobcovi priznal tiež náhradu trov konania podľa proti žalovanému v rozsahu 100%.

5. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný z dôvodov podľa , , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie. Odvolateľ zopakoval svoje argumenty prednášané na súde prvej inštancie, že posudzovaná zmluva o úvere má povahu zmluvy nespotrebiteľskej, z dôvodu, že je v nej vyslovene určený účel úveru na podnikanie, preto je žalobca ako dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa a režim zmluvy spadá pod ustanovenia . Zastával názor, že zmluva spĺňa náležitosti , nakoľko pokiaľ obsahuje údaj o výške dlžnej sumy 350,00 eur, sumu zvýšeného poplatku 270,00 eur, počet splátok 9 v hodnote 69,00 eur, nemožno hovoriť o absencii, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V ďalšom sa vyjadroval k najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie peňažných prostriedok uvádzajúc, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval všeobecne záväzný predpis, ktorý by upravoval takúto maximálnu výšku úrokov, bolo potrebné preto vychádzať z , v zmysle ktorého rozhodujúcim meradlom bola odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu bankami a inými účastníkmi finančného trhu. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaného bankami, je nutné zistiť, aká výška úrokov je požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi pri zmluve o krátkodobej pôžičke. Pokiaľ ide o výšku samotného poplatku, tento dlžníkovi vyhovoval, nič voči nemu nenamietal, bolo teda na ňom, či do záväzkového vzťahu vstúpi alebo nie a žalobca prejavil slobodnú vôľu zmluvu so žalovaným uzavrieť. Prejav vôle žalobcu uvedený v zmluve vrátane toho, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, je urobený zrozumiteľne, určite a jasne a potvrdený jeho podpisom. Preto podľa odvolateľa žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že zmluva mal spotrebiteľský charakter úveru, ktoré dôkazné bremeno neuniesol, lebo neuplatnil žiadny prostriedok procesnej obrany, ktorým by vyvrátil skutočnosti vyplývajúce z predloženého prehlásenia obsiahnutého v zmluve. Zdôraznil, že vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa, a nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z uvedených dôvodov zotrval na názore, že zmluva mala nespotrebiteľský charakter, keď veriteľ nie je spôsobilý kontrolovať pri vyše 400 000 uzavretých zmluvách u každého klienta, na čo financie použije. Zastával tiež názor o platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonnou úpravou, je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou umožňujúcej každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo konania súdneho, nie je teda daná výlučnosť rozhodcovského súdu. V tomto poukázal na niektoré rozhodnutia súdov prvej inštancie a súdov odvolacích. Rovnaké postavenie sporových strán sa prejavuje v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý postup obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrh na doplnenie žaloby, v prípade, že zmluvné strany rozhodcovskú doložku o výbere rozhodcu podpísali, vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom. Ak by mal dlžník pochybnosti o stanovenom rozhodcovi, mohol podať námietku predpojatosti. Aj keď si zmluvné strany dohodli písomné konanie, to nevylučovalo, aby sa uskutočnilo aj konanie ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada, takáto žiadosť ani námietky voči forme konania podané neboli. Odmietal tiež akékoľvek závery, aby rozhodcovská zmluva nebola individuálne

dojednaná, keďže rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy a v tomto prípade ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a to aj s poukazom na existenciu samostatného dokumentu, keď má dlžník na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní alebo nie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, lebo žalovaný v konaní nepreukázal, aby žalobca uzavrel úverovú zmluvu v rámci výkonu predmetu jeho podnikateľskej či obchodnej činnosti, keď zo samotnej zmluvy vyplývajú údaje, v ktorých je žalobca ako dlžník označený, raz údajmi svedčiacimi pre podnikateľa, raz údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Považoval závery súdu prvej inštancie o jeho postavení spotrebiteľa ako vecne správne, ktoré neboli vyvrátené tvrdeniami žalovaného a súd správne vyhodnotil aj to, že v úverovej zmluve nebola uvedená úroková sadzba, RPMN, priemerná hodnota RPMN, splatnosť splátok i konečná splatnosť úveru, z ktorého dôvodu je zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Poukázal na to, že odvolateľ sa vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré neboli predmetom tvrdení sporových strán a nesprávne hodnotil dôkazné bremeno o skutočnostiach zakladajúcich postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. V ďalšom žalobca zopakoval svoje tvrdenie, že rozhodcovská zmluva predstavovala formulárovú zmluvu, ktorej znenie nemohol nijako ovplyvniť a bola mu predložená na podpis spolu so zmluvou úverovou, čo svedčí o snahe žalovaného vylúčiť prejednanie tohto sporu z režimu súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá aj judikatúre Najvyššieho súdu SR , ktorý rovnako vo vzťahu k obdobnej rozhodcovskej doložke konštatoval, že aj keď v obchodných podmienkach bol upravený mechanizmus riešenia sporov tak, aby formálne bolo vyhovené zneniu ustanoveniu , teda umožňovalo sa, aby sa dlžník obrátil aj na všeobecný súd, tak v prípade, ak by svoje právo uplatnil veriteľ na rozhodcovskom súde, bol už dlžník povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, preto takúto dohodu nemožno považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku. Sťažuje totiž prístup povinnej osoby ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

7. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku, subjektom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok podľa potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. júla 2023 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

10. Žalovaným namietané odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h), neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, rozsudok spĺňa náležitosti vyžadované . Súd prvej inštancie svojím precízne a dôsledne odôvodneným rozhodnutím v súlade s aktuálnou rozhodovacou judikatúrnou praxou najvyšších súdnych autorít dal odpoveď ma všetky podstatné argumenty žalovaného, ktoré tento v zásade v odvolaní iba zopakoval a jeho argumentácia nemá vplyv na vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia na dôvody ktorého odvolací súd odkazuje ( ).

11. V okolnostiach sporu odvolací súd poukazuje na definíciu pojmu spotrebiteľ v jednotlivých zákonoch účinných v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Podľa ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu

alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z uvedeného je zrejmé, že o spotrebiteľa sa nejedná iba v tom prípade, ak fyzická osoba ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Inými slovami o spotrebiteľský vzťah nejde, ak bol úver poskytnutý veriteľom fyzickej osobe ako dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti.

12. Nakoľko nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, súd prvej inštancie za splnenie tejto povinnosti nepovažoval len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a označenie dlžníka IČO-m, pretože tieto údaje vo všeobecnosti neposkytujú odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním alebo predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzavretá so žalobcom bola spotrebiteľskou zmluvou, lebo napĺňala znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v . Jednalo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. S prihliadnutím k tomu, že súd prvej inštancie mal na základe charakteru a spôsobu uvedenia údajov do zmluvy, tvrdení žalobcu, výpovede svedka, dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru, kedy platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší ( ), dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úvery boli v danom prípade poskytnuté na výkon podnikania alebo povolania, zaťažuje stranu, ktorá takúto skutočnosť tvrdí, teda žalovaného. Keďže účel vyznačený v zmluvách (úver na účely výkonu podnikateľskej činnosti) súdu prvej inštancie zo strany žalovaného preukázaný nebol, súd správne vychádzal z toho, že úver bol poskytnutý na súkromné účely, ktorému záveru nemožno vytknúť žiadnu nesprávnosť. Odvolateľ svojou argumentáciou o odplate, poplatku, počte splátok, nijako nespochybnil, že v zmluve uzavretej so žalobcom, ktorá spadá do režimu spotrebiteľských úverov, na ktoré sa aplikujú čo do povinných náležitostí ustanovenia nie sú žiadne údaje o úrokovej sadzbe, termínoch splatnosti splátok, RPMN, čo je zrejmé z vyhotovenia tejto zmluvy (čl. 8 spisu), absencia ktorých náležitostí má za následok, že úver sa podľa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov.

13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle vyššie uvedenej argumentácie opodstatnene vychádzal zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a i spornej rozhodcovskej zmluvy. Správne preto aplikoval na zistený skutkový stav predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem iných , zakazujúce v spotrebiteľských zmluvách uvádzať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v okolnostiach prípadu dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská zmluva takúto značnú nerovnováhu v právnom postavení strán založila a je preto ako neprijateľná neplatná. Rozhodcovská zmluva nepochybne predstavuje primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože procesných ohľadov a ochrany, ktorej sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľom dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný a zorientovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoju početnosť, rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu a v konaní aj preukázanú, pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. Zo znenia uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy vyplýva dôsledok, v zmysle ktorého spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čo znamená, že v prípade, ak žalobu podá veriteľ, spotrebiteľovi ako dlžníkovi neostávalo nič iné, len sa podrobiť konaniu na tom súde, na ktorom veriteľ žalobu podal. V zmysle rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu rozhodcovský súd vybral veriteľ, čo vyplýva i zo skutočností, že dlžník majúc záujem na poskytnutí úveru iba podpisoval predtlačený formulár a mal možnosť sa mu jedine ako celku podrobiť alebo ho odmietnuť. Nerovnováha právneho postavenia strán spočívala aj v tom, že voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne. Z celého znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že subjekt, ktorý bude mať

v konečnom dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom, bude vo všetkých prípadoch veriteľ, t.j. žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením za individuálne dojednanú nepovažuje. Žalovaný mal povinnosť predložiť návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa žalobcovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, a tiež poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. O neplatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa tejto rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Na základe uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi bola priznaná ich náhrada proti neúspešnému žalovanému.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).