Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/34/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému S. M. stíhaného pre zločin vydierania podľa a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.12.2012 sp.zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2013, takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/, , sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa sa vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp.zn. zo dňa 03.12.2012 tento (okresný súd) uznal obžalovaného S. M. vinným zo spáchania vo veci sp.zn. , v bode 1/ prečinu podvodu podľa , v bode 2/ prečinu sprenevery podľa , písmeno a/ spolupáchateľstvom podľa , v bode 3/ zo zločinu vydierania podľa .

Vo veci sp.zn. zo spáchania prečinu sprenevery podľa , písmeno a/ v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa . Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. z prečinu podvodu podľa , ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v pôvodnej veci

1) v presne nezistenom čase začiatkom leta v roku 2009 na ul. H. X v G. prisľúbil poškodenej Z. Y., trvale bytom G., H. X, pod zámienkou, že má stavebnú firmu, že jej dá vyhotoviť pomník so zľavou pre zomrelého manžela C. Y., pričom od nej v byte na ul. H. X v G. postupne prevzal finančnú čiastku vo výške spolu 2.300,--€, pričom do dnešného dňa pomník nedodal a peniaze nevrátil, pričom pri preberaní peňazí vedel, že pomník nedodá, čím poškodenej Z. Y., trvale bytom G., H. X, spôsobil škodu vo výške 2.300,--€,

2) dňa 25. augusta 2009 v Šamoríne, okres Dunajská Streda, v kancelárii spoločnosti UTS, spol. s r.o., so sídlom Šamorín, Senecká cesta 16, spoločným konaním s Z. M., po tom, ako v predchádzajúcom období Ing. Z. W., trvale bytom Veľké H. XXX, sľúbili zaobstaranie terénneho motorového vozidla zn. Mercedes 400 ML, od menovanej na tento účel prevzali sumu 13.100,--€, uvedenú sumu však na dojednaný účel nepoužili, vozidlo dodnes nedodali, použitie prevzatej sumy žiadnym spôsobom neodôvodnili, čím Ing. Z. W. spôsobili škodu vo výške 13.100,--€,

3) od presne nezisteného času a dňa v mesiaci január roku 2010 v rodinnom dome, v obci T. F. - U. č. XXX, okres S. G., a na iných miestach, sa poškodenému C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. D., K. L. G. XXXX/XX a poškodenému C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. D., K. L. G. XXXX/XX, vyhrážal so slovami, že ich odprace a aj ich rodiny, s nožom pri krku museli robiť a hovoriť to, čo chcel, museli hovoriť pri telefonických rozhovoroch do mobilného telefónu nereálne veci, pričom si to aj nahrával, zobral im auto, retiazky a všetky osobné veci, prikázal sa im vyzliecť donaha a utekať cez dedinu, čo si takisto nahral do mobilného telefónu a pod hrozbou použitia týchto nahrávok a vyššie uvedených vyhrážok, ich nútil k výberu finančných prostriedkov, prostredníctvom rôznych pôžičiek z banky a od iných spoločností, pričom mu takto získané finančné prostriedky museli odovzdať, čím u poškodených vyvolal dôvodnú obavu o ich životy a zdravie a takto sa k nim správal až do dňa 19.4.2010 v čase okolo 17.00 hod., kedy poškodení spoločne spáchali samovraždu,

v pôvodnej veci

v priebehu mesiacov jún, júl a august 2009 v obci F. Y. v okrese S. G. prevzal od poškodeného Z. U. po menších čiastkach zálohu v celkovej výške 12.000,-- €, ktorú mal podľa dohody s poškodeným použiť na nákup dreva, označenú sumu však na dohodnutý účel nepoužil a poškodenému objednané drevo nezabezpečil, pričom na výzvu poškodenému, aby uviedol, na čo zverené finančné prostriedky použil a aby mu ich vrátil, reagoval tak, že prevzatie zálohy zaprel a poškodeného vyzval, aby za ním viac nechodil, lebo na to doplatí tak on, ako aj jeho žena a deti, že má ľudí, ktorých, keď za nimi pošle, podpália mu dom a dolámu kosti jemu a ďalším príslušníkom jeho rodiny,

v pôvodnej veci

dňa 18. marca 2008 v U. na B. ulici č. XX vylákal od Ing. M. F. finančnú hotovosť vo výške 20.000,-- Sk (663,50 €) ako zálohu na základe písomnej uzatvorenej zmluvy o dielo pod zámienkou vykonania zateplenia steny rodinného domu v U. na ul. B. č. XX v rozsahu 135 m2 a iné, v dňoch 30.3.2008 až 4.4.2008 dodávateľom S. M., M. XX, G., v ktorej zastúpení mal obvinený konať, a to napriek tomu, že obvinený a ani S. M. - družka obvineného, nie sú držiteľmi živnostenského oprávnenia na predmet činnosti špecifikovaný v zmluve o dielo, tiež obvinený nemal pri uzatváraní zmluvy o dielo možnosti a ani zámer stavebné práce vykonať, a následne pod rôznymi zámienkami a výhovorkami odkladal termín vykonania prác, resp. vrátenie poskytnutej zálohy, prevzatiu zálohy od poškodeného použil pre svoju osobnú potrebu, čím poškodenému Ing. M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XX, U., spôsobil škodu vo výške 663,88 € (20.000,--Sk).

Za to mu okresný súd uložil

Podľa pri použití , a s poukazom na písmeno h/ úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa písmeno a/ ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa ho zaviazal k náhrade škody, a to pre:

- Z. Y., bytom G., H. č. X vo výške 2.300,--Eur,

- Ing. M. F., bytom U., B. č. XX vo výške 663,80 Eur a

- Z. U., bytom K. č. XXX vo výške 12.000,--Eur.

Podľa súd poškodenú Ing. Z. W. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.

Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa je zistiteľné, že mal trestnú činnosť obžalovaného preukázanú, a to v bode 1/ na základe výpovede poškodenej Z. Y. a jej syna C. Y., ktorí zhodne vypovedali, že poškodená (Z. Y.) obžalovanému odovzdala sumu 2.300,--Eur za účelom zabezpečenia postavenia pomníka, k čomu ale nakoniec nedošlo. Túto skutočnosť v neposlednom rade potvrdzuje aj svedok Y., u ktorého si obžalovaný objednal postavenie pomníka, avšak požadovanú zálohu nezložil.

Napokon sama poškodená svedkovi Y. vyplatila sumu 2.000,--Eur za zhotovenie pomníka.

Samotný obžalovaný v kontexte tejto (trestnej činnosti uvedenej v bode 1/) sa obhajoval skutočnosťou, že od poškodenej prevzal len sumu 550,-- Eur, ktorú použil na stavebné úpravy hrobu a pozemku. Poukazujúc na samotnú výpoveď poškodenej Z. Y., svedka C. Y., ako i svedka Y., ktoré z hľadiska obsahu sú konzistentné, súd I. stupňa vyhodnotil obhajobu obžalovaného produkovanú k bodu 1/ za nevierohodnú.

Trestnú činnosť popísanú v bode 2/ rozsudku mal tento (okresný súd) za preukázanú jednak z výpovede samotného obžalovaného, ktorý počas prípravného konania spáchanie tejto (trestnej činnosti) nepoprel. Na hlavnom pojednávaní síce sa bližšie k veci nevyjadril, avšak berúc do úvahy samotnú výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ako i poškodenej Ing. W. a ďalších k veci vypočutých svedkov, mal za preukázané, že sa v tomto bode predmetnej trestnej činnosti dopustil.

Spáchanie trestnej činnosti uvedenej v bode 3/ rozsudku súdu I. stupňa obžalovaný poprel, a to tak v rámci výpovede v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Naopak vo vzťahu k samotným poškodeným I. uviedol, že títo u neho síce bývali, avšak vo vzťahu k nim sa nedopúšťal žiadnej násilnosti, resp. ich nijako nevydieral. Naopak mohli sa v priestoroch jeho domu voľne pohybovať.

Ku skutočnostiam majúcim zakladať dôvod na spáchanie samovraždy poškodenými C. a C. I., ako tieto vyplývajú z písomnosti zaistenej pri pitve poškodeného C. I., boli počas dokazovania v prípravnom konaní, resp. na hlavnom pojednávaní vypočutí viacerí svedkovia, pričom ani jeden z týchto (svedkov) sa bližšie k týmto okolnostiam bližšie vyjadriť nevedeli. Viacerí vo veci vypočutí svedkovia (vo väčšine príbuzní samotného obžalovaného) vo svojich výpovediach jednoznačne popreli, že by obžalovaný sa poškodeným akýmkoľvek spôsobom vyhrážal, resp. robil na nich akýkoľvek nátlak. Ani samotní príbuzní poškodených J. I., ako i I. I. vo svojich výpovediach sa nezmienili, že by počas vzájomnej komunikácie s poškodenými títo sa im sťažovali na to, že by ich priamo obžalovaný S. M. vydieral, resp. robil na nich iný neprípustný nátlak. Z výpovede svedka samotného I. I. pritom vyplýva, že nebohému C. ešte predtým ako odišiel z domu požičal 800,--Eur, pričom tieto peniaze mu stále tento (C. I.) nevrátil.

Mal tiež zistiť, že jeho brat mal dlhovať finančné prostriedky aj ďalším osobám v meste.

Svedok I. Y., ktorému poškodený C. I. predával motorové vozidlo zn. Daewo Nexia EČ: BS-627 AL, v prítomnosti samotného obžalovaného S. M. si nevšimol, že by počas uzatváraného obchodu bol tento (C. I.) v nejakom strese, resp. si na ňom nevšimol iné negatívne javy.

Skutočnosť, že poškodení pri vzájomných telefonických kontaktoch s priamymi príbuznými (J. I., resp. C. I. ml.) sa priamo nevyjadrovali k spôsobu ich žitia v U. u majiteľa domu obžalovaného S. M. vyhodnotil I. stupňový súd tak, že zrejme sa v čase telefonovania nachádzali pod psychickým tlakom, k čomu mohla nasvedčovať skutočnosť, že v ich blízkosti sa nachádzal práve obžalovaný alebo nejaký jeho príbuzný.

Z výpovede svedka C. I. ml. je ďalej zistiteľné, ako je uvedené v rozsudku súdu I. stupňa, že v minulosti počas telefonického rozhovoru sa jeho otec zmienil v tom smere, že sa idú so synom obesiť, lebo ich chcú „odjebať“, ale nekonkretizoval pritom nikoho.

J. I., manželka nebohého C. I., opoznala písmo svojho manžela na rozlúčkovom liste. Predmetný (rozlúčkový list) bol skúmaný aj znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, pričom znalci sa k predmetnému rozlúčkovému listu vyjadrili, že pisateľ tohto (rozlúčkového listu) zrejme netrpel známkami duševného ochorenia, resp. poruchy. Napísanie rozlúčkového listu v zmysle podaného znaleckého posudku je možné vyhodnotiť ako konanie osôb v rámci bilančnej samovraždy, teda samovražedného konania vyplývajúceho z negatívnych a záporných, hlavne sociálnych životných podmienok, perspektív a vyhliadok, z insubjektívne racionálnych dôvodov. Do akej miery k ich nepriaznivej životnej situácii prispel ich pobyt v rodine obžalovaného sa znalci nevedeli jednoznačne vyjadriť, ale domnievali sa, že to bolo zrejme v miere podstatnej a významnej.

Zohľadňujúc vyššie naznačené skutočnosti, súd I. stupňa dospel k záveru, že i v tomto prípade (ohľadne bodu 3/ rozsudku) bola trestná činnosť obžalovaného S. M. preukázaná.

Trestnú činnosť vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. mal tento (prvostupňový súd) za preukázanú predovšetkým na základe výpovede poškodeného Z. U., ktorý vo svojich všetkých výpovediach v rámci prípravného konania, resp. hlavného pojednávania zhodne uvádzal, že obžalovanému po menších čiastkach vyplatil zálohu v celkovej výške 12.000,--Eur, a to na nákup dreva, pričom obžalovaný predmetný nákup dreva pre neho neuskutočnil.

Naopak, keď ho urgoval, sa mu tento vyhrážal, že má ľudí, ktorých keď za ním pošle, podpália mu dom a dolámu kosti jemu, ako aj príslušníkom aj jeho rodiny.

Z výpovede svedka - poškodeného U. je ďalej zrejmé, že vyplatil finančnú čiastku (12.000,--Eur) obžalovanému S. M. z dôvodu, že zabezpečoval uvedené drevo pre svedka JUDr. P.. Skutočnosti viažuce sa k spáchaniu tohto skutku nepriamo potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia: V. S., S. H., Ing. C. a S. F., ako i G. T.. Keďže títo výpoveď samotného poškodeného U. podporne preukazujú, súd I. stupňa nemal dôvod neveriť samotnému poškodenému Z. U.. Z dokazovania realizovaného k tomuto bodu, súd I. stupňa preto ani neuveril obhajobe obžalovaného S. M. brániaceho sa tým, že dodávku dreva pre poškodeného riadne vykonal.

Spáchanie trestnej činnosti viažucej sa pôvodne vedenej trestnej veci pod sp.zn. mal tento (prvostupňový súd) za preukázané predovšetkým na základe výpovede poškodeného Ing. F., ktorý zhodne vo svojich výpovediach uvádzal, že po podpísaní zmluvy o dielo vyplatil zálohu vo výške 20.000,--Sk za účelom vykonania zateplenia steny rodinného domu, kde dodávateľom mala byť S. M. s adresou M. XX, G., v ktorej zastúpení mal konať obžalovaný. Napriek prevzatej zálohe obžalovaný práce, v zmysle uzatvorenej zmluvy, nevykonal, resp. nezabezpečil ani materiál na realizované práce.

Samotný obžalovaný S. M. sa k tomuto bodu bránil argumentovaním v tom smere, že jednak zabezpečil materiál potrebný na zateplenie tým, že ho zložil vo dvore poškodeného F. s tým, že ho mala prevziať manželka tohto (poškodeného Ing. F.). K vlastnej realizácii zateplenia nedošlo, v zmysle jeho obhajoby, z dôvodu, že poškodený F. nezabezpečil možnosť vstupu na susedov dvor.

V tomto smere súd I. stupňa obhajobu obžalovaného vyhodnotil ako nevierohodnú, keďže z výpovede svedka C. U. (suseda poškodeného) vyplýva, že mali s poškodeným uzatvorenú dohodu, že mu tento (sused P. U.) poskytne prístup na jeho pozemok v prípade realizovaného zateplenia. Hodnotiac takto vykonané dokazovanie k tomuto bodu, súd I. stupňa vzhliadol obžalovaného S. M. vinným zo spáchania aj trestnej činnosti viažucej sa k tomuto bodu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovanému, súd I. stupňa vychádzal jednak z okolností šetreného prípadu, súčasne zvažoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako i samotnú osobu obžalovaného a doterajší spôsob jeho života, pričom dospel k záveru, že k naplneniu účelu trestu bude u obžalovaného S. M. adekvátnym trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o náhrade škody nachádzajúce sa v rozsudku tohto (prvostupňového súdu) sú odôvodnené len stručne, čo možno tomuto (rozsudku I. stupňového súdu) vytknúť.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie obžalovaný S. M., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania tento (obžalovaný) jednak napáda rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu porušení formálno-procesného charakteru a súčasne skutkové zistenia nachádzajúce sa v tomto (rozsudku súdu I. stupňa) predovšetkým ohľadne bodov 1/,3/,4/ a 5/.

Formálno-procesné porušenia podľa neho súd I. stupňa sú zrejmé z tej skutočnosti, že počas dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vykonal proti nemu konanie ako proti ušlému, napriek tomu, že sa nesnažil nijakým spôsobom mariť toto konanie.

Tým, že tento (I. stupňový súd) v určitej fáze vykonal takéto (konanie proti nemu ako proti ušlému) porušil jeho právo na obhajobu a spravodlivý proces, keďže ho zbavil možnosti osobnej účasti na hlavnom pojednávaní.

K ustálenému skutkovému stavu nachádzajúcemu sa v rozsudku prvostupňového súdu vzniesol výhrady hlavne k bodu 1/. V tomto prípade uvádza, že od poškodenej Y. prevzal len zálohu 500,-- Eur, za čo vykonal aj zemné práce na hrobe jej manžela, teda úpravu okolia, vybetónovanie základov hrobu i venca hrobu. Túto skutočnosť mal potvrdiť i svedok Y., ktorý na stavebne pripravený hrob uložil dosku a pomník. Nikdy od poškodenej neprevzal sumu 2.000,--Eur, ktorú skutočnosť, ako poškodená tvrdí, považuje za klamstvo. Výpoveď tejto (poškodenej), ako aj jej syna je spochybňované tou skutočnosťou, že napriek tvrdenej finančnej sume (2.000,--Eur), ktoré mu mali odovzdať si o tomto nenechali vyhotoviť žiadny doklad o prevzatí peňazí. V danom prípade sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu s tým, že v žiadnom prípade sa necíti byť páchateľom akéhokoľvek podvodného konania.

V súvislosti s bodom 2/ rozsudku súdu I. stupňa nevzniesol zásadnejšie výhrady s tým, že svoje konanie v tomto prípade aj ľutuje.

V nadväznosti na spáchanie skutku označeného v rozsudku súdu I. stupňa pod číslom 3/ uvádza. že predmetného skutku sa nedopustil. Žiadny z množstva vypočutých svedkov nepotvrdil protiprávnosť v jeho konaní smerom ku poškodeným, naopak bolo množstvom výsluchov preukázané, že obaja I. u neho v obydlí sa zdržiavali dobrovoľne, voľne sa pohybovali po jeho pozemku i mimo neho, kedykoľvek mohli od neho odísť. Obaja poškodení so svojim motorovým vozidlom chodili denne na nákupy, vozievali jeho deti do školy i z nej, pomáhali mu ako aj manželke s opaterou, hrávali sa s nimi.

Rovnako svedkovia vypočutí k okolnosti kúpy vozidla poškodených nepotvrdili žiadne skutočnosti, že by pri predaji, resp. kúpe vozidla mali poškodení nejakým spôsobom byť ním ovplyvňovaní, aby konali na jeho príkaz.

Samotný list na rozlúčku, oboznámený v rámci vykonaného dokazovania, neopovažuje za autentický. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že telá nebohých ohliadal lekár, pričom uvedená písomnosť sa našla až s odstupom času. Samotné autorstvo pisateľa listu pritom potvrdzuje len manželka nebohého C. I. a nevykonalo sa žiadne grafologické skúmanie za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia autorstva listu.

Vo vzťahu k poškodenému Z. U., ohľadne bodu 4/ rozsudku, namieta rovnako skutkové zistenia I. stupňového súdu, ktoré sa nezakladajú na pravdivých dôkazoch.

Skutočnosťou je, že on tomuto (poškodenému Z. U.) riadne objednané drevo dodal. Samotného poškodeného nijakým spôsobom nevydieral, ani od neho neprevzal sumu 12.000,-- Eur.

Samu skutočnosť, že mal od neho prevziať sumu 12.000,-- Eur tento (poškodený Z. U.) nevie nijako potvrdiť. Neexistuje o tom žiadne písomné potvrdenie.

Skutočnosť, že dodávka dreva sa zrealizovala, nasvedčujú aj výpovede svedkov Ing. C. a F., ktorí potvrdzujú, že dodané drevo spĺňalo rozmerovo i kvalitatívne objednávku a nebolo jeho chybou, že svedok JUDr. P. odstúpil od kúpy dreva. Údajne prezentovaný strach poškodeného Andreja Takáča nepovažuje za objektívny, ale naopak ho považuje za predstieraný.

Vo vzťahu k poškodenému Ing. M. F., vo svojom podanom odvolaní obžalovaný argumentuje skutočnosťou, že nebolo jeho úmyslom akýmkoľvek spôsobom uviesť poškodeného do omylu. Naopak jeho družka reálne podnikala v oblasti stavebných prác a on v jej mene vykonával práce, a to sám, resp. cez subdodávateľov. Aj v prípade poškodeného Ing. M. F. mienil objednané práce vykonať, avšak objektívne príčiny mu znemožnili termín zhotovenia zakázky. V tomto konkrétnom prípade má za to, že sa jedná o občianskoprávny vzťah.

Keďže sa cíti byť vinným len zo spáchania skutku vo vzťahu k poškodenej Ing. W., považuje rozsudok súdu I. stupňa v ostatných bodoch za nesprávny, tendenčný a voči nemu zaujatý.

Nepreskúmateľným je z jeho pohľadu aj výrok rozsudku súdu I. stupňa ohľadne uloženého trestu. Podotýka, že mu bol ukladaný trest odňatia slobody v maximálnej trestnej sadzbe viažucej sa k ustanoveniu .

V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede zrušil a podľa vec vrátil I. stupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (odvolaní), odvolací súd postupoval podľa tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo (keďže aj tento - postup konania) bol odvolaním napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného S. M. je potrebné vyhodnotiť ako čiastočne dôvodné.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa , ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil len pri ustaľovaní skutkového stavu ohľadne bodu 2/ rozsudku, resp. v trestnej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. a v trestnej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. .

Dôkazy vykonávané týmto (bodom rozsudku) vytvárali ucelenú sieť dôkazov obžalovaného v týchto prípadoch z trestnej činnosti usvedčujúcich.

Sám obžalovaný pritom v rámci ním prezentovanej výpovede nepoprel spáchanie skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku. Ohľadne trestnej činnosti pôvodne vedenej pod sp.zn. a spáchanie tejto (v uvedených bodoch konkretizovanej) trestnej činnosti spáchanie popieral.

Bránil sa, v rámci obhajobných prednesov, aj tým, že poškodený Z. U. nie je spôsobilý preukázať, že mu vyplatil čiastku 12.000,-- Eur za dodávku dreva, čo súd I. stupňa vôbec nevyhodnotil.

Zodpovedá skutočnosti, že o vyplatení finančnej čiastky 12.000,--Euro v prospech Z. U. neexistuje priamo príslušné písomné potvrdenie, avšak vzhľadom na výpoveď tohto (poškodeného Z. U.), ako aj ostatné k veci realizované dôkazy nachádzajúce sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu umožňujú vysloviť spoľahlivý záver aj v tomto smere (že došlo k vyplateniu uvedenej finančnej čiastky tomuto (obžalovanému). Rovnako tak k tomuto bodu realizované dôkazy preukazujú, že po tom ako poškodený Z. U. urgoval u tohto (obžalovaného S. M.) dodanie dreva, tento sa mu vyhrážal spôsobom popísaným vo výrokovej časti príslušného skutku.

Obdobne správne súd I. stupňa vyhodnotil dôkaznú situáciu realizovanú vo vzťahu k trestnej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. . Dôkazné prostriedky realizované v tejto konkrétnej skutkovej podstate spáchanie trestnej činnosti obžalovaným S. M. nepochybne preukazujú. Súčasne, ako je naznačené v odôvodnení napadnutého rozsudku, je obhajoba obžalovaného S. M. vyvrátená výpoveďou poškodeného Ing. M. F., jeho manželky, ako i svedkom Mgr. C. U.. Z výpovede týchto (svedkov) jednoznačne vyplýva, že k dodaniu materiálu pre realizáciu zateplenia steny rodinného domu poškodeného Ing. M. F. nedošlo a napriek tomu, že tento (poškodený Ing. M. F.) vyplatil obžalovanému S. M. zálohu za práce, resp. materiál vo výške 20.000,-- Sk (663,50 Eur). Skutočnosti vypovedané samotným obžalovaným v tom smere, že údajne materiál na zateplenie dodal, s tým, že ho mala prevziať manželka poškodeného Ing. M. F. sa počas dokazovania nepotvrdili. Naviac samotný obžalovaný nevedel preukázať kto konkrétne z rodiny poškodeného mal dovezený materiál prebrať, resp. bol prítomný pri vykládke predmetného materiálu v priestoroch rodinného domu poškodeného Ing. M. F..

Vo vyššie naznačených prípadoch, odvolací súd konštatuje, že skutkový stav správne zistený bol súdom I. stupňa aj správne právne posúdený, a to spôsobom nachádzajúcim sa vo výrokovej časti tohto (rozsudku súdu I. stupňa).

Rovnako nespochybniteľné závery však nemožno konštatovať ohľadne ustálenia skutkového stavu viažuceho sa k bodu 1/ rozsudku súdu I. stupňa. V tomto prípade súd I. stupňa síce vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, avšak podľa názoru odvolacieho súdu sa nevyrovnal dôsledne so všetkými okolnosťami majúcimi dopad na vyvrátenie, resp. verifikáciu vlastnej obhajoby obžalovaného S. M.. Tento, ako je prezentované aj v odôvodnení I. stupňového rozsudku, sa obhajoval tým, že od Y. zobral len zálohu 550,-- Eur s tým, že za túto hotovosť vykonal aj zemné práce na hrobe jej manžela, teda úpravu okolia hrobu, vybetónovanie základov hrobu i venca hrobu.

Naviac, v rámci obhajoby tohto (obžalovaného S. M.) je možné zistiť, že poškodený, resp. svedok C. Y. sa mu v tomto prípade chce pomstiť za to, že na neho podal trestné oznámenie zo spáchania zločinu hrubého nátlaku voči jeho osobe (obžalovanému), kde vystupuje ako poškodený s tým, že v predmetnej trestnej veci mala byť už podaná aj obžaloba.

V tejto súvislosti, podľa názoru odvolacieho súdu, bolo úlohou súdu I. stupňa pripojiť predmetný spisový materiál týkajúci sa uvedenej trestnej veci a zistiť, či je možné konštatovať nejaký súvis medzi trestnou vecou, kde má vystupovať obžalovaný S. M. ako poškodený s trestnou vecou aktuálne posudzovanou Okresným súdom v Dunajskej Strede. Až po oboznámení sa s touto (trestnou vecou), kde má byť osobou obvinenou, resp. obžalovanou C. Y. bude možné aj s ohľadom na realizované dokazovanie k tomuto bodu vysloviť spoľahlivý záver o tom, či sa celá obhajoba obžalovaného, prezentovaná k tomuto bodu, dá považovať ako nedôvodná, resp. motivovaná snahou v plnom rozsahu sa zbaviť trestnej zodpovednosti.

Podstatne zložitejšou sa javí byť situácia ohľadne trestnej činnosti kladenej obžalovanému S. M. za vinnú v bode 3/ prvostupňového rozsudku. V tomto prípade je potrebné tomuto (rozsudku súdu I. stupňa) vytknúť zjavnú nepreskúmateľnosť. Napriek skutočnosti, že tento (prvostupňový súd) k tomuto bodu vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie skutkové závery obsiahnuté v príslušnom bode rozsudku (v bode 3/) zjavne nekorešpondujú s odôvodnením tohto (rozsudku súdu I. stupňa). Sám súd I. stupňa konštatuje v tomto (odôvodnení), že okolnosti popísané v príslušnom bode 3/ rozsudku, ohľadne verifikácie skutočností nachádzajúcich sa v rozlúčkovom liste nájdenom u poškodeného C. I., neboli potvrdené žiadnou svedeckou výpoveďou realizovanou počas prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa jednalo o výpovede svedkov, ktorí boli v akomkoľvek príbuzenskom pomere so samotným obžalovaným S. M., tieto súd I. stupňa vyhodnotil ako tendenčné, motivované snahou pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie skutku v konkrétnom prípade. Odhliadnuc od týchto (svedeckých výpovedí osôb určitým spôsobom spriaznených so samotnou osobou obžalovaného), súd I. stupňa vypočúval aj svedkov (príbuzných poškodených C. a C. I.), kde tiež konštatuje, že ani jeden z týchto (svedkov) skutočnosti popísané v bode 3/ rozsudku jednoznačne nepotvrdzujú.

V kontexte verifikácie autorstva rozlúčkového listu sa vyjadrila jedine manželka poškodeného C. I. v tom smere, že podľa písma označila za autora rozlúčkového listu svojho manžela (poškodeného C. I.).

Zo znaleckého posudku vypracovaného k uvedenému (rozlúčkovému listu) je zistiteľné, že autor tohto (rozlúčkového listu) zrejme netrpel duševnou chorobou alebo poruchou, prípadne závislosťou na psychoaktívnych látkach. Samotný list, podľa tohto (znaleckého posudku) vykazuje znaky bilančnej samovraždy, teda samovražedného konania vyplývajúceho z negatívnych a záporných, hlavne sociálnych životných podmienok, perspektív, vyhliadok z insubjektívne racionálnych dôvodov. Nedá sa pritom určiť podľa tohto (znaleckého posudku) do akej miery mohol prispieť k napísaniu tohto (rozlúčkového listu) pobyt pisateľa, resp. pisateľov v rodine obžalovaného. V tomto smere znalci vyjadrili len domnienku, že to mohlo byť v miere podstatnej, resp. významnej.

V kontexte uvedeného (rozlúčkového listu) podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť záver, že osobou majúcou realizovať vyhrážky naznačené v tomto (rozlúčkovom liste) bol práve obžalovaný S. M.. Samotná konštatácia rozlúčkového listu naznačuje, že sa malo jednať o viacero osôb bez bližšej konkretizácie, resp. v časti tohto (rozlúčkového listu) sa uvádza, že mal by mať v tom prsty aj nejaký menší (zrejme muž), ktorý má pochádzať niekde z Galanty).

Závery súdu I. stupňa ohľadne ustálenia miery zavinenia obžalovaného S. M. v tomto prípade sú založené len na domnienkach, keďže sám tento (súd I. stupňa) na viacerých miestach dokazovania, resp. odôvodnenia samotného rozsudku konštatuje, že pri telefonických rozhovoroch týchto (poškodených C. I., resp. C. I.) zrejme boli prítomné aj iné osoby (má na mysli zrejme aj samotného obžalovaného S. M.), ktorý týchto (poškodených) nútili hovoriť veci podľa ich priameho zadania. Súčasne však tieto (domnienky) nie sú konkretizované bližšie žiadnym priamym, resp. nepriamym dôkazom, že by v skutočnosti tak bolo.

Rovnako žiadnym priamym, resp. nepriamym dôkazom súd I. stupňa nepodporuje okolnosti nachádzajúce sa v tomto (rozlúčkovom liste), že poškodení mali obžalovanému zabezpečovať finančné prostriedky prostredníctvom výberov, resp. prostredníctvom rôznych pôžičiek z banky a od rôznych spoločností. Orgány prípravného konania v tomto smere síce vykonali rôzne dopyty na peňažné , avšak z týchto (dopytov) vyplýva, že uvedení poškodení (C. I. a C. I.) v príslušných finančných ústavoch žiadne úvery, resp. pôžičky nevybavovali.

Za takejto dôkaznej situácie, keď absentuje čo i len jeden priamy, resp. nepriamy dôkaz umožňujúci vysloviť nespochybniteľné závery o tom, že príslušný skutok sa stal, podľa názoru odvolacieho súdu nebola naplnená dikcia zákona na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Naopak dôkazy vykonávané k tomuto bodu (ohľadne bodu 3/ rozsudku súdu I. stupňa) skôr naznačujú na závery opačné ako ustálil I. stupňový súd.

K namietaným formálno-procesným pochybeniam, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Vydanie opatrenia konajúceho súdu o tom, že voči osobe obvinenej, resp. obžalovanej v niektorej fáze trestného konania vykoná konanie ako proti ušlému je v plnom rozsahu v rukách (konajúceho súdu). Zákon v tomto smere rámcovo upravuje podmienky, ktoré umožňujú realizovať takýto (procesný postup) v podobe konania proti ušlému. Proti takémuto (procesnému postupu) súčasne nie je možné podať opravný prostriedok. Úlohou súdu aj v takýchto prípadoch (kde sa koná proti ušlému, teda v neprítomnosti obžalovaného) je potrebné zabezpečiť základné princípy práva osoby obvinenej (obžalovanej) na spravodlivý proces, čo sa realizuje tým, že takáto osoba musí mať v konaní obhajcu.

Keďže v konkrétnej veci v určitom štádiu trestného konania malo prebiehať takéto (konanie proti ušlému) a súčasne je zistiteľné, že v príslušných štádiách trestného konania bol obžalovaný S. M. zastúpený riadnym obhajcom, zásady spravodlivého procesu dodržané boli.

Na tom nemení nič ani skutočnosť, že k zrušeniu príkazu na zatknutie, resp. európskeho zatýkacieho rozkazu nemalo byť zrušené v neskoršom štádiu trestného konania.

Zo spôsobu realizovaného dokazovania súdom I. stupňa je pritom ďalej zistiteľné, že na viacerých hlavných pojednávaniach sa tento (obžalovaný S. M.) nezúčastnil tým, že požiadal, aby toto (hlavné pojednávanie) prebehlo v jeho neprítomnosti.

Keďže je zistiteľné, že vo všetkých týchto prípadoch sa hlavného pojednávania zúčastnil obhajca obžalovaného, zásady spravodlivého súdneho procesu dodržané boli tak, ako je konštatované aj vyššie.

Pripomienka obžalovaného smerujúca k porušeniu zásad spravodlivého procesu je preto, podľa názoru odvolacieho súdu, neodôvodnená.

Úlohou súdu I. stupňa po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude jednak doplniť dokazovanie v naznačenom smere a súčasne toto v naznačenom smere prehodnotiť a až následne rozhodnúť v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom, pričom rozhodnutie je potrebné odôvodniť spôsobom umožňujúcim jeho zákonné preskúmanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.