Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-258-2010.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/258/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: Obec Merašice, so sídlom Obecný úrad Merašice, 920 61 Merašice proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, a 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 08.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade na zaplatenie 6 555,76 Eur spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako správca dane bol v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádzalo zastavané územie obce alebo jeho časť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa nachádzal v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi - spoločnosťou JAVYS, a.s. (atómová elektráreň V-1) a spoločnosťou SE, a.s. (atómová elektráreň V-2). Ako správca dane v súlade s § 2 a § 73 zákona o miestnych daniach vyrubil prevádzkovateľom jadrových elektrární daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške, a to prevádzkovateľovi V-1 spoločnosti JAVYS, a.s. platobný výmer č. 2/2008 a č. 2/2009 a prevádzkovateľovi V-2 spoločnosti SE, a.s. platobný výmer č. 1/2008 a č. 1/2009. Uvedené platobné výmery boli odvolacím orgánom Daňovým riaditeľstvom SR (právnym predchodcom odporcu v 1/ rade) zrušené, a následne, po opätovnom vydaní platobných výmerov navrhovateľom (v plnej výške), zmenené, a to tak, že daňovníci boli zaviazaní na zaplatenie dane za jadrové zariadenie pomerne. Navrhovateľ považoval konanie odporcov za protiprávne, porušujúce ich právne povinnosti uvedené v zákone o správe daní, v dôsledku čoho bolo odňaté právo a zároveň aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške, čím navrhovateľovi vznikla majetková ujma, t.j. škoda, ktorá predstavuje príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený.
Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.05.2011, v ktorom uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci upravuje zákon č. 514/2003 Z.z., preto škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň považoval návrh na začatie konania za neopodstatnený aj z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody, nakoľko rozhodnutia,
od ktorých navrhovateľ odvíja svoj nárok, neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť považované za nezákonné, a tiež z dôvodu, že navrhovateľ nikdy nebol účastníkom konania, v ktorom boli rozhodnutia vydané, pričom v zmysle cit. zákona právo na náhradu škody má iba účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2011, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci náhrady škody nie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 a § 8 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny vzťah, podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho súdnictva a uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci resp. nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Zároveň namietal, že nie je ústredným orgánom štátnej správy.
Na základe zmeny právnej úpravy (zákon č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva), ktorý v ust. § 10 stanovil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31.12.2011 je Finančným riaditeľstvom SR, pričom prechádzajú na neho práva a povinnosti na úseku daní, poplatkov a colníctva, súd ďalej konal s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako s odporcom v 2/ rade.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi: rozhodnutie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 39/2007 a č. 355/2007, platobné výmery č. 3/2009, č. 2/2009, č. 4/2009, č. 1/2009, rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 24.04.2008, 06.07.2009, 28.04.2008, 17.07.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 11.11.2008, prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.04.2010, list navrhovateľa zo dňa 12.03.2010, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 17.1.2007, č. 39/2007, úrad schválil pre Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako okruh s polomerom 25 km, pričom stred tohto kruhu označil vo ventilačnom komíne JZ JE V-1. Rozhodnutím zo dňa 22.3.2006 č. 355/2007, schválil pre Slovenské elektrárne, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE Bohunice V-2 v tvare kruhu s polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-2 určenom príslušnými súradnicami.
Navrhovateľ ako správca dane vyrubil platobným výmerom zo dňa 14.01.2008, č. 2/2008 daňovníkovi JAVYS, a.s. daň za jadrové zariadenie JE V-1 za rok 2007 v sume 98 752,- Sk. Právny predchodca odporcu v 2/ rade na odvolanie daňovníka zrušil platobný výmer rozhodnutím zo dňa 24.04.2008 a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ následne rozhodol o vyrubení dane dňa 22.01.2009 a platobným výmerom č. 3/2009 vyrubil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie v sume 3 277,95 Eur. Navrhovateľ platobným výmerom č. 2/2009 zo dňa 22.01.2009 vyrubil daň za jadrové zariadenie spoločnosti JAVYS, a.s. vo výške 3 277,95 Eur za rok 2008. Uvedený platobný výmer právny predchodca odporcu v 2/ rade zmenil rozhodnutím zo dňa 06.07.2009 tak, že daňovníkovi vyrubil daň pomerne vo výške 1 638,94 Eur.
Navrhovateľ ako správca dane vyrubil platobným výmerom zo dňa 14.1.2008, č. 1/2008 daňovníkovi SE, a.s. daň za jadrové zariadenie JE V-2 za rok 2007 v sume 98 752,- Sk. Právny predchodca odporcu v 2/ rade na odvolanie daňovníka zrušil platobný výmer rozhodnutím zo dňa 28.04.2008 a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ následne rozhodol o vyrubení dane dňa 22.01.2009 a platobným výmerom č. 4/2009 vyrubil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie v sume 3 277,95 Eur. Navrhovateľ platobným výmerom č. 1/2009 zo dňa 22.01.2008 vyrubil daň za jadrové zariadenie spoločnosti SE, a.s. vo výške 3 277,95 Eur za rok 2008. Uvedený platobný výmer právny predchodca odporcu v 2/ rade zmenil rozhodnutím zo dňa 17.7.2009 tak, že daňovníkovi vyrubil daň pomerne vo výške 1 638,94 Eur.
Nárok navrhovateľa bol predbežne prerokovaný odporcom v 1/ rade, ktorý žiadosti navrhovateľa listom zo dňa 07.04.2010 nevyhovel.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, a orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane v súlade § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z.z. uložil prevádzkovateľom jadrového zariadenia ako daňovníkom - spoločnosti JAVYS, a.s. a Slovenské elektrárne, a.s. daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádzalo zastavané územie alebo jeho časť. Navrhovateľ príslušnú daň za rok 2007 v plnej výške daňovníkom vyrubil platobnými výmermi, ktoré právny predchodca odporcu v 2/ rade zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie, v prípade platobných výmerov, ktorými vyrubil daňovníkom daň za rok 2008, tieto zmenil a prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazal na zaplatenie dane pomerne.
V konaní nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané právnym predchodcom odporcu v 2/ rade neboli zrušené pre nezákonnosť.
Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodzoval primárne od zodpovednosti odporcov podľa ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, dôvodiac tým, že je subjektom ústavnoprávnej ochrany podľa článku 46 Ústavy SR, v zmysle ktorej má každý nárok na náhradu škody. Aj keď navrhovateľ si bol vedomý existencie osobitného zákonného predpisu (zákon č. 514/2003 Z.z.) o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, mal za to, že vec treba posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože podmienky v zákone č. 514/2003 Z.z. sú natoľko reštriktívne, že v danom prípade sa podľa neho nemožno domáhať náhrady škody, pričom navrhovateľ sa zároveň nemohol domáhať nápravy ani v rámci správneho súdnictva.
Všeobecná zodpovednosť za škodu upravená v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, v danom prípade ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, a to v prípade, pokiaľ na ich zodpovednosť nemožno aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb prichádza do úvahy vždy vtedy, ak v danom prípade nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje osobitný druh zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu pri výkone verejnej moci a teda predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na zodpovednosť štátu je preto potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a nie ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti upravené v Občianskom zákonníku.
Čo sa týka argumentácie navrhovateľa v súvislosti s aplikáciou článku 46 ods. 3 Ústavy SR, súd odkazuje na článok 51 ods. 1 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že domáhať sa práv možno len v medziach zákonov. Pokiaľ je teda postup a spôsob uplatňovania práva stanovený zákonom, je možné domáhať sa ochrany daného práva iba v súlade s týmto zákonom.
Vzhľadom k uvedenému, súd posudzoval nárok navrhovateľa z hľadiska ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., súd teda posudzoval uplatnený nárok aj z hľadiska splnenia podmienok pre jeho priznanie ako nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného právneho predpisu. V danej veci súd dospel k záveru, že tu nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, a tým je samotný nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že hoci navrhovateľ vychádzal z postupu odporcov ako nesprávneho a nesúladného so zákonom o miestnych daniach, v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup. Súd v tomto smere zastáva názor súladný s konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej za nesprávny úradný postup nemožno považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu ako taký. Nesprávnym úradným postupom nie je totiž taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozhodnutí. V uvedenej súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k. 25Cdo 40/2005, ktorý v otázke výkladu nesprávneho úradného postupu zaujal stanovisko, že je ním porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti, spravidla postup nesúvisiaci s jeho rozhodovacou činnosťou. Postup odporcu v 2/ rade pri vyrubení dane bol teda postupom, ktorý sa prejavil v samotných rozhodnutiach odporcu v 2/ rade. Pri takomto posúdení nároku však nebola naplnená podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody, a tou je existencia nezákonného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia právneho predchodcu odporcu v 2/ rade neboli príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť.
Pokiaľ ide o nárok uplatnený voči odporcovi v 2/ rade, v tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že odporca v 2/ rade nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v prípade uplatňovania náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, je pasívne legitimovaným subjektom štát, ktorého v konaní zastupuje príslušný štátny orgán.
Vzhľadom k uvedenému, keď neboli na vyvodenie zodpovednosti štátu kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky a odporca v 2/ rade ani nebol v danej veci pasívne vecne legitimovaný,
súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol bez potreby skúmania splnenia ďalších podmienok uplatňovaného nároku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého vznikol odporcom v 1/ a 2/ rade ako plne úspešným účastníkom konania nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania. Nakoľko odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.