Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/195/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., ul. K. XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici., Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi T.. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., V. I. XX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2/210, o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 06. 2012, č. k. - 153, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, vedený v E. banke, a. s., pobočka K. K., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3- iny k celku k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, kat. úz. E., Obec E., okres K. K., vedený u Správy katastra K. K., k parcele CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX, postavený na parcele XXX/X. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania na súdnom poplatku 99,50 eur a na trovách právneho zastupenia 510,85 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom došlým na súd 19. 11. 2009 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom 1/3- iny k uvedeným nehnuteľnostiam. Tvrdil, že v súčasnosti je na LV zapísaný ako výlučný vlastník odporca, ktorý nadobudol vlastníctvo titulom darovacej zmluvy od svojich právnych predchodcov, rodičov. Darcovia však previedli na odporcu viac práv ako sami mali, a to o 1/3 celej nehnuteľnosti. Právny predchodca navrhovateľa - otec B. A. spolu s matkou odporcu M. Y. a sestrou Z. A., nadobudli titulom dedičstva nehnuteľnosť, každý v spoluvlastníckom podiele po 1/3 po spoločnej právnej predchodkyni Q. A., ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a podiel B. A. neprešiel na M. Y.. O tom sa navrhovateľ dozvedel v súvislosti s ukončením vykonávania ROEP v obci Turecká. Zdôraznil, že bez určovacej žaloby nedosiahne zápis spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov T.. B. Y. a M. Y., z roku 1988, kedy darovacia zmluva bola bývalým Štátnym notárstvom Banská Bystrica registrovaná. Navrhovateľ je jeho sused a od roku 1989 až do roku 2009 nevzniesol voči nemu žiadne námietky. Uznáva, že navrhovateľ je vlastníkom maštale stavebne spojenej s rodinným domom, jedná sa však o samostatnú stavbu, aj keď v katastri nehnuteľností rodinný a maštaľ majú jedno súpisné číslo. Nehnuteľnosti užíval po dobu 10 rokov a stal sa tak vlastníkom podľa najskôr dňom 20. 12. 1998. V roku 2002 došlo k reálnej deľbe, navrhovateľ nemal žiadne námietky.

Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že rodičia odporcu mu darovali rodinný dom s vyššie uvedenými pozemkami v celosti, hoci rodinný dom v časti maštale zostal vo vlastníctve B. A. a pozemok zostal v podielovom spoluvlastníctve 1/3 na B. A.. Z výsluchu svedkyne, manželky odporcu, vyplynulo, že nemá vedomosť o tom, že by B. A. svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku, prípadne v celosti k maštali prevádzal na M. Y.. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že darovacou zmluvou zo dňa 15. 07. 1988 rodičia odporcu na neho previedli viac vlastníckeho práva ako sami mali.

Poukázal na rímsku zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Navrhovateľ preukázal, že jeho právny predchodca B. A. bol titulom uzavretej dedičskej dohody podielovým sploluvlastníkom k pozemku v 1/3 a výlučným vlastníkom k maštali, ktorá je v súčasnosti súčasťou rodinného domu súp. č. XXX a aj z hľadiska priestorového tvorí 1/3 tejto nehnuteľnosti. Navrhovateľ je po ňom na základe dedičskej dohody so sestrou V. K. nadobúdateľom dedičstva. Preto návrhu vyhovel, keď navrhovateľ preukázal v zmysle naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, keďže bez takéhoto určenia súdom by bolo vlastnícke právo navrhovateľa ohrozené alebo jeho postavenie neisté. Vyplýva to z toho, že na LV v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník uvedený odporca. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania podľa O s. p., keď odporcu ako neúspešného účastníka zaviazal navrhovateľovi nahradiť trovy prvostupňového konania.

Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne návrh zmeniť a návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 1.255,73 eur. Ako odvolací dôvod uviedol, ust. , Poukázal na to, že žiada návrh zamietnuť, keď on je jedine vlastníkom maštale, ktorá je samostatnou stavbou a je spojená so stavbou jeho rodinného domu, pričom obe stavby majú jedno súpisné číslo XXX a stavba maštale sa nachádza na časti jeho pozemku prac. č. XXX/X. Vlastnícke právo k pozemkom a rodinnému domu nadobudol vyššie uvedenou darovacou zmluvou. Od 20. 12. 1988, kedy bola zmluva registrovaná štátnym notárstvom, predmet darovania, teda pozemky vrátane pozemku pod maštaľou a dom okrem maštale, dobromyseľne a nerušene užíval ako svoje nehnuteľnosti až do 24. 07. 2009, kedy mu navrhovateľ oznámil, že je potrebné zosúladiť skutkový stav s právnym. Proti nároku sa bráni aj tvrdením, že pokiaľ by darovacia zmluva bola čiastočne neplatná, tak nadobudol vlastnícke právo v podiele 1/3 k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa .

Uviedol, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie. Zaoberal sa jeho tvrdením o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, v rozsudku však chýba odôvodnenie, akým spôsobom súd túto jeho obranu vyhodnotil, čo považuje za zásadnú vadu v rozsudku.

V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by jeho dobrú vieru čo i len spochybnili. Bolo preukázané, že navrhovateľ po celú dobu bol uzrozumený s tým, že užíva celý rodinný dom a celé pozemky.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eur.

Odvolanie odporcu nepovažuje za dôvodné jednak preto, že sám odporca nepovažoval za sporné, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom stavby rodinného domu č. XX na pozemku parc. č. XXX/X,

čo v priebehu konania aj uznal. V tejto časti je odvolanie odporcu v logickom rozpore s jeho doterajším postojom.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a nežiadal určiť výlučne vlastníctvo. Potom neobstojí ani tvrdenie odporcu o dobromyseľnom užívaní, pretože navrhovateľ taktiež užíval predmetné nehnuteľnosti, berúc do úvahy skutočný stav a predchádzajúce závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. , z ktorého vyplýva, že navrhovateľ držbu k sporným nehnuteľnostiam nikdy nestratil, práve naopak, pokračoval v nej po svojich právnych predchodcoch. Od doby nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia mal navrhovateľ za to, že je oprávneným spoluvlastníkom v 1/3 nehnuteľností vedených na LV č. XX kat. úz. E. a tieto podľa výšky spoluvlastníckeho podielu nepretržite do dnešného dňa užíva.

Odporca nikdy neužíval celý dom a celé pozemky ako výlučný vlastník. V dome má navrhovateľ v jeho vnútorne stavebne oddelenej časti zriadenú dielňu, ktorú od počiatku užíva, do tejto odporca nikdy nevstupoval. Zastáva názor, že podľa je zrejmé, že dobromyseľným a nepretržitým užívaním sporných nehnuteľností navrhovateľom došlo od 20. 12. 1988 až doteraz opakovane k pretrhnutiu doby vydržania akejkoľvek tretej osoby, preto sa ani odporca nemohol stať výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností v celosti. Naviac, tento nehnuteľnosti užíva len na rekreačné účely a občasne na rozdiel od navrhovateľa, ktorý po dosiahnutí dôchodkového veku v podstate v obci E. býva.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa ,

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd v postačujúcom rozsahu vykonal dokazovanie na základe zisteného skutkového stavu a vo veci správne rozhodol . Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolaním odporca nenamieta, že by okresný súd nedostatočným spôsobom vykonal dokazovanie. Ako odvolací dôvod uvádza ust. v zmysle ktorého platí, že súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V odvolaní však v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom neuvádza žiadnu námietku, ani neprodukuje tvrdenie, v čom postupom súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práva priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, na základe ktorého by odvolanie v zmysle písm. f) bolo dôvodné.

Okrem toho namietal aj písm. h), v zmysle ktorého súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ako bolo konštatované, súd dostatočne zistil skutkový stav, sám odporca v odvolaní na strane 2 posledný odsek uvádza, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie. To znamená, že daný odvolací dôvod nie je akceptovateľný. Pokiaľ namieta nesprávne právne posúdenie, prípadne nepoužitie správneho ustanovenia právneho predpisu, z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že vec

posudzoval v súlade s relevantnými právnymi normami a z odvolania taktiež nevyplýva, že by súd nepoužil správny právny predpis.

Odporca sa bráni tým, že uznáva, že navrhovateľ je jedine vlastníkom maštale, ktorá je samostatnou stavbou a je spojená so stavbou jeho rodinného domu, pričom obe stavby majú jedno súpisné číslo.

Z jeho tvrdenia je zrejmé, že rešpektuje právo navrhovateľa, avšak treba podotknúť, že doteraz nedošlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností, pričom maštaľ nie je samostatnou stavbou, ako to tvrdí odporca. Okresný súd dostatočne odôvodnil rozhodnutie, že odporca nemôže byť dobromyseľný pri nadobudnutí aj podielu 1/3 navrhovateľa, nakoľko dedičskými spismi, rozhodnutiami štátneho notárstva bolo dostatočne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nikdy neprišiel o spoluvlastníctvo v 1/3. Práve v konaní - 59 zo dňa 08. 08. 1985 vyplynulo, že súd sa zaoberal prejudiciálnou otázkou, či sporné parcely patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky M. Y. alebo aj odporcovia sú spoluvlastníkmi v 1/3. Mal za preukázané, že sporné parcely ako aj dom nadobudli titulom zákonného dedenia každý v 1/3, pričom rozhodnutím Štátneho notárstva Banská Bystrica D/33/70-19 dom nadobudla M. Y., maštaľ M. Y. v 2/3 a B. A. v 1/3. V doplnku k dedičskej dohode ohľadom pozemkov sa nerozhodovalo. Následne dedičia upravili dohodu tak, že dom nadobúda M. Y., maštaľ nadobúda B. A.. Následne bolo konštatované, že odporcovia (E. A. a V. W.) sú spoluvlastníci k nehnuteľnostiam, ako právni nástupcovia po B. A. v 1/3. Argumentácia odporcu ohľadom vydržania je preto neakceptovateľná. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ na túto skutočnosť správne poukazuje. V danom prípade totiž jednoznačne absentuje dobromyseľnosť odporcu. Bolo preukázané, že z hľadiska odporcu nebol dôvod usudzovať, že je vlastníkom celej nehnuteľnosti aj vzhľadom na vyššie uvedené predchádzajúce rozhodnutie súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia, na ktoré poukazuje okresný súd. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď v odvolacom konaní mal plný úspech navrhovateľ, podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu súd priznal v súlade s ust. vyhl. č. za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu a 58,69 eur plus 7,63 eur režijný paušál, spolu 66,32 eur, k tomu 20% DPH vo výške 13,26 eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 79,58 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.