Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/33/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: G. Č. R.

- E. G., R., H. U. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Bratislava, Ľubinská č. 18, IČO: 36 677 175, za ktorú koná JUDr. Radoslav Kačur, proti odporcovi: C.. F. Ľ. K. M. Í. L. , D.., bytom R., L. Č.. X, zastúpený JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou v Bratislave, Podbrezovská č. 34, o zaplatenie sumy 89,62 €, s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22. septembra 2011, č.k. -47, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22. septembra 2011, č.k. -47,

vo výroku, ktorým návrh na začatie konania zamietol, p o t v r d z u j e ;

vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 102,08 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 85,48 € a zo zaplateného poplatku za podaný odpor v sume 16,60 €, všetko na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Eleny Ľalíkovej, advokátky v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 47,66 € na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Eleny Ľalíkovej, advokátky v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 22.9.2011, č.k. -47, zamietol návrh navrhovateľa. Ním sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 89,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne odo dňa 25.7.2007 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 24.7.2007 na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície R.-E. G. bolo odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: R.-XXXFL, ktorého prevádzkovateľom bol odporca, nakoľko vozidlo stálo v zóne D-56 a zároveň tvorilo prekážku cestnej premávky. Technický odťah vozidla vykonala obchodná spoločnosť K. E.. E. A..O.., R., v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby uzatvorenej medzi organizáciou H. R.-E. G. zriadenej navrhovateľom. Sume 89,62 € zodpovedajú vynaložené náklady súvisiace s núteným odtiahnutím vozidla, ktoré odporca nezaplatil.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti R.-E. G. zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu H.,

ktorá vykonávala, o.i., správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy v mestskej časti E. G.. H. R.-E. G. ako príkazca a spoločnosť K. E.. E. A..O.., R., ako príkazník uzavreli dňa 23.10.2006 zmluvu o výkone odťahovacej služby, na základe ktorej príkazca osvedčil a splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel na území G. Č. R.-E. G. na cestách patriacich do jeho správy. Dňa 24.7.2007 o 9.15 hod. motorové vozidlo EČV: R.-XXXFL bolo odstránené z ulice F. H. R. z dôvodu státia v zóne D-56 na základe nariadenia správcu komunikácií R.-E. G.. Spoločnosť K. E.. E. A..O.. vykonala odťah vozidla a dňa 24.7.2007 o 14.55 hod. ho vydala odporcovi a zároveň ho poučila, že spoločnosti vznikla voči nemu za nútený odťah vozidla pohľadávka v sume 2.700,-- Sk (89,62 €). V tejto časti súd zdôraznil, že zmluvou o výkone odťahovacej služby organizácia H. osvedčila a splnomocnila spoločnosť K. E.. E. A..O.. výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území G. Č. R.-E. G., pričom uvedená spoločnosť mala vystupovať pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za úradný postup pri výkone odtiahnutia motorového vozidla s tým, že zmluvné strany vyslovili, že nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca. Spoločnosť K. E.. E. A..O.. nebola oprávnená vykonať ani len technický odťah predmetného vozidla odporcu, a preto navrhovateľovi nepatrí náhrada nákladov naň vynaložených. Vozidlo tvoriace prekážku v premávke na pozemných komunikáciách je oprávnená iba obec sama vykonávajúca prenesený výkon štátnej správy ako orgán verejnej správy, alebo právnická osoba na tento účel obcou založená alebo zriadená. Obec ako orgán verejnej moci nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iný subjekt v prípade spoločnosti K. E.. E. A..O.., R., na podnikateľský subjekt a to ani po stránke technickej. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo na základe zmluvného poverenia, podľa ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. V prejednávanej veci bolo preukázané, že navrhovateľ nevykonal odťah vozidla, nepreukázal ani vznik týchto nákladov, ktoré by sám vynaložil v súvislosti s núteným odťahom motorového vozidla odporcu, ani zaplatenie odplaty tretej osobe, a teda nepreukázal, že má voči odporcovi právo na zaplatenie peňažnej sumy. Vzhľadom ku tejto skutočnosti súd prvého stupňa vznesenú námietku premlčania odporcom považoval za právne irelevantnú, nakoľko premlčané právo môže byť len existujúce právo. Rozsudok odôvodnil ustanovením ods. l, o pozemných komunikáciách, ods. l, , ods. l, , , ods. l písm. d/ o premávke na pozemných komunikáciách, ods. l, 2, , , , . Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 73,64 € pozostávajúcich zo zaplateného poplatku za podaný odpor v sume 16,60 € a z trov právneho zastúpenia v sume 57,14 € za podanie odporu dňa 2.8.2010 v sume 16,60 €, režijný paušál v sume 7,21 €, plus 19 % DPH v sume 4,52 €, za účasť na pojednávaní dňa 22.9.2011 v sume 16,60 €, režijný paušál v sume 7,41 €, 20 % DPH v sume 4,80 €. Vo veci ide o drobný spor, a tak mu nepriznal náhradu trov konania na základe vyúčtovania v celkovej sume 102,14 €. V tejto časti dôvodil ustanovením , , ods. l , vyhláškou č.

Proti tomuto rozsudku podali včas obaja účastníci.

Odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým jeho návrh zamietol. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávne právne posúdil vec. Striktný výklad ustanovenia § 40 zákona o pozemných komunikáciách by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by sa pripustilo, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať z hľadiska personálnej, ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Obchodná spoločnosť K. E.. E. A..O.. ako zmluvný partner navrhovateľa vykonávala len technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla spolu s činnosťami s tým priamo súvisiacimi, bez ktorých by odťah motorového vozidla nebolo možné vykonať. Nerozhodovala o odťahu motorového vozidla a rovnako ani nevymáhala náklady tohto odťahu, a teda žiadnym spôsobom nezasahovala do práv jednotlivcov. Na preukázanie oprávnenosti obchodnej spoločnosti K. E.. E. A..O.. na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel zdôraznil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 20.12.2011, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, sp.zn. , zo dňa 8.7.2009, sp.zn. , zo dňa 16.9.2009, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009, sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2008, sp.zn. . Mal jednoznačne za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou H. R.-E. G. zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou K. E.. E. A..O.. neodporuje o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Nejde teda o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Žiadal náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Záver súdu prvého stupňa považoval za nesprávny. Podľa jeho názoru ustanovenie by sa uplatnilo len voči navrhovateľovi, ak by mal úspech v konaní, a nie voči odporcovi, ktorý sa musel brániť. Opak nemá logiku, je nespravodlivý voči účastníkovi, ktorý sa len bránil voči nezákonným nárokom a podporuje tie osoby, ktoré majú len domnelé nároky, aby bez zodpovednosti uplatňovali aj takého nároky na súde, takže zjavne neplní ani prevenčnú funkciu. Súd prvého stupňa mal vychádzať z ústavnej zásady, že ak sú možné dva výklady právnej normy, uplatní sa ten, ktorý zodpovedá nejakému princípu, tu princípu spravodlivosti. Súd prvého stupňa nepreviedol test proporcionality v dotknutých majetkových právach obidvoch účastníkov konania a u neho nezohľadnil, že je osobou s príjmom veľmi nízkym, ktorého majetková sféra bude podstatne viac dotknutá, ako sféra navrhovateľa, ktorý zbytočne zavinil vznik sporu, pretože sa nedopustil ani priestupku, nebol prevádzkovateľom daného osobného motorového vozidla, nárok navrhovateľa bol premlčaný. Okrem toho v roku 2011 súd priznával daň z priznanej hodnoty vo výške 19 % a mal vo výške 20 %. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania v sume 102,14 € vrátane zaplateného poplatku za podaný odpor. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 28,81 € (16,60 € + 7,41 € = 24,01 € + 20 % DPH v sume 4,80 €).

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdiť. Každé obmedzenie základných práv a slobôd, akokoľvek nepatrné (či minimálne), sa musí uskutočniť na základe zákona. Ide o tzv. test legality ( ) pri uskutočňovaní testu proporcionality, ktorý determinuje, či k zásahu do práv a slobôd prišlo v súlade s alebo naopak protiústavne. V zákona o premávke na pozemných komunikáciách je explicitne stanovený len správca komunikácie, avšak žiaden iný subjekt tam nie je. Teda len správca komunikácie môže zasiahnuť do vlastníckeho práva jednotlivcov odťahom motorového vozidla, ak sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Zákon presne špecifikuje, kto, kedy a ako môže uskutočniť a zrealizovať zásad do vlastníckeho práva. Nesplnomocnil tretie subjekty, aby mohli porušovať vlastnícke právo odťahom vozidla. Doslovný a jazykový výklad súdu prvého stupňa preto považoval za správny, pretože sa týka zásahu do práv a slobôd jednotlivcov; rovnako ako interpretačné pravidlo pri zásahu do ľudských práv - in dubio pro libertate. Ak sú možné dva výklady právnej normy, pričom jeden zasahuje do ľudského práva a druhý nie, prednosť musí dostať ten výklad, ktorý zakazuje obmedzenie základného práva. Príklady navrhovateľa na podporu jeho argumentácie sa líšia od odťahu v tom, že zatiaľ čo odťahom prichádza k zásahu do vlastníckeho práva, pri realizácii napr. dopravného značenia, starosti o zeleň, k tomu nedochádza. Diferenčným znakom, ktorý odlišuje uvedené situácie, je práve zásah do práv a slobôd jednotlivcov, ktorý musí mať zákonný a nie zmluvný základ. Okrem toho náklady za odťah vznikli spoločnosti K. E.. E. A..O.. a nie navrhovateľovi, výška nákladov sa zdá byť neproporcionálne vysoká, pričom nárok by bol len na nevyhnutne vynaložené náklady a nie na svoju odmenu. Ide o rovinu vereného (administratívneho a ústavného) práva a nie súkromného práva, takže pre správcu komunikácie platí princíp obsiahnutý v (princíp legality) tak, že môže konať len na základe a v medziach, ktoré stanoví zákon. Spoločnosť K. E.. E. A.. by mohla realizovať zásah do vlastníckeho práva technickým odťahom vozidla len vtedy, ak by zákonodarca výslovne stanovil, že okrem správcu komunikácie je odťah oprávnená zrealizovať aj súkromná spoločnosť, s ktorou správca podpíše zmluvu na tento účel. Ak zákon takúto možnosť

explicitne nestanovuje, zákon nespĺňa podmienky predvídateľnosti a precíznosti pri zásahoch do práv a slobôd jednotlivcov, pričom tieto podmienky sú výbavou hodnotenia zákonnosti zásahu zo strany inter alia aj ESĽP (napr. Seyidzadze c. Azerbajdžan, sťažnosť č. 37700/05, zo dňa 3.12.2009, § 32, rozhodnutie Veľkej komory vo veci Sanoma Uitgeverz B.V. c. Holandsko, sťažnosť č. 38224/03, zo dňa 14.9.2010, § 88 an., Guisso - Gallisay c. Taliansko, sťažnosť č. 58858/00, zo dňa 8.12.2005, § 83 an). Absurditu záverov navrhovateľa možno vidieť aj v inej rovine základných práv a slobôd. V zmysle argumentácie navrhovateľa by bol napr. policajný zbor oprávnený zmluvou previesť technickú realizáciu časti svojej agendy napr. na SBS-ky (napr. vypočúvanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov, pátranie po páchateľoch a pod.), resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže riadenie väzníc na súkromné subjekty bez toho, aby túto možnosť predmetný zákon umožňoval. Navrhovateľom citované rozhodnutia slovenských súdov vrátane súdu ústavného absurditu len potvrdzujú. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdiť. Okrem toho opätovne vzniesol námietku premlčania. Žiadal náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom spolu v sume 149,79 €, ktorých výšku a dôvod zároveň odôvodnil.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané

zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia ods. l (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, a že odvolanie odporcu je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. júna 2013 (, ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje ( ods. l, 2 ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec aj právne správne rozhodol. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku je však potrebné ešte uviesť pre vec tieto podstatné skutočnosti (okrem dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa). Treba prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že súd je, o.i., viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd ( ods. l veta prvá ). Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2008, sp.zn. , na ktorý sa navrhovateľ vo svojom odvolaní odvoláva, však nevyplýva odpoveď na tú podstatnú otázku, resp. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v danej veci nezaoberal tou otázkou, ktorá je podstatná v predmetnom konaní, a síce, či zmluvou (právnym úkonom) na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorou je v predmetnom konaní spoločnosť K. E.. E. A..O.., ktorá na odťahovanie vozidiel nebola založená alebo zriadená správcom komunikácie, môže správca komunikácie, v danej veci navrhovateľ, ktorému osobitný právny predpis ( o premávke na pozemných komunikáciách, o pozemných komunikáciách) zveril aktívnu legitimáciu na odtiahnutie vozidla, môže preniesť aktívnu legitimáciu na odtiahnutie vozidla. Pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ( ). Gramatickým, logickým, systematickým výkladom citovaných zákonov odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že tam, kde zákonodarca povolal v presne vymedzených veciach označenú osobu aktívne legitimovanou, táto nemôže preniesť svoje právo zmluvou na iný subjekt, ktorý sám pre dané veci nezaložil, nezriadil; takáto zmluva je potom absolútne neplatným právnym úkonom. Inú odpoveď na túto otázku nedáva ani nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2001, sp.zn. (o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišská Nová Ves č. 4/99, ktorým sa upravuje státie, parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta

Spišská Nová Ves), na ktorý sa odvolával aj Ústavný súd Slovenskej republiky už vo vyššie uvedenom náleze (z roku 2008). Totiž Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní vychádzal z ústavného a právneho stavu platného v čase rozhodovania, ako to sám v náleze aj uvádza (bod II. ods. 2). Správca komunikácie všeobecne môže postupovať len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Ak len jemu osobitný právny predpis zveroval aktívnu legitimáciu na odťahovanie motorových vozidiel, aj len po technickej stránke (alebo právnickej osobe na tento účel správcom komunikácie zriadenej alebo založenej), zmluvou a ani podzákonným normatívnym právnym aktom bez splnomocnenia v zákone nemohol svoje práva a povinnosti prenášať na iný subjekt. Inými slovami povedané preto, aby správca komunikácie tak mohol robiť, musel mať výslovné zákonné zmocnenie, ktoré však v danom rozhodnom čase neexistovalo. Ak napriek tomu tieto práva a povinnosti správca komunikácie bez zákonného základu zmluvou zveril spoločnosti K. E.. E. A..O.., stalo sa tak v rozpore s . Za tohto skutkového a právneho stavu potom nemožno použiť navrhovateľom označené rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, sp.zn. , zo dňa 8.7.2009, sp.zn. , zo dňa 16.9.2009, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009, sp.zn. , ktoré vyslovili právny názor zhodný s navrhovateľom, resp. spoločnosťou K. E.. E. A..O.. Spoločnosť K. E.. E. A..O.. teda nebola subjektom oprávneným odťahovať motorové vozidlá, a teda ani odporcu. Okrem toho navrhovateľ a daná spoločnosť sú samostatné právnické osoby so všetkými dôsledkami. Navrhovateľ ani len netvrdil, žeby náklady na daný odťah znášal sám, resp. žeby náklady odťahu nahradil spoločnosti K. E.. E. A..O.., žeby mu akékoľvek náklady na odťah predmetného motorového vozidla v danom čase a mieste vznikli. Navrhovateľovi preto nemôže svedčať aktívna legitimácia v predmetnom súdnom spore ani z daného dôvodu. Keďže teda navrhovateľ voči odporcovi nemá pohľadávku, bolo by už nadbytočné zaoberať sa odporcom vznesenou námietkou premlčania.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zmenil ( ). Správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že úspešnému odporcovi prináleží náhrada trov konania ( ods. l ). Nesprávne ale postupoval, keď túto znížil, bez ďalšieho, podľa ustanovenia

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (ods. l). Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (ods. 2).

Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa , sa môže niekedy javiť ako neprimeraná tvrdosť. Ustanovenie preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznať. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné z hľadiska aplikácie ustanovenia sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. Napokon súd musí svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

Je notorietou, že zákonodarca s účinnosťou od 15.10.2008 (§ 200ea O.s.p) zaviedol pojem drobné spory, a v takom prípade osobitne rieši otázku náhrady trov konania ( Os.p.). Aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, však vždy súd musí postupovať dôsledne podľa vyššie uvedených zásad. Totiž ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (, ), ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde ( ). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť, trovy konania len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie Aj v takýchto konaniach súd musí starostlivo posúdiť všetky okolnosti uvádzané v

V prejednávanej veci z obsahu spisu, z prejavov účastníkov konania, nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver súdu o tom, žeby bolo namieste postupovať podľa ustanovenia a odporcovi úspešnému v celom rozsahu v konaní pred súdnom prvého stupňa nepriznať v plnej výške náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie svojho práva. Ako už bolo uvedené vyššie, nestačí pre rozhodnutie podľa ustanovenia len odôvodnenie, že ide o drobný spor, keď sa súčasne neuvádzajú aj ďalšie, pre vec rozhodujúce, práve skutočnosti (označené vyššie); takéto napokon ani sám navrhovateľ netvrdil. Znamená to, že odporcovi patrí náhrada trov konania v plnej výške s poukazom na ustanovenie ods. l Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania) a priznal odporcovi náhradu všetkých trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie svojho práva v konaní pred súdom prvého stupňa, preukázaných, spolu v sume 102,08 €. Uvedenej sume zodpovedá zaplatený poplatok za podaný odpor v sume 16,60 € a trovy právneho zastúpenia v sume 85,48 €.

Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa v roku 2010 pozostávali z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 30.7.2010, podaný odpor proti platobnému rozkazu dňa 2.8.2010) á 16,60 €, dvakrát paušálna suma náhrad á 7,21 €, spolu 47,62 €; plus 19 % DPH v sume 9,05 € zo sumy 47,62 € (56,67 €); v roku 2011 za účasť právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 22.9.2011 á 16,60 €, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,41 €, spolu 24,01 €; plus 20 % DPH v sume 4,80 € zo sumy 24,01 € (28,81 €), t.j. v sume 85,48 € (56,67 € + 28,81 € ; ods. l, ods. l, ods. l, 8 ; , , , ods. l písm. a/, , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonávania právnych služieb; od 1.6.2010). Platobným miestom je právna zástupkyňa odporcu.

V súlade so o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro ( citovaného zákona).

Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k danému vyjadreniu, vedomosť o danom vyjadrení, by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu, nemalo by vplyv na vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 47,66 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania v mesiaci november 2011 (1/2 zo sumy 16,60 € = 8,30 € plus paušálna suma náhrad v sume 7,41 € plus 20 % DPH v sume 3,14 €), za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej v mesiaci december 2011 v sume 16,60 € plus paušálna suma náhrad 7,41 € plus 20 % DPH v sume 4,80 € ( ods. l, ods. l, ods. l, 8 ; ods. l, 3, ods. l, , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.6.2010).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.