Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manželky (matky): O.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, W., zastúpenej: Advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 proti manželovi (otcovi): E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, W., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997 v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k deťom: R. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletý E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o odvolaní manžela proti Rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -115 zo dňa 15. marca 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -115 zo dňa 15. marca 2023 v napadnutých výrokoch: I., ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol; II. v časti, v ktorej schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX a III., ktorým rozhodol o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -115 zo dňa 15. marca 2023 v napadnutom výroku II. v časti, v ktorej schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k R., nar. XX.XX.XXXX m e n í tak, že konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania; výrokom II. schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva - maloleté deti zveril do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov; obom rodičom definoval právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; výživné na maloleté deti neurčil; trvalé bydlisko maloletých detí určil ako bydlisko otca; za poberateľku daňového bonusu bola určená matka, za poberateľa rodinného prídavku otec; výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Primárne/východiskovo súd prvej inštancie za preukázané vyhodnotil vážne a trvalé narušenie vzťahov medzi manželmi. Podľa jeho názoru došlo k rozvratu manželstva v období pred 5-6 rokmi od podania návrhu tak, ako to v konaní tvrdila manželka, a to v dôsledku postoja manžela k manželstvu v tom čase. Ak manžel vníma spoločnú krízu v manželstve až od začiatku roka 2021, bolo to v čase, kedy manželka už odmietla jeho kroky k záchrane manželstva (výlety, poradenstvo) a došlo k jej odchodu zo spoločnej domácnosti. I keď podľa manžela odchod manželky mal byť len pokusom o oddelené

bývanie, vytvorenie si času, súd prvej inštancie poukázal na to, že oddelené bývanie trvá viac ako rok a k obnoveniu spolužitia nedošlo. Je pravda, že manželia spolu komunikujú ohľadne výchovy maloletých detí, na ktorej sa vedia dohodnúť, absentuje však spoločné hospodárenie, intímny život, žitie v spoločnej domácnosti, spoločné trávenie voľného času. Manželka má mimomanželskú známosť, ktorá však nie je príčinou rozvratu manželstva a nie je ňou ani ľahkovážny postoj manželky k manželstvu tak, ako to tvrdil manžel. Problémy v manželstve majú dlhodobý charakter.

3. Následne, vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd prvej inštancie schválil uzatvorenú rodičovskú dohodou, nakoľko táto podľa súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že maloleté deti sú od odchodu matky v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v starostlivosti ani jedného rodiča neboli zistené nedostatky, rodičia sa vedia dohodnúť na starostlivosti o maloleté deti. Zároveň sa rodičia vedia dohodnúť na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí, čo deklarovali aj dohodou o neurčení vyživovacej povinnosti, v otázke daňového bonusu a rodinných prídavkov. Rovnako dohoda o zastupovaní a spravovaní majetku maloletých detí je v súlade s o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol odvolacie dôvody uvedené v , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); tvrdil tak, že nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. V konkrétnostiach za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený považoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu medzi manželmi. Opakovane zdôrazňoval, že počas konania prejavoval nesúhlas s rozvodom, mal a má za to, že manželstvo je možné udržať. Pravdivé nie je ani tvrdenie súdu prvej inštancie o dĺžke trvania rozvratu v manželstve. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením manželky o tom, že k rozvratu manželstva došlo už pred cca 5-6 rokmi, avšak počas pandémie bolo manželstvo ústretové, s manželkou intímne žili do októbra 2021. Ak by bolo pravdou, že k rozvratu manželstva malo dôjsť už pred 5-6 rokmi, nie je mu zrejmé z akého dôvodu sa manželka nerozhodla iniciovať konanie o rozvod už skôr, prečo už vtedy nemala takýto postoj k manželstvu a k nemu, ak tento stav mal pretrvávať už niekoľko rokov, a prečo spolu intímne žili počas celého tohto obdobia. Okresný súd rovnako nezohľadnil tú skutočnosť, že manželstvo trvalo 18 rokov, pričom 17 rokov dokázali žiť v harmonickom vzťahu, čo manželka žiadnym spôsobom nevyvrátila. Okresný súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že ako manželia spoločne hospodárili 17 rokov, intímne spolu žili takmer do momentu odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, vychovali, resp. vychovávajú spolu deti. Je zrejmé, že v každom manželstve existujú určité krízy, avšak je žiaduce, aby súd vzal do úvahy vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu medzi manželmi. Nezhody, ktoré medzi nimi existovali nie sú vzhľadom na ich vek, dĺžku trvania manželstva či ich zdravotný stav, dôvodom pre rozvod manželstva. Hoci si manželka našla novú známosť, ide iba o jej ľahkomyseľný postoj k manželstvu, ktorým ich vzťahy neboli tak vážne rozvrátené, aby manželstvo nemohlo plniť svoj spoločenský účel, ak tento účel manželstvo plnilo do momentu, ako si manželka našla nového priateľa, resp. aj v tomto období. K manželke má naďalej vytvorený silný citový vzťah, snaží sa s ňou dobre vychádzať, nemajú problém spolu komunikovať a dohodnúť sa. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti až po tom, ako si našla novú známosť, a práve táto skutočnosť spôsobila nezhody medzi nimi, ako aj jej následný odchod zo spoločnej domácnosti. Je preto nelogické tvrdenie súdu prvej inštancie, že príčinou rozvratu manželstva nebola mimomanželská známosť manželky. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že rozvrat manželstva nastal už pred mimomanželskou známosťou manželky, a vychádzal iba z jej vyjadrenia na pojednávaní, pričom v celom rozsahu odignoroval jeho prechádzajúce vyjadrenia. Vzhľadom na dĺžku trvania manželstva, je presvedčený, že má zmysel pokúsiť sa o obnovenie manželského spolužitia, ak doteraz nevyužili žiadnu alternatívnu možnosť záchrany ich manželstva. V tomto smere treba prihliadať aj na účel manželstva, a to vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ku ktorému sa manželka stavia ľahkovážne. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasil ani s uzavretou rodičovskou dohodou. S touto rodičovskou dohodou súhlasil iba v prípade, ak okresný súd manželstvo účastníkov

konania rozvedie, a toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Vzhľadom k podanému odvolaniu, keďže s rozvodom nesúhlasí, nechce vyvolať účinky prejavu vôle týkajúcej sa uzavretia rodičovskej dohody, a teda nemožno z jeho vyjadrení jednoznačne vyvodiť prejav vôle uzavrieť rodičovskú dohodu v znení tak, ako bola schválená súdom.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu manželka navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že manžel v odvolaní uvádza množstvo skutočností, ktorými sa snaží navodiť stav, že manželstvo bolo 17 rokov harmonické, že je možné ho zachrániť, keďže z jeho pohľadu je jediným dôvodom rozvodu jej iný vzťah, avšak už neuvádza, že pravdepodobne hlavnou a asi aj jedinou príčinou podania jeho odvolania, keďže ich partnerský vzťah sa reálne skončil už pred mnohými mesiacmi, je jeho snaha aj o „cirkevný rozvod“, kde jednou z podmienok je aj to, že manžel podá odvolanie. Poukázala na ňou tvrdené dôvody rozvratu manželských vzťahov a zdôraznila, že medzi ňou a manželom došlo k citovému odlúčeniu v priebehu posledných rokov. Manželstvo už nefunguje, nežijú s manželom už takmer 1,5 roka, intímne spolu nežijú už viac ako 1,5 roka, má nový vzťah a nemá záujem na obnovení spolužitia s manželom a to ani napriek jeho tvrdeniam, resp. skôr želaniam. Manžel sa mal a mohol snažiť o udržanie manželstva pred tým, ako prijala definitívne rozhodnutie a spoločnú domácnosť natrvalo opustila. Nejde o prechodnú a dočasnú záležitosť, ako sa to snaží podať manžel. Dlhodobosť a trvalosť sa pritom neposudzuje a ani sa nikdy neposudzovala ako porovnanie celkovej dĺžky trvania manželstva a času odlúčenia, ale hľadí sa výlučne na samotnú dĺžku trvania samotného odlúčenia, keďže aplikovaním manželom nastoleného modelu by dochádzalo k až absurdným záverom. V danom prípade nie je možné aplikovať matematické, štatistické prepočty na život dvoch ľudí. Obdobie takmer 1,5 roka je obdobie dostatočne dlhé na to, aby to bolo možné považovať za dlhodobý a hlavne trvalý stav. To, že nemá záujem na ďalšom spolužití s manželom deklaruje aj jej nová známosť. Manžela považuje za manipulátora, ktorý si počas celého vzťahu plnil len svoje sny a vlastné záujmy a takýto pocit má aj z jeho odvolania. Z odvolania je zrejmé, že manželovým jediným dôvodom, prečo by ich manželstvo malo aj naďalej trvať, je . Manžel už nehľadí na ňu ako na partnerku, manželku, ženu a teda mu nejde o udržanie vzťahu s ňou, ale o udržanie vonkajšej formy v podobe manželstva. Na zotrvaní v takomto vzťahu nemá záujem.

7. Manžel v replike poprel snahu dosiahnuť cirkevný rozvod, pretože on nemal v úmysle iniciovať akýkoľvek rozvod. Je zrejmé, že samotná kríza má svoje základy v mimomanželskej známosti manželky, nie ako uvádza súd prvej inštancie, že rozvrat manželstva začal už pred mimomanželskou známosťou manželky. Uvedomuje si, že manželka, keďže má novú známosť, bude odmietať všetky jeho snahy o obnovenie manželského spolužitia, má však za to, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde a nezodpovedajú realite. Ak manželský vzťah trval 17 rokov, nemôže doba odlúčenia jeden a pol roka celkom jednoznačne predstavovať dlhodobé odlúčenie. Odmietol, že by bol manipulátor a sleduje len svoje záujmy.

8. Manželka v duplike zopakovala, že z podaní jej a manžela je zrejmé, že rozkol v manželstve nastal a trvá, pričom tento rozkol je dlhodobý. Na opakovanom vytvorení spoločnej domácnosti, obnovení intímneho spolužitia záujem nemá. Ďalšie trvanie manželstva je len udržiavanie vonkajšej formálnej stránky.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa , keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení , správne a zákonne rozhodol o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v , , tak ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu.

10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol ako nedôvodné, keď neobstoja ani tvrdenia uvedené v odvolaní.

11. Pokiaľ manžel v odvolaní považoval za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený záver súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd

zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter manželského zväzku. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú defacto potvrdené aj samotným manželom, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Inak povedané, manžel počas celého konania ani v odvolacom konaní nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s manželkou žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti.

12. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že nie je na mieste niekoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva z obsahu odvolania a predovšetkým z vyjadrenia manželky nemal preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj manželky, ktorá v manželstve zotrvať nemieni, a to aj s ohľadom na jej iný vzťah, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, jeho trvajúci citový vzťah k manželke, ani jeho predstava o možnosti záchrany manželstva. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. Tvrdenie manžela, že súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení manželky neobstojí, súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozhodnutí i na jeho stanovisko k rozvodu manželstva a z takto zistených skutkových okolností konštatoval trvalú rozvrátenosť manželstva a vážne narušenie vzťahov. Ak na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo nenapĺňa svoje poslanie a účel manželstva, nemožno jeho záverom nič vytknúť.

13. Manžel opakovane namietal záver súdu prvej inštancie, že k rozvratu manželstva došlo v období pred 5-6 rokmi, podľa neho k nemu došlo v roku 2021 a súvisí s mimomanželským pomerom manželky. V je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení konštatoval, že „k rozvratu manželstva došlo v období, ako uvádzala manželka a to v dôsledku postoja manžela k manželstvu v tom čase“. Citované nevylučuje tvrdenie manžela, že naďalej spolu s manželkou fungovali ako manželia, intímne spolu žili, hospodárili, boli spolu na dovolenke, zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti. Súd prvej inštancie totiž nevyvodil záver, že uvedené bolo rozvratom trvalým, ale len rozvratom (vhodnejším slovom sa javí, že uvedené bolo krízou, narušením vzťahov), ktorý sa manželom podarilo ešte vyriešiť ďalším pokračovaním v manželskom zväzku. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že ak by aj došlo k ukončeniu manželského spolužitia tak ako to uvádza manžel v roku 2021, manželka vo februári 2022 opustila spoločnú domácnosť, návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 25.08.2022, súd prvej inštancie rozhodol dňa 15.03.2023. Od rozpadu spoločnej domácnosti až do rozhodnutia súdu prvého stupňa prešlo dostatok času, aby bolo možné konštatovať trvalý rozvod manželských vzťahov.

14. Podľa odvolacieho súdu za irelevantnú je v tomto prípade treba považovať argumentáciu, že manželia spolu prežili 18 rokov, vychovávajú spolu deti, intímne spolu žili takmer do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti a podobne, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred trvalého rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a manželka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta.

15. Vzhľadom k tomu, že manžel odvolaním napadol výrok rozsudku týkajúci sa rozvodu manželstva, odvolaním napadol aj úzko súvisiaci nasledujúci výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj vo výroku II. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve deti. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne a upravil výkon rodičovských práv a povinností k v tom čase obom maloletým deťom účastníkom konania. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene okolností na strane dcéry účastníkov konania, ktorá nadobudla dňa 27.04.2023 plnoletosť, preto sa odvolací súd zaoberal vzniknutou situáciou odlišne vo vzťahu k maloletému a plnoletému dieťaťu účastníkov konania. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj riadne vyporiadal a svoje rozhodnutie odôvodnil. Obaja rodičia pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.03.2023 navrhli schváliť uzavretú rodičovskú dohodu, ktorej predmetom bolo zverenie maloletého (v tom čase aj maloletej dcéry) do spoločnej osobnej starostlivosti; obaja rodičia boli oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; výživné určené nebolo; za trvalé bydlisko bolo určené bydlisko otca; otec bol určený ako oprávnená osoba na poberanie rodinného prídavku, matka ako oprávnená osoba na poberanie (uplatňovanie) daňového bonusu. K uvedenej rodičovskej dohode nevzniesol otec žiadne konkrétne námietky ani výhrady, napadol ju len ako súvisiaci výrok. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do spoločnej osobnej starostlivosti, ide o najideálnejší spôsob osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktoré potrebujú starostlivosť oboch rodičov a táto forma starostlivosti zabezpečuje ich pravidelný kontakt zo strany každého z rodičov bez stanovenia pevných intervalov striedania, právo na starostlivosť a výchovu rodičom aj maloletým deťom. Pokiaľ ide o neurčenie vyživovacej povinnosti, rodičia počas celého konania pred súdom prvej inštancie prezentovali schopnosť a ochotu dohodnúť sa o všetkých otázkach, vrátane bežných a mimoriadnych výdavkov. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie konštatuje, že dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je jednoznačne v jeho záujme. 16. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k dcére na čas po rozvode manželstva, odvolací súd zistil, že táto dovŕšila v priebehu odvolacieho konania plnoletosť.

17. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

18. Z povahy veci je zrejmé, že o zverení plnoletých detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovaní, správe ich majetku, úprave ich styku s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti a o práve na informácie už nie je možné rozhodovať, pretože tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a povinností a nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa nezaniká len vyživovacia povinnosť. Ústavný súd SR sa v konaní pod sp. zn. zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť, a ohľadne jeho výživy jednoznačne povedal, že „všeobecný súd v rámci konania o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov nemôže upravovať pomery rodičov k plnoletým deťom, ale tieto plnoleté deti si majú samé podať návrh na výživné proti rodičovi“. Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť skôr ako maloleté dieťa rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný rozsah . Konanie o úprave pomerov manželov k plnoletým deťom na čas po rozvode manželstva je preto potrebné zastaviť, pretože tu už nie je predmetom konania. Konanie o určenie výživného plnoletých osôb nemá s konaním o rozvod manželstva nič spoločné. Konanie o návrhu plnoletého dieťaťa na určenie výživného nie je spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie. Ústavný súd tiež uzavrel, že ak by súd rozhodoval o rozvode manželstva až v čase, keď dieťa nadobudne plnoletosť, podmienky uvedené v sa už aplikovať nemôžu. Jedine ak by výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť v čase keď je dieťa maloleté, súd rozhodne o úprave pomerov do budúcna.

19. Vzhľadom k tomu, že manžel odvolaním napadol celý rozsudok, výrok o rozvode manželstva doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Právoplatnosť v zmysle nadobudne až po riadnom doručení tohto rozsudku, ktorým bol výrok o rozvode potvrdený. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol aplikovať a upravovať pomery manželov k teraz už plnoletej dcére. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti výroku podľa tak, že konanie o úprave pomerov manželov k plnoletej dcére zastavil. 20. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle úpravy , v jeho meritórnych výrokoch I., ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol; II., v časti, v ktorej súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na

čas po rozvode manželstva k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX ako vecne správny; vo výroku II. v časti, v ktorej súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva ku R. D. konanie zastavil. Opodstatneným je tiež (závislý) výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Pokiaľ odvolaním neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodrobil osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v a nasl. .

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.