Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22CoE-51-2013.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/51/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej K. R., bytom I. č. XX, o vymoženie 199,17 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 184/2004 - 25 zo dňa 25. septembra 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.
M e n í uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice, priznáva náhradu trov vo výške 97,43 EUR, ktoré je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa ako exekučný súd zastavil exekúciu. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice, náhradu trov exekúcie vo výške 137,26 EUR, ktoré je oprávnený povinný uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd je zo zákona povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať splnenie formálnych aj materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Pri zistení nedostatkov brániacich vykonaniu exekúcie je súd povinný v ktoromkoľvek štádiu konanie zastaviť. Exekučným titulom v tomto konaní je notárska zápisnica zo dňa 3.4.2004, spísaná na notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej, N 394/2004, NZ 29075/2004. Notárska zápisnica bola spísaná advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, ako substituentom advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý tak urobil na základe udeleného plnomocenstva vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 5.12.2003 uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Udelené plnomocenstvo oprávňuje Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu uznávajúc záväzok povinnej z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva. Z formy Zmluvy o úvere a formulácie plnomocenstva, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva zrejmý rozpor so zákonom. Osoba advokáta ako aj znenie plnomocenstva boli súčasťou formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny zo strany povinnej. Voľba advokáta nebola na strane povinnej. Vzniká teda pochybnosť, či došlo k slobodnému prejavu vôle povinnej v tejto časti a či takto oprávneným určený právny zástupca háji záujmy povinnej. Súd konštatoval zrejmý rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku neplatného plnomocenstva je teda neplatné aj vyhlásenie advokáta v predmetnej notárskej zápisnici. Na základe uvedeného
exekučný súd konštatoval, že notárska zápisnica spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci je nevykonateľná. Ako taká teda nie je spôsobilým exekučným titulom. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil použitím § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pričom nahradiť trovy súdneho exekútora uložil oprávnenému, nakoľko ten predložením nespôsobilého exekučného titulu spôsobil zastavenie exekúcie.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodňuje tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vec následne nesprávne právne posúdil. V prvom rade poukazuje na postup exekučného súdu, ktorý postupom, ktorým preskúmava predloženú notársku zápisnicu ako exekučný titul porušuje zákon. Nakoľko v tejto veci bolo vydané poverenie, čo preukazuje prvšie preskúmanie exekučného titulu a jeho uznanie za platný a spôsobilý právny úkon, opakované preskúmavanie a dodatočné vyhlásenie neplatnosti notárskej zápisnice bez zmeny skutkového stavu je v rozpore s právomocou súdu danou Exekučným poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty a právnej stability. Taktiež poukazuje na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti. Oprávnený tiež namieta tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
Zároveň s podaným odvolaním podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a predložil prejudiciálne otázky.
1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“). Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).
Exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany povinnej. Výber splnomocnenej osoby bol na strane oprávneného, z čoho vzniká pochybnosť, či takto určený zástupca bol v postavení, kedy hájil výlučne záujmy splnomocniteľa. Povinná nemala možnosť výberu právneho zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu.
Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so záujmami splnomocnenej osoby.
Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné, a z toho titulu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal advokátsky koncipient na základe udelenej substitučnej plnej moci. Notárska zápisnica tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a týmto nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania a k odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. aj do výroku o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výšky priznanej náhrady trov nie je správne.
Podľa § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v znení platnom k dňu začatiu exekúcie, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1 000 Sk (33,19 EUR) za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
V konaní došlo k zastaveniu exekúcie, čo predpokladá postup pri priznávaní odmeny súdneho exekútora podľa § 14 a nasl., teda postup podľa § 6 vyhláška nepripúšťa. Navyše, z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že odmena patrí súdnemu exekútorovi, ak dôjde k samotnému zexekvovaniu nehnuteľnosti, nie iba za úkon zriadenie exekučného záložného práva, ak k reálnemu výkonu exekúcie zrealizovaním zálohu nedôjde.
Súdny exekútor koná pri výkone exekúcie z úradnej povinnosti a spravuje sa pri svojej činnosti zásadami zákonnosti a hospodárnosti. Pri výkone exekúcie musí zvážiť účelnosť úkonov, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie.
Odvolací súd teda krátil súdnemu exekútorovi náhradu trov priznanú súdom prvého stupňa o 33,19 EUR + DPH, t.j. súdny exekútorovi priznal odmenu v sume 81,19 EUR, navýšenú o 20% DPH, o 16,24 EUR, spolu vo výške 97,43 EUR.
Uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému bolo správne a v tejto časti sa odvolací súdu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd vzhľadom na uvedené zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice, priznal náhradu trov exekúcie vo výške 97,43 EUR, ktoré je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.
K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.