Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-227-2011.pdf
PDF · 154.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/227/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti odporcovi W. W., nar. XX.X.XXXX, W. W. XXXX/XX, XXXX X A., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému súdom ustanoveným opatrovníkom Mgr. Martinom Mišenčíkom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 582,67 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania a odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 231,97 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, Nám. SNP 7, Stropkov, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.7.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 582,67 € s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 6.1.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodňoval tým, že počnúc dňom 1.7.2010 sa v dôsledku zlúčenia stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a ku dňu zlúčenia zanikla. Tvrdil, že odporca uzavrel so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. dňa 6.2.2001 Zmluvu o pripojení číslo 1102069 na základe ktorej mu bola poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom, pričom odporca sa zaviazal riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Ďalej uviedol, že dňa 3.12.2004 uzavrel odporca s touto spoločnosťou ďalšiu Zmluvu o pripojení ( číslo 1233900) na základe ktorej mu bola poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom a zároveň bol dňa 28.12.2006 k tejto Zmluve uzavretý dodatok „Vianočné hovory nekonečno“ na základe ktorého bol odporcovi predaný zľavnený mobilný telefón značky NOKIA s tým, že v dodatku sa odporca okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Podľa navrhovateľa pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 7.500,-SK ( 248,92 €). V
návrhu navrhovateľ tvrdil tiež to, že dňa 19.5.2005 bola s odporcom uzavretá ďalšia Zmluva, a to Zmluva o pripojení - služba Rýchly internet č.2055946 na základe ktorej bolo odporcovi poskytnuté zľavnené koncové zariadenie na príjem signálu a v zmluve bola dojednaná okrem iného aj skúšobná doba, spôsob fakturácie a sankcie pre prípad porušenia zmluvných povinností. Podľa navrhovateľovho tvrdenia odporca si svoje povinnosti z uzavretých zmlúv nesplnil, keď neuhradil vystavené faktúry za poskytnuté služby, preto mu bola obmedzená prevádzka SIM karty na núdzové volania a prijímanie hovorov. V návrhu tvrdil, že pokusmi o zmier zo dňa 30.4.2008 a 30.5.2008 bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlžných súm s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie do 12.5.2008 a 12.6.2008 s upozornením, že po márnom uplynutí dodatočne poskytnutých lehôt navrhovateľ odstupuje nasledujúcim dňom od zmlúv, ukončí poskytovanie služieb a vyúčtuje dojednané zmluvné pokuty. Poukazujúc na to, že dlžné sumy neboli uhradené navrhovateľ tvrdil, že po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na ich zaplatenie odstúpil od zmlúv, pričom vzniknutú peňažnú pohľadávku v žalovanej výške predstavujúcu poplatky za hovorné, ostatné telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu odporca napriek viacerým výzvam neuhradil ani doposiaľ, s úhradou je v omeškaní, preto si uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej faktúry. O návrhu žiadal rozhodnúť platobným rozkazom.
Skôr než súd o návrhu rozhodol, bolo mu dňa 13.9.2011 doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým s poukazom na ust.§ 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu, žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatňuje náhradu trov konania.
O návrhu následne súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 10.10.2011, č.k. 4Ro 134/2011-53, ktorý bol z dôvodu jeho nedoručenia odporcovi do vlastných rúk uznesením zo dňa 25.11.2011, č.k. 4Ro 134/2011-59, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2011 zrušený v celom rozsahu.
Dňa 28.10.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS k veci, označené ako „odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu“ v ktorom tvrdilo, že celá pohľadávka navrhovateľa je premlčaná, lebo návrh bol súdu doručený až po uplynutí premlčacej doby. Poukazujúc na uvedené vznieslo združenie námietku premlčania práva navrhovateľa na plnenie, ktorú zdôvodnilo tým, že nakoľko bol odporca listom vyzvaný uhradiť pohľadávku pod následkom odstúpenia od zmluvy
a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy, nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia, pre ktoré platí dvojročná premlčacia doba, návrh bol súdu doručený až po jej uplynutí, preto uplatnené právo je premlčané. Podľa združenia nárok na zmluvnú pokutu v rozsahu a za podmienok uplatnených navrhovateľom by nebol dôvodný aj z iných dôvodov už judikovaných rozsudkami Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/136/2010 a 2Co/137/2010. Neskôr ( v podaní zo dňa 10.5.2012 ) svoju argumentáciu doplnilo tak, že v časti o zaplatenie ceny služieb je právo navrhovateľa premlčané aj podľa všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby a tiež poukazovalo na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/31/2012 a 16Co/32/2012 potvrdzujúce výroky prvostupňového súdu o neprijateľných zmluvných podmienkach, čo podľa združenia v zmysle § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonnú prekážku pre priznanie plnenia z takýchto neprijateľných zmluvných podmienok. Združenie žiadalo návrh zamietnuť v celom rozsahu a navrhovateľa zaviazať nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ podaním zo dňa 21.11.2011 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, preto súd pristúpil k rozhodovaniu o jeho prípustnosti či neprípustnosti a uznesením zo dňa 23.5.2012 č.k.6C/227/2011-83 rozhodol, že vstup uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripúšťa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2012, preto súd konal s týmto združením ako s vedľajším účastníkom na strane odporcu.
Z dôvodu nemožnosti doručiť súdne zásielky odporcovi v priebehu konania bolo vykonané šetrenie za účelom zistenia pobytu odporcu, avšak s negatívnym výsledkom. V súlade s § 29 odsek 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku bol preto odporcovi pre toto konanie ustanovený opatrovník na zastupovanie odporcu pred súdom, ochranu jeho oprávnených záujmov a preberanie súdnych zásielok. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Na prejedanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ cestou právneho zástupcu na podanom návrhu trval v celom rozsahu. Vo vzťahu k námietkam vedľajšieho účastníka uviedol, že ich posúdenie ponecháva úvahe súdu.
Vedľajší účastník na pojednávaní cestou právneho zástupcu poukazujúc na svoje písomné vyjadrenia navrhoval návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Opatrovník odporcu sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd vec v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) na pojednávaní prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy,
Po oboznámení sa s obsahom návrhu a písomných podaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka a po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov súd považoval za preukázané, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľ verejnej mobilnej telefónnej služby a odporca ako účastník uzavreli zmluvy o pripojení, a to prvú dňa 6.2.2001 ( v tom čase spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. podnikala ešte pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a.s.), ďalšiu dňa 3.12.2004 a potom ešte jednu dňa 19.5.2005. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretých zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania služieb a Cenníky služieb. Na základe týchto zmlúv boli odporcovi pridelené užívateľské SIM karty s pridelenými telefónnymi číslami ( pri zmluve zo dňa 6.2.2011 telefónne číslo 0903636038, pri zmluve zo dňa 3.12.2004 telefónne číslo 0903636418 a pri
zmluve zo dňa 19.5.2005 telefónne číslo 0903636614) umožňujúce mu využívať spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. poskytované telekomunikačné služby za ceny stanovené v Cenníku tejto spoločnosti. K zmluve o pripojení zo dňa 3.12.2004 bol uzavretý aj Dodatok ( dňa 28.12.2006) predmetom ktorého bola okrem iného zmena programu služieb z pôvodného GSM 55 Viac na nový- Vianočné hovory nekonečno, ďalej záväzok odporcu ako účastníka riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným cenníkom Služieb a dodatkom, záväzok spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia 6070 blue a záväzok odporcu ako účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov, ktorá začína plynúť od dátumu účinnosti Dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany odporcu. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópií zmlúv o pripojení a príslušného dodatku.
Podľa bodu 3 tohto Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm.b) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl.5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok ) a následného vypojenia SIM karty zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., je odporca ako účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 Dodatku s tým, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. V tabuľke č.1 Dodatku je ako výška zmluvnej pokuty uvedená suma 7.500,-Sk.
Z predložených faktúr súd zistil, že odporcovi nimi bola titulom mesačných poplatkov, poplatkov za hlasové a nehlasové služby, poplatkov za oneskorenie platby a iných poplatkov vyúčtovaná k zaplateniu suma 10.053,50 Sk ( t.j.333,72 €) a titulom zmluvnej pokuty suma 7.500,-Sk ( 248,95 €). Spolu mu teda bola k zaplateniu vyúčtovaná suma 582,67 €.
Z predloženého pokusu o zmier- predsporovej výzvy zo dňa 30.4.2008 bolo zistené, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ňou oznámila odporcovi, že v súvislosti s využívaním telefónnych čísiel XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX má voči nej neuhradený záväzok vo výške 3.450,-Sk s tým, že ak do 12.5.2008 nebude dlžná suma v celom rozsahu uhradená, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky v súlade s bodom 15.3 písm.b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. odstupuje od zmluvy o pripojení a prestane poskytovať telefónne služby. Z predloženého poštového podacieho hárku ( čl.109 spisu) bolo zistené, že zásielka s pokusom o zmier pre odporcu bola podaná k preprave dňa 5.5.2008.
Z predloženého pokusu o zmier- predsporovej výzvy zo dňa 30.5.2008 bolo zistené, že spoločnosť T- Mobile Slovensko, a.s. ňou oznámila odporcovi porušenie podmienok Zmluvy o pripojení pre telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a Dodatku k zmluve o
pripojení zo strany odporcu v súvislosti s čím ho upozornila na možnosť doúčtovania zmluvnej pokuty vo výške 7.500,-Sk s tým, že ak do 12.6.2008 nebude dlžná suma v celom rozsahu uhradená, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky v súlade s bodom 15.3 písm.b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. odstupuje od zmluvy o pripojení a prestane poskytovať telefónne služby. Z predloženého poštového podacieho hárku ( čl.110 spisu) bolo zistené, že zásielka s pokusom o zmier pre odporcu bola podaná k preprave dňa 2.6.2008.
S účinnosťou ku dňu 1.7.2010 došlo k zrušeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 1238/B bez likvidácie a k jej zlúčeniu so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 2081/B ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 zo dňa 17.06.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a s účinnosťou ku dňu 1.7.2010 prebrala celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. ktorý prebral celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ( ďalej len „navrhovateľ“ ).
Navrhovateľ teda v konaní tvrdil, že využívaním verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete odporcom vznikla voči nemu pohľadávka vo výške 582,67 € titulom nezaplatených poplatkov za hovorné, mesačných a iných poplatkov a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. K námietke premlčania práva vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporcu ani k námietke o nemožnosti priznať požadované plnenie vzhľadom na ust.§ 53a Občianskeho zákonníka sa navrhovateľ nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporcu tvrdil, že navrhovateľ sa svojho práva domáha po uplynutí premlčacej doby, vzniesol preto námietku premlčania a tvrdil, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi ani nevzniklo, lebo dojednanie o nej je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Predmetom konania tak ako ho vymedzil navrhovateľ je teda v danom prípade nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 333,72 €, ktorý uplatňuje titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €, pričom svoje nároky opiera o zmluvy o pripojení a Dodatok k zmluve o pripojení uzavreté s fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, ide o zmluvu upravenú v osobitnom zákone, ktorým bol v čase uzavretia prvej zmluvy o pripojení ( zo dňa
6.2.2001) zákon č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách a v čase uzavretia ďalších zmlúv o pripojení zákon č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to zákon č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu medzi účastníkmi uzavretého dodatku k Zmluve o pripojení je
zrejmé, že je v ňom obsiahnutá okrem iného kúpna zmluva, ktorej predmetom boli podmienky predaja mobilného telefónu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. odporcovi a dohoda o zmluvnej pokute. Preto súd pri posúdení právneho vzťahu založeného zmluvami o pripojení a dodatkom k zmluve o pripojení vychádzal z ich obsahu, ustanovení osobitného zákona o telekomunikáciách a elektronických komunikáciách a v ostatnom z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže medzi účastníkmi, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z., o telekomunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení zo dňa 6.2.2001 zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.
Podľa § 43 ods. 3 a 4 tohto zákona všeobecné podmienky sú súčasťou písomnej zmluvy o pripojení. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú dojednaný druh verejnej telekomunikačnej služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude poskytovať, a cena. Ak čas poskytovania nie je v zmluve určený, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods.1 písm.a) tohto zákona telekomunikačný podnik má právo
na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej telekomunikačnej služby podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil užívateľovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; inak právo zaniká.
Podľa § 42 ods.6 písm.b) tohto zákona užívateľ je povinný platiť cenu v súlade so zmluvou a tarifou.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmlúv o pripojení zo dňa 3.12.2004 a zo dňa 19.5.2005, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 tohto zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) tohto zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Z listov navrhovateľa zo dňa 30.4.2008 a zo dňa 30.5.2008 označených ako pokus o zmier - predsporová výzva, ktoré boli odporcovi, ako to vyplýva z poštových podacích hárkov na čl.109 a 110 spisu odoslané dňa 5.5.2008 a 2.6.2008 je zrejmé, že navrhovateľ odstúpil od zmlúv o pripojení ku dňu 13.5.2008 ( v
prípade Zmluvy s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) a ku dňu 13.6.2008 ( v prípade Zmlúv s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX).
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napríklad výpoveď).
V danom prípade teda navrhovateľ odstúpením od zmlúv o pripojení zmluvy zrušil s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2), čím zanikli práva a povinnosti zo zmlúv a momentom odstúpenia od zmlúv vznikli práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Keďže v prípade odporcovi poskytnutých telekomunikačných služieb takáto reštitúcia in natura nebola možná, keďže tieto ich poskytnutím boli spotrebované, bolo treba zo strany odporcu poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, tu ňou bola cena poskytnutých služieb. V prípade odporcu to teda znamenalo povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 333,72 € ako neuhradenú cenu poskytnutých služieb.
Vzhľadom na uvedené musel súd dôvodnosť, či nedôvodnosť vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 333,72 €, ktorá bola navrhovateľom žalovaná titulom
„ceny a poplatkov za poskytnuté služby“ posudzovať z hľadiska zákonných podmienok stanovených pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ešte predtým však bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či vedľajší účastník vôbec môže účinne vzniesť námietku premlčania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), na ktoré je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Každý účastník v konaní má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá OSP aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti návrhu sa uplatňujú námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. Ustanovenie § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka nemožno vykladať oddelene, bez nadväznosti na vyššieuvedené. Naviac v danom prípade je vedľajším účastníkom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Je nesporné, že zákonom č.384/2008 Z.z. ktorý ustanovil, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ) sa sledoval účel umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby ( viď dôvodová správa k uvedenému zákonu ) teda posilniť aj ochranu spotrebiteľov. Uvedený účel nevyhnutne v sebe zahŕňa aj oprávnenie takého vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania v konaní. Súd len na dôvažok v tejto súvislosti uvádza, že k rovnakému záveru pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom dospela aj judikatúra ( viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/60/2012 zo dňa 30.10.2012).
Súd sa stotožnil s tvrdeniami vedľajšieho účastníka a námietku premlčania práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 333,72 € ( uplatnenú navrhovateľom titulom „ceny služieb“) vznesenú vedľajším účastníkom považuje za dôvodnú.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky na zaplatenie „ceny služieb“, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ odstúpil od zmlúv s odporcom ku dňu 13.5.2008 ( v prípade Zmluvy s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX) a ku dňu 13.6.2008 ( v prípade Zmlúv s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX) čo v konaní ani nikto nesporil. Navrhovateľ odstúpenie od zmlúv tvrdil aj v návrhu na začatie konania. Ako už bolo uvedené, podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s
účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrh bol podaný na súd dňa 12.7.2011, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za dôvodnú, preto mu nezostávalo nič iné, ako návrh v časti o zaplatenie sumy 333,72 € zamietnuť. Na námietku premlčania súd musel prihliadnuť, keďže aj navrhovateľ by mohol vo vzťahu k vzájomnej reštitučnej povinnosti namietať premlčanie ( § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka). Na dôvažok súd v súvislosti s vysloveným právnym názorom, pokiaľ ide o premlčanie práva navrhovateľa poukazuje aj na rovnaké stanovisko judikatúry k uvedenej otázke ( viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/60/2012 zo dňa 30.10.2012).
Pokiaľ ide o právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, tu vo výške 248,95 €, súd sa stotožňuje s právnym názorom vedľajšieho účastníka a rovnako ako vedľajší účastník považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenie o zmluvnej pokute v článku 3 Dodatku k zmluve o pripojení uzavretom dňa 28.12.2006 za neplatné z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, i tak by bol návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodný, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o pripojení a zánik práv a povinností zo zmluvy o pripojení, a jej dodatku vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty. Súd je totiž toho názoru, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od
zmluvy, preto akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, pričom dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Keďže však od absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno platne odstúpiť, súd po zistení absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute sa následkami odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k zmluvnej pokute bližšie nezaoberal. Nakoľko z absolútne neplatného zmluvného dojednania navrhovateľovi nevzniklo právo ( tu právo na zmluvnú pokutu ), nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania práva na zmluvnú pokutu. Ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahujú právnu úpravu premlčania práva ( viď napr.§ 100 ods.1 cit. Právo sa premlčí...). Navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu nevzniklo, preto právo, ktoré vôbec nevzniklo sa nemôže ani premlčať.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení ( uzavretý dňa 28.12.2006), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods.4 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 a 2 tohto zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zdôvodňoval na tom základe, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení ( dňa 3.12.2004 ) a dodatok k tejto zmluve o pripojení ( dňa 28.12.2006) s dobou viazanosti na 24 mesiacov. Ide v skutočnosti o tzv. viazané zmluvy a to jednak kúpnu zmluvu (kúpa mobilného telefónu) a jednak zmluvu o pripojení. Odporca
sa zaviazal používať služby 24 mesiacov, pričom zakúpil mobilný telefón za zvýhodnenú cenu. Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára dodatku k zmluve o pripojení používaného právnym predchodcom navrhovateľa opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho obsah. Opak navrhovateľ ako dodávateľ v konaní nepreukázal. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami a dodatkami uzatváranými právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty ( dokonca s presnosťou na eurocenty ) a vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty ( ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné).
Pokiaľ ide o otázku možnosti slobodnej voľby odporcu, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom prípade splnené nebolo. Zmluvy a dodatok uzavreté s odporcom spadajú do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V takýchto prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Súd si je vedomý zabezpečovacieho účelu zmluvnej pokuty v danom prípade, vzhľadom na poskytnutú zľavu z ceny telefónu a ušlý zisk, treba však uviesť, že dodávateľ mal plnú možnosť na dosiahnutie sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli. Dodávateľovi predsa nič nebránilo napríklad dojednať odstupňovanú výšku zmluvnej pokuty v závislosti od toho, v akom období zmluvnej viazanosti k porušeniu zmluvných povinností účastníkom dôjde. Ak tak neurobil, ale dojednal nerovnovažné ustanovenie objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, nemohol byť pri uplatnení svojho nároku titulom zmluvnej pokuty úspešný.
Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku predmetnej zmluvy o pripojení je zrejmé, že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej z dodatku ( 24 mesiacov ) a s tým súvisiace nesplatenie navrhovateľom poskytovanej zľavy z kúpnej ceny predaného mobilného telefónu a ušlý zisk navrhovateľa vzhľadom na záväzok účastníka platiť počas doby viazanosti bez ohľadu na rozsah využívania služieb pravidelne mesačný poplatok. Navrhovateľ sa však v konaní nedomáha náhrady škody, hoci tak mohol učiniť ale uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov ( čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť poskytnutej zľavy kúpnej ceny mobilného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred kalkulovaného zisku na platbách za služby), zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže zhojiť to, že v danom konkrétnom prípade spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší hneď na začiatku zmluvného vzťahu, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podmienky, za akých právny predchodca navrhovateľa dohadoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách a opakovane ( čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti ) poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len pre prípad porušenia povinností odporcom. Pre právneho predchodcu navrhovateľa v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola.
Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v obchodných podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého s odporcom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluvám o pripojení ( uzavretý dňa 28.12.2006) je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať navrhovateľovi ani časť zmluvnej pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 248,95 € predstavujúcej zmluvnú pokutu ako nedôvodný zamietol. A nakoľko s plnením neexistujúceho záväzku sa odporca nemohol dostať ani do omeškania, nedôvodný bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 248,95 € v časti ktorého bol preto návrh taktiež zamietnutý.
Vzhľadom na vyššie uvedené teda návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť ani v časti, lebo v časti, v ktorej navrhovateľ uplatňoval zaplatenie sumy 333,72 € s príslušenstvom titulom „ceny a poplatkov za služby“ bola dôvodne vznesená námietka premlčania a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € s príslušenstvom bol návrh nedôvodný preto, lebo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi nevzniklo, keďže dojednanie o zmluvnej pokute je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve od začiatku absolútne neplatné. Súd preto návrh zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu neúspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania nemá.
Úspešný odporca návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania však podal vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil (v podaní zo dňa 12.6.2013). Vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a plný úspech odporcu mu súd priznal náhradu trov konania.
Vedľajší účastník trovy konania vyčíslil tak, že tieto pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 252,79 €.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. ( v tejto súvislosti viď tiež Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2012 sp.zn.7Co/34/2012, či Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9.8.2012, sp. zn. 15Co/169/2012 ).
Trovy konania vedľajšieho účastníka považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške spolu 231,97 €.
Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby vo výške spolu 152,72 € ( 1./ prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; 2./ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 28.10.2011; 3./ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 10.5.2012; 4./ zastúpenie na pojednávaní dňa 11.6.2013 ) pri sume 38,18 € za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 14 ods.1 písm.a/, b/ a c/ Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 4 hore uvedené úkony právnej služby vo výške 30,26 € ( 2á 7,41 € +1á 7,63 € +1á 7,81 €), náhrady cestovných výdavkov vo výške 10,33 € ( za použitie motorového vozidla TOYOTA RAV4 s priemernou kombinovanou spotrebou PHM podľa predloženého technického preukazu 8,6 l/100 km právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na cestu na pojednávanie z miesta jeho sídla - Stropkov do Bardejova a späť dňa 11.6.2013 podľa zák.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 100 km, sume základnej náhrady 0,183 €/km a cene PHM 1,490 €/l) pričom priznaná výška náhrady zodpovedá 1/3 skutočných výdavkov vzhľadom na účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na 3 pojednávaniach konaných po sebe činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách advokáta spolu 193,31 €. Keďže advokát zastupujúci vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa priznaná odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty vo výške 38,66 €.
Trovy konania vo výške 231,97 € je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu ( § 149 ods.1 O.s.p.)
V súvislosti so zastúpením vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 11.6.2013 súd nepriznal náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17 Vyhlášky č.655/2004 Z.z. Podľa tohto ustanovenia náhrada za stratu času patrí advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však pojednávania dňa 11.6.2013 zúčastnil advokátsky koncipient Mgr. Peter Baran, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta ( § 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkon právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na tunajšom súde sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim vedľajšieho účastníka, náhradu za stratu času za pojednávanie dňa 11.6.2013 súd nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.