Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-575-2006.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Subarea
2Er/575/2006
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: H. Y.V., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XX/XX, K. R. proti povinnému: V. J.R., X.. XX.XX.XXXX, X. L. K. R., K. XX/XX, zomr.: XX.XX.XXXX, o vymoženie 1.427,34 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andrea Cimermanová - náhradník súdneho exekútora Mgr. Monika Mikulíková, Exekútorský úrad Zvolen, Francisciho 1044/6, Zvolen, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 41,50 eur.
III. Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 41,50 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený požiadal súdneho exekútora o vymoženie zmeškaného výživného - 1.427,34 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.
2. Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 28.10.2019, sp. zn. 3D 623/2021 bolo zistené, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Súd zastavil konanie o dedičstve po povinnom z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
5. S ohľadom na výsledky konania o dedičstve možno konštatovať, že dlh povinného voči oprávnenému neprešiel na žiadneho dediča. Povinný umrel ako nemajetný. Za týchto okolností bolo potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (viď právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, dostupnom na webovej stránke tohto súdu).
6.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods.2 Exek. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
8. Podľa prechodných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, §27a, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo 07.01.2003, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, prináleží súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov s účinnosťou do 30. apríla 2008 (ďalej len "Vyhláška").
10.Súd pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti účelnosti vynaložených trov exekúcie a po preštudovaní exekučného spisu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za úkony týkajúce sa vedenia exekučného spisu, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (a nie o samotný výkon exekúcie), náhrada ktorých je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Pokiaľ ide o úkony týkajúce sa Vyčíslenia trov exekúcie, tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Ostatné úkony sú zahrnuté v paušálnej odmene za jednotlivé úkony ktoré súd priznal.
11. Čo sa týka výšky priznaných trov, tieto boli exekútorovi priznané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa § 15 citovanej vyhlášky, takto : 1x - získanie poverenia, 3x - každé zisťovanie platiteľa mzdy, 3x - každé zisťovanie majetku povinného, 2x - každé zisťovanie účtu povinného. Celkom vznikol súdnemu exekútorovi nárok vo výške (9x 3,32 eur - 29,88 eur).
12. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 4,70 eur (poštovné), ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov.
13. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kopírovanie a tlač listín vo výške 5,20 eur. Kopírovanie a ostatné výdavky majú administratívnu povahu a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j. cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§2Exekučného poriadku), ktorej výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku) slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady(kopírovanie, tlač), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.apríla 2008, z ktorého vyplýva, že "bežný režijný kancelársky materiál" nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
14. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 eur z dôvodu, že z obsahu spisu nie je zrejmé, že by uvedený úkon realizoval súdny exekútor (návrh nemá formu zápisnice).
15. Súd nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za archivovanie spisu v sume 10,00 eur. S poukazom na § 25 vyhlášky súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj za archiváciu spisu.
16. Súd teda rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 41,50 eur s DPH.
17. Zo súdneho exekučného spisu má súd za preukázané, že súdnemu exekútorovi nebol poskytnutý preddavok na trovy exekúcie, preto exekučný súd rozhodol, že štát, v zastúpení okresného súdu, je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 41,50 eur s DPH.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.