Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/129/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: Z.. A. D., E.. XX. E. XXXX, O. D. XXXX/XX, J. E. K., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., IČO: 47 240 997, Kálov 1, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 5. apríla 2022, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. apríla 2023 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca v roku 2013 požiadal o výplatu invalidného dôchodku. Jeho zdravotný stav posúdila posudková lekárka pobočky v Žiline, ktorá svoje závery vyjadrila v odbornom posudku o invalidite zo 7. októbra 2013. V ňom zhrnula záver vlastného vyšetrenia, ako aj odborné nálezy ortopedickej klinky z októbra 2007, ortopéda z januára 2012 a marca 2013, neurochirurgickej kliniky z decembra 2012, elektromyografie z marca 2013, neurológa z apríla 2013, z fyziatricko-rehabilitačného vyšetrenia z marca a júna 2013 a CT vyšetrenia z marca 2013. Po ich zhodnotení dospela k záveru, že žalobca sa v decembri 2012 podrobil operácii kvôli chrbticovým ťažkostiam, naďalej pretrváva dorzálna protrúzia disku s tlakom na durálny vak a koreňové odstupy, s poškodením tibiálneho nervu a radikulopatiou S1 vľavo. Na základe toho za rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálila stav po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV oddielu E položky 4 písm. b) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tomu priradila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 až 45 %) s dátumom vzniku invalidity 12. augusta 2013. Na základe toho žalovaná od tohto dátumu priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 106,60 € mesačne. 2. Pretože žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, posúdil jeho zdravotný stav posudkový lekár ústredia - pracoviska v Žiline. Ten okrem už uvedených odborných nálezov zhodnotil aj odborný nález ortopéda z decembra 2013 a v odbornom posudku z 28. januára 2014 ustálil, že tento nález preukázal zníženú hybnosť pravého bedrového kĺbu, a preto zvýšil mieru poklesu zárobkovej schopnosti o 10 % na celkových 55 %. Žalovaná na základe toho zmenovým rozhodnutím zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok od 3. decembra 2013 na 129,90 € mesačne. Pri kontrolnej prehliadke v septembri 2016 posudková lekárka pobočky okrem vlastného vyšetrenia zhodnotila odborné nálezy neurológa zo septembra 2016, neurochirurga a ortopéda z augusta 2016. V odbornom posudku z 19.

septembra 2016 dospela k záveru, že zdravotný stav žalobcu sa v podstate nezmenil, a preto ustálila to isté rozhodujúce zdravotné postihnutie s tou istou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55 %). Žalovaná na základe toho pokračovala vo výplate invalidného dôchodku, ktorý pravidelne valorizovala. 3. V septembri 2021 žalobca požiadal o preskúmanie svojho zdravotného stavu, ktorý sa podľa neho zhoršil. Spolu so žiadosťou predložil odborné nálezy neurochirurga z marca a augusta 2021, ortopéda z mája a augusta 2021, neurológa zo septembra 2021, z vyšetrenia magnetickou rezonanciou z marca 2021, z ďalšieho zobrazovacieho vyšetrenia z marca 2021, algeziológa z marca 2021 a svojho všeobecného lekára z marca, apríla a augusta 2021. Posudkový lekár pobočky v Žiline v odbornom posudku z 28. septembra 2021 zhrnul len nálezy neurológa zo septembra 2021 a ortopéda z augusta 2021 a na ich základe ustálil, že pretrváva zánikový radikulárny syndróm S1 vľavo, no „bez výraznejšej paretickej symptomatológie... Prítomná je ťažká porucha statodynamiky chrbtice, na dolných končatinách je sila menej do plantárnej flexie vľavo, mierna hypotrofia svalov pravej dolnej končatiny“. Okrem toho po endoprotéze pravého bedrového kĺbu naďalej pretrváva „obmedzená intrarotácia a extrarotácia, dukcie sú terminálne bolestivé“. Podľa posudkového lekára tak pretrváva rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj tá istá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55 %). Na základe toho žalovaná rozhodnutím z 30. septembra 2021 zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. 4. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietol, že posudkový lekár nevzal do úvahy správu algeziológa, neurochirurga ani všeobecného lekára; okrem toho predložil odborný nález neurológa na základe elektromyografického vyšetrenia z novembra 2021. Pretože posudkový lekár pobočky v posudku z 15. novembra 2021 napriek tomu zotrval na svojom závere, zdravotný stav žalobcu posúdila posudková lekárka ústredia (pracoviska v Žiline). Tá v odbornom posudku zo 16. februára 2022 zhrnula odborné nálezy neurológa zo septembra 2016, septembra a novembra 2021, neurochirurga z augusta 2016 a augusta 2021 a ortopéda z augusta 2016 a augusta 2021. Po ich zhodnotení ustálila u žalobcu diagnózy: dorzalgia s radikulopatiou S1 vľavo po operácii chrbtice, stav po implantácii totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu, syndróm karpálneho tunela II. stupňa obojstranne. V samotnom posudku znova zvýraznila, že po operácii chrbtice je u žalobcu „objektívne... prítomná chronická zániková radikulopatia S1 vľavo, na dolných končatinách je aktívna hybnosť symetrická, tonus je primeraný, citlivosť intaktná..., dynamika driekovej chrbtice je redukovaná do záklonu, chôdza je... bez dokumentovaných paretických prejavov...“ Aj na röntgenologickom vyšetrení je „postavenie inštrumentácie nezmenené“. Preto zotrvala na závere, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je stav po operácii chrbtice podľa kap. XV odd. E pol. 4 písm. b) prílohy č. 4 , a zodpovedá mu aj naďalej miera poklesu zárobkovej schopnosti 45 %. Stav po endoprotéze by samostatne opodstatňoval zníženie tejto schopnosti len o 35 % podľa kap. XV odd. G pol. 44.1, pretože funkčný nález je bez významnejšieho postihnutia. Zistený syndróm karpálneho tunela by zasa opodstatňoval len zníženie o 30 % podľa kap. XV odd. G pol. 29.9, navyše ešte je možná operačná liečba. Obe tieto postihnutia však opodstatňujú zvýšenie miery poklesu zárobkovej schopnosti o 10 % na celkových 55 %. Na základe tohto posudku generálny riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 5. apríla 2022 potvrdil rozhodnutie ústredia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. 5. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom sp. zn. . Po obsiahlej rekapitulácii z obsahu administratívneho spisu, podaní účastníkov a citácií právnych predpisov na odôvodnenie uviedol, že žalovaná vzala do úvahy všetky relevantné lekárske správy a na ich základe vypracovala posudok zo 16. februára 2022. Posúdenie zdravotného stavu je úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia a jeho závery v tomto posudku vychádzali z predložených lekárskych nálezov. Posudkový lekár zohľadnil aj nález neurochirurga a algeziológa, ktorých obsah bol pretavený do iných nálezov. Rovnako zohľadnil novo predložený nález z elektromyografie z novembra 2021, ktorý tak isto zapracoval. Osobitné neuvedenie nálezov všeobecného lekára nepovažoval správny súd sa problematické, pretože tie len zhŕňali obsah odborných nálezov. Posudkový lekár tak správne ustálil rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sama okolnosť, že žalobca s týmto záverom nesúhlasí a posúdenie nepovažuje za dôkladné, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd nemôže nahrádzať úsudok posudkových lekárov, ale posudzuje len úplnosť, objektivitu, logickosť a presvedčivosť, prípadne zjavný rozpor ich záverov s odbornými nálezmi. Takýto nedostatok v prerokúvanej veci nezistil. Pokiaľ sa zdravotný stav žalobcu bude zhoršovať, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie zdravotného stavu a na ten účel bola napokon aj určená kontrolná lekárska prehliadka na september 2024. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že posúdenie zdravotného stavu sa vykonalo v neprítomnosti žalobcu, pretože takýto postup posudkovému lekárovi

umožňovalo ustanovenie a žalobca sám o osobnú účasť ani nežiadal. Okrem toho žalobca v žalobe nevysvetlil, aký vplyv malo osobné nevyšetrenie na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd totiž odkázal na záver judikatúry, podľa ktorej sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa formálne zopakoval proces bez možnosti dosiahnutia priaznivejšieho výsledku pre účastníka. Rovnako nesúhlasil s námietkou, že by preskúmavané rozhodnutie porušovalo princíp právnej istoty, pretože každé posudzovanie zdravotného stavu je osobité. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia považoval správny súd za dostatočné. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie. Na úvod v podstate doslovne zopakoval obsah svojej správnej žaloby a podstatné časti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej zopakoval svoj názor, že posudkový lekár nevzal do úvahy obsah všetkých predložených lekárskych správ, k čomu osobitne odkázal na nález neurochirurga z marca a augusta 2021 a nálezy všeobecného lekára. Tie podľa neho dokladajú zhoršenie zdravotného stavu, no posudkový lekár ich nevzal do úvahy ako celok. Odignoroval bolesť chrbtice, kvôli ktorým nespí, má bolesti členku a bedrového kĺbu, v dôsledku čoho je aj rozhodnutie žalovanej nedostatočne odôvodnené v rozpore s Nie je zrejmé, prečo posudkový lekár niektoré správy považoval za relevantné a iné nie, a tak preskúmavané rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a je aj nedostatočne odôvodnené, pretože posudkový lekár mal nerelevantnosť niektorých správ odôvodniť. Správny súd nijako nevyhodnotil okolnosť, že už v roku 2013 žalovaná akceptovala zhoršenie zdravotného stavu žalobcu až po tom, čo podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu o invalidnom dôchodku. 7. Žalovaná sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadrila. III. Posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body ( v spojení s ). 9. V prerokúvanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie žalovanej, ktorým odoprela zvýšiť žalobcov invalidný dôchodok, pretože oproti poslednému posúdeniu jeho zdravotného stavu v septembri 2016 sa nezmenila miera poklesu jeho zárobkovej schopnosti. Správny súd žalobcovi podrobne a s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia a časti administratívneho spisu objasnil všetky podstatné okolnosti, ktoré boli rozhodné pre jeho záver o zamietnutí žaloby. Podrobne mu objasnil postup posudzovania miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle a súvisiacu posudkovú činnosť podľa cit. zák. a rozsah prieskumnej činnosti správneho súdu v tejto súvislosti. V nadväznosti na to žalobcovi vysvetlil, že lekársky posudok posúdil z tohto hľadiska všetky žalobcove diagnózy a predložené odborné nálezy. Rovnako mu vysvetlil, že zohľadnenie odborného nálezu neznamená vyvodiť z neho taký záver, aký si z neho vyvodzuje sám žalobca. Správny súd sa zaoberal sa aj otázkou, prečo bol zdravotný stav posúdený v jeho neprítomnosti, a odkázal v tomto smere na ustanovenia a , ktorých obsah žalobcovi vyložil. Kasačný súd tak v celom rozsahu odkazuje na prehľadné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorého závery preberá. 10. Žalobca v kasačnej sťažnosti znova opakuje v zásade rovnaké námietky, aké už uviedol v správnej žalobe a s ktorými sa už správny súd vyrovnal. Preto v kasačnom konaní postačí uviesť toto: okolnosti priznania invalidného dôchodku v roku 2013 sú podľa kasačného súdu v prerokúvanej veci nepodstatné a ani sám žalobca neuvádza, akým spôsobom by sa tieto okolnosti mohli či mali zohľadniť pri posúdení toho, či miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac než 55 % alebo nie. Ďalej žalobca poukazuje na lekárske správy neurochirurga z marca a augusta 2021 a ortopéda z augusta 2021, z ktorých podľa neho plynie zhoršenie zdravotného stavu. Z obsahu odborného posudku zo 16. februára 2022 je však zrejmé, že posudková lekárka sama preskúmala obsah odborných neurologických, neurochirurgických a ortopedických nálezov jednak z augusta/septembra 2016, jednak z augusta/ septembra 2021. Svoj záver o zmene klinického stavu žalobcu tak urobila na základe analýzy opisov tohto stavu v odstupe piatich rokov a nebola v tomto smere odkázaná na to, či sám odborný lekár hodnotil stav ako zhoršenie alebo nie. Podľa kasačného súdu je takýto postup logický, pretože záver o zmene zdravotného stavu medzi dvoma okamihmi možno najzmysluplnejšie urobiť porovnaním klinických príznakov, resp. stavu pacienta v týchto dvoch okamihoch. Z tohto dôvodu nemožno posudku vytknúť, že sa výslovne nezaoberal nálezov z marca 2021, pretože z pohľadu progresie ochorenia boli nálezy z augusta, resp. septembra 2021 aktuálnejšie.

11. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje, že jednotlivé nálezy z roku 2021 konštatujú zhoršenie jeho zdravotného stavu a posudkoví lekári to nezohľadnili, treba predovšetkým uviesť, že podľa je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu tejto schopnosti je uvedená v prílohe č. 4 (ods. 5) a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Základom jej určenia je porovnanie telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom so schopnosťami zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Podľa cit. zák. sa potom suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles tejto schopnosti najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa cit. zák. sa okrem iného dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 12. Z citovaných ustanovení tak jasne vyplýva, že jednou z rozhodujúcich skutočností pre určenie výšky invalidného dôchodku dôchodcu, ktorého miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %, je práve táto percentuálna miera. Zmeniť výšku invalidného dôchodku je tak možné vtedy, ak sa zmení táto miera. Naopak, z citovaného ustanovenia neplynie, že by takouto okolnosťou mala byť sama zmena zdravotného stavu. Aj zmenený zdravotný stav sa totiž podľa cit. musí znova porovnať s telesnými, duševnými a zmyslovými schopnosti zdravej fyzickej osoby a na základe tohto porovnania sa mu musí určiť miera poklesu zárobkovej schopnosti podľa prílohy č. 4. Miery poklesu zárobkovej schopnosti, ktoré sú vyjadrené v tejto prílohe, sú podľa citovaných a tohto zákona typizovanou zákonnou fikciou, ktorú zákonodarca spája s tým-ktorým zdravotným postihnutím. Pritom je pochopiteľné, že niektoré prejavy alebo následky určitých zdravotných postihnutí sa dotknutým osobám môžu zdať závažnejšie, než ako je nastavené ich ohodnotenie v prílohe č. 4 To však neznamená, že posudkoví lekári mali vychádzať z predstáv týchto osôb a nie z kritérií, ktoré sú rozhodné podľa uvedeného zákona a jeho prílohy. V niektorých prípadoch je v jednej položke opísané zdravotné postihnutie, ktoré v skutočnosti môže zahŕňať určité rozmedzie klinických príznakov od menej vážnych po závažnejšie. Posudkový lekár potom musí zvoliť percentuálnu mieru, ktorú priradí ku konkrétnemu postihnutiu poistenca, tak, aby zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktorá má príslušná položka postihnúť. 13. V prerokúvanej veci posudkoví lekári žalobcovo zdravotné postihnutie podradili podľa kap. XV odd. E pol. 4 uvedenej prílohy (v znení účinnom do 31. júla 2023). Pod túto položku podľa jej znenia patrili stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, ako aj stavy po úraze chrbtice; percentuálna miera poklesu však bola určená osobitne podľa bližšie rozvedených kritérií. Podľa písmena a) miera 10 až 20 % patrila poistencovi, ktorého reziduálny funkčný nález je len mierny. Podľa písmena b) pri často recidivujúcich prejavoch nervového a svalového dráždenia, slabosti svalového korzetu chrbta s podstatných obmedzením celkovej výkonnosti organizmu patrila miera poklesu 35 až 45 %. Konečne, podľa písmena c) patrila miera poklesu 70 až 80 % poistencovi s nepriaznivým reziduálnym funkčným záverom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. V prerokúvanej veci posudkoví lekári podradili zdravotné postihnutie žalobcu pod písmeno b). Zo znenia tohto písmena je zrejmé, že podeň patrí relatívne široká škála zdravotných stav, ktorá sa prejavuje tam uvedenými obmedzeniami, ktoré sú zároveň závažnejšie než obmedzenia uvedené v písmene a), no nedosahujú závažnosť obmedzení v písmene c). Nemožno teda vylúčiť, že aj keď sa zdravotný stav poistenca [pôvodne podradený pod písmeno b)] zhorší, nedosiahne závažnosť predpokladanú v písmene c), ale naďalej bude podraditeľný len pod písmeno b). 14. Posudková lekárka v odbornom posudku zo 16. februára 2022 zrozumiteľne vysvetlila, že u žalobcu sú prítomné prejavy nervového dráždenia, no hybnosť, tonus a citlivosť dolných končatín nie sú podstatne dotknuté, chôdza je bez paretických prejavov (teda bez prejavov ochrnutia alebo zníženej citlivosti) a zvierače žalobca ovláda. Podľa kasačného súdu tak nemožno tomuto posudku vytýkať žiadnu zjavnú nelogickosť alebo nesprávnosť, keď za daných okolností zdravotný stav žalobcu (napriek jeho zhoršeniu od septembra 2016) podradil stále len pod písmeno b), nie pod písmeno c) kapitoly XV oddielu E položky 4 prílohy č. 4 Len pre úplnosť treba doplniť, že podľa všeobecného posudkového hľadiska k celej tejto kapitole (porov. text pod jej nadpisom) sa miera poklesu určuje podľa funkčného postihnutia; samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú taký pokles, rovnako ani skutočnosť, že na chrbtici bola vykonaná operácia. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zároveň trpí ďalšími postihnutiami kvôli endoprotéze bedrového kĺbu a syndrómu karpálneho tunela, treba odkázať na , podľa ktorého sa jednotlivé percentuálne miery

poklesu nespočítavajú. Ak teda žalobca trpí viacerými postihnutiami, posudková lekárka správne vybrala najzávažnejšie z nich a v posudku zrozumiteľne vysvetlila, že ostatné by samy osebe neodôvodňovali mieru poklesu zárobkovej schopnosti o viac než 45 %. Ustanovenie § 71 ods. 8 cit. zák. potom dovoľuje takéto ďalšie zdravotné postihnutia zohľadniť zvýšením základnej miery o 10 %, čo posudková lekárka urobila. IV. Záver 15. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle , a tak ju podľa rozsudkom ( ) zamietol. 16. O trovách bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.