Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/62/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H. XX/XX, v konaní právne zastúpený JUDr Jozef Polák, advokát, W. XXXX, A. J., proti žalovanému: AFRESH, a.s., so sídlom Trstená, Oravická 614/14, IČO: 36 709 727, v konaní právne zastúpený JUDr. Peter Vevurka, advokát, C. XXX/XX, R., o zaplatenie 54.438,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -551 zo dňa 8. októbra 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd návrh v časti zamietol a o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia v sume 648,70 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petra Vevurku, advokáta, C. XXX/XX, R., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti o zaplatenie 663,10 eur zastavil, vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 6.384,31 eur ich zaplatením k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petra Vevurku, advokáta, C. XXX/XX, R., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Počas konania vyšlo najavo, že súd nemal za preukázané, že žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako dlžníkovi peňažnú čiastku 1.640.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.8.2007. Podľa výpovede žalobcu mal požičiavané prostriedky on spolu s A. H. a následne tieto boli odovzdané do pokladne jeho vtedajšej manželke Z. C., ktorá v tom čase síce mala na starosti účtovné záležitosti žalovaného no žiadny príjmový doklad mu nevydala. Výpoveď samotného žalobcu teda vylučuje, že by k odovzdaniu prostriedkov z jeho strany žalovanému došlo z ruky do ruky alebo prostredníctvom bankových účtov. Tvrdené odovzdanie prostriedkov svedkyni C. by totiž neznamenalo ich odovzdanie medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom ale len faktické odovzdanie peňazí "do pokladne" na zaúčtovanie. K prenechaniu požičiavaných prostriedkov žalovanému preto nemohlo dôjsť iným spôsobom než tak, že žalobca ako vtedajší predseda predstavenstva žalovaného musel mať predmetnú čiastku už u seba čomu by nasvedčovalo aj písomné

vyhotovenie zmluvy o pôžičke, podľa ktorého boli peniaze veriteľom v plnej výške poskytnuté v deň podpisu zmluvy do rúk predsedu predstavenstva. Žalobca však nijak dôveryhodne nevysvetlil odkiaľ v čase uzavretia zmluvy jednorazovo disponoval predmetnou sumou, keďže v tom čase rekonštruoval svoj rodinný dom s nákladmi rádovo v miliónoch korún, potreboval si zaobstarať prostriedky aj úverom a v podstate uviedol, že nemal v tom čase finančný dostatok čo dosvedčila aj jeho vtedajšia manželka Z. C.. V tomto smere nepresvedčivo vyznela aj výpoveď svedka A. H., ktorý po nahliadnutí do predmetnej zmluvy uviedol, že pôžička bola poskytnutá postupne čo vylučuje jej poskytnutie spôsobom uvedeným v zmluve. Neskôr sa svedok vyjadril, že k odovzdaniu peňazí došlo naraz v spoločnosti OVP pri podpise zmluvy no paradoxne uviedol aj to, že verí žalobcovi, že peniaze poskytol čo potom úplne vylučuje pravdivosť jeho výpovede, že mal predmetné prostriedky dokonca vidieť. Jeho dôveryhodnosť narušuje aj vyjadrenie, že bolo poskytnutých viac finančných prostriedkov a preto nevie kedy boli ktoré prostriedky poskytnuté. Čo sa týka výpovede svedka K. J., tento potvrdil vedomosť o pôžičkách žalobcu žalovanému v období leta roku 2007. Priamym svedkom poskytnutia žalovanej pôžičky však nemohol byť keďže sa neuskutočňovala hotovostným odovzdaním peňazí medzi veriteľom a dlžníkom. Pokiaľ potom uviedol, že v jeho prítomnosti sa v súvislosti s určitou pôžičkou odovzdávali peniaze v hotovosti, na žiadne ďalšie podrobnosti si spomenúť nevedel a iba neurčito bez akýchkoľvek bližších okolností spomenul určitú situáciu kedy žalobca odovzdal nejaké prostriedky svojej vtedajšej manželke. Svedkovia H. a V. tiež potvrdili vedomosť o pôžičke žalobcu žalovanému. H. bol konkrétny a uviedol pôžičky v júni 2007 v čiastke 3,69 milióna Sk a v auguste 2007 v čiastke 1,64 milióna. V. sa vyjadril, že žalobca vložil do firmy do dvoch miliónov korún. Ani jeden z nich ale nebol priamym aktérom pôžičky, obaja svedkovia o týchto prostriedkoch mali vedomosť iba z počutia, od žalobcu alebo od svedkov H. či J. ako osôb v tom čase sa podieľajúcich na chode firmy žalovaného. Okrem toho sa svedkovia H. a J. vyjadrili, že v podstate to bol S. I., kto stál v pozadí celej firmy žalovaného od jej založenia a ktorý ju fakticky riadil aj po ekonomickej stránke. Nepopieral to ani sám žalobca vyjadriac sa, že S. I. im pripravoval ekonomiku aj účtovníctvo. V tomto smere je potom podľa názoru súdu nanajvýš nepravdepodobné aj vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti, aby S. I. ktorý prakticky mal na starosti finančný chod firmy nevedel o predmetnej pôžičke žalobcu pre žalovaného a že by teda jeho výpoveď o neexistencii žalovanej pôžičky bola nepravdivá. Sám žalobca totiž predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 15.06.2007, ktorou už prv požičiaval prostriedky žalovanému a táto je riadne evidenčne označená ako č. FV 2007/1 čo svedkyňa C. presvedčivo vysvetlila, že sa jednalo o skratku finančná výpomoc spolu s označením roku a poradovým číslom kedy obdobne bola označená aj zmluva o pôžičke od A. H. pod č. FV 2007/2 s tým, že obe pôžičky boli riadne zaevidované v účtovníctve žalovaného. V tejto súvislosti sa javí logickou a presvedčivou výpoveď svedkyne C. aj v tom smere, že by ani teoreticky nemohla do účtovníctva zahrnúť iba samotnú zmluvu o pôžičke zo dňa 17.08.2007, keďže táto sama o sebe nie je účtovným dokladom a zaúčtovať prostriedky by bolo možné iba v tom prípade ak by skutočne boli prijaté na účet žalovaného či hotovostne odovzdané do jeho pokladne. Existenciu žalovanej pôžičky vyvracia aj účtovná súvaha žalovaného zostavená k 31.12.2007 podpísaná žalobcom ako členom predstavenstva žalovaného, v ktorej nefiguruje žiaden dlhodobý záväzok (nad jeden rok) žalovaného a rovnako aj poznámky zo dňa 11.04.2008 k súvahe signované tak žalobcom ako aj svedkom J., kde je uvedené, že spoločnosť nemá ďalšie záväzky, ktoré sa nesledujú v bežnom účtovníctve a neuvádzajú sa v súvahe. Ak by sa teda v súdenej veci jednalo o existujúcu pôžičku, z akého rozumne obhájiteľného a vysvetliteľného dôvodu by táto nebola zahrnutá v účtovných knihách žalovaného a nebola by označená obdobne ako dve časovo predchádzajúce č. FV 2007/1 a č. FV 2007/2 a z akého dôvodu by sporná pôžička nebola tiež predmetom riešenia v súvislosti s účtovnou závierkou žalovaného k 31.12.2007, kedy došlo k preúčtovaniu pôžičiek FV 2007/1 a č. FV 2007/2 na fond stability. Žalobca spochybňoval správnosť vedenia účtovníctva žalovaného keďže ho viedla jeho vtedajšia manželka Z. C. spolu so svojim otcom S. I., kedy žalobca vysvetľoval, že oni zrejme požičané prostriedky do účtovníctva nezahrnuli. Je ale faktom, že až do 12.10.2007 bol žalobca predsedom predstavenstva žalovaného a teda jeho povinnosťou bolo, aby ako člen štatutárneho orgánu dohliadal na správnosť vedenia účtovníctva, za ktoré bol v konečnom dôsledku zodpovedný, rovnako ako je tiež faktom, že sám žalobca podpísal účtovné doklady, podľa ktorých pôžička neexistuje. Súd preto neuveril žalobcovi, že mu pri odovzdaní peňazí v hotovosti do pokladne nebol vydaný pokladničný doklad. Existenciu žalovanej pôžičky nedokazuje ani doklad predložený žalovaným, podľa ktorého je k 31.12.2008 vedená v účtovníctve žalovaného finančná výpomoc v čiastke 1.620.000,- Sk. Ako vyplýva z prehľadu prevzatia peňažných prostriedkov podpísaného žalobcom (č.l. 481 spisu), žalobca síce dňa 14.02.2008 mal vložiť na bankový účet žalovaného sumu 1.000.000,- Sk a dňa 08.04.2008 sumu 450.000,- Sk avšak jednalo sa o prostriedky prevzaté od S. I., ktorý vysvetlil, že popri tom ešte on

vložil na účet žalovaného sumu 170.000,- Sk. V konečnom dôsledku vklady týchto prostriedkov ani nemôžu mať súvis so spornou pôžičkou pokiaľ sám žalobca tvrdil, že požičiavané prostriedky odovzdával do pokladne svojej vtedajšej manželke. Ak teda aj boli v roku 2008 odovzdávané nejaké peňažné prostriedky, muselo už ísť o iný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a nie o vzťah zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2007 čo dokazuje aj rukou písaná listina na hlavičkovom papieri firmy OVP Orava, s.r.o. s označením "Pôžičky" kde je uvedená k roku 2009 čiastka 1.620.000,- Sk no táto je úročená úrokom 6 % a nie úrokom 2,5 % ročne ako sa uvádza v zmluve o pôžičke zo dňa 17.08.2007. Žalobca v konaní dokazoval poskytnutie pôžičky predložením rôznych účtovných dokladov - faktúrami, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, atď. (dôkazy založené na č.l. 286 až č.l. 478 spisu), podľa ktorých mali byť požičané prostriedky použité žalovaným na záležitosti súvisiace s výstavbou lyžiarskeho areálu SKI Vitanová. Z týchto dokladov ale nie je možné vyvodiť žiaden taký záver, že by práve z týchto peňažných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému zmluvou o pôžičke zo dňa 17.08.2007, boli financované tieto potreby žalovaného pokiaľ žalobca nepredložil žiaden sumárny súpis koľko prostriedkov bolo celkovo vynaložených na výstavbu, z akých zdrojov bola výstavba financovaná a potom na čo konkrétne mali byť požičané prostriedky použité. Súd tak nepovažoval za potrebné ani nariaďovať znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva. Pretože vykonanými dôkazmi nebolo v konaní preukázané, že došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému, nebol rozhodujúci ani doklad, ktorý žalobca predložil až v závere konania - uznanie dlhu. Uznaním dlhu podľa sa síce zakladá vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu v čase jeho uznania čím sa dôkazné bremeno neexistencie dlhu v čase jeho uznania prenáša na dlžníka, no treba zdôrazniť, že počas celého konania to bol práve žalobca, ktorý dokazoval, že pôžička poskytnutá bola. Vzhľadom na to je podľa názoru súdu minimálne pochybné či skutočne táto listina bola vyhotovená v čase, ktorý sa v nej uvádza keď za celé konanie tento dôkaz žalobca nepredložil a to s vysvetlením, že ho "našiel" až pri hľadaní dokumentov spolu s K. J., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi ani okrajovo žiaden takýto závažný dokument nespomenul. Pre súd je preto neuveriteľnou takáto "zábudlivosť" oboch aktérov uznania dlhu, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného. Na druhej strane, ak by aj mal súd vychádzať z predloženého uznania dlhu, z vykonaných dôkazov (ako už bolo uvedené) vyplynulo, že žiadne prostriedky žalobca žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2007 neposkytol čím by došlo k vyvráteniu prezumpcie založenej uznaním dlhu. Pretože nebol preukázaný záväzok žalovaného vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi, súd jeho návrh vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety v zastavujúcej časti, kde vzhľadom na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania má nárok na náhradu trov žalovaný, ktorý ako úspešný účastník má rovnako nárok na náhradu trov podľa aj v zamietajúcej časti. Náhrada trov konania žalovaného pozostáva z účelne vynaložených trov konania za ďalej uvedené úkony právnej pomoci pri hodnote jedného úkonu určeného podľa a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení: 1. príprava, prevzatie zastúpenia: 532,77 eur plus režijný paušál 7,21 eur, 2. odpor proti platobnému rozkazu: 532,77 eur plus režijný paušál 7,21 eur, 3. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov: 266,39 eur plus režijný paušál 7,21 eur, 4. rokovanie s klientom dňa 07.06.2011: 355,18 eur plus režijný paušál 7,41 eur, 5. pojednávanie dňa 08.06.2011: 532,77 eur plus režijný paušál 7,41 eur, 6. pojednávanie dňa 15.08.2011: 532,77 eur plus režijný paušál 7,41 eur, 7. pojednávanie dňa 19.09.2011: 532,77 eur plus režijný paušál 7,41 eur, 8. rokovanie s klientom dňa 04.10.2011: 355,18 eur plus režijný paušál 7,41 eur, 9. písomné vyjadrenie zo dňa 31.10.2011 k dôkazom: 532,77 eur plus režijný paušál 7,41 eur, 10. pojednávanie dňa 24.09.2012: 532,77 eur plus režijný paušál 7,63 eur, 11. pojednávanie dňa 08.10.2012: 532,77 eur plus režijný paušál 7,63 eur, čo spolu je 5320,26 eur a po pripočítaní 20 % DPH 1064,05 eur je 6.384,31 eur. Podľa je žalobca povinný prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým prvostupňový súd návrh v časti zamietol a o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa so záverom prvostupňového súdu nestotožňuje, má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu

je nesprávne a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. v spojení s ust. a v zmysle ust. a Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z toho dôvodu, že súd nevzhliadol význam listiny - uznania dlhu v zmysle ust. zo dňa 28.9.2007, v ktorej žalovaný potvrdil, že si od veriteľa zmluvou o pôžičke zo dňa 17.8.2007 požičal peňažné prostriedky vo výške 1.640.000,- Sk so splatnosťou do 31.12.2009 a s ročným zmluvným úrokom vo výške 2,5 % ročne a uznal tento dlh čo do dôvodu a výšky. Prvostupňový súd nesprávne ustálil názor, že došlo k vyvráteniu prezumpcie založenej uznaním dlhu. Žalobca v konaní nad rámec svojej povinnosti preukazoval vznik a existenciu dlhu žalovaného, pričom jej existenciu v konaní aj preukázal. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že žalobca nepreukázal prenechanie peňažných prostriedkov vo výške 1.640.000,- Sk žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.8.2007. Existencia žalovanej pôžičky bola jednoznačne dokázaná rukou písanou listinou napísanou na hlavičkovom papieri firmy OVP Orava s.r.o. s označením „pôžičky“, kde na prvom mieste je uvedená najstaršia pôžička, pri ktorej je uvedené meno veriteľa C. a suma 1.620.000,- Sk, po prepočte na menu euro 53.774,14 eur. Na tej istej listine sa za touto časovo najstaršou pôžičkou uvádza meno veriteľa I. a suma 29.966.600,- Sk, na treťom mieste meno veriteľa OVP a suma 79.561.463,- Sk a na štvrtom mieste uvedené meno veriteľa J. a suma 7.800.000,- Sk. Pri všetkých veriteľoch je na konci paušálna uvedený úrok vo výške 6 %. Svedok Ing. S. I. potvrdil, že osobne vyhotovoval túto listinu. Pokiaľ by bola pravda, že listina je dokladom, ktorý preukazuje, že finančné prostriedky v skutočnosti poskytol žalovanému Ing. S. I. a nie žalobca, potom mohol Ing. S. I. a zároveň pisateľ listiny sumu 1.620.000,- Sk priradiť ku sume 29.966,600,- Sk, ktorá bola uvedená pri jeho mene na uvedenej listine a napísať sumu pôžičky 31.586.600,- Sk. Ing. S. I. tak neurobil, ale poskytol súdu zmätočnú výpoveď o tom, on osobne vložil na účet peňažné prostriedky vo výške 170.000,- Sk, ktoré pripočítal k sumám 1.000.000,- Sk a 450.000,- Sk tak, aby spolu tvorili sumu 1.620.000,- Sk. Žalobca poprel pravosť podpisu na listine a vysvetlil, že nejde o jeho podpis a že jeho podpis vedela hodnoverne napodobniť jeho bývalá manželka Ing. Z. C., ktorá vyhotovila uvedenú listinu napísanú na tlačive s hlavičkou Pelprint tlačiareň. Z predloženej listiny je zrejmé, že podpisy sú vyhotovované v jeden čas, pisateľ celého textu je Ing. Z. C., čo je zrejmé s porovnaním jej rukopisu na iných dokladoch, ktoré tvoria súčasť spisu. Ing. Z. C. na uvedenom doklade vyhotovila aj podpis žalobcu. Zo spôsobu podpisovania je zrejmé, že podpis je uskutočnený v jednom časovom okamihu a nie s časovým odstupom tak, ako sú datované jednotlivé zápisy, ktoré majú preukazovať prevzatie finančných prostriedkov od Ing. S. I. zo strany žalobcu. O tom, že uvedený doklad nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu prevzatia finančných prostriedkov od Ing. S. I. zo strany žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že v prípade položky datovanej dátumom 27.11.2007 na sumu 4.300.000,- Sk je uvedený spôsob použitia dopisovaný, čo je zrejmé z použitia iného pera. Ďalej je nemožné, aby v prípade pravdivosti skutočností uvádzaných na tomto dokumente Ing. S. I. v ten istý deň, t.j. dňa 27.11.2007 poskytol žalobcovi najskôr sumu 1.700.000,- Sk a potom aj sumu 4.300.000,- Sk a to dokonca v hotovosti. V prípade, že by boli údaje uvedené na tlačive s hlavičkou Pelprint tlačiareň pravdivé a založené na reálnych skutkových okolnostiach, tak by si bol Ing. S. I. ako veriteľ, vzhľadom na výšku údajne poskytnutých súm s určitosťou tieto finančné prostriedky vymáhal od žalobcu ako od dlžníka, ktorému mali byť tieto finančné prostriedky odovzdané. Opak je pravdou, finančné prostriedky zo strany Ing. S. I. poskytnuté neboli, nakoľko ide o napodobeninu podpisov žalobcu na tlačive s hlavičkou Pelprint tlačiareň. Tento falzifikát bol použitý ako obrana v tomto konaní a taktiež v iných v konaniach. Ing. S. I. doteraz tak neurobil ani inak si nezabezpečil jeho neisté právne postavenie vo vzťahu k údajne poskytnutým peňažným prostriedkom. Je vysoko nepravdepodobné, že by Ing. S. I., ktorý od svojej vlastnej dcéry Ing. Z. C., ako oprávnený v exekučnom konaní, vymáha sumu vo výške 132.775,67 eur s príslušenstvom, nevymáhal v súdnom konaní ani v inom konaní proti žalobcovi, ktorý je jeho bývalým zaťom, vyššie uvedenú údajnú pohľadávku vo výške 7.450.000,- Sk. Nie je zrejmé, že doklad písaný na tlačive s hlavičkou Pelprint tlačiareň, ktorý v konaní predložil Ing. S. I. je podvrh, s ktorým sa žalovaný snaží zahmliť dôvod pôžičky, ktorá je potvrdená vlastnou rukou predsedu predstavenstva žalovaného Ing. S. I. na listine napísanej na hlavičkovom papieri firmy OVP Orava s.r.o. s označením „pôžičky“. Pôžička na sumu 1.640.000,- Sk pochádza z roku 2007 a je prenesená ako dlh do účtovníctva žalovaného až do roku 2009, s úpravou konečnej sumy na sumu peňazí vo výške 1.620.000,- Sk. Ing. S. I. neuznáva existenciu žiadnej pôžičky, hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté viaceré pôžičky. Ing. S. I. podľa jeho vlastnej výpovede odo dňa 12.10.2007, kedy sa stal predsedom predstavenstva, prebral súčasne od žalobcu celú ekonomickú agendu spoločnosti. Z jeho postavenia ako predsedu predstavenstva je zrejmé, že mohol

v roku 2007 vyhotoviť účtovnú evidenciu, ktorá skresľovala rozsah záväzkov žalovaného tak, aby sa ani jeden akcionár nemohol domáhať návratnosti pôžičiek, ktoré realizovali akcionári pred dňom 12.10.2007, o čom svedčia listiny o preúčtovaní pôžičiek do fondu finančnej stability spoločnosti podpísané všetkými akcionármi. Tieto listiny nemajú právnu relevanciu pre ich neurčitosť, ale odzrkadľujú situáciu obchodnej spoločnosti žalovaného. V čase po nástupe Ing. S. I. do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného. Platby záväzkov žalovaného, ktoré boli z jeho strany poukazované veriteľom a obchodným partnerom v roku 2007, boli realizované výlučne z prostriedkov, ktoré žalovaný nadobudol pôžičkou zo dňa 15.6.2007 a zo dňa 17.8.2007 od žalobcu. Uvedená skutočnosť je preukázaná listina založenými v spise, ktoré súd podrobne neskúmal a nezohľadnil ich dôležitosť pri zisťovaní skutkového stavu veci. Žalovaný vznikol ku dňu 9.12.2006 a jeho základné imanie bolo vo výške 1.000.000,- Sk. Spoločnosť bola založená za účelom postavenia a prevádzkovania lyžiarskeho vleku v obci Vitanová. Prevádzkovanie lyžiarskeho vleku začalo až dňa 26.12.2008. Do toho času žalovaný nemal okrem finančných prostriedkov získaných formou pôžičky od žalobcu žiadne zdroje príjmov. Žalovaný do 26.12.2008 nevykonával žiadnu činnosť, z ktorej by mu plynuli akékoľvek príjmy. Naopak, finančné prostriedky bol nútený investovať do uskutočnenia stavby lyžiarskeho areálu, ktoré tvorili okrem samotného vleku aj zasnežovací systém, prevádzkové budovy a reštaurácia. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v poznámkach v účtovnej uzávierke vypracovanej ku dňu 31.12.2007 nie sú nijakým spôsobom zohľadnené finančné prostriedky, ktoré mali byť spoločnosti žalovaného poskytnuté Ing. S. I. dňa 27.11.2007. Poznámky k účtovnej uzávierke vypracovanej ku dňu 31.12.2007, na ktoré súd prvého stupňa odkazuje v odôvodnení rozsudku, preto nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu k skutočnému stavu záväzkov žalovaného. Ing. S. I., ktorý nastúpil do výkonu funkcie predsedu predstavenstva žalovaného ku dňu 12.10.2007, mal v čase, v ktorom bola vypracovaná účtovná uzávierka, priestor a možnosti na úpravu údajov účtovnej evidencie a to aj s poukazom na skutočnosť, že účtovníctvo žalovaného viedla jeho dcéra. Zo strany žalobcu neboli v roku 2008 poskytnuté žalovanému žiadne pôžičky, právneho a faktického vedenia spoločnosti sa uchopil Ing. S. I. a to odo dňa 12.10.2007, ku ktorému dňu sa mu previedli akcie. Zároveň bol zvolený za predsedu predstavenstva žalovaného. Od tohto momentu poskytoval finančné prostriedky žalovanému Ing. S. I. prostredníctvom firmy OVP Orava s.r.o., v ktorej je Ing. S. I. jedným z konateľov a majoritným spoločníkom. Tvrdil, že v zmysle stanov spoločnosti žalovaného zodpovedal za vedenie účtovníctva žalovaného Ing. S. I. ako predseda predstavenstva. Poznámky k účtovnej uzávierke vypracovanej ku dňu 31.12.2007 nemajú výpovednú lehotu vo vzťahu k skutočnému stavu záväzku žalovaného. Aj ďalej poukázal na prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim žalovanému prostredníctvom Ing. S. I., ktorý podľa jeho názoru práve v obave pred pohľadávkou, ktorá je vymáhaná žalobcom v tomto konaní, tieto nehnuteľnosti scudzil, čím zmenšil majetok žalovaného v úmysle ukrátiť prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. Motívom tohto konania bola snaha Ing. S. I. a žalovaného vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky žalobcu vymáhaného v tomto konaní, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo bezprostredne po podaní žalobného návrhu zo strany žalobcu.

K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 648,70 eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania ustálil správny skutkový stav a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Okresný súd svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a správne ustálil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a to ním tvrdenú skutočnosť, že poskytol žalovanému pôžičku 1.640.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.8.2007. Z vykonaných dôkazov je nesporné, že v účtovníctve žalovaného sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že žalovaný od žalobcu prijal na svoj účet alebo do pokladne sumu 1.640.000,- Sk ako údajnú pôžičku od žalobcu dňa 17.8.2007, resp. v roku 2007. Okresný súd sa vyporiadal aj s listinou predloženou žalobcom na poslednom pojednávaní označenou ako „uznanie dlhu“ zo dňa 28.9.2007. Žalovaný považuje túto listinu za dodatočne vyhotovenú, ktorá nemá žiadny právny význam v súdenej veci. Jej hodnovernosť spochybňuje už sama skutočnosť, že bola datovaná na deň 28.9.2007, kedy údajná pôžička žalobcu nebola ani splatná, a teda neexistoval vysvetliteľný a rozumný dôvod pre spísanie uznania dlhu dňa 28.9.2007, keďže pôžička mala byť splatná až dňa 31.12.2009. Žalobca nepreukázal v konaní, že by na základe listiny zmluva o pôžičke zo dňa 17.8.2007 aj skutočne bola spoločnosti AFRESH, a.s. žalobcom odovzdaná suma 1.640.000,- Sk. Žalobca bol v tom období predseda predstavenstva a je vylúčené, ak by naozaj odovzdal takúto sumu žalovanému do pokladne, aby o tom nebol vyhotovený príjmový doklad. Naviac žalobca ako predseda predstavenstva

podpísal účtovnú súvahu k 31.12.2007, z ktorej je nesporné, že ku dňu 31.12.2007 spoločnosť AFRESH, a.s. neevidovala žiadny dlhodobý záväzok. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol dňa 17.8.2007 takú sumu žalovanému požičal a vložil na účet alebo do pokladne žalovaného. Z predložených dôkazov žalovaným v priebehu konania je nesporné, že v roku 2007 žalobca žiadnu pôžičku žalovanému neposkytol. V opačnom prípade mu musela byť v pokladni žalovaného zaúčtovaná prijatá suma 1.640.000,- Sk a žalobca by musel mať pokladničný doklad o prijatí tejto sumy. Spochybnenie existencie pôžičky vyplýva aj z rozpornej výpovede žalobcu a svedka A. H. a v konečnom dôsledku z čiastočného späťvzatia návrhu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v spojení s ust. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. , s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. , dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. Odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje a sa s nimi stotožňuje.

Odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd považuje za nedôvodné. Prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe takto vykonaného dokazovania ustálil správne skutkový stav veci, vec správne právne posúdil. Konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenú skutočnosť, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.8.2007 pôžičku v sume 1.640.000,- Sk.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v konaní postupoval v súlade s ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v súlade s ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní sporové konania, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočností, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť), je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tohto účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktoré by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnením dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní mal za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy mal možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií, na ktorých založil žalobca svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. , v spojení s ust. Trovy odvolacieho konania žalovaného ako úspešného účastníka v odvolacom konaní predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle a nasl. citovanej vyhlášky - 532, eur, režijný paušál 7, eur, % DPH).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.