Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16Csp-44-2021.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Furmanom, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., o zaplatenie 45.360,05 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1./ rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 4,67 % ročne zo sumy 43.805,97 eur od 29.8.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej v 1./ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť žalovaného v 2./ rade plniť uloženú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Up/446/2020-49 zo dňa 04.02.2021 a v rozsahu plnenia žalovaného v 2./ rade zaniká povinnosť žalovanej v 1./ rade plniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z upomínacieho konania v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.360,05 eur spolu s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že v zmysle Zmluvy o stavebnom sporení č. 4523206 9 03 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06.12.2016, na základe ktorej žalobca žalovaným poskytol medziúver vo výške 45.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 291,38 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvorili vklady na konto sporenia vo výške 93,75 eur; 4,67 % p. a. úrok za medziúver vo výške 175,13 eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 22,50 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Nakoľko žalovaní si svoju povinnosť neplnili, dňa 28.08.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (28.08.2018), predstavuje sumu vo výške 45.360,05 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 43 805,97 eur; z nezaplatených 4,67 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 45 000,00 eur do 28.08.2018 spolu vo výške 1 239,08 eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie spolu vo výške 315 eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz č. k. 41Up/446/2020 zo dňa 04.02.2021, ktorý voči žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2021 a voči žalovanej 1/ bol spor postúpený Okresnému súdu Poprad.
3. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá uviedla, že je toho názoru, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4523206 9 03 zo dňa 06.12.2016 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to konkrétne poistenie a poplatok za spracovanie úveru. Poukázala tiež na to, že žalobca si uplatnil
neprimerane vysoké úroky z istiny, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatnil úrok z istiny za celú dobu trvania úverového vzťahu. Okrem toho žiadala preveriť aj výšku úrokov z omeškania, teda či boli vypočítané v súlade s príslušnou právnou úpravou.
4. Okresný súd Poprad dňa 17.05.2022 rozhodol rozsudkom č. k. 16Csp/44/2021-114 tak, že :
,,I. Žalovaná v 1./ rade je p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi istinu vo výške 45.360,05 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 43.805,97 eur od 29.08.2018 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť žalovaného v 2./ rade plniť uloženú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Up/446/2020-49 zo dňa 04.02.2021 a v rozsahu plnenia žalovaného v 2./ rade zaniká povinnosť žalovanej v 1./ rade plniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom.
II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 1./ rade z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanej v 1./ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť žalovaného v 2./ rade plniť uloženú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Up/446/2020-49 zo dňa 04.02.2021 a v rozsahu plnenia žalovaného v 2./ rade zaniká povinnosť žalovanej v 1./ rade plniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom.“
5. Na základe odvolania žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku, Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 18Co/Csp/32/2022-136 zo dňa 24.01.2023 zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Zároveň určil, že úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zrušujúceho II. výroku vo vzťahu nároku žalobcu voči žalovaným na zmluvné úroky po zosplatnení. V tejto súvislosti však bude potrebné zároveň posudzovanú spotrebiteľskú zmluvu podrobiť dôslednej kontrole z hľadiska dodržania dosiaľ neposudzovaných zákonných podmienok podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., vrátane povinnosti žalobcu ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných (bonitu), ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi vysporiadať.
6. Po vrátení veci súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov v zmysle pokynov vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorý uviedol, že pri poskytovaní predmetného úveru postupoval riadne v súlade s platnými právnymi predpismi a podmienkami na poskytovanie úverov. Ďalej dôvodil, že schopnosť klienta splácať úver bola preskúmaná na základe predloženia podkladov ku skúmaniu príjmu dlžníka a spoludlžníka. Žalovaná 1/ predložila potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2015 vystaveného dňa 16.11.2016, spolu s kópiou daňového priznania za rok 2015, potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2015, potvrdeného Daňovým úradom Prešov dňa 03.03.2016, výpisom z účtu za obdobie 09-10/2016, potvrdenie o zaplatení platieb sociálneho poistenia - SVA, zmluvou o opatrovaní, dokladmi o mzde za obdobie 09-10-11/2016. Ďalej deklarovala príjem z opatrovania v Rakúsku, pričom podávala daňové priznanie na Slovensku a z toho daňového priznania žalobca vychádzal pri skúmaní príjmu a bonity. Žalovaný 2/ predložil potvrdenie o príjme zo dňa 21.11.2016 z firmy HO&PE FAMILY, s. r. o., spolu s pracovnou zmluvou zo dňa 28.04.2016 a výplatnými páskami za obdobie 08-09/2016. Údaje o príjme si žalobca preveril dopytom do Sociálnej poisťovne a táto uvedené údaje potvrdila. Žalobca si preveril údaje o žalovaných vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI, pričom mesačné splátky už poskytnutých úverov boli zahrnuté do výpočtu bonity klienta. V daných registroch bola preverená aj platobná disciplína žalovaných. Bonita žiadateľov bola ku dňu schválenia úveru postačujúca, a to po zohľadnení úverov, nákladov na plnoleté osoby, rezervy NBS, existujúcich záväzkov. Žalobca má za to, že si riadne splnil svoju povinnosť ohľadom skúmania bonity a postupoval s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o nárok na zmluvné úroky po vyhlásení splatnosti, žalobca má za to, že tento nárok je daný a to v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde NS SR, dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: ,,...neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.....Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.....dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru, že ,,....v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019, spis. zn. 27Csp/239/2017 - kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi riadne priznal.
7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.07.2023 na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaná 1/, predvolanie mali riadne doručené. Podľa § 180 CSP sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti.
8. Súd v rozsahu zrušenia opätovne vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 4523206 9 03, všeobecnými podmienkami stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.07.2018, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.08.2018, výpisom z účtu stavebného sporenia, predžalobnou výzvou zo dňa 28.09.2020 a dokladmi o skúmaní bonity.
9. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení zaoberal už v rozhodnutiach sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.02.2020, 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 2 Cdo 115/2019 zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 3 Cdo 1/2020 zo dňa 25.08.2020, sp. zn. 8 Cdo 135/2020 zo dňa 26.08.2020, sp. zn. 3 Cdo 35/2020 zo dňa 24.09.2020, sp. zn. 6 Cdo 56/2020 zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 2 Cdo 83/2020 zo dňa 29.10.2020, sp. zn. 7 Cdo 186/2020 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 4 Cdo 10/2021 zo dňa 25.02.2021 a napokon aj v R 5/2021 (sp. zn. 5Cdo/42/2020), v ktorých jednotne dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti zaplatil dlžník ako cenu peňazí.
12. V súvislosti s riešením otázky možného súbehu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania súd poukazuje na najnovšie právne závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora, z 10.06.2021 vo veci C-192/20, ktorý rozhodol tak, že: ,,S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa má smernica Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľná na vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu o úvere, nemôže byť povinný na základe ustanovení tejto zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia úveru platiť predajcovi alebo dodávateľovi bežné úroky za obdobie od rozhodnutia o tomto zosplatnení až do skutočného splatenia požičanej sumy, pokiaľ zaplatenie úrokov z omeškania a iných zmluvných pokút splatných podľa uvedenej zmluvy umožňuje kompenzáciu skutočnej škody, ktorú predajca alebo dodávateľ utrpel.“
13. So zreteľom na výsledky prejudiciálneho konania v danej veci odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie č. 5 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 1/2021 (sp. zn. 5Cdo/42/2020),
nezohľadňovalo výsledok prejudicálneho konania v tejto veci o nemožnosti kumulácie úrokov s úrokmi z omeškania. Vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ pokiaľ právna úprava v ustanovení § 519 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi požadovať náhradu škody, tak v zásade po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľ nemá právo na dohodnutý úrok z istiny. Inak povedané, po defaulte úveru zo strany veriteľa kumulácia dohodnutého úroku s úrokom z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka je vylúčená.
14. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný.
15. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
16. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora teda vyplýva, že ochrana zavedená smernicou je založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne (išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ).
17. Vzhľadom k uvedenému, najmä pokynov odvolacieho súdu, súd v prvom rade podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva - dodržania dosiaľ neposudzovaných zákonných podmienok podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom dospel k záveru, že tieto podmienky boli dodržané. Predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, takisto bola preukázaná odborná starostlivosť žalobcu v skúmaní bonity žalovanej 1/, ktorý predložil potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2015 vystaveného dňa 16.11.2016, spolu s kópiou daňového priznania za rok 2015, potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2015, potvrdeného Daňovým úradom Prešov dňa 03.03.2016, výpisom z účtu za obdobie 09-10/2016, potvrdenie o zaplatení platieb sociálneho poistenia
- SVA, zmluvou o opatrovaní, dokladmi o mzde za obdobie 09-10-11/2016 a príjem z opatrovania v Rakúsku. Údaje o príjme si žalobca preveril dopytom do Sociálnej poisťovne a táto uvedené údaje potvrdila. Žalobca si preveril údaje o žalovaných tiež vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI, pričom mesačné splátky už poskytnutých úverov boli zahrnuté do výpočtu bonity klienta. V daných registroch bola preverená aj platobná disciplína.
18. Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca dodržal zákonné podmienky podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a že v zmysle judikatúry mu patrí aj úrok za úver po splatnosti, súd priznal tento úrok vo výške 4,67 % p. a. zo sumy 43 805,97 EUR od 29.08.2018 do zaplatenia.
19. O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol úspešnou stranou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.