Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-26C/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E. – F., zastúpený ALENA ZADÁKOVÁ & spol., advokátska kancelária IČO: 17 072 760, so sídlom Košice, Kováčska č. 32, proti žalovanému: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., J. D. X o zaplatenie 15.500,- € s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 3.000,- € zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17.7.2020, predtým na upomínacie konanie na Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz v znení „I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.500 EUR a úroky z omeškania:

- zo sumy 66.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 21.5.2011 do 10.9.2013

- zo sumy 51.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 11.9.2013 do 7.1.2014

- zo sumy 41.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 8.1.2014 do 7.4.2015

- zo sumy 36.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 8.4.2015 do 21.3.2016

- zo sumy 33.500 EUR vo výške 9 % p. a. od 22.3.2016 do 10.5.2016

- zo sumy 31.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 11.5.2016 do 25.7.2016

- zo sumy 29.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 26.7.2016 do 9.2.2017

- zo sumy 27.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 10.2.2017 do 5.6.2017

- zo sumy 24.500 EUR vo výške 9 % p. a. od 6.6.2017 do 16.10.2017

- zo sumy 22.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 17.10.2017 do 22.2.2018

- zo sumy 20.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 23.2.2018 do 19.3.2018

- zo sumy 18.000 EUR vo výške 9 % p. a. od 20.3.2018 do 17.12.2018

- zo sumy 15.500 EUR vo výške 9 % p. a. od 18.12.2018 do zaplatenia

zmluvnú pokutu:

- zo sumy 66.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 21.5.2011 do 10.9.2013

- zo sumy 51.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 11.9.2013 do 7.1.2014

- zo sumy 41.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 8.1.2014 do 7.4.2015

- zo sumy 36.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 8.4.2015 do 21.3.2016

- zo sumy 33.500 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 22.3.2016 do 10.5.2016

- zo sumy 31.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 11.5.2016 do 25.7.2016

- zo sumy 29.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 26.7.2016 do 9.2.2017

- zo sumy 27.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 10.2.2017 do 5.6.2017

- zo sumy 24.500 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 6.6.2017 do 16.10.2017

- zo sumy 22.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 17.10.2017 do 22.2.2018

- zo sumy 20.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 23.2.2018 do 19.3.2018

- zo sumy 18.000 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 20.3.2018 do 17.12.2018

- zo sumy 15.500 EUR vo výške 2,5 % za každých aj začatých tridsať dní od 18.12.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Zmluvy o bezúročnej pôžičke peňazí zo dňa 20.5.2010 bola žalobcom žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 66 000,- €, ktorú mal žalovaný uhradiť do 20.5.2011. Táto zmluvná povinnosť nebola doposiaľ plne splnená. Záväzok bol zabezpečený zmenkou podpísanou žalovaným s dátumom splatnosti 20.5.2011. Majiteľom zmenky je žalobca. Sporové strany medzi sebou intenzívne komunikovali, vrátane mailovej, telefonickej a sms komunikácie, v zmysle ktorej vyzýval žalobca žalovaného na úhradu pôžičky. Žalovaný povinnosť vrátiť pôžičku realizoval postupne so značným omeškaním a do podania žaloby realizoval nasledovné splátky:

• 11.9.2013 - 15.000 EUR • 8.1.2014 - 10.000 EUR • 8.4.2015 - 5.000 EUR • 22.3.2016 - 2.500 EUR • 11.5.2016 - 2.500 EUR • 26.7.2016 - 2.000 EUR • 10.2.2017 - 2.000 EUR • 6.6.2017 - 2.500 EUR • 17.10.2017 - 2.500 EUR • 23.2.2018 - 2.000 EUR • 20.3.2018 - 2.000 EUR • 18.12.2018 - 2.500 EUR SPOLU = 50.500 EUR

Ku dňu podania žaloby dlžná suma predstavuje 15.500,- €, pričom žalovaný nereagoval ani na predžalobnú výzvu. K pohľadávke si žalobca uplatňuje úroky z omeškania v zmysle vykonávacieho predpisu Nariadenia vlády SR č. ako aj zmluvnú pokutu, ktorou bol záväzok zabezpečený. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 2,5 % z pôžičky, za každých aj začatých 30 dní od omeškania s vrátením pôžičky do úplného vrátenia pôžičky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 5.5.2020 platobný rozkaz sp. zn. zhodný s petitom žaloby.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu je premlčaný, preto vznáša námietku premlčania. Vzhľadom na splatnosť pôžičky dňa 20.5.2011 začala dňa 21.5.2011 plynúť premlčacia doba a dlh sa premlčal dňa 21.5.2014.

4. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k podanému odporu, v ktorom uviedol, že námietku premlčania nepovažuje za právne účinnú z dôvodov: jednak z dôvodu aplikácie , teda uplatnenú v rozpore so zákazom zneužitia práva a tiež z dôvodu osobitnej dohody o spôsobe splácania dlhu uzavretej medzi zmluvnými stranami. K rozhodujúcim skutkovým okolnostiam pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala rozsiahla mailová komunikácia a sms komunikácia v rámci ktorej si dohadovali spôsob vrátenia pôžičky. Žalovaný nerozporoval vrátenie požičanej sumy. Vždy dával prísľub na úhradu, ktorý väčšinou nedodržal. Uvedené vyplýva aj z sms a mailovej komunikácie. Žalobca v podaní ďalej prepisuje komunikáciu medzi stranami od roku 2017 do roku 2019. Z predloženej dokumentácie a komunikácie z pohľadu žalobcu vyplývajú podstatné skutočnosti pre posúdenie veci samej. Jednak to, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o spôsobe splácania dlhu, kedy žalobca trval na úhrade istiny a žalovanému umožnil, aby platil istinu v čiastkových splátkach, pričom táto dohoda bola zo žalovaného strany opakovane porušená. Druhou podstatnou skutočnosťou je to, že žalovaný žalobcu utvrdzoval v tom,

aby bol trpezlivý a aby neuskutočňoval právne kroky. Podľa žalobcu je z predložených dôkazov zrejmé, že strany uzatvorili ústnu dohodu, ktorú je možné kvalifikovať ako kumulatívnu nováciu v zmysle ustanovenia . Predmetom kumulatívnej novácie je dohoda o spôsobe úhrady, kedy v prípade úhrady istiny žalobca neapeloval na úhradu príslušenstva istiny a vymáhanie pohľadávky, keďže na jej vymáhanie v zmysle dohody nebol žalobca oprávnený. Za posledný termín možného postupného splácania dlhu možno považovať deň 3.2.2020, ktorý bol ústne dohodnutý na poslednom stretnutí dňa 13.1.2020. V zmysle uvedeného tak nedošlo k premlčaniu pohľadávky. Ďalej žalobca pre kompletnosť úvahy poukazuje na skutočnosť, že nevylučuje oddelenie omeškania od premlčania, teda možnosť výkonu práva. Práve uvedené je aj podstatou úpravy vzájomných práv žalobcu a žalovaného. Žalovaný bol v zmysle pôvodnej lehoty uvedenej v zmluve stále v omeškaní, avšak z dôvodu dohody o vylúčení uplatnenia na súde nezačala plynúť lehota na premlčanie. Takéto vylúčenie možnosti výkonu v zmysle dohody nie je v rozpore so zákonom, keďže sa nejedná o trvalé a dočasné vylúčenie. Premlčacia lehota sa uzatvorením ústnej dohody prerušila a začala odznova plynúť 4.2.2020. Z pohľadu žalobcu vo vzťahu k potrebe písomnej formy sa nejedná o potrebu pôvodného záväzku, ale o dojednanie nových ustanovení popri pôvodnom záväzku, teda potreba písomnej formy nie je zákonom určená. Ďalej žalobca argumentuje zákazom zneužitia práva s odkazom na dobré mravy, kde obsah daného pojmu nie je zákonom presne vymedzený, keďže je ho potrebné vykladať osobitne. Žalobca cituje z rozhodnutí súdov napr. nález ÚS SR sp. zn. , resp. rozhodnutie NS SR sp. zn. , či rozhodnutie NS ČR sp. zn. atď. Inštitút zákazu zneužitia práva je možné aplikovať na námietku premlčania a je potrebné ho aplikovať výnimočne, vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti sporu. Za rozpor s dobrými mravmi je potrebné považovať aj vytváranie dojmu splnenia dlhu a následné uplatnenie námietky premlčania. Žalobca navrhol, aby námietku premlčania posúdil súd ako formu zneužitia subjektívneho práva z nasledujúcich dôvodov:

- žalovaný opakovane ubezpečoval žalobcu, teda vytváral u neho dojem, že svoj dlh splní, pričom toto svoje konanie zosilňoval tým, že niekedy uskutočnil aj čiastkovú úhradu dlhu,

- žalovaný je, bol, ešte v roku 2019 advokátom žalobcu, teda vytvoril dojem dôveryhodnosti u žalobcu, že jeho pohľadávka bez ohľadu na znenie zmluvy o pôžičke uhradená bude, pričom mu v predžalobnej výzve vypovedal plnomocenstvo advokáta a v rámci odporu vzniesol námietku premlčania,

- žalovaný viazal úhradu svojho dlhu na podnikateľské aktivity a pred žalobcom sa prezentoval ako nemajetný a opakovane odkladal úhradu z dôvodu, že „už mu majú prísť prostriedky od protistrany, keďže rieši podnikateľský zámer“,

- žalovaný vždy prisľúbil stretnutie, ktoré posúval, nakoniec zrušil, čím opakovane vytváral dojem hodnovernosti a záujmu reálne dlh splatiť,

- žalovaný získal pôžičku od žalobcu potom, čo sa mu ten ako klient zveril o právnych problémoch, ktoré mal z dôvodu požičania veľkého obnosu peňazí. Žalovaný tieto vedomosti využíval a vedel ako žalobca postupuje pri výkone svojich práv z čoho mohol usúdiť, že žalobca požičia peniaze aj jemu a pri jej úhrade nebude dôrazný. Všetky informácie, ktoré žalovaný získal z rozprávaní žalobcu vyplývajú z advokátskeho tajomstva, ktoré žalovaný použil ako fyzická osoba na svoj prospech,

- žalobca svoj nárok neuplatnil na súde výlučne preto, že bol u neho vytváraný dojem, že dlh uhradený bude, pričom úhradu opakovane urgoval, načo dostal „ďakovnú odpoveď za trpezlivosť“ a občasné čiastkové úhrady. Žalobca zotrval na uplatnenom nároku.

5. Žalovaný doručil súdu dňa 16.9.2020 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že o výzve na mimosúdne vysporiadanie záväzku zo dňa 20.5.2020 právnou zástupkyňou žalobcu JUDr. Alenou Zadákovou sa dozvedel až 29.5.2020 spolu s doručeným platobným rozkazom, ktorá tvorila prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetnú výzvu neprevzal osobne, táto bola dňa 27.2.2020 doručená advokátskej kancelárii a prevzatá kolegyňou žalovaného, ktorá to omylom založila do klientskeho spisu žalobcu. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu považuje žalovaný za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko žalobcovi je od roku 2014 zrejmé, že sa jedná o premlčaný dlh, nakoľko bol to dohodnutý spôsob finančného vysporiadania, ktorý sa realizoval v roku 2018, nakoľko žalobcu zastupoval v niekoľkých právnych veciach. Pri všetkých čiastkových platbách po 21.5.2014 išlo o zaplatenie časti premlčaného dlhu, pričom žalobca opomenul uviesť platbu zo dňa 7.9.2018 vo výške 3.000,- € vloženú na účet žalobcu. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, čo si mal uvedomovať aj žalobca. S týmto spôsobom súhlasil, pretože medzi stranami bola dohoda s ohľadom na existenciu zastupovania žalobcu vo viacerých právnych veciach. Žalovaný sa domnieva, že zmena prístupu zo strany žalobcu nastala len s ohľadom na rozdielne názory a smerovanie jeho zastupovania žalovaným v právnej veci proti K. L., čo bolo jedným z dôvodov vypovedania plných mocí v tejto veci zo

strany žalovaného. Po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany žalobcu došlo ku strate dôvery žalobcu voči žalovanému. Navrhol žalobu zamietnuť.

6. Podaním doručeným súdu dňa 20.8.2021 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.000,- € dňa 7.9.2018. Žalobca po preverení úhrad súhlasil s tvrdením o tejto úhrade a v nadväznosti na to upravil aj petit žaloby.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, Zmluvou o bezúročnej pôžičke peňazí uzavretou medzi sporovými stranami dňa 20.5.2010, Výzvou na mimosúdne vysporiadanie záväzku adresovanou žalovanému zo dňa 20.2.2020 vrátane doručenky, Zmenkou z 20.5.2011, oboznámením sa s mailovou komunikáciou a sms komunikáciou strán sporu, písomnými stanoviskami sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

8. Žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka uzavreli dňa 20.5.2010 Zmluvu o bezúročnej pôžičke peňazí, uzavretú v súlade s a nasl. , predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 66.000,-€ žalobcom ako veriteľom, žalovanému ako dlžníkovi a povinnosť dlžníka túto pôžičku vrátiť riadne a včas za podmienok zmluvne dohodnutých. Podľa čl. IV Zmluvy dlžník podpisom tejto zmluvy vyhlásil, že potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 13.200,- €, pričom o odovzdaní a prevzatí pôžičky v tejto výške si strany vyhotovili príjmové a výdavkové doklady. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že dňom podpisu zmluvy poukáže časť pôžičky 52.800,- € veriteľ na účet dlžníka. Dlžník sa zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku vo výške 66.000,- € do jedného roka odo dňa podpísania zmluvy, t.j. do 20.5.2011 buď k rukám veriteľa alebo na účet veriteľa. V bode VIII Zmluvy sú dohodnuté sankcie, pre prípad omeškania dlžníka s vrátením pôžičky sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 2,5 % z pôžičky za každých aj začatých 30 dní odo dňa, keď sa dostal do omeškania, počas ktorých je v omeškaní s vrátením pôžičky až do úplného vrátenia pôžičky. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty vo výške 2,5 % z pôžičky sa znižuje o prípadné čiastkové úhrady pôžičky dlžníkom. V záverečných ustanovenia v bode IX sa uvádza, že vzťahy neupravené v zmluve sa spravujú príslušnými ustanoveniami . Ďalej zmluvné strany vyhlásili, že neexistujú žiadne vedľajšie písomné ani ústne dohody a táto zmluva vytvára kompletne právny úkon medzi účastníkmi tejto zmluvy vzhľadom k predmetu zmluvy. Túto zmluvu možno meniť a dopĺňať len písomne na základe dohody jej účastníkov vyhotovenej vo forme datovaného a číslovaného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami.

9. Žalobca predložil súdu zmenku datovanú dňa 20.5.2010 ako zmenku „bez protestu“ vystavenú žalovaným v prospech žalobcu s tým, že zmenku zaplatí do 20.5.2011.

10. Výzvou zo dňa 20.2.2020 spracovanou právnou zástupkyňou žalobcu bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vyčíslenej na istine 15.500,- €, na úrokoch z omeškania ku dňu 20.2.2020 vo výške 30.432,18,- €. Žalovanému bola poskytnutá lehota na odpoveď 7 dní. Zásielka žalovanému bola doručená 27.2.2020.

11. Po späťvzatí žaloby v časti o sumu 3.000,- € nebola výška dlžnej sumy medzi stranami sporná, tak v časti istiny ako aj v časti príslušenstva.

12. Strana žalobcu predložila súdu komunikáciu medzi stranami prostredníctvom mailu a sms správ. Prvý mail je zo 17.5.2010 a žalovaný žalobcovi oznamuje zaslanie návrhu zmluvy o pôžičke so zabezpečením vyhotovenia vlastnej zmenky. Z predloženej sms komunikácie v období od 10.10.2017 do roku 2019 vyplývajú predovšetkým urgencie žalobcu k žalovanému v súvislosti s úhradou nezaplatenej pôžičky a argumenty žalovaného, prečo sa mu nepodarilo realizovať platbu. Pravdou je, že žalovaný ubezpečoval žalobcu, že dlh uhradí.

13. V konaní vypočutý žalobca uviedol, že žalovaného mu odporúčal jeho známy niekedy v roku 2006 v čase, keď mal záujem o kúpu rodinného domu. Žalovaného vnímal ako slušného a sympatického človeka. Opätovne sa stretli v roku 2011, keď ho žalovaný oslovil, že má dobrú možnosť investície do nehnuteľnosti a požiadal žalobcu o pôžičku (keďže pôžička bola uzavretá v roku 2010, údaj vo výpovedi žalobcu je zrejmé chybný, poznámka súdu). V tom čase bol žalovaný žalobcom vnímaný ako korektný a slušný človek. Investičné aktivity žalovaného sa týkali pozemkov v Košiciach, v Belži, malo sa jednať o odkúpenie poľnohospodárskej ornej pôdy, jej následné vyňatie a prekvalifikáciu na

stavebné pozemky, pričom investícia by sa žalovanému rýchlo vrátila. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety a uzavreli v máji roku 2010 zmluvu. Časť sumy bola poskytnutá v hotovosti a zvyšok na účet. Jedná sa o zmluvu medzi fyzickými osobami, ktorú spracoval žalovaný. Žalobca sa po oboznámení so zmluvou rozhodol motivačne zakomponovať do zmluvy zmluvnú pokutu, aby bol žalovaný motivovaný peniaze vrátiť. Žalovaný s tým nemal problém, mal uviesť, že by súhlasil aj s 50 % zmluvnou pokutou, no žalobcovi sa javila byť primeraná 2,5 % mesačne. Podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaného pýtal na konečný termín ukončenia vrátenia pôžičky, na čo mu mal žalovaný odpovedať, že zmluva bude platiť, dokedy nevráti istinu. Žalovaný mu však do roka istinu nevrátil. Počas toho roka to žalobca neriešil, asi po 3 roku volal žalovanému, no ten ho stále ukľudňoval celé tie roky, že trochu to trvá kvôli zmene kvalifikácie pozemku. Žalobca bol v roku 2012 alebo 2013 celkom dosť nervózny, ale žalovaný ho stále ubezpečoval , že to uhradí. Neskôr pribúdali argumenty o reštrukturalizácii veľkých podnikov ako Matoni, Kláštorná, Vojenský opravárenský podnik Moldava, tak sa žalobca trochu ukľudnil, keď mu žalovaný vrátil 15.000,-€ a v roku 2014 10.000,- €, čo bola akceptovateľná splátka. Žalobca teda rešpektoval argumenty žalovaného, ktorými stále dôvodil, že sú to procesy, že sa uskutočňujú jednania. V roku 2016 a 2017 sa žalovaný začal žalobcovi účelovo vyhýbať a sústavne odkladať osobne stretnutia z rôznych dôvodov. Veľmi často býval chorý. Podľa žalobcu je to asi najchorľavejší advokát v Košiciach. Ohľadom dlžnej sumy však žalovaný nič nerozporoval. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný mu tvrdil, že zmluva stále beží a on mu veril. Údajne, keď sa na to žalovaného pýtal, ten mu mal povedať, že majú dodatok, o čom však žalobca nič nevedel, tak ho vyzval, nech ho korektne informuje. Žalovaný mal zavolať advokátskeho koncipienta a toho sa pýtal na platnosť spornej zmluvy, keďže mal mať takú vedomosť, že strany uzavreli dodatok. Ešte v roku 2020 žalovaný ubezpečovať žalobcu, že uhradí celú istinu. Žalobca v snahe usporiadať ich vzájomné vzťahy vyzval žalovaného na predloženie súpisu právnych úkonov s vyčíslením trov, čo žalovaný aj urobil. Žalobca preto aj navrhoval vysporiadanie ich vzájomných záväzkov so zohľadnením právnych úkonov vo veci uskutočnených a bol pripravený, že ak je záväzok žalovaného voči žalobcovi vyšší, tak mu ho uhradí, no rovnako to očakával aj od žalovaného. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný ho nikdy neinformoval o tom, že by zmluva mala byť neplatná. Tvrdil mu, že beží ďalej a nikdy dlh nespochybňoval.

14. Žalobca v zastúpení právnou zástupkyňou doručil súdu dňa 28.7.2022 podanie, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania a jej rozporu s dobrými mravmi z dôvodu zneužitia práva poukázal aj na vyjadrenia všeobecne uznávaných osobností v oblasti občianskeho práva ako akademik Knapp „Skúsenosti ukázali, že právo sa dá zneužiť, tzn. vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme niekoho iného, ako aj ..... zneužitím práva je správanie sa zdanlivo dovolené, ktorým má byť výsledok nedovolený“ alebo Ovečková uvádza „Výkon subjektívneho práva vrátane práva námietky premlčania, ktorý je proti záujmom spoločnosti alebo oprávneným / právom chráneným / záujmom spoluobčanov, je zneužitím práva. Uplatnenie takéhoto práva je preto protiprávnym úkonom, ktorému povolaný orgán nevyhovie. Zneužitie práva je subjektívnou kategóriou, je podmienené úmyselným konaním toho, ktorý právo zneužil“ (Ovečková: Premlčanie v obchodnom práve). Ďalej poukazuje žalobca na právny názor ústavného sudcu H. K. „Ak je premlčanie záväzku drakonické, sudca by nemal na takéto premlčanie prihliadať a mal by odmietnuť námietku, ktorá naň upozorňuje. Tento názor je možné odôvodniť princípom proporcionality, keď sudca v poslednom kroku vyvažuje na jednej strane hodnotu právnej istoty a na druhej strane istotu vlastníckeho práva“. Záverom cituje profesora Vojčíka „Nemožno priznať ochranu takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu, ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo všeobecnosti nemožno považovať za korektné“. Podľa žalobcu, zo strany žalovaného sa za pomerne dlhú 10 ročnú lehotu ich vzťahu dlžník veriteľ, ale aj klient a advokát jednalo o úmyselné poškodzovanie práv veriteľa v snahe zúžiť vymáhateľnosť záväzku, preto výkonu práva by súd nemal poskytnúť ochranu. Žalobca ďalej poukázal na to, že v roku 2011 sa stal žalovaný advokátom žalobcu v pomerne závažnej veci a ich vzťah bolo potrebné považovať za vzťah advokát a klient založený na dôvere, čím žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že žalovaný sa ako advokát zachová a nedopustí premlčanie pohľadávky. Žalobca poukázal na prevzatie plnej moci na zastupovanie žalovaným ako advokátom istej právnej veci dňa 20.7.2011, ktoré trvalo až do vypovedania plných moci dňa 4.3.2020. Žalobca ďalej poukazuje ako žalovaný nepostupoval ako advokát, keď so žalobcom nespísal dohodu o poskytovaní právnej pomoci a neinformoval o tom, ako bude právne služby fakturovať a napriek tomu si vyčíslil odmenu na 45.999,26,- € podaním zo dňa 15.2.2018 a 2.3.2020. Žalobca túto výšku rozporoval. Žalobca vo vyjadrení spochybňuje postupy žalovaného ako advokáta, tieto však nie sú predmetom súdneho konania. Žalobca ďalej súdu navrhol, aby vyhodnotil podľa obsahu sms

a mailovej komunikácie, z ktorej vyplýva, že medzi zmluvnými stranami a zároveň stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o spôsobe splácania dlhu, keď žalovaný zo súhlasom žalobcu platil istinu v čiastkových nepravidelných splátkach. Tiež z písomných dôkazov možno ustáliť, že prejav žalovaného je jasným písomným prejavom uznania dlhu, čo by znamenalo predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov. Ak by napriek tomu súd dospel k názoru, že námietka premlčania je dôvodná, navrhuje žalobca konanie žalovaného subsumovať podľa ustanovenia o náhrade škody úmyselným konaním. Poukazuje na znenie ustanovenia a .

15. Žalobca súdu predložil listinu označenú ako „Výpoveď plnomocenstva“ adresovanú advokátskou kanceláriou JUDr. Milana Okajčeka pre žalobcu zo dňa 4.3.2020 z dôvodu straty nevyhnutnej dôvery medzi klientom a advokátom pre nespokojnosť klienta so zastupovaním vo veci o vymoženie pohľadávky vo výške 234.090,- € s prísl.

16. Žalobca predložil súdu zoznam odovzdaného spisového materiálu.

17. Žalobca predložil súdu potvrdenie o prerokovaní právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou JUDr. Milana Okajčeka pre klienta A. B. C. zo dňa 10.9.2013, 28.4.2014, 19.8.2014, 6.11.2014, 19.11.2014, 25.3.2015, 23.6.2015, 22.9.2015.

18. Žalobca predložil súdu doručenie vyčíslenia trov právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou JUDr. Milana Okajčeka pre Ing. Lóranta Tilla.

19. Žalovaný sa z neúčasti na súdnom pojednávaní opakovane ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov a súd ho opakovane upovedomoval, že v prípade ak sa mu zdravotný stav v deň súdneho pojednávania zhorší, súd bude žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť v zmysle ustanovenia . Pred ostatným pojednávaním uskutočneným dňa 15.5.2023, keď súd oznámil žalovanému, že neakceptuje jeho opakovanú žiadosť o odročenie súdneho pojednávania zo zdravotných dôvodov dňa 15.5.2023, teda v deň súdneho pojednávania doručené žalovaným (podanie podané osobne), kde žalovaný namietal, že nebola dodržaná lehota na pojednávanie, keďže o skutočnosti, že termín pojednávania bol vytýčený na 15.5.2023 sa žalovaný dozvedel až v deň zdravotnej kontroly 12.5.2023, keďže poštu prebral jeho zamestnanec a tento mu to oznámil až 12.5.2023. Ďalej žalovaný rozsiahlo argumentuje, prečo by mal súd žiadosť o ospravedlnenie akceptovať a zároveň nerozhodnúť kontumačným rozsudkom. Posledná veta uvedeného podania znie takto „V prípade, že súd nebude mať za to, že zamietne žalobu v celom rozsahu a zaviaže žalobcu na úhradu všetkých trov, tak si uplatňujem započítaciu námietku resp. vzájomný nárok v tejto súvislosti podávam aj návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.“

20. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa (1)Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (2)Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

22. Podľa , (1)Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. (2)Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

23. Podľa (1)Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (2)Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

24. Podľa pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby na veriteľa (ďalej „“), ak to osobitný zákon nevylučuje.

25. Podľa , (1)Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2)Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

26. Podľa , (1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2)Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

30. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

31. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

31. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. V konaní po vykonanom dokazovaní nebolo sporné, že stany uzavreli dňa 20.5.2010 Zmluvu o bezúročnej pôžičke peňazí v súlade s ustanovením a nasl. . Zmluvou si strany vzájomne vymedzili podmienky poskytnutia peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, dohodli termín splatnosti a sankciu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením pôžičky v podobe zmluvnej pokuty vo výške 2,5 % z pôžičky za každých aj začatých 30 dní omeškania dlžníka. V záverečných ustanoveniach sa strany dohodli, že Zmluvu možno meniť a dopĺňať len písomne na základe dohody jej účastníkov vyhotovenej vo forme datovaného a číslovaného Dodatku, podpísaného oboma zmluvnými stranami. Ďalej v konaní nebolo sporné, že dlžník do podania žaloby neuhradil pôžičku v plnej výške, do podania žaloby uhradil sumu 50.500,- € + 3.000,- €, na ktoré dlžník upozornil a žalobca po preverení akceptoval. Dlžná suma je vo výške 12.500,- € a žalobca si uplatnil tiež úroky z omeškania ako aj zmluvnú pokutu. Žalovaný voči uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania. Nakoľko termín splatnosti pôžičky bol dohodnutý do 20.5.2011, začala premlčacia lehota plynúť odo dňa 21.5.2011 a uplynula 21.5.2014. Je teda faktom, že žalobca podal žalobu až po uplynutí premlčacej lehoty a to dňa 6.4.2020 na Okresný súd Banská Bystrica (dňa 17.7.2020 na Okresný súd Košice II). Žalobca spochybnil vznesenú námietku premlčania predovšetkým z dôvodu aplikácie , teda uplatnenú v rozpore so zákazom zneužitia práva a tiež z dôvodu osobitnej dohody o spôsobe splácania dlhu uzavretej medzi zmluvnými stranami. Táto dohoda má vyplývať z rozsiahlej emailovej a sms komunikácie medzi stranami, v zmysle ktorej si dohadovali spôsob vrátenia pôžičky. Žalobca tiež uviedol, že túto ústnu dohodu je možné kvalifikovať ako kumulatívnu nováciu v zmysle ustanovenia . Kumulatívna novácia predstavuje dohodu strán, ktorou strany môžu dosiahnuť zmenu záväzku uzavretím dohody o dojednaní nového záväzku, ktorý sa dotýka predmetu alebo obsahu pôvodného záväzku, ale obstojí popri pôvodnom záväzku, prípadne vedľa časti pôvodného záväzku. Ustanovenie výslovne hovorí o záväzku, ktorý je dohodou novo zakladaný, a o záväzku doterajšom, inak povedané, citované ustanovenie upravuje vzťah záväzku, ktorý už existuje a záväzku, ktorý je určitou dohodou novo zakladaný. Spôsobom zmeny záväzku sa

kumulatívna novácia odlišuje od privatívnej novácie. Odlíšenie oboch právnych inštitútov má veľký význam prejavujúci sa v počítaní lehôt, resp. v určení okamihu rozhodného pre počítanie času (v danom prípade premlčanie). V prípade kumulatívnej novácie sú spravidla rozhodné lehoty, ktoré sa týkajú pôvodne dojednaného záväzku, naproti tomu v prípade privatívnej novácie sa lehoty viažu k záväzku, ktorý vznikol v dôsledku uzatvorenia dohody o privátnej novácii a to napriek tomu, že táto odvodzuje svoj obsah od pôvodnej zmluvy. Podľa názoru súdu tvrdenia žalobcu o kumulatívnej novácii pôvodného záväzku nezodpovedajú skutkovým zisteniam a ani tvrdeniam samotného žalobcu v konaní. Tvrdenia žalobcu ako také, boli žalovaným popreté s uvedením, že sú nepravdivé a zavádzajúce a žalobcovi je od roku 2014 zrejmé, že sa jedná o premlčaný dlh. Poukázal na vzájomné dohody medzi stranami vzťahujúce sa k zastupovaniu žalovaného ako advokáta, žalobcu ako klienta, v iných právnych sporoch. Komunikáciu medzi stranami či už v sms alebo mailovej forme nie je možné podľa názoru súdu považovať za kumulatívnu nováciu záväzku, resp. za relevantnú ústnu dohodu o spôsobe splácania dlhu. Podstatným je predovšetkým dohoda zmluvných / sporových strán v Zmluve o bezúročnej pôžičke peňazí zo dňa 20.5.2010, kde zmluvné strany výslovne prehlásili, že zmluvu možno meniť a dopĺňať len písomne, na základe dohody jej účastníkov vyhotovenej vo forme datovaného a číslovaného dodatku, podpísaného oboma zmluvnými stranami. H., resp. sms komunikácia nespĺňa požiadavku zmluvne vymienenú oboma stranami. Navyše, pre neurčitosť by nebolo možné ustáliť o akú dohodu medzi stranami vlastne išlo. Súd sa teta nestotožnil s argumentom strany žalobcu, že strany si upravili pôvodný záväzok spôsobom tzv. kumulatívnej novácie v zmysle ustanovenia . Z mailovej komunikácie nie je možné dospieť ani k záveru, že zo strany žalovaného došlo k prejaveniu uznania dlhu. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu podľa je zabezpečovacím inštitútom, ktorého podstatou je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Dohoda o uznaní dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Účastníkmi dohody sú dlžník a veriteľ už existujúceho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého uznávaný dlh vznikol. Uznanie dlhu na svoju platnosť vyžaduje existenciu platného záväzku dlžníka a uzavretie zmluvy o uznaní dlhu. Z uznávacieho prejavu musí nepochybne vyplývať, akého dlhu sa uznanie týka a v čom dlh skutkovo spočíva. Súdu nebol predložený listinný dôkaz obsahujúci uznávací prejav žalovaného ako dlžníka s podstatnými náležitosťami tak, ako bolo uvedené. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že ani mailová komunikácia a ani sms komunikácia nie je spôsobilou listinou majúcou atribúty dohody zmluvných strán o uznaní dlhu / záväzku.

33. Ďalej sa súd zaoberal argumentáciou strany žalobcu o aplikácii ustanovenia vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným uplatnenou v rozpore so zákazom zneužitia práva. V konaní nebolo sporné, že Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 20.5.2020 ako Zmluva o bezúročnej pôžičke peňazí obsahovala dohodu zmluvných strán na splatnosti pôžičky do jedného roka odo dňa podpísania zmluvy t.j. do 20.5.2011. Ako to už súd konštatoval, dňa 21.5.2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 21.5.2014. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Vznesenie námietky premlčania v zásade predstavuje výkon práva v súlade so zákonom, pretože inštitút premlčania je zákonným inštitútom, ktorý priespieva k právnej istote právnych vzťahov a je aplikovateľný voči ktorémukoľvek právu podliehajúcemu premlčaniu. Nie je však vylúčené, aby aj taký výkon práva, ktorý je v súlade so zákonom, predstavoval konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíva právnu ochranu. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkov v občianskom súdnom konaní (strán sporu v sporovom konaní), ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor iného účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, keď druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Postup súdu podľa má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby

nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu, tzv. šikanózny výkon práva. V prípade odopretia práva vzniesť námietku premlčania ide o natoľko významný zásah do právnej istoty strany, ktorá námietku premlčania vzniesla, že okolnosti, za ktorých bola vznesená prekročili rámec dobrých mravov natoľko intenzívne, že tento zásah možno považovať za odôvodnený. Použitie korektívu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania je tak možný len vo výnimočných, ojedinelých prípadoch a predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia väzby medzi normami písaného práva a základnými morálnymi hodnotami v spoločnosti. Vo všeobecnosti, pokiaľ je v konaní vznesená námietka premlčania, konajúci súd prednostne posudzuje jej dôvodnosť vzhľadom k tomu, že takýto postup vedie k rýchlemu a efektívnemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov, čím napĺňa princíp hospodárnosti konania. V danom prípade sa súd nestotožňuje s argumentáciou strany žalobcu, že námietka premlčania žalovaným bola zneužitím práva a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca pomenuváva dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že námietka premlčania má byť posúdená ako zneužitie subjektívneho práva z dôvodu, že žalovaný mal žalobcu opakovane ubezpečovať a vytvárať u neho dojem, že svoj dlh splní, čo umocňoval aj tým, že niekedy uskutočnil aj čiastkovú úhradu dlhu. Súd v uvedenom nevzhliadol konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, nie je raritným také správanie dlžníka, ktorým ubezpečuje veriteľa o tom, že svoju povinnosť splní a občas realizuje aj čiastkové úhrady dlhu. Ani argument, že žalovaný bol ešte v roku 2019 advokátom žalobcu, čím vytváral dojem dôveryhodnosti o uhradení dlhu bez ohľadu na znenie zmluvy a potom mu vypovedal plnomocenstvo nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Tu súd poukazuje na to, že žalobca vystavil žalovanému plnomocenstvo na zastupovanie žalovaným ako advokátom dňa 20.7.2011, teda v čase, keď žalovanému uplynula lehota na splatnosť pôžičky. Je preto otázne, ako mohol žalovaný u žalobcu vzbudiť dojem dôveryhodnosti, keď už v tom čase bol dlžníkom v omeškaní. Ani tvrdenie, že žalovaný viazal úhradu dlhu na podnikateľské aktivity a prezentoval sa ako nemajetný nie je argumentom na vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak ani správanie žalovaného, ktorý vždy prisľúbil stretnutie, ktoré posúval a nakoniec zrušil, čo malo by byť správaním, ktoré u žalobcu vytváralo dojem hodnovernosti a záujmu reálne dlh splatiť. Až prekvapivo vyznieva tvrdenie žalobcu, že sa žalovanému ako klient zveril o právnych problémoch, ktoré mal z dôvodu požičania veľkého obnosu peňazí a žalovaný mal uvedené zneužiť vo svoj prospech, keď mal usúdiť, že žalobca nebude dôsledný pri úhrade pôžičky. Pokiaľ žalobca svoj nárok neuplatnil na súde z dôvodu, že žalovaný u neho vytváral dojem, že dlh uhradený bude, vzhľadom na správanie žalovaného tu je potrebné poukázať na starú rímsku zásadu vigilantibus iura scripta sunt – práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Plynutie času, najmä premlčanie, je aj v súčasnosti častým dôvodom neúspechu veriteľov pri uplatňovaní si svojich práv. Preto je k ochrane svojich práv vždy vhodné pristupovať v primeranom čase a dostatočne obozretne. Súd nezistil existenciu natoľko výnimočných okolností, ktoré by malo za následok odopretie práva vzniesť námietku premlčania, nakoľko sa jedná o významný zásah do právnej istoty strany, ktorá námietku premlčania vzniesla. Žalobca v priebehu konania rozširoval argumentáciu na podporu opodstatnenosti jeho nároku, keď okrem iného argumentoval aj povinnosťou žalovaného nahradiť mu škodu jeho úmyselným konaním kde argumentoval, že žalovaný ako advokát sa mal postarať o to, aby jeho právo na zaplatenie pôžičky bolo zachytené aj v listinnej podobe a mal chrániť majetkové práva žalobcu. Žalovaný však konal vedome spôsobom, ktorým tieto práva poškodzoval, zneužívajúc svoje postavenie advokáta. Tu je potrebné zdôrazniť, že Zmluva o bezúročnej pôžičke peňazí bola uzavretá medzi dvoma fyzickými osobami a žalovaný v nej nemal postavenie advokáta. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný mu úmyselným konaním spôsobil škodu nie sú podložené žiadnymi vecnými argumentami. Zo Zmluvy o bezúročnej pôžičke peňazí ako dvojstranného právneho úkonu vyplývajú zmluvné záväzky oboch zmluvných strán, teda záväzok veriteľa poskytnúť pôžičku a záväzok dlžníka pôžičku v stanovenej lehote vrátiť. V prípade nesplnenia povinnosti tej- ktorej strany sú možné sankcie, ktoré sú vynútiteľné v súdnom konaní. Súd na strane žalovaného nezistil také úmyselné konanie, ktoré by viedlo k zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľovi. Na základe uvedeného súd konanie v časti späťvzatia o sumu 3.000,- € zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Súd za podstatné považuje uviesť, že argumentácia žalobcu minimálne v časti, kde nárok odôvodňuje ako škodu spôsobenú mu žalovaným, ktorý mal proti žalobcovi túto škodu spôsobiť svojim

úmyselným konaním spĺňa kritéria zmeny žaloby v zmysle ustanovenia (zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe). Žalobca však o pripustenie takejto zmeny žaloby na ktorý sa vyžaduje súhlas súdu nepožiadal.

35. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa , (1)O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2)O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením a priznal žalovanej strane ako úspešnej voči neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ods. l ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.