Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/237/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: Obec Hrachovište, so sídlom Obecný úrad Hrachovište č. 255, 916 16 Hrachovište, v zast. JUDr. Dalibor Kiselica, advokát, so sídlom Nám. M. Benku 12, 811 07 Bratislava proti odporcom: 1/ Slovenská republika

- Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, a 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 13.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade na zaplatenie 12 221,04 spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako správca dane bol v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "") oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádzalo zastavané územie obce alebo jeho časť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa nachádzal v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi - spoločnosťou JAVYS, a.s. (atómová elektráreň V-1) a spoločnosťou SE, a.s. (atómová elektráreň V-2). Ako správca dane v súlade s a vyrubil prevádzkovateľom jadrových elektrární daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške, a to prevádzkovateľovi V-1 spoločnosti JAVYS, a.s. platobný výmer č. 1/2008 a č. 3/2009 a prevádzkovateľovi V-2 spoločnosti SE, a.s. platobný výmer č. 2/2008 a č. 4/2009. Uvedené platobné výmery boli odvolacím orgánom Daňovým riaditeľstvom SR (právnym predchodcom odporcu v 1/ rade) zrušené, a následne, po opätovnom vydaní platobných výmerov navrhovateľom (v plnej výške), zmenené, a to tak, že daňovníci boli zaviazaní na zaplatenie dane za jadrové zariadenie pomerne. Navrhovateľ považoval konanie odporcov za protiprávne, porušujúce ich právne povinnosti uvedené v zákone o správe daní, v dôsledku čoho bolo odňaté právo a zároveň aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške, čím navrhovateľovi vznikla majetková ujma, t.j. škoda, ktorá predstavuje príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.05.2011, v ktorom uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci upravuje , preto škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa . Zároveň považoval návrh na začatie konania za neopodstatnený aj z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody, nakoľko rozhodnutia,

od ktorých navrhovateľ odvíja svoj nárok, neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť považované za nezákonné, a tiež z dôvodu, že navrhovateľ nikdy nebol účastníkom konania, v ktorom boli rozhodnutia vydané, pričom v zmysle cit. zákona právo na náhradu škody má iba účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2011, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci náhrady škody nie je daná právomoc súdu v zmysle a , nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny vzťah, podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho súdnictva a uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci resp. nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Zároveň namietal, že nie je ústredným orgánom štátnej správy.

Na základe zmeny právnej úpravy ( o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva), ktorý v ust. stanovil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31.12.2011 je Finančným riaditeľstvom SR, pričom prechádzajú na neho práva a povinnosti na úseku daní, poplatkov a colníctva, súd ďalej konal s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako s odporcom v 2/ rade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi: rozhodnutie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 39/2007 a č. 355/2007, platobné výmery č. 1/2008, č. 1/2009, č. 3/2009, č. 2/2008, č. 2/2009, č. 4/2009, rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 07.07.2008, 17.07.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 11.11.2008, prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 08.04.2010, list navrhovateľa zo dňa 23.03.2010, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 17.1.2007, č. 39/2007, úrad schválil pre Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako okruh s polomerom 25 km, pričom stred tohto kruhu označil vo ventilačnom komíne JZ JE V-1. Rozhodnutím zo dňa 22.3.2006 č. 355/2007, schválil pre Slovenské elektrárne, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE Bohunice V-2 v tvare kruhu s polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-2 určenom príslušnými súradnicami.

Navrhovateľ ako správca dane vyrubil platobným výmerom zo dňa 14.1.2008, č. 1/2008 daňovníkovi JAVYS, a.s. daň za jadrové zariadenie JE V-1 za rok 2007 v sume 184 086,- Sk. Právny predchodca odporcu v 2/ rade na odvolanie daňovníka zrušil platobný výmer rozhodnutím zo dňa 07.07.2008 a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ následne rozhodol o vyrubení dane dňa 28.01.2009 a platobným výmerom č. 1/2009 vyrubil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie v sume 6 110,53 Eur. Navrhovateľ platobným výmerom č. 3/2009 zo dňa 28.01.2008 vyrubil daň za jadrové zariadenie spoločnosti JAVYS, a.s. vo výške 6 110,53 Eur za rok 2008. Uvedený platobný výmer právny predchodca odporcu v 2/ rade zmenil rozhodnutím zo dňa 17.7.2009 tak, že daňovníkovi vyrubil daň pomerne vo výške 3 055,26 Eur.

Navrhovateľ ako správca dane vyrubil platobným výmerom zo dňa 14.1.2008, č. 2/2008 daňovníkovi SE, a.s. daň za jadrové zariadenie JE V-2 za rok 2007 v sume 184 086,- Sk. Právny predchodca odporcu v 2/ rade na odvolanie daňovníka zrušil platobný výmer rozhodnutím zo dňa 07.07.2008 a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ následne rozhodol o vyrubení dane dňa 28.01.2009 a platobným výmerom č. 2/2009 vyrubil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie v sume 6 110,53 Eur. Navrhovateľ platobným výmerom č. 4/2009 zo dňa 28.01.2008 vyrubil daň za jadrové zariadenie spoločnosti SE, a.s. vo výške 6 110,53 Eur za rok 2008. Uvedený platobný výmer právny predchodca odporcu v 2/ rade zmenil rozhodnutím zo dňa 17.7.2009 tak, že daňovníkovi vyrubil daň pomerne vo výške 3 055,26 Eur.

Nárok navrhovateľa bol predbežne prerokovaný odporcom v 1/ rade, ktorý žiadosti navrhovateľa listom zo dňa 08.04.2010 nevyhovel.

Podľa a na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, a orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane v súlade uložil prevádzkovateľom jadrového zariadenia ako daňovníkom - spoločnosti JAVYS, a.s. a Slovenské elektrárne, a.s. daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádzalo zastavané územie alebo jeho časť. Navrhovateľ príslušnú daň za rok 2007 v plnej výške daňovníkom vyrubil platobnými výmermi, ktoré právny predchodca odporcu v 2/ rade zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie, v prípade platobných výmerov, ktorými vyrubil daňovníkom daň za rok 2008, tieto zmenil a prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazal na zaplatenie dane pomerne.

V konaní nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané právnym predchodcom odporcu v 2/ rade neboli zrušené pre nezákonnosť.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorý vyvodzoval od zodpovednosti odporcov za škodu podľa , majúc za to, že navrhovateľ je obcou, a teda subjektom súkromného práva, je chránený článkom 46 ods. 3 , a má právo na náhradu škody. Špeciálna právna úprava náhrady škody podľa navrhovateľovi neumožňuje domáhať sa náhrady škody, z dôvodu ktorého, aplikujúc ústavne konformný výklad, mal za to, že je na mieste aplikácia všeobecných ustanovení , titulom nesprávneho úradného postupu, alternatívne titulom vydania nezákonného rozhodnutia. Porušenie právnej povinnosti odporcov v 1. a 2. rade podľa , resp. v prípade aplikácie nesprávny úradný postup odporcov, mali spočívať v tom, že odporcovia zmenili platobné výmery vydané navrhovateľom ako správcom dane a v rozpore s vyrubili daň za jadrové zariadenie pomerne, hoci mala byť daň vyrubená v plnej výške. Bývalé daňové riaditeľstvo týmto postupom porušilo právnu povinnosť konať a rozhodovať v súlade so zákonom a , keďže zmenilo platobné výmery navrhovateľa, hoci na tento postup nebol dôvod. Štátne orgány sú pritom viazané pri svojej činnosti zákonom a môžu konať len v rámci zákona, ako aj , čo sa v prípade konania odporcov nenaplnilo. Daným postupom vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 16.712,20 Eur ako rozdiel medzi sumou, ktorú by navrhovateľ vybral od daňovníkov, ak by zaplatili daň v plnej výške a sumou, ktorá bola od daňovníkov skutočne zinkasovaná v dôsledku zmeny platobných výmerov.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodzoval primárne od zodpovednosti odporcov podľa ustanovení a nasl. , dôvodiac tým, že je subjektom ústavnoprávnej ochrany podľa článku 46 SR, v zmysle ktorej má každý nárok na náhradu škody. Aj keď navrhovateľ si bol vedomý existencie osobitného zákonného predpisu () o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, mal za to, že vec treba posúdiť podľa ustanovení , pretože podmienky v sú natoľko reštriktívne, že v danom prípade sa podľa neho nemožno domáhať náhrady škody, pričom navrhovateľ sa zároveň nemohol domáhať nápravy ani v rámci správneho súdnictva.

Všeobecná zodpovednosť za škodu upravená v a nasl. predstavuje občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, v danom prípade ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, a to v prípade, pokiaľ na ich zodpovednosť nemožno aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb prichádza do úvahy vždy vtedy, ak v danom prípade nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. upravuje osobitný druh zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu pri výkone verejnej moci a teda predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa a nasl. , a nie ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti upravené v .

Čo sa týka argumentácie navrhovateľa v súvislosti s aplikáciou článku 46 ods. 3 SR, súd odkazuje na SR, ktorý stanovuje, že domáhať sa práv možno len v medziach zákonov. Pokiaľ je teda postup a spôsob uplatňovania práva stanovený zákonom, je možné domáhať sa ochrany daného práva iba v súlade s týmto zákonom.

Vzhľadom k uvedenému, súd posudzoval nárok navrhovateľa z hľadiska ustanovení , súd teda posudzoval uplatnený nárok aj z hľadiska splnenia podmienok pre jeho priznanie ako nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného právneho predpisu. V danej veci súd dospel k záveru, že tu nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, a tým je samotný nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že hoci navrhovateľ vychádzal z

postupu odporcov ako nesprávneho a nesúladného so , v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup. Súd v tomto smere zastáva názor súladný s konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej za nesprávny úradný postup nemožno považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu ako taký. Nesprávnym úradným postupom nie je totiž taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozhodnutí. V uvedenej súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k. , ktorý v otázke výkladu nesprávneho úradného postupu zaujal stanovisko, že je ním porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti, spravidla postup nesúvisiaci s jeho rozhodovacou činnosťou. Postup odporcu v 2/ rade pri vyrubení dane bol teda postupom, ktorý sa prejavil v samotných rozhodnutiach odporcu v 2/ rade. Pri takomto posúdení nároku však nebola naplnená podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody, a tou je existencia nezákonného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia právneho predchodcu odporcu v 2/ rade neboli príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený voči odporcovi v 2/ rade, v tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že odporca v 2/ rade nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v prípade uplatňovania náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, je pasívne legitimovaným subjektom štát, ktorého v konaní zastupuje príslušný štátny orgán.

Vzhľadom k uvedenému, keď neboli na vyvodenie zodpovednosti štátu kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky a odporca v 2/ rade ani nebol v danej veci pasívne vecne legitimovaný, súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol bez potreby skúmania splnenia ďalších podmienok uplatňovaného nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého vznikol odporcom v 1/ a / rade ako plne úspešným účastníkom konania nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania. Nakoľko odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.