Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6Sa/65/2016

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DOXX – Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000, práv. zast.: Advokátska kancelária Andrea Oršulová, s.r.o., so sídlom Tabaková 2942/5, 811 07 Bratislava, IČO: 47 238 747, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec vedenú pod sp. zn. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky.

odôvodnenie:

1. Žalobou podľa v znení neskorších predpisov o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „“) 10. júna 2016, sa navrhovateľ (žalobca) domáhal, aby súd rozsudkom uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť:

- zdržať sa zhromažďovania a nakladania s dátami, dátovými nosičmi, dokumentmi, podkladmi a údajmi, ktoré boli získané počas inšpekcie v priestoroch navrhovateľa, ktorá sa uskutočnila dňa 13. augusta 2014 a bola vykonaná na základe poverení na vykonanie inšpekcie zo dňa 8. augusta 2014 a počas prešetrovania;

- vylúčiť z ďalšieho prešetrovania, ako aj správneho konania č. 0003/OKT/2015 všetky dátové nosiče, dokumenty, podklady a informácie získané počas inšpekcie v priestoroch žalobcu uskutočnenej dňa 13. augusta 2014 a vykonanej na základe poverení na vykonanie inšpekcie zo dňa 8. augusta 2014 a počas prešetrovania a akékoľvek kópie týchto dátových nosičov, dokumentov, podkladov a informácií;

- za prítomnosti navrhovateľa (žalobcu) a/alebo jeho právneho zástupcu protokolárne vymazať všetky dátové nosiče, dokumenty, podklady a informácie, ktoré boli získané počas inšpekcie v priestoroch navrhovateľa (žalobcu) uskutočnenej dňa 13. augusta 2014 vykonanej na základe poverení na vykonanie inšpekcie zo dňa 8. augusta 2014 a akékoľvek kópie týchto dátových nosičov, dokumentov, podkladov a informácií;

- nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. októbra 2016 č. k. - 116 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie s poukazom na vtedy nové ustanovenia v spojení s a , a (ďalej len „“), ktoré vstúpili do účinnosti v priebehu tohto konania dňa 1. júla 2016.

3. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Podľa , konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

5. Podľa , ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

6. Podľa , právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

7. Podľa , platný a účinný do 30. júna 2016 (ďalej aj ako „OSP“), konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

8. Podľa , súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

9. Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

10. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

11. V zmysle písmena b) o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len ), výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

12. Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa písmena b) z Krajského súdu v Bratislave, poukazuje na skutočnosť, že pri otázke vecnej a miestnej príslušnosti pri postúpení veci na Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12. októbra 2016 č. k. - 116 vychádzal z ustanovení , z ktorých vyplýva, že už viac neobsahuje ustanovenia o vecnej príslušnosti podľa ktorých by Najvyšší súd Slovenskej republiky mohol konať ( ) a nový zákon platí aj na konania začaté podľa piatej časti . na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia v odôvodnení ďalej uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia druhej vety , podľa ktorého, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. dospel k záveru, že rozhodovanie o vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení nie je v neprospech navrhovateľa.

13. Správny súd v Bratislave v rámci skúmania podmienok konania ( ) následne prihliadol na ustálenú rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke vecnej príslušnosti súdu v konaniach proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako aj v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom začatých za účinnosti , v ktorých bola daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa predchádzajúceho procesného predpisu (). V obdobnej veci bol Ústavným súdom SR vydaný nález z 25. júla 2017 sp. zn. , v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval: „V okolnostiach prerokúvanej veci bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva zo strany najvyššieho súdu boli v súlade so základným účelom základného práva na zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri napr. ). Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom absentuje systematický výklad ustanovení a ktorý obchádza všeobecne uznanú zásadu perpetuatio

fori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, keďže výklad a aplikácia príslušných ustanovení najvyšším súdom v napadnutom konaní popiera zároveň základný účel základného práva na zákonného sudcu podľa . Pri uplatňovaní základného práva na zákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na zákonného sudcu zaručeného v (bod 1 výroku tohto nálezu).“

14. Okrem spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2017 sp. zn. , boli Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vydané rozhodnutia zo 16. augusta 2023 sp. zn. ako aj z 27. júna 2024 sp. zn. . Práve v odôvodnení druhého spomenutého uznesenia Najvyšší správny súd SR v bode 18 uviedol, že: „Najvyšší správny súd vychádzajúc z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uzavrel, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. októbra 2016, keď toto nebolo zrušené zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla práve vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

15. Žiada sa preto aj v prejednávanom prípade uzavrieť, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. októbra 2016 o postúpení predmetnej veci Krajskému súdu v Bratislave, vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla.

16. Správny súd preto konštatuje, že v čase začatia konania vo veci (podania žaloby na súd) bol v zmysle vecne príslušným na rozhodovanie v predmetnej veci , pričom v zmysle zákonnej zásady perpetuatio fori ( , ) sa dané okolnosti vecnej príslušnosti nezmenili a to ani po nadobudnutí účinnosti . Preto interpretácia prechodného ustanovenia , ktorá viedla k postúpeniu veci pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, nebola správna, v dôsledku čoho je treba považovať určenie vecnej príslušnosti krajskému súdu v zmysle veta druhá uznesením Najvyššieho súdu SR o postúpení veci č.k. -116 z 12. októbra 2016 za neústavnú aplikáciu práva porušujúcu základné práva účastníka konania, ako to konštatoval ústavný súd (obdobne bod 21 uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2024 sp.zn. )

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, súd rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude kompletný spis postúpený Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, na ktorý prešiel od 1. augusta 2021 výkon súdnictva v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).