Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/29/2020

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JOTUNHEIM, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava, IČO: 44 454 490, v zastúpení JUDr. Rastislav Posluch, advokát so sídlom Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102738388/2019 zo dňa 27.11.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.10.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. januára 2020 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102738388/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101567367/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie júl 2016 znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 16.688,73 eura na sumu 13.088,73 eura, t. j. vyrubil mu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3.600 eur. Súčasne žalobca navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.apríla 2020, č. k. -53 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.01.2020 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2020.

3. Žalobca návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.10.2020 opätovne navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe. Svoj návrh odôvodnil zmenou pomerov, ktoré nastali po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29.04.2020. Žalobca hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody vidí v tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia pred rozhodnutím súdu o jeho zákonnosti, by sa dostal do stavu predĺženia. Opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je jedným z 21 rozhodnutí daňového úradu, vydaných na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalovaného, pričom celková výška daňovým úradom zisteného rozdielu dane predstavuje sumu vo výške 142 538,72 Eur. Taktiež okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a zároveň aj ďalších rozhodnutí, by mohlo dôjsť na strane žalobcu k vzniku závažnej ujmy s trvalými a nezvratnými následkami pre jeho ďalšie fungovanie a existenciu ako obchodnú spoločnosť. Prípadným výkonom daňovej exekúcie na základe napadnutého rozhodnutia sa žalobca stane absolútne platobne neschopným čoho dôsledkom bude jeho neschopnosť plniť si svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným

sociálnym, zdravotným inštitúciám a taktiež vo vzťahu k svojim obchodným partnerom. Poukázal na Priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.09.2020, z ktorej po zaúčtovaní daňovej povinnosti v riadku 20 Výkazu ziskov a strát vyplýva, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by viedol k závažnému narušeniu cash – flow žalobcu, ktoré by priamo bezprostredne znamenalo neschopnosť žalobcu plniť svoje záväzky voči tretím subjektom a dostal by sa do stavu kedy by bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Taktiež poukázal na ďalší dôvod, ktorým odôvodnil priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to t. č. aktuálnu ekonomickú krízu spôsobenú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19, ktorá mala vplyv na žalobcovu nepriaznivú finančnú situáciu. K rozporu s verejným záujmom uviedol, že pri porovnaní medzi záujmom na materiálnu ochranu subjektívnych práv a príslušným verejným záujmom nedochádza k rozporu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by sa bez rozporu s verejným záujmom zabránilo nenapraviteľných následkov pre žalobcu. V rámci princípu právnej istoty poukázal na niektoré aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , , , kde súd v obdobných prípadoch rozhodol o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

II.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného krajskému súdu dňa 04.11.2020 zastáva názor, že žalobca svoje tvrdenie o likvidačnom dopade úhrady dlžnej sumy nijako nekonkretizoval, ani bližšie nezdôvodnil. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce finančnú situáciu žalobcu, z čoho by bolo možné posúdiť jeho hospodárske a finančné pomery. Predložená priebežná účtovná závierka bez podkladov z ktorých žalobca vychádzal, nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, finančnej škode, či prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Žalovaný bol toho názoru, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti priamo sa dotýkajúce na to, aby práve tomuto rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi mal byť priznaný odkladný účinok. Na základe uvedeného navrhol, aby súd návrhu žalobcu nevyhovel a odkladný účinok správnej žalobe nepriznal. III. 5. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zriadeniu Správneho súdu v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. Výkon súdnictva tak prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (, 3 ods. 3 písm. b) zákona) 6. Podľa ust. 493b (ďalej len „SSP“,) konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

13. pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, )

14. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu v porovnaní s jeho tvrdeniami uvedenými v pôvodnom návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 30.01.2020. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 možno novy návrh na priznanie odkladného účinku odôvodiť zmenou pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca vo svojom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku okrem skutočnosti totožných s tými, ktoré už uvádzal v pôvodnom návrhu, ktorý bol uznesením krajského súdu zamietnutý, rozšíril svoju argumentáciu poukazom na Priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.09.2020 z ktorej vyplýva, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by viedol k narušeniu cash-flow žalobcu, ktoré by znamenalo neschopnosť žalobcu plniť si svoje záväzky voči tretím subjektom. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa dostal do úpadku a bol by nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Taktiež poukázal na ekonomickú krízu

spôsobenú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19, ktorá na strane žalobcu spôsobila značný ekonomický pokles. Vo vzťahu k žalobcovej argumentácii správny súd uvádza, že priznanie odkladného účinku, ako výnimočného opatrenia, neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Všeobecné poukazovanie na ekonomické dôsledky pandémie vo vzťahu k žalobcovi nie sú natoľko zásadné, aby priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali, keďže boli zo strany štátu prijaté určité mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti, ktoré jej dopady zmierňujú. (napr. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19). Poukazovanie žalobcu na obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sú pre danú vec právne bezvýznamné, keďže splnenie podmienok pre vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe je treba skúmať jednotlivo s ohľadom na konkrétne okolnosti prejedávaného prípadu.

15. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a nedošlo k zmene pôvodného skutkového a právneho stavu správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na ust. zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .