Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-136-2022.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/136/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX , zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. a D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Tehelná 46, Bardejov, detí rodičov E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zast. JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Tehelná 46, Bardejov a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I.Mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/259/2018-42 zo dňa 08.01.2019 vo výrokoch o výške výživného tak, že:
Otec je povinný prispievať na výživu D. B., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 180 Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na jej účet a to od 19.10.2022 do budúcna.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 170 Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom na účet matky maloletého a to od 19.10.2022 do budúcna.
Dlžné výživné pre maloletého A. B. za obdobie od 19.10.2022 do 31.07.2023 vo výške 847,74 Eur je otec povinný uhradiť na účet matky maloletého v lehote do 31.12.2023.
Dlžné výživné pre D. B. za obdobie od 19.10.2022 do 31.07.2023 vo výške 753,55 Eur je otec povinný uhradiť na účet D. B. v lehote do 31.12.2023.
II. V prevyšujúcom rozsahu návrh na zvýšenie výživného zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2022 žiada, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 259/2018 – 42 zo dňa 8.1.2019 vo výroku o výživnom pre maloletých D.( maloletú v čase podania návrhu) a A. B. tak, že otcovi zvýši výživné na maloletého A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 240 Eur mesačne a na maloletú D. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 260 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna, pričom dlžné výživné od podania návrhu do právoplatnosti je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa za dobu takmer 4 rokov sa podstatne zmenili náklady na životné potreby maloletých. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky. Otec navrhol zvýšiť výživné na
maloletého A. na umu 110 Eur mesačne a na maloletú D. na sumu 130 Eur mesačne. Počas priebehu konania nadobudla plnoletosť D. B..
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom Okresného súdu Bardejov 4P 259/2018, potvrdeniami a vyjadreniami účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom.
3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 259/2018 – 42 zo dňa 8.1.2019 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloletí D. a A. zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, súd upravil styk otca s maloletými a určil otcovi výživné na maloletú D. vo výške 100 Eur mesačne a na maloletého A. vo výške 80 Eur mesačne. Otec maloletých je zamestnaný ako šofér v spoločnosti G. H. D.. Jeho príjem za obdobie od októbra 2020 do júna 2023 predstavoval postupne 10/2020-1479,37 Eur, 11/2020 - 1626,15 Eur, 12/2020-1826,62 Eur, 01/2021- 1142,83 Eur, 02/2021- 1174,01 Eur, 03/2021- 1179,97 Eur,04/2021- 1155,30 Eur, 05/2021- 1155,30 Eur, 06/2021-1155,30 Eur, 07/2021-1213,88 Eur, 08/2021-1155,30 Eur, 09/2021-1225,60 Eur, 10/2021- 1233,05 Eur, 11/2021- 1755,30 Eur, 12/2021-1120,20 Eur, 01/2022-1335,27 Eur, 02/2022 - 1068,68 Eur, 03/2022-1139,06 Eur, 04/2022 – 1148,53 Eur, 05/2022- 1217,54 Eur, 06/2022-1518,35 Eur, 07/2022-1150,42 Eur, 8/2022-540,14 Eur, 09/2022-1208,54 Eur, 10/2022-1015,30 Eur, 11/2022-1365,30 Eur, 12/2022-1415,30 Eur, 01/2023-1202,30Eur, 02/2023-1065,38 Eur, 03/2023-1177,16 Eur, 04/2023-1242,24 Eur, 05/2023-1316,11, 06/2023-1282,85 Eur. Občas pracoval na dohodu v spoločnostiach I. G. a J. G., pričom najviac si zarobil v mesiaci júl 2022 a to 321,07 Eur v spoločnosti I. G. a 55,86 Eur v spoločnosti J. G., keďže zvykol na dohodu pracovať aj súbežne v oboch spoločnostiach. Matka pracuje v spoločnosti K. K. G. D. a jej príjem činil od októbra 2020 do júna 2023 postupne 10/2020-830,- Eur, 11/2020-1799,91 Eur, 12/2020-877,06 Eur, 01/2021-833,90 Eur, 02/2021-830,- Eur, 03/2021-856,92 Eur, 04/2021-841,23 Eur, 05/2021-868,77 Eur, 06/2021-867,42 Eur, 07/2021-632,21 Eur, 08/2021-839,53 Eur, 09/2021-865,06 Eur, 10/2021-912,47 Eur, 11/2021-1898,41 Eur, 12/2021-1111,31 Eur, 01/2022-885,25 Eur, 02/2022-701,21 Eur, 03/2022-949,36 Eur, 04/2022-929,62 Eur, 05/2022-975,83 Eur, 06/2022-928,03 Eur, 07/2022-1010,- Eur, 08/2022-728,98 Eur, 09/2022-951,03 Eur, 10/2022-1932,45 Eur, 11/2022-1062,88 Eur, 12/2022-1033,94 Eur, 01/2023-1089,26, 02/2023-1024,13 Eur, 03/2023-1047,96 Eur, 04/2023-1094,66 Eur, 05/2023-1047,18 Eur, 06/2023-1131,37 Eur . Obaja sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v L. F. s pozemkom, pričom v súčasnosti medzi nimi na Okresnom súde Bardejov prebieha konanie o vysporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené. Matka žije s deťmi pri svojich rodičoch, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Maloletá D. bude v školskom roku 2023/2024 navštevovať 4 ročník strednej školy a maloletý A. 2. ročník strednej školy. Mesačné výdavky otec špecifikoval na : elektrina 50,- Eur, internet 12,38 Eur, telefón 22 Eur, cestovné 70 Eur, oblečenie + hygiena 60 Eur, strava 120 Eur, pôžička Prvá stavebná 77,86 Eur, pôžička VÚB 65,46 Eur, pôžička VÚB 195,61 Eur, výživné 180 Eur . Otec má tiež ročné výdavky na chod domácnosti a to : drevo na vykurovanie cca 400 eur, domová daň – 213,223 Eur, kúpa kotla 869 Eur, montáž kotla 350 Eur, dymové rúry 72,28 Eur, poistka PZP + pripoistenie 177,96 Eur, poistka ochrana – 245,40 Eur, poistka z výkonu povolania 74,25 Eur, úrazové poistenie 17,92 Eur. Otec deťom nad rámec výživného neprispieva, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 17.5.2023 z dôvodu, že sa s nimi nestretáva. Vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré kúpil za 10.400 Eur, pričom si za týmto účelom požičal 5.000 Eur ( podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 17.5.2023) a časť z pôžičiek, ktoré spláca, súvisí aj s kúpou daného osobného motorového vozidla. Matka maloletých špecifikovala svoje náklady na cestovné 100 Eur, inkaso 130 Eur, 51 Eur internet , TV , 227,92 Eur splátka pôžička od H. C., 100 Eur strava, 40 Eur hygiena a ošatenie . Matka tiež platí ročne PZP na auto 82,92 Eur a havarijné poistenie na auto 267,43 Eur. Mesačné náklady na maloletú D. a A. spolu podľa maky činia – strava v škole 80 Eur, lieky na alergiu 60 Eur, vitamíny 60 Eur , sporenie 60 Eur, strava 200 Eur, ošatenie a obuv 50 Eur, hygiena 60 Eur a ročné náklady – úrazové poistenie 180 Eur, školské výlety 300 Eur, zbierka na stužkovú pre oboch po 100 Eur – spolu 200 Eur. Naviac náklady na D. doučovanie angličtina, kde sa platí kvartálne 130 Eur, školské potreby 150 Eur. Naviac náklady na maloletého A. podľa matky činia 100 Eur za rok na školské potreby.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Predmetom tohto konania je zvýšenie výživného na maloletého A. B. a v súčasnosti už plnoletú D. B.. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že za dobu takmer 4 rokov, ktoré uplynuli od posledného určenia výživného vzhľadom ku dňu podania návrhu, odkedy súd zvýšené výživné na obe deti priznal, došlo k tak podstatnej zmene okolností a potrieb na strane maloletého A. a plnoletej D. B., že je na mieste čiastočné zvýšenie výživného na obe tieto deti. Zvýšenie predstavuje za obdobie takmer 4 rokov iba 80 Eur mesačne na plnoletú D. a 110 Eur mesačne na maloletého A., čo zodpovedá sume približne 20 Eur mesačne na D. za rok od januára 2019 a približne 28 Eur na maloletého A. za rok od januára 2019. Takisto na dennej báze je určená suma výživného dokopy celkovo 350 Eur mesačne pre obe deti suma, ktorá pri 20 pracovných dňoch zodpovedá sume 17,5 Eur denne a ak by súd vychádzal z 30 pracovných dní, keďže je možné vykonávať prácu aj cez víkendy, tak otec denne potrebuje zarobiť na obe deti 11,67 Eur, čo je menej, než si dokázal spolu zarobiť v mesiaci júl 2022 a to iba v rámci práce mimo hlavný pracovný pomer ( 321,07 Eur v spoločnosti I. G. a 55,86 Eur v spoločnosti J. G.) Jedná sa síce iba o hrubú mzdu, ale keďže otec má príjem aj z hlavného pracovného pomeru, je nepochybné, že si dokáže privyrobiť na zvýšené potreby svojich detí. Otec sa so svojimi deťmi nestretáva a nad rámec výživného na nich neprispieva, osobne sa teda o deti žiadnym spôsobom nestará a je v preto v jeho možnostiach, zarobiť si na jej potreby, keďže nevenuje deťom žiaden svoj čas. Výdavky na maloletých špecifikované matkou sú vzhľadom na ich vek 18 a 16 rokov primerané a otec sa na ich úhrade musí aspoň čiastočne podieľať najmä za situácie, že výživné na maloletých nebolo zvýšené po dobu takmer 4 rokov a otec v priebehu konania na pojednávaní pripustil, že deťom dokáže splniť ich potreby, nerobí tak len z toho dôvodu, že sa s nimi nestretáva. To pre súde nepredstavuje relevantný dôvod preto, aby im neprispieval na odôvodnené potreby podľa možností. Na druhej strane dôvod, prečo sa s ním deti nechcú stretávať musí vedieť najlepšie on sám.
11. Skutočnosť, že otec má dlhy voči finančným inštitúciám, predstavuje subjektívny dôvod, ktorý nemôže mať prednosť pred úhradou výživného a platenie dlhov pre jeho deti, ktoré sú nezaopatrené a jedno je zároveň aj maloleté. Navyše sú to dlhy pre osobné motorové vozidlo a na prístrešok, čo nemôže byť relevantným dôvodom, aby deti nemali na základné potreby.
12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec je povinný zaobstarať si prostriedky pre výživu svojich detí a musí preto urobiť všetko, čo je v jeho silách. Skutočnosť, že otec má hlavný aj vedľajší príjem, za určité mesiace dokonca vo 2 rôznych spoločnostiach predstavuje základ pre úvahu súdu, že je v jeho schopnostiach si na výživu svojich detí ( z ktorých jedno je plnoleté a druhé bude mať v októbri 2023 vek 17 rokov) zarobiť mesačne dokopy 350 Eur a ešte aj pokryť svoje výdavky, z ktorých nie všetky majú prednosť pre potrebami detí, ako to súd už uviedol. Má na to čas, pretože sa o deti nielen osobne nestará, ale s nimi netrávi žiaden čas. naopak, matka je v hľadaní si inej práce znevýhodnená oproti otcovi maloletých, pretože sa o deti, ktoré obe navštevujú strednú školu, osobne stará. Zvýšenie výživného pre obe deti v zmysle výroku súdu je teda dôvodné.
13. Na druhej strane je potrebné uviesť, že výživné sa zvyšuje oproti poslednému rozhodnutiu a nejedná sa o samostatné posúdenie výšky výživného pre obe deti nanovo. Súd musí vychádzať z rozsudku 4P 259/2018 – 42 zo dňa 8.1.2019 a určiť zvýšené výživné len za obdobie, ktoré medzitým uplynulo. Preto je podľa názoru súdu primerané zvýšiť otcovi výživné približne o 100% dokopy na obe deti ( spolu o 170 Eur mesačne oproti pôvodnému určeniu 180 Eur mesačne), keďže obe sú vo veku 18 a 16 rokov a navyše zohľadniť vyššiu infláciu posledných rokov ( najmä rokov 2021 a 2022). V tomto ohľade súd zvýšil výživné maloletému A. na vyššiu sumu, pretože predtým bol žiakom základnej školy a teraz je stredoškolák, čo predstavuje prechod na vyšší stupeň vzdelávania, s čím sú spojené oveľa vyššie náklady, než pre D.. U nej navyše možno očakávať aspoň čiastočnú možnosť privyrobiť si na svoje potreby, napríklad počas brigád cez letné prázdniny, pričom od maloletého A. to ešte nemožno dôvodne očakávať. Preto pomer zvýšenia je vyšší u maloletého A. oproti plnoletej D.. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh matky na zvýšenie výživného preto zamietol.
14. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu dňa 19.10.2022 do 31.7.2023 ( keďže v čase rozhodnutia súdu o zvýšení výživného dňa 20.7.2023 bolo splatné dlžné výživné za celý mesiac júl 2023) predstavuje sumu 847,74 Eur pre maloletého A. a 753,55 Eur pre plnoletú D., na zaplatenie ktorého súd otcovi určil lehotu do 31.12.2023 na účet matky maloletého a plnoletej D. ( podľa toho, ktorému dieťaťu súd určil akú sumu). Jedná sa približne o 5 mesiacov na zaplatenie sumy dlžného výživného, ktoré otec mal uhrádzať priebežne, pričom potreby oboch jeho detí každoročne iba stúpali a otec im nad rámec výživného neprispieval za dobu takmer 4 rokov. Vedel o tomto konaní a o nároku jeho detí, nejedná sa o nereálnu sumu dokopy 350 Eur mesačne ( a 170 Eur mesačne v rámci zvýšenia), skôr naopak, a teda lehota 5 mesiacov na zaplatenie je pre otca ešte pomerne výhodná, vzhľadom na všetky vyššie popísané okolnosti.
15. Matka žiadala priznať dlžné výživné od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku na obe deti a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd však takým spôsobom nemohol rozhodnúť, pretože bolo možné určiť iba dlžné výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Súd v čase vyhlásenia rozsudku nemôže vedieť, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť a teda ani to, aká bude výška dlžného výživného v čase právoplatnosti rozsudku na obe deti. Je známe iba to, aká je výška výživného od podania návrhu do rozhodnutia súdu a o tom súd rozhodol a otcovi určil primeranú lehotu na zaplatenie takéhoto dlžného výživného.
16. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimo sporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimo sporový poriadok), a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať