Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-150-2006.pdf
PDF · 68.15 KB
Case nature
Subarea
11Er/150/2006
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, IČO 00 326 470 proti povinnému: V. Z., nar. XX.XX.XX.XX.XXXX, bytom O., Y. č. XXX/ XX, v konaní o vymoženie 30,84,-eur s príslušenstvom vedenou súdnym exekútorom JUDr. Barborou Hovanovou, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha č. 1, takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške 97,57,-eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 22.02.2006 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 30,84,-Eur (929,-Sk) s príslušenstvom na základe exekučného titulu platobného výmeru č. 14817 zo dňa 13.10.2004 a platobného výmeru č. 37951 zo dňa 10.10.2005. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 008250 * dňa 21.03.2006.
Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2012 predložila súdna exekútorka tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Skutočnosť, aby exekúcie nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného musí mať však očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny podklad.
Z exekučného spisu súd mal preukázané, že u povinného nebol zistený žiadny príjem povinného, tento nie je zamestnaný, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, dôchodku ani nemocenskej dávky, vo vlastníctve povinného nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok podliehajúci exekúcii. Vzhľadom na uvedené nie je predpoklad vymoženia pohľadávky. O nemajetnosti povinného bol
oprávnený upovedomený zo strany exekútora listom zo dňa 03.09.2012, ktorý oprávneného vyzval, aby za predpokladu, ak má informácie o majetku povinného tieto oznámil exekútorskému úradu v opačnom prípade bude súdny exekútor postupovať v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na uvedenú výzvu oprávnený reagoval tak, že mu nie sú známe majetkové pomery povinného a za predpokladu, ak súdny exekútor prehlasuje, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemá dôvod pochybovať o tomto jeho postupe.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatne rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu /viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). U povinného však za súčasnej situácie nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto exekúcii.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 14 úkonov (získanie poverenia na vykonania exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného 3x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 8x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x) v sume 46,48,-eur (3,32,-eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu (prevzatie a naštudovanie spisu) v sume 6,64,- eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64,-eur), spolu vo výške 53,12,-eur + 20% DPH v sume 10,62,-eur t.j. spolu 63,74,-eur.Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle ust. § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné a telekomunikačné poplatky spolu v výške 28,19,- eur + 20% DPH v sume 5,64,-eur t.j. spolu 33,83,-eur.
Pokiaľ boli súdnym exekútorom v návrhu uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za ďalší úkon exekútora (výpočet trov 0,5 hod.), túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že pri jeho vykonávaní nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Pri výpočte trov exekúcie nejde totiž o čas, ktorý strávil exekútor pri vypracovaní úkonov upravených v Exekučnom poriadku. Výpočet trov exekúcie nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, je to totiž činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov. Výpočet trov teda nesúvisí s exekučným konaním a súdny exekútor nemá za takýto úkon nárok na odmenu.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 97,57,-eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.