Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cbi-35-2011.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/35/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, správca úpadcu PROFITUBE spol. s r.o., so sídlom Jazerná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 026 042, správca na adrese: kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanému v I. rade: Daňový úrad Košice IV, Južná trieda 8, 040 01 Košice, žalovanému v II. rade: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová 13, 975 04 Banská Bystrica, IČO: 00 634 816, v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 130292,10 eur s prísl. do všeobecnej podstaty úpadcu takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.6.2011 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v I. až III. rade vrátiť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 130292,10 eur za zdaňovacie obdobie november 2006 s prísl. do všeobecnej podstaty úpadcu.
V žalobe okrem iného uviedol, uznesením zo dňa 30.4.2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 26K/5/2009 bol na majetok dlžníka PROFITUBE spol. s r.o., vyhlásený konkurz a následne bol v priebehu konkurzného konania za správcu ustanovený žalobca. Z rozhodnutia žalovaného v 1. rade č. 500/230/15081/07/Ral zo dňa 27.6.2007 je zrejmé, že v dnes úpadcovi ako daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet na DPH vo výške 130292,10 eur ( 3925180 Sk) za zdaňovacie obdobie november 2006. Úpadca napadol predmetné daňové rozhodnutie žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave, ktorý ho svojím rozsudkom sp. zn. 1S/320/2007-196 zo dňa 1. 4. 2010 zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.1.2011. Od uvedeného dátumu sú žalovaní nečinní, a to aj napriek tomu, že odvtedy uplynulo niekoľko mesiacov. V zmysle ust. § 95 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení, na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.
S poukazom na zákon č. 8/2005 Z.z., je správca povinný uplatniť si nárok na vrátenie DPH za obdobie 11/2006. Úpadca bol a je mesačným platcom DPH, teda jeho nárok na vrátenie DPH za dotknuté obdobie vznikol v súlade s § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, do 30dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, teda do 25. 1. 2007. Žalobca si rovnako uplatnil aj sankčný úrok 15% ročne zo sumy 130292,10 eur s poukazom na ust. § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 13.7.2012 vzal žalobca žalobu voči žalovanému v I. rade späť.
Uznesením zo dňa 4.10.2012, č. k. 31Cbi/35/2011-78 bolo konanie voči žalovanému v I. rade zastavené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2012.
Predmetom konania po tomto späťvzatí bolo uloženie povinnosti žalovaným v II. a III. rade vrátiť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 130292,10 eur za zdaňovacie obdobie november 2006 s prísl. do všeobecnej podstaty úpadcu. Žalovaný v II. rade sa stal po právoplatnosti uznesenia zo dňa 4.10.2012 žalovaným v I. rade a žalovaný v III. rade sa stal žalovaným v II. rade.
Žalovaný v I. rade k žalobe uviedol, že má zato, že nadmerný odpočet , uplatnený úpadcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2006 nespĺňa pojmové vymedzenie daňového záväzku v zmysle ust. § 95 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., a to z dôvodu, že o nároku na jeho vrátenie vo výške 130292,10 eur dosiaľ nebolo rozhodnuté.
Ďalej poukázal na to, že na rozhodnutie v predmetnej veci nie je daná právomoc súdu. V tomto prípade ide o vzťah, ktorý vyplýva z daňového práva, ktorý nemožno jednoznačne podradiť pod právne vzťahy a konania uvedené v ust. § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ). Žiaden zákon totiž neustanovuje, že o vrátení dane rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní. Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, nie je teda ani vzťahom občianskoprávnym, ani obchodným.
Podľa ust. § 7 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa ust. § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa ust. § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
Podľa ust. § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ust. § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
Z obsahu návrhu a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že právomoc súdu rozhodovať o uložení povinnosti žalovaným vrátiť nadmerný odpočet ba dani z pridanej hodnoty nie je daná, nakoľko o tom má rozhodovať príslušný orgán verejnej správy, ktorým je v tomto prípade Daňový úrad pre vybrané
daňové subjekty. Súdy v rámci správneho súdnictva preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Súd poukazuje i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , č. k. 3 Mobdo 7/2010 - 268 , z ktorého okrem iného vyplýva, že podľa čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky a § 7 O. s. p. súdy rozhodujú v občianskoprávnych trestnoprávnych, pracovných rodinných, obchodných a hospodárskych veciach. Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov. Takýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny. Pohľadávka z titulu vrátenia nadmerného odpočtu DPH je pohľadávkou podľa práva verejného. Na vznik, trvanie, zmenu, ale ani na zánik takejto pohľadávky nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného, a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva používajú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka preto, že na použitie uvedených predpisov odkazuje zákon z oblasti práva verejného.
Súd zároveň poznamenáva, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v situácii úpadcu ako daňového subjektu neexistuje žiadna iná právna možnosť, ako sa domáhať svojho nároku touto žalobou z dôvodu nečinnosti žalovaných. Proti nečinnosti orgánov verejnej správy poskytujú ochranu všeobecné súdy v rámci správneho súdnictva - práve pri porušení čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, teda práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na základe uvedených skutočností má súd za to, že nemá právomoc rozhodovať o vrátení nadmerného odpočtu DPH vo výške 130292,10 eur s prísl. do všeobecnej podstaty úpadcu.
Vzhľadom k tomu, že tunajší súd nemá právomoc na prejednanie tejto veci a na rozhodnutie v tejto právnej veci, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s cit. ustanoveniami zákona rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.