Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoCsp-17-2024.pdf
PDF · 82.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Einsteinova 21, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 36 807 702, právne zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., X. XXXX XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o zaplatenie 484,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 11. januára 2024 č.k. 17Csp/30/2023-96, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 484,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.05.2022 zamietol (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 02.11.2022 vystavil na meno žalovanej faktúru č. 291337434 titulom dodávky elektrickej energie na odbernom mieste žalovanej v období od 10.02.2021 do 08.10.2022, z ktorej ďalej vyplýva, že celková spotreba elektrickej energie za uvedené obdobie predstavovala 4,05900 MWh a žalovanej vznikol preplatok na spotrebovanej elektrickej energii vo výške 177,63 eur. Celková spotreba elektrickej energie za uvedené obdobie predstavovala 466,61 eur bez DPH, na zálohách ku dňu 08.10.2021 žalovaná zaplatila spolu 739,- eur s DPH. Následne žalobca dňa 29.04.2022 vystavil opravnú faktúru č. 203201133 za rovnaké obdobie (od 10.02.2021 do 08.10.2021), v ktorej žalobca uviedol spotrebu elektrickej energie vo výške 8,29000 MWh, z ktorej už vyčíslil nedoplatok na spotrebe elektrickej energie vo výške 484,04 eur. Vychádzajúc z podmienok § 8, § 191 ods. 1 CSP, § 489 Občianskeho zákonníka, § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo došlo k vystaveniu opravnej faktúry, na základe čoho zvýšil celkovú spotrebu na dvojnásobok pôvodnej celkovej spotreby stanovenej pri vyúčtovaní pôvodnou faktúrou č. 2913371434 z 02.11.2021. Keďže žalobca aj napriek spochybňovaniu obsahu vystavenej faktúry, ktorá bola predmetom súdneho konania, nepreukázal oprávnenosť uplatnenej pohľadávky čo do základu a výšky, v konaní dôkazné bremeno neuniesol, na základe čoho žalobu zamietol. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že vo svojich podaniach uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. V priloženej faktúre č. 2032011233 je detailné vyúčtovanie spotrebovanej elektriny. Už vo vyjadrení k odporu žalovanou uviedol, že neuskutočňuje fyzicky odpis
spotrebovanej elektriny, ale len vychádza z údajov poskytnutých prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý tento odpis uskutočňuje a následne mu zasiela takto získané informácie, na základe ktorých vystaví faktúru, ako to bolo v prípade žalovanej. Žalovaná však žiadnu reklamáciu spotrebovanej elektriny na základe opravnej faktúry neuskutočnila. Nie je povinný v konaní preukazovať, akým spôsobom a za akých okolností došlo k takémuto množstvu spotrebovanej elektriny žalovanou, nie je v jeho možnostiach, aby overoval, akým spôsobom žalovaná spotrebúva elektrickú energiu v odbernom mieste. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca doposiaľ nepreukázal oprávnenosť vystavenej faktúry č. 2032011233 vo výške 484,04 eur, teda oprávnenosť uplatnenej pohľadávky čo do základu aj výšky. Keďže žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol, nemohol byť v spore úspešný.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (tzv. replike) uviedol, že úplne a jasne opísal tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aký nárok a na základe akých podkladov si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 484,04 eur, ktorá nepochybne vyplýva z vystavenej faktúry č. 20322011233, v ktorej je detailne uvedené vyúčtovanie spotrebovanej elektriny. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bodoch 23. a 24. odôvodnenia rozsudku, že nedodržanie dôkaznej povinnosti v spore vedie k procesnej pasivite a k následnému neuneseniu dôkazného bremena, ktoré bolo potrebné hodnotiť aj vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, odvolací súd považuje za správny a v podrobnostiach odkazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 8. Odvolací súd na doplnenie právneho záveru súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I.ÚS 24/2019 z 09.06.2020).
9. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa odvolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenie strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.
10. Odvolací súd nemohol považovať za relevantnú odvolaciu námietku žalobcu, že tento nie je povinný v konaní preukazovať, akým spôsobom a za akých okolností došlo k takému množstvu spotrebovanej elektriny žalovanou, keďže nie je v jeho možnostiach, aby overoval, akým spôsobom žalovaná spotrebúva/spotrebovala elektrickú energiu na odbernom mieste – keď odpis elektriny na odbernom mieste vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete. V tejto súvislosti bolo povinnosťou žalobcu ako strany konania v skutkových okolnostiach podanej žaloby predkladať tvrdenia (bremeno tvrdenia) a tieto v konaní na základe dôkazných prostriedkov (§ 195 a nasl. CSP) preukazovať, aby bolo zrejmé, na základe akých skutočností a podkladov bola najskôr vystavená faktúra č. 2913371434 z 02.11.2022 so zistenou/deklarovanou celkovou spotrebou elektrickej energie za obdobie 10.02.2021 do 08.10.2021 vo výške 4,05900 MWh a aké skutočnosti viedli k vystaveniu opravnej faktúry z 29.04.2022 č. 2032011233 za totožné obdobie s vyčíslenou spotrebou elektrickej energie vo výške 8,2900 MWh, keďže len samotná opravná faktúra na preukázanie tvrdenej skutočnosti žalobcom o vyššej spotrebe elektrickej energie pre objasnenie týchto skutočností nepostačovala. Prenášanie tejto zodpovednosti žalobcom na subjekt (prevádzkovateľa distribučnej siete), ktorý stranou sporu v konaní nebol, potom správne viedlo súd prvej inštancie a aj odvolací súd k záveru (§ 191 ods. 1 CSP), že bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)