Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-241-2013.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/241/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. S. P., bytom C. S. XX, T., 2. Š. P., bytom R. XX, T.I.R., obaja zastúpený JUDr. Igorom Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza proti odporcom: 1. E.. Ľ. P., bytom M. XX, T., zastúpený JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, Lipovského 2/A, Bratislava, 2. F. P., bytom R. XX, T. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičského konania po poručiteľke I. P., o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26C 95/2006-211 zo dňa 11. septembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11. septembra 2012 zamietol návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že do dedičstva po poručiteľke I. P. patrí nehnuteľnosť, byt č. XX na X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. XX, v bytovom dome C. S. Č.. XXXX, s príslušenstvom bytu, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu k pozemku zap. XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel 17/731, na nebytovom priestore vo vchode C. S. Č.. XX, X. podlažie, priestor č. XX/N XX, spoluvlastnícky podiel 17/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Návrh odôvodnili tým, že darovacia zmluva má formálne vady, chýbajú v nej právne náležitosti a bola doplnená spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonu. Prevod vlastníckeho práva bol schválený po smrti darkyne, v čase keď už nemala práva k nehnuteľnosti, lebo smrťou poručiteľky sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti zo zákona jej dedičia. Navrhovatelia tvrdili, že v čase darovania nehnuteľnosti bola navrhovateľka nesvojprávna. Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože navrhovatelia mali v čase dedičského konania vedomosť o darovacej zmluve, dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov a navrhovatelia vzali na vedomie skutočnosť, že odporcovi v 1. rade bol darovaný byt za života ich matky a táto skutočnosť bola zohľadnená pri vyporiadaní dedičstva, čím zanikol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke. V danej veci preto navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že I. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bola výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, ktorú darovala darovacou zmluvou zo dňa 07.07.2003 odporcovi v 1. rade. Na vykonanie tohto právneho úkonu splnomocnila S.. R. H. formou notárskej zápisnice spísanej dňa 01.07.2003 pred notárkou D.. E. J., za prítomnosti dvoch svedkov O. G. a O. J.. Návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností bol účastníkmi zmluvy podaný na Katastrálny úrad dňa 09.07.2003. Vklad bol povolený Katastrálnym úradom v T. dňa 24.09.2003, podľa spisu R.-XXXX/XX. Súd z dedičského spisu sp. zn. 1D 624/2003 zistil, že darkyňa I. P. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva vydaním osvedčenia o dedičstve s tým, že do dedičského podielu odporcu v 1. rade sa započítalo to, čo za života poručiteľky od nej bezplatne dostal a to byt č. XX v bytovom dome C. S. XX, T., k ú. J. E. a nehnuteľnosti v k.ú. J. v celkovej hodnote 1.019.630,- Sk. Nehnuteľnosti vedené na J. P. E., katastrálne územie J.
nadobudol navrhovateľ v 1. rade Š. P., nehnuteľnosti v katastrálnom území E. navrhovateľ v 2. rade S. P., vkladné knižky odporkyňa v 2. rade a navrhovateľ v 2. rade a preplatok na dani navrhovateľ v 1. rade.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a na určení, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetnom darovania patrí do dedičstva po I. P.. Súd poukázal na to, že z osvedčenia o dedičstve D 624/03 zo dňa 01.12.2004 jednoznačne vyplýva, že dedičia vzali v konaní o dedičstve na vedomie, že odporca v 1. rade nadobudol predmetný byt darovacou zmluvou od poručiteľky a túto skutočnosť nenamietali a samotné vysporiadanie po poručiteľke zohľadňovalo hodnotu daru. Pri skúmaní dôvodnosti nároku navrhovateľov o určenie absolútnej a relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy súd vychádzal z právneho názoru, že prípadná smrť darkyne ku dňu povolenia vkladu ňou uzatvorenej darovacej zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu darovania a neúčinnosť povolenia vkladu. V danom prípade poručiteľka žila v čase podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a jej smrť, ako účastníka katastrálneho konania nemá za následok prerušenie, alebo zastavenie katastrálneho konania s poukazom na ustanovenia § 30 a § 31 Katastrálneho zákona. V danom prípade okamihom smrti poručiteľky dedičia, ako právny nástupcovia vstúpili do právneho postavenia poručiteľky a sú viazaní jej prejavom vôle vyjadreným uzatvorenou darovacou zmluvou.
Súd zamietol návrh tiež s odôvodnením, že navrhovatelia nepredložili súdu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že právny úkon nebol urobený poručiteľkou slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a že poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá posúdiť následky svojho konania a nepreukázali tvrdenie relevantnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Súd preto z dôvodu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno návrh v celom rozsahu zamietol. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu odporcu v 1. rade o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy a v súvislosti s tým zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov S.. R. H., O. G. a O. J.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov konania v sume 531,18 eur, ako trovy právneho zastúpenia advokátom a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť navrhovateľom nahradiť odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 531,18 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (správne malo byť odporcu v 1. rade). O trovách konania voči odporkyni v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v konaní úspešná súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania nevznikli § 151 ods. 1 O.s.p.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd podľa § 164 O.s.p. opravil v rozsudku chyby v písaní, ako i zrejmé nesprávnosti, keď pri písomnom vyhotovení rozsudku súd zistil, že pri písaní druhej výrokovej vety rozsudku urobil chybu v písaní, keď namiesto výroku: "Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania...." uviedol nesprávne "Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania...", čo vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku, súd preto vykonal opravu podľa § 164 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti priamo do písomného vyhotovenia rozsudku.
Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní navrhovatelia namietali, že súd nevypočul navrhovateľa v 2. rade a jednoducho na neho, ako na účastníka konania zabudol a právny zástupca navrhovateľov sa vo veci nevyjadroval ako účastník konania a tak súd porušil v konaní príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že odporkyňa v 2. rade pri výpovedi sa nevedela vyjadriť riadne vo veci a bola zjavne dezorientovaná. Súd prvého stupňa tiež nepostupoval v súlade so zákonom, keď po vykonaní dokazovania neumožnil právnemu zástupcovi, resp. účastníkom konania sa vyjadriť vo veci a po skončení dokazovania vyzval účastníkov, aby opustili pojednávaciu miestnosť a následne vyhlásil rozsudok, čo je v rozpore s ustanovením § 118 ods. 4 O.s.p. a ustálenou judikatúrou. Ďalej namietali, že súd v priebehu dokazovania nevykonal navrhnuté dôkazy a nevykonal riadne dokazovanie ani výsluchom svedkov, ktorí mali potvrdiť navrhovateľom tvrdené skutočnosti a súd sa jednoducho rozhodol žalobu zamietnuť. Tým, že súd nevykonal žiaden navrhnutý dôkaz navrhovateľmi odňal im tým možnosť konať pred súdom. Navrhovatelia nesúhlasili so záverom súdu, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Agneše Krajňákovej, pretože podľa názoru navrhovateľov v zmysle ustálenej judikatúry naliehavý
právny záujem je daný vtedy, keď sa jedná o určenie vlastníckeho práva. V tejto veci súd akceptoval účelovú obranu odporcu v 1. rade, ktorý tvrdil, že hodnota daru bola zohľadnená v dedičskom konaní a podanie je účelové. Nepravdivosť tohto tvrdenia bola preukázaná priloženým notárskym spisom, z ktorého vyplýva, že odporca v 1. rade odmietal vydať darovaciu zmluvu o darovaní bytu a vydal ju až pod hrozbou poriadkovej pokuty. O darovaní bytu ostatný účastníci dedičského konania nevedeli, o čom svedčí aj zápis z prvého prejednania dedičstva zo dňa 22.04.2004 a 03.05.2004 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 1D 624/2003, kde ho súd vyzval na vydanie darovacej zmluvy a tak isto vyzval notára E. H., notársky úrad Bratislava D 624/03, Dnot 117/03 z 22.04.2004, kde bol vyzvaný na predloženie hodnoty daru a zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo dňa 14.10.2003, v ktorej je uvedený byt ako predmet dedičského konania. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že hodnota bytu, ktorá mala byť zohľadnená v dedičskom konaní je zjavne neprimeraná tomu, čo dedili ostatný dedičia. Tieto argumenty boli použité i v predmetnom konaní, ale súd sa opomenul s nimi zaoberať. Tiež v dodatočnom prejednaní dedičstva už bol spoludedičom i odporca v 1. rade. I keď sa mu mal započítať dedičský podiel získaný darom, dediť nemal, nakoľko sa dedili nehnuteľnosti v podstatne menšej hodnote, ako mu pripadla darom. Z dedičského spisu vyplýva, že došlo k zápočtu na dedičský podiel len darovania nehnuteľnosti v J. a samotná táto nehnuteľnosť mala väčšiu hodnotu, ako na odporcu pripadajúci dedičský podiel. Navrhovatelia v súvislosti so svojim tvrdením dôvodnosti nároku na požadované určenie poukázali na judikatúru súdov (rozhodnutie NS SR 3Cdo 196/2005), v zmysle ktorej nemohlo prejsť vlastnícke právo zo zomrelej poručiteľky v čase jej smrti na iné osoby, nakoľko podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou fyzickej osoby zanikajú aj práva a povinnosti, preto ak v čase rozhodovania katastrálneho orgánu už účastník konania nežil bolo potrebné, aby na jeho miesto vstúpili ďalšie osoby, v dôsledku čoho účastníci konania by už vtedy mohli namietať samotnú darovaciu zmluvu. Navrhovatelia tvrdili, že pokiaľ sa v dedičskom konaní nadobúda majetok dňom smrti poručiteľa, tak k tomuto dátumu prešiel zo zákona majetok poručiteľky na dedičov. Následný akt katastrálneho úradu nemá potom z tohto hľadiska žiaden relevantný význam. Navrhovatelia zároveň poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011 na podporu tvrdenia, že darovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. P.. V predmetnom konaní nebolo sporné, že poručiteľka uzavrela s odporcom v 1. rade darovaciu zmluvu a že k povoleniu vkladu do Katastra nehnuteľností došlo až po jej smrti. V danom prípade rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľky a preto darovaná nehnuteľnosť bola v čase jej smrti naďalej v jej vlastníctve a preto má patriť do dedičstva. Navrhovatelia sa v odvolaní vyjadrili aj k záveru súdu, ktorý vyslovil v odôvodnení napadnutého rozsudku, že navrhovateľ v 1. rade nepoznal dostatočne zdravotný stav svojej matky I. P., ale bol to odporca v 1. rade, ktorý ho poznal dobre. Tento záver súdu navrhovatelia namietajú, nakoľko matka roky žila spolu s navrhovateľom v 1. rade v spoločnej domácnosti a len asi mesiac pred jej smrťou si ju zobral do opatery brat Ľ., odporca v1. rade, ktorý ju hneď umiestnil do domu sociálnych služieb, takže vlastne tak isto kontakt s ňou nemal. Súd požiadal fakultnú nemocnicu o doručenie listín o zdravotnom stave, ale nevyčkal na ich doručenie a rozhodol vo veci bez oboznámenia sa s týmito dokladmi. K otázke zdravotného stavu poručiteľky nevypočul ani navrhovateľa v 2. rade a celé konania bolo vedené s tým, že súd zamietol všetky dôkazy a tak nemohli byť preukázané žiadne skutočnosti zo strany navrhovateľov, ktoré tvrdili. Navrhovatelia preto namietali rozhodnutie súdu prvého stupňa a tvrdili, že súd svojim konaním porušil nielen ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ale aj práva navrhovateľov vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a to najmä právo na spravodlivé súdne konanie. Navrhovatelia preto žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že poukázali na judikatúru súdov, ktorou už bola vyriešená otázka, že vždy je daný právny záujem na určení, ak sa vyrieši sporná otázka a vlastníctvo k nehnuteľnosti, pretože iným spôsobom sa nedá domáhať ochrany vlastníckeho práva, pričom v tejto žalobe sú obe otázky vzájomne prepojené.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.
V prejednávanej veci navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd určil neplatnosť darovacej zmluvy a aby určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. P.. Na základe podaného návrhu, v ktorom tvrdili, že darovacou zmluvou zo dňa 07.07.2003 previedla darkyňa I. P., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení S.. R. H. na obdarovaného E.. Ľ. P. nehnuteľnosti a to byt č. XX na X. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX bytového domu, C. S., J.. Č.. XXXX s príslušenstvom bytu spoluvlastníckym podielom a spoločnými časťami a zariadenia domu a ďalších nehnuteľností uvedených
v podanom návrhu. Návrh odôvodnili tým, že darkyňa dňa 06.08.2003 zomrela a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.09.2003, teda v čase, keď už darkyňa nežila. Navrhovatelia ako deti darkyne tvrdili, že darovacia zmluva je neplatná pre zásadné formálne vady, chýbajú v nej právne náležitosti, bola doplňovaná spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonu a prevod vlastníckeho práva bol schválený po smrti darkyne v čase, keď ona práva k nehnuteľnosti nemala, pretože smrťou poručiteľky sa navrhovatelia stali vlastníkmi nehnuteľnosti zo zákona dňom jej smrti. Tvrdili, že darkyňa svoju vôľu neprejavila slobodne a vážne a nehnuteľnosti nechcela za života nikomu darovať a v danom čase bola zrejme nesvojprávna. Na základe týchto skutočností žiadali navrhovatelia určiť neplatnosť darovacej zmluvy a tiež určiť, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. P..
Navrhovatelia v podanom odvolaní namietali a zároveň tým odôvodnili aj svoje odvolanie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a to k takým vadám konania, ktoré sa považujú za dôvod zmätočnosti rozhodnutia a to konkrétne tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, že konanie na súde prvého stupňa, alebo rozhodnutie trpí niektorou z vád, ktoré sú taxatívne vypočítané v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd zruší rozhodnutie, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Účastníci majú tiež právo na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci (§ 118 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V zmysle uvedeného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom.
Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom a dôvodmi, ktoré by bolo možné preskúmať a tak súd prvého stupňa svojim postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a tiež na určení, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovania patrí do dedičstva po poručiteľke, darkyni I. P..
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke a zároveň žiadali určiť neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou bola predmetná nehnuteľnosť prevedená. V súlade s ustanovením § 460 Občianskeho zákonníka je potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľka v čase smrti bola vlastníčkou nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 07.07.2003 bola uzavretá darovacia zmluva o darovaní nehnuteľnosti poručiteľkou v prospech odporcu v 1. rade. Návrh na vklad do katastra bol podaný za života poručiteľky, ale k povoleniu vkladu katastrálnym úradom došlo až po jej smrti dňa 24.09.2003. Právne účinky vkladu mohli vzniknúť právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona). Z dôvodu, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť v čase života poručiteľky, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve a preto patria do dedičstva po nej. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k inému záveru, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnych právnych záveroch.
Navrhovatelia sa v podanom odvolaní nestotožnili s právnym posúdením súdom prvého stupňa vo veci o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a určenie neplatnosti darovacej zmluvy, k čomu predložili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu a namietali, že súd prvého stupňa z týchto rozhodnutí nevychádzal a neriadil sa judikatúrou.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
S prihliadnutím na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa prevádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom evidencie v Katastri nehnuteľností, nadobúda sa vlastnícke právo vkladom do Katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vkladom sa rozumie zápis do katastrálnych operátov, vklad povoľuje Katastrálny úrad rozhodnutím s tým, že právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia Katastrálneho úradu o jeho povolení. Účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolenie vkladu sa začína na návrhu účastníka konania. Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, Správa katastra vyznačí v zmluve. Vyznačenie obsahu je deň, keď správa katastra o vklade rozhodla, podpis osoby, ktorá vklad povolila, otlačok okrúhlej pečiatky Správy katastra. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Je potrebné zdôrazniť, že smrť účastníka katastrálneho konania pred právoplatnosťou rozhodnutia Katastrálneho úradu o povolení vkladu má tie právne dôsledky, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom návrhu na vklad patrí do dedičstva po tomto poručiteľovi. Okamih smrti je totiž rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností. Keďže dedičstvo sa nadobúda až okamihom smrti poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka, takáto nehnuteľnosť naďalej zostala v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a teda patrí do dedičstva po ňom. Súd prvého stupňa preto nesprávne postupoval, keď návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd ešte dodáva, že navrhovatelia dôvodne namietali, že súd prvého stupňa porušil procesné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a to najmä v prípade, keď porušil ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný. Pokiaľ súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 11.09.2012 vyhlásil rozsudok v predmetnej veci, je v zmysle ustanovenia § 156 ods. 4 O.s.p. vyhláseným rozsudkom viazaný a nie je prípustné, aby v písomnom vyhotovení rozsudku súd opravoval nesprávnosť výroku vyhláseného na pojednávaní. V danom prípade pokiaľ súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania odporcovi, takýmto výrokom je súd viazaný a v prípade, že súd rozhodol nesprávne, je možné tento nedostatok napraviť podaním odvolania zo strany účastníkov konania, ale nie je prípustné, aby súd výrok, o ktorom zistil, že nesprávne rozhodol, zmenil opravou s poukazom na § 164 O.s.p. a to v samotnom rozsudku a poukázal na hospodárnosť konania. V danom prípade nejde o zrejmú nesprávnosť, ale súd o predmete konania a o trovách konania rozhodol a týmto výrokom je podľa § 156 ods. 4 O.s.p. viazaný a nemôže ho dodatočne meniť.
Postup súdu prvého stupňa nebol preto správny, ale odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia vo veci dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a s poukazom na ustanovenie §
224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v zmysle uvedeného ustanovenia. Preto súd o náhrade trov konania znovu rozhodne a tým je odstránený uvedený nesprávny postup súdu prvého stupňa pri oprave výroku rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.