Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-1-2013.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/1/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: RAMM s.r.o., so sídlom: Podbrezová, Štiavnička 561, IČO: 31 641 687, proti povinnému: F. A., bydlisko: Z., D. ul. XXXX/X, miesto podnikania: Komárno, Družstevná 8, IČO: 22 711 546, o vymoženie pohľadávky v sume 13.934,28 eura, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. Er/3077/2000-132 zo dňa 25.septembra 2009, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno napadnutým uznesením exekúciu vedenú na exekútorskom úrade JUDr. Tomáša Boľoša, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23, pod č. Er/3077/2000 zastavil. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Boľošovi trovy exekúcie a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Boľošovi sumu 594,62 eura do 5 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len EP), ako aj zisteným skutkovým stavom. Súdny exekútor dňa 08.07.2004 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti vymáhaného nároku v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Pri vymáhaní nároku oprávneného sa súdny exekútor obrátil so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti na všetky peňažné ústavy, na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Komárno, na Sociálnu poisťovňu, na Národný úrad práce, na Geodetický a kartografický ústav Bratislava, na katastrálne odbory vybraných Okresných úradov. Na základe poskytnutia súčinnosti zo strany peňažných ústavov súdny exekútor zistil, že nevedú žiadny účet povinného. Q. a.s., pobočka Komárno, N. banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámili súdnemu exekútorovi, že povinný má u nich vedené účty, avšak výška finančných prostriedkov na účtoch v uvedených peňažných ústavoch nedosahuje ani sumu vymáhateľnú v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) EP. Dotazom na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Komárno bolo zistené, že povinný vlastní dve motorové vozidlá, avšak realizácia dražby na predmetné vozidlá by prevyšovala výťažok z dražby, t.j. exekuované hnuteľné veci by nepokryli ani trovy exekúcie. Sociálna poisťovňa oznámila súdnemu exekútorovi, že povinný nie je poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia a nie je ani v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. Podľa oznámenia Okresného úradu práce Komárno, povinný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na základe poskytnutej súčinnosti Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, bolo súdnemu exekútorovi oznámené, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v katastrálnom území Z.. Súdny exekútor nahliadnutím do predmetného listu vlastníctva zistil, že na ňom zapísaných nehnuteľnostiach viaznu viaceré ťarchy (záložné právo zriadené v prospech Q. banky, a.s. pobočka Komárno, záložné právo zriadené v prospech Daňového úradu Komárno). Podľa oznámenia katastrálnych odborov na exekútorom vybraných okresných úradoch, povinný nie je evidovaný v ich evidenciách ako vlastník nehnuteľností. O trovách exekútora rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 203 ods. 2 EP, § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b), § 27a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 Zb. z.. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumou 630,68 eura vrátane DPH. Súd prvého stupňa uznesením č.k. Er/3077/2000-77 zo dňa 12.03.2007 priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 404,93 eura s DPH. Voči uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o trovách exekúcie. Odvolací súd uznesením č.k. 6 CoE/9/2008-116 zo dňa 30.05.2008 uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie súd zistil, že súdny exekútor sumu 46,47 eura (7 začatých hodín) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, pretože účtované administratívne činnosti súdneho exekútora - oznámenie oprávnenému o stave exekučného konania zo dňa 10.02.2003 a podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 07.07.2004, nesmerovali bezprostredne k vymoženiu pohľadávky a teda nevzniká na požadovanú sumu súdnemu exekútorovi právny nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008). Taktiež si súdny exekútor nesprávne vyčíslil ako trovy exekúcie vyhotovovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti jednotlivým peňažným ústavom zo dňa 20.09.2000 a to z toho dôvodu, že išlo o neúčelne vynaložené náklady na exekúciu, keďže v ten istý deň posielal tým istým peňažným ústavom aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky. Preto, ak súdny exekútor nečakal na odpoveď z jednotlivých peňažných ústavov o tom, či vedú účet povinného a okamžite so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti im zasielal aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, nemohlo ísť v žiadnom prípade o účelne vynaložené náklady na vymoženie pohľadávky. Ak mienil súdny exekútor najprv zistiť, či jednotlivé peňažné ústavy vedú účty povinného, mal počkať na ich odpovede a na základe toho zaslať príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky len tým peňažným ústavom, u ktorých je povinný klientom. V prípade, ak chcel súdny exekútor exekúciu urýchliť a nečakať na odpovede zo strany peňažných ústavov, stačilo im zaslať iba príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky bez odosielania žiadosti o poskytnutie súčinnosti, ktorá je v takomto prípade už bezpredmetná a nezmyselná. Okrem uvedeného si súdny exekútor vyčíslil neúčelne vynaložené náklady aj v prípade odosielania žiadostí o poskytnutie súčinnosti katastrálnym odborom na ním vybraných Okresných úradoch zo dňa 09.10.2000. Súd videl neúčelnosť týchto výdavkov v tom, že súdny exekútor sa už dňa 20.09.2000 obrátil so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti na Geodetický a kartografický ústav Bratislava, pričom podľa oznámenia ústavu zo dňa 28.09.2000, povinný je spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v katastrálnom území Z.. Súdny exekútor nijakým spôsobom nedokladoval, ako prišiel k záveru, že je na základe tejto informácie z ústavu potrebné žiadať o poskytnutie súčinnosti katastrálne odbory na Okresných úradoch v Brezne, Leviciach, Nových Zámkoch, Novom meste nad Váhom, Michalovciach, Prešove, Bytči, Veľkom Krtíši, Krupine, Trebišove, Prievidzi, Trenčíne a v Bratislave, keďže podľa údajov Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, ktoré v danom čase už mal súdny exekútor k dispozícii, povinný v týchto katastrálnych územiach nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Vzhľadom k tomu, že v oba uvedené dni vyhotovil súdny exekútor okrem neúčelne vydávaných žiadostí o poskytnutie súčinnosti peňažným ústavom a katastrálnym odborom vybraných okresných úradov, aj účelné žiadosti o poskytnutie súčinnosti iným inštitúciám, súd exekútorovi v zmysle § § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. priznal požadovanú sumu, pretože súdnemu exekútorovi patrí odmena aj za každú čo i len začatú hodinu exekučnej činnosti. Vo zvyšnej časti vyúčtovania trov exekúcie postupoval súdny exekútor v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 39,50 eura s DPH. Súdny exekútor si uplatnil v zmysle § 15 ods. 1 sumu 31,60 eura s DPH (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, zisťovanie bankového účtu povinného 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, zisťovanie majetku povinného 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, zisťovanie bydliska povinného 1x). Po preskúmaní požadovaných trov exekúcie dospel súd k záveru, že položka zisťovanie majetku povinného prostredníctvom katastrálneho odboru okresného úradu je neúčelná z už vyššie uvedených dôvodov. Vzhľadom na to priznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu stanovenú v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky vo výške 27,65 eura s DPH. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyčíslil súdny exekútor sumou 546,17 eura, titulom poštovných poplatkov, poplatkov za kolky, nákladov na kancelárske potreby atď. Po nahliadnutí do špecifikácie hotových výdavkov súdneho exekútora súd zistil, že súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval poštovné náklady za expedovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti 16 peňažným ústavom a katastrálnym odborom na 13 okresných úradoch, keďže išlo o neúčelné a zbytočné výdavky, ako to už bolo uvedené vyššie. Súd tiež považoval za neúčelné výdavky na poštovné za upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o spôsobe exekúcie expedované oprávnenému a povinnému dňa 20.09.2000. Súd je toho názoru, že obe upovedomenia mohol exekútor odoslať ako jednu poštovú zásielku určenú povinnému a jednu oprávnenému, pričom nebolo potrebné expedovať každé upovedomenie zvlášť, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že obe upovedomenia boli doručované v ten istý deň. Podobne je to v prípade poštovného za zaslanie celého exekučného spisu na okresný súd spolu so žiadosťou o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu a s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd nevidel dôvod na účtovanie si poštovného za každú písomnosť zvlášť, keďže všetky uvedené písomnosti bolo možné doručiť spolu s celým spisovým materiálom. Z tohto dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné len za zaslanie exekučného spisu na okresný súd. Súd súdnemu exekútorovi v uvedených častiach hotové výdavky nepriznal. Vo zvyšnej časti, si súdny exekútor vyčíslil hotové výdavky v súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Na základe vyššie uvedených skutočností priznal súd súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celkovej výške 527,47 eura. Celkovo teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhrada hotových výdavkov 583,90 eura, DPH vo výške 10,72 eura, spolu trovy exekúcie vo výške 594,62 eura a ich náhradou zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie súdny exekútor v časti trov exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne z dôvodu nepriznania hotových výdavkov súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti. Odvolanie odôvodnil ust. § 34 os. 5, § 47 ods. 1 písm. a/, § 95 ods. 1 písm a/, § 196 EP, § 22 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z. z.. Zdôraznil, že v prípade, ak by súdny exekútor vydal len Príkazy na začatie exekúcie, nemal by vedomosť o účtoch povinného, resp. o bankách vedúcich účty povinného a v súlade s ust. § 96 ods. 1 EP by bol povinný vydať Exekučné príkazy na vykonanie exekúcie do všetkých bánk, ktorým boli doručené príkazy na vykonanie exekúcie alebo ich odblokovať, a tým by došlo k zbytočnému navyšovaniu v časti hotových výdavkov. V prípade, ak by odoslal len žiadosti o poskytnutie súčinnosti v súlade s ust. § 34 ods. 5 EP, mohlo by dôjsť k neoprávnenému nakladaniu s majetkom zo strany povinného, nakoľko účty v bankách by zostali nezablokované. Uviedol, že nie sú mu známe ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré by zakazovali požiadať banky o poskytnutie súčinnosti a zároveň doručiť príkaz na začatie vykonávania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ďalej poukázal na to, že v spisovom materiály predloženom súdu prvého stupňa, je na č. l. 94 uvedená informácia z centrálnej databázy PI KN SR so stavom k 01.07.2000 o povinnom subjekte, z ktorej je zjavné, že povinný subjekt je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností vedených v niekoľkých okresoch a katastrálnych územiach. Keďže bol povinný podrobne skúmať majetok povinného, preto dožiadal o poskytnutie súčinnosti Okresné úrady
- odbor katastrálny Brezno, Nové Zámky, Nové Mesto nad Váhom, Michalovce, Prešov, Bytča, Veľký Krtíš, Krupina, Trebišov, Prievidza, Trenčín a Komárno. Z ust. § 47 ods. 1 písm. a/ EP vyplýva, že exekútor má povinnosť upovedomiť oprávneného i povinného o začatí exekúcie, avšak nemá povinnosť priamo v upovedomení o začatí exekúcie upovedomiť účastníkov konania aj o spôsobe vykonania exekúcie. Nie je teda zrejmé, prečo by dve samostatné upovedomenia mali byť doručované v jednej obálke, mal za to, že pokiaľ mu Exekučný poriadok priamo neukladá povinnosť doručovať písomnosti zlúčene, nesmie byť za doručovanie v súlade so zákonom zo strany exekučného súdu sankcionovaný nepriznaním hotových výdavkov účelne vynaložených na doručenie písomností v súlade s Exekučným poriadkom. Čo sa týka argumentov súdu, že zaslanie spisového materiálu Okresnému súdu Komárno, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia a vyúčtovanie trov, mal exekútor doručovať spolu so spisovým materiálom, uviedol, že s prihliadnutím na časovú následnosť vyvodenú z Exekučného poriadku, súdny exekútor nemohol spolu s postúpením exekučného spisu zároveň požiadať príslušný exekučný súd o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, ktoré nebolo vydané a dokonca vo veci ani nebolo rozhodnuté a rovnako nemohol vrátiť poverenie, nakoľko absentoval dôvod vrátenia poverenia. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v časti trov konania a priznal mu trovy exekúcie vo výške 602,61 eura a DPH z odmeny vo výške 10,72 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1a ods. 2 OSP potvrdil.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. /EP/ Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1955 Z.z., odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 eura (500,- Sk) a najviac 33.193,92 eura (1.000 000,- Sk).
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba je 6,64 eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100,- Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú stanovené úkony odmeňované paušálnou sumou.
Podľa § 27a vyhl. č. 288/1955 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, pretože majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 630,68 eur vrátane DPH. Súd prvého stupňa správne nepriznal požadovanú sumu za oznámenie oprávnenému o stave exekučného konania zo dňa 10.02.2003 a podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 07.07.2004, pretože nesmerovali bezprostredne k vymoženiu pohľadávky a teda nevzniká na požadovanú sumu súdnemu exekútorovi právny nárok. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, keď posúdil ako neúčelne vynaložené náklady za vyhotovovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti jednotlivým peňažným ústavom zo dňa 20.09.2000, keďže v ten istý deň posielal tým istým peňažným ústavom aj príkazy na začatie exekúcie. Ak chcel súdny exekútor zistiť, či povinný má účty v jednotlivých finančných ústavoch, mal počkať na ich odpovede a následne zasielať príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky len tým ústavom, kde mal povinný vedený účet. Odosielanie oboch úkonov samostatne v ten istý deň je neúčelné, bezpredmetné a nezmyselné. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa konštatuje, že súdny exekútor nijakým spôsobom nedokladoval, ako prišiel k záveru, že je na základe informácie z Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave, povinný spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v kat. úz. Z., je potrebné žiadať o poskytnutie súčinnosti katastrálne odbory na ďalších okresných úradoch, keďže podľa jemu dostupných informácii mal vedomosť o tom, že povinný v týchto dopytovaných katastrálnych územiach nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Odmena vo výške 39,50 eura s DPH bola súdnemu exekútorovi za tieto úkony priznaná v správnej výške, rovnako mu bola správne priznaná paušálna odmena vo výške 27,65 eura s DPH v zmysle § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. (7 paušálnych úkonov + DPH - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, zisťovanie bankového účtu povinného 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, zisťovanie majetku povinného 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x). Súd správne priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celkovej výške 527,47 eura v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., titulom poštovných poplatkov, poplatkov za kolky, nákladov na kancelárske potreby atď., s tým, že mu nepriznal za nesprávne vyúčtované poštovné náklady za expedovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti 16 peňažným ústavom a katastrálnym odborom na 13 okresných úradoch, keďže išlo o neúčelné a zbytočné výdavky. Odvolací súd považuje ako neúčelné výdavky na poštovné za upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o spôsobe exekúcie expedované oprávnenému a povinnému dňa 20.09.2000, ktoré boli zasielané zvlášť v jeden deň a v jeden deň boli aj doručované a teda skutočne mohli byť zasielané ako jedna poštová zásielka určená povinnému a jedna oprávnenému. Taktiež v prípade poštovného za zaslanie celého exekučného spisu na tunajší súd spolu so žiadosťou o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu a s vyúčtovaním trov exekúcie, bolo možné všetky tieto písomnosti doručiť spolu s celým spisovým materiálom a nie každú písomnosť zvlášť, preto súd prvého stupňa správne priznal súdnemu exekútorovi poštovné len za zaslanie exekučného spisu na tunajší súd. Na základe vyššie uvedených skutočností priznal súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celkovej výške 527,47 eura.
Súd prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania správne rozhodol a vec správne právne posúdil, keď vo svojom rozhodnutí priznal exekútorovi celkovo odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 583,90 eura, DPH vo výške 10,72 eura, spolu trovy exekúcie vo výške 594,62 eura a ich náhradou zaviazal oprávneného.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.