Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-188-2012.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/188/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: AutoFinance, a.s., so sídlom Okružná 18, 058 01 Poprad, IČO: 36 810 894, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. A. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie sumy 5.159,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/57/2011-70 zo dňa 29. novembra 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/57/2011-70 zo dňa 29. novembra 2011, v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku I., ktorým boli žalovanému uložené mesačné splátky 100,- Eur splatné vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas stáva sa zročným celé plnenie, z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.011,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 22.10.2010 do zaplatenia a trovy konania 309,50 Eur, to všetko v mesačných splátkach 100,-Eur splatných vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas stáva sa zročným celé plnenie. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 261 ods. 1, 2, 3 písm. d) Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ"), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ"), § 48 OZ, § 53 ods. 1 a 4 OZ dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná čiastočne. Okresný súd zistil, že dňa 14.09.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebný úver na kúpu predmetu financovania, ktorým bolo ojazdené motorové vozidlo AUDI A4, rok výroby 2008 o objeme 1968 m3 vo výške 18 200,- Eur, pri dohodnutej ročnej percentuálnej miere nákladov 24,86 % (R P M N). Súčasťou zmluvy podľa článku III. bodu 5. boli aj Všeobecné zmluvné podmienky č. 01/2009 a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebnom úvere. Podľa článku III. bodu 1. zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel a vrátiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom a uhradiť žalobcovi celkové náklady spojené so spotrebným úverom v 48 mesačných splátkach, každú splátku vo výške 652,37 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 14.10.2009 a splatnosťou v poradí ďalších splátok vždy k 14. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, podľa rozpisu uvedeného v splátkovom kalendári, splatnosť poslednej splátky pripadla na 14.09.2013. Žalovaný kúpnu cenu predmetu financovania uhradil dňa 14.09.2009 v hotovosti 9 800,- Eur v podobe akontácie a uhradil 5 splátok v celkovej výške 3.811,85 Eur, pričom s úhradou niektorých z nich sa dostal do omeškania a zvyšné splátky podľa splátkového kalendára neuhradil. Porušil tým ustanovenia článku III bodu 3 zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681 splácať spotrebný úver podľa splátkového kalendára, a preto žalobca v
súlade s článkom VII. bodu 1. písm. b) zmluvných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 14.08.2010 a v zmysle článku VII. bod 2. písm. a) písomne oznámil žalovanému ako dlžníkovi určenie predčasnej splatnosti listom zo dňa 14.07.2010 a vyzval ho na zaplatenie všetkých dosiaľ nezaplatených záväzkov v celkovej výške 81.697,19 Eur a na pristavenie vozidla. Následne žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 04.08.2010 na zaplatenie nedoplatkov v sume 23 605,96 Eur a pristúpil k odobratiu predmetu financovia - vozidla. Žalovanému zaslal faktúru pre určenie predčasnej splatnosti spotrebného úveru a podľa článku IV. bodu 9. zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681 zo dňa 14.09.2009 pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva, a tým aj predaju vozidla tretej osobe v mene a na náklady žalovaného ako dlžníka. V súvislosti s odobratím vozidla vznikli žalobcovi náklady vyúčtovanému mu tretími osobami faktúrou č. 2010213 z 01.10.2010 sumou 357,- Eur titulom poskytnutia predpredajného servisu na kúpnu zmluvu č. 1091681, faktúrou č. 2010214 zo 4.10.2010 sumou 696,15 Eur za sprostredkovanie predaja ojazdeného motorového vozidla na kúpnu zmluvu č. 1091681, faktúrou č. OFA0129 zo 06.07.2010 na sumu 1.023,40 Eur a z nej pripadajúca suma 529,55 Eur vzniknutá titulom odobratia a nákladov spojených s odobratím predmetu financovania podľa vyššie uzavretej zmluvy. Dňa 04.10.2010 došlo k predaju predmetu financovania na základe kúpnej zmluvy č. 1091681 uzavretej medzi žalobcom a E. E. za kúpnu cenu 19 500 Eur. Žalobca preto v zmysle článku IV. bodu 11. vykonal zúčtovanie, keď výťažok z predaja predmetu financovania odpočítal od celkových účelne vynaložených nákladov na realizáciu predaja a žalovanému zaslal faktúru
- vyúčtovanie pri predčasnej splatnosti úveru, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 5.159 Eur (od celkového dlhu žalovaného určeného pri predčasnej splatnosti spotrebného úveru 23.605,96 Eur a nákladov vzniknutých s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva vyúčtovanému mu vyššie uvedeným faktúrami v sume 357 Eur a v sume 696,15 Eur a 529,55 Eur žalobca odpočítal výťažok z predaja 19 500,- Eur, výsledkom ktorého bola suma 5.159,11 Eur).
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z takto uplatnenej istiny priznal žalobcovi sumu 2.011,56 Eur spolu s úrokom z omeškania určeným však podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne podľa § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009, keďže sa jednalo o občiansko-právny vzťah a vo výške 9 % ročne, počnúc od 22.10.2010, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na splnenie povinnosti listom z 04.10.2010. V časti o zaplatenie istiny 3.147,55 Eur titulom poplatkov za administráciu predčasnej splatnosti úveru súd okresný žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ustanovenia článku VII. ods. 2. písm. a) zmluvných podmienok vo svojom poslednom odseku síce upravovali možnosť žalobcu uplatňovať si tento poplatok až do 25 %, avšak podľa okresného súdu predmetné zmluvné dojednanie nebolo v súlade s dobrými mravmi. Nemožno morálne akceptovať, aby si žalobca v súvislosti s administráciou predčasnej splatnosti úveru požadoval poplatok niekoľko násobne presahujúci cenu samotného predmetu financovania. Bolo zrejmé, že poplatok vo výške 3.147,55 Eur oproti cene vozidla 19 500,- Eur ku dňu jeho predaja, bol nepomerný. Žalobcovi v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy o spotrebnom úvere náklady vo výške 3.147,55 Eur nemohli vzniknúť. Pokiaľ žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že uvedená suma mala predstavovať províziu, ktorá bola rozpočítaná v mesačných splátkach úveru, a ktorú žalobca poskytol sprostredkovateľovi úveru, takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy nevyplývalo. Dopadá naň preto neplatnosť v zmysle § 52 ods. 3 veta druhá a § 53 ods. 4 písm. a) a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre obsah neprijateľných podmienok, pričom sa jednalo o províziu nepochybne vyššiu ako poskytovali banky za obdobné úvery, a preto bolo uvedené dojednanie neplatné aj v zmysle ustanovenia § 39 OZ.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže predmetná zmluva mala všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch nie je iba právnou úpravou osobitného typu úverovej zmluvy - absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 písm. d) OBZ, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, možno konštatovať, že medzi účastníkmi nejde o obchodno-právny,
ale o občiansko-právny vzťah. Základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 OBZ). Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu vymedzenú v § 261 ods. 2, 3 OBZ. Spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru, a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) OBZ nebolo na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia OBZ. Z hľadiska posudzovaného prípadu bol dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 OZ, teda nie na použitie ustanovení OBZ. Keďže právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere okresný súd posúdil ako vzťah občiansko-právny, dopadajú naň ust. § 53 ods. 1 a 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Podľa § 160 ods. l OSP okresný súd žalovanému povolil priznanú istinu splácať v 100 Eur mesačných splátkach s prihliadnutím na osobnú a majetkovú situáciu žalovaného a na jeho postoj v konaní. Okresný súd zistil, že príjem žalovaného sa pohyboval v sume 20.000,- - 25.000,- Kč, z ktorého príjmu okrem základných životných potrieb a výdavkov na bývanie (160,- Eur mesačne) uhrádzal výživné jednak osobnou starostlivosťou a uhrádzaním nákladov na dve deti navštevujúce povinnú školskú dochádzku. Zo svojho príjmu platí ďalší úver poskytnutý na kúpu bytu v sume 50,- Eur mesačne. Výšku splátok okresný súd preto určil tak, aby nebol žalobca na svojich právach poškodený a zároveň tak, aby žalovaný pri plnení si ostatných záväzkov a povinností, zvlášť vyživovacej povinnosti, bol schopný priznanú istinu splácať s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, stane sa zročným celé plnenie. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd nevyhovel žalobe v časti týkajúcej sa poplatku za administráciu predčasnej splatnosti úveru vo výške 3.147,55 Eur. Tento poplatok bol žalobcom zahrnutý do vyúčtovania zmluvného vzťahu a bol vypočítaný v súlade so zmluvou a Všeobecnými zmluvnými podmienkami. V odvolaní žalobca poukázal na to, že dňa 14.09.2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebnom úvere č. 1091681 (ďalej len „Zmluva"), ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru vo výške 18.200,- Eur na kúpu predmetu financovania - ojazdeného motorového vozidla Audi A4. Na základe tejto zmluvy a v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok vo výške 652,37 Eur po dobu 48 mesiacov v zmysle splátkového kalendára. Žalovaný si sám vybral vozidlo, ktoré chcel kúpiť a žalobcu požiadal o poskytnutie spotrebného úveru na kúpu tohto vozidla. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, žalobca v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch vyhotovil Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebnom úvere č. 1091681 (ďalej len „Formulár"). Klient bol sprostredkovateľom informovaný o tom, za akých podmienok mu bude úver poskytnutý a vedel o tom, že súčasťou splátok je aj sprostredkovateľská provízia. Vo Formulári boli zahrnuté aj náklady na spotrebiteľský úver, ktoré boli obsiahnuté aj vo výške RPMN, ktorá bola uvedená tak vo Formulári ako aj v Zmluve. Žalovaný súhlasil s podmienkami poskytnutého spotrebného úveru, a tým súhlasil aj s výškou RPMN, t.j. aj so všetkými nákladmi spojenými s poskytnutým úverom.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sprostredkovateľ úveru - autobazár - bol podnikateľom v súlade s OBZ a vykonával svoju činnosť za účelom zisku. Z uvedeného dôvodu mal sprostredkovateľ nárok na zmluvnú províziu, keďže sprostredkoval úver vo výške 31.313,76 Eur (výška splátky 652,37 Eur x 48 mesiacov) na 48 mesiacov. Výška provízie za takýto úver bola adekvátna a bola rovnaká akú poskytujú banky za rovnaký produkt. Preto tvrdenie okresného súdu, že provízia bola nepochybne vyššia ako poskytujú banky za obdobné úvery, sa nezakladala na pravde. Pripomenul, že aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 6 počíta s tým, že žalobca má náklady spojené so spotrebiteľským úverom a výšku nákladov, ktoré si môže žalobca zahrnúť do vyúčtovania zmluvy v prípade splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, je zákonom obmedzená. Zákon však počíta len s obmedzením týchto nákladov v prípade predčasnej splatnosti úveru na základe žiadosti klienta o splatenie úveru pred lehotou splatnosti. Zákon neobmedzuje výšku týchto nákladov v prípade, že dôjde k predčasnému splateniu úveru z dôvodu neplatenia splátok v súlade so splátkovým kalendárom, preto žalobcovi vznikol nárok na úhradu nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a pri jej vypočítaní postupoval v súlade s dobrými mravmi a v súlade so Zmluvou a všeobecnými zmluvnými podmienkami.
V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prestal splácať splátky v súlade so splátkovým kalendárom, a preto žalobca určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru. Keďže náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli zahrnuté v splátkach, ktoré v prípade splácania by žalovaný uhradil, žalobca do vyúčtovania zmluvného vzťahu zahrnul poplatok za administráciu predčasnej splatnosti úveru vo výške 3.147,55 Eur, ktorý zahŕňal nesplatenú časť provízie vyplatenú sprostredkovateľovi za sprostredkovanie úveru. V tomto poplatku nebola zahrnutá celá výška provízie, keďže za platnosti zmluvy bolo žalovaným uhradených viac ako 5 splátok, v ktorých žalovaný uhradil aj časť provízie. Aj keď v súlade s čl. VII. ods. 2. Všeobecných zmluvných podmienok bol žalobca oprávnený do vyúčtovania zmluvného vzťahu zahrnúť poplatok za administráciu predčasnej splatnosti spotrebného úveru (bez DPH) maximálne vo výške 25 % z hodnoty súčtu splátok úveru bez poistného, ktorých splatnosť podľa splátkového kalendára - faktúry pripadala na obdobie po dni, na ktorý bola určená predčasná splatnosť spotrebného úveru, žalobca si však do poplatku zahrnul len neuhradenú časť provízie, čo predstavovalo 15,98 % z hodnoty súčtu splátok úveru bez poistného, ktorých splatnosť podľa splátkového kalendára - faktúry pripadala na obdobie po dni, na ktorý bola určená predčasná splatnosť spotrebného úveru.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaný počas „celého procesu" nespochybnil výšku nedoplatku, ale len požadoval splácať dlh vo forme splátok, keďže z dôvodu časovej tiesne ho nemohol uhradiť. Žalobca nesúhlasil so stanovenou výškou splátky 100,- Eur a to z dôvodu, že okresný súd zobral ústne tvrdenie žalovaného o výške príjmu za pravdivé, bez toho, aby si to overil. Žalobcovi žalovaný dokladoval príjem vo výške 1.400,- Eur, čo bolo aj preverované a sám žalovaný potvrdil, že čistý ročný príjem mal cca 20.000,- Eur. Preto mal okresný súd žiadať predložiť výkazy tak za rok 2010 ako za rok 2011, z ktorého by vyplynula výška príjmu žalovaného a až následne mal určiť výšku splátky. Žalobca súhlasil so splácaním dlhu v mesačných splátkach vo výške 300 Eur. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne posúdil skutkový stav veci a „záverom by sme chceli uviesť, že je to prvý prípad, v ktorom nám súd neuznal skutočne vynaložené náklady a navrhovateľ disponuje množstvom rozsudkov štátnych súdov s priznanými nákladmi." Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi okresného súdu, ktoré považoval za vecne správne, a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), postupom v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku I., ktorým boli žalovanému uložené mesačné splátky 100,- Eur splatné vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas stáva sa zročným celé plnenie, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd zamietol jeho nárok na zaplatenie sumy 3.147,55 Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že „ustanovenie článku VII. ods. 2. písm. a/ zmluvných podmienok vo svojom poslednom odseku síce upravuje možnosť žalobcu uplatňovať si tento poplatok až do výšky 25 %, avšak podľa názoru súdu predmetné zmluvné dojednanie nie je v súlade s dobrými mravmi. Nemožno morálne akceptovať, aby si žalobca v súvislosti s administráciou predčasnej splatnosti úveru, požadoval poplatok niekoľko násobne presahujúci cenu samotného predmetu financovania." Podľa záverov okresného súdu „Dopadá naň preto neplatnosť v zmysle § 52 ods. 3 veta druhá a § 53 ods. 4 písm. a/ a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre obsah neprijateľných podmienok".
Podľa § 153 OSP (v znení účinnom k 29.11.2011), súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu, po tom, čo sa krajský súd oboznámil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, v dôsledku ktorých zamietol žalobou uplatnený nárok vo zvyšku, je zrejmé, že okresný súd konštatoval neprijateľnosť predmetnej podmienky, v dôsledku čoho žalobu vo zvyšku zamietol. Uvedené závery okresného súdu však neboli premietnuté do výrokovej časti napadnuté rozsudku, pričom toto zistenie odvolacieho súdu o absencii vyslovenia konštatovaných neprijateľných podmienok vo výrokovej časti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu nebolo možné vyhodnotiť inak, než že zistil vady konania, ktoré je možné subsumovať pod odvolací dôvod v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP, podľa ktorého ustanovenia súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa krajského súdu mal okresný súd v súlade s § 153 ods. 4 OSP vo výroku svojho rozsudku uviesť znenie konštatovaných neprijateľných zmluvných podmienok. Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd primerane a podporne poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo 25/2012 z 31. júla 2012, v zmysle ktorého „Preto mal súd prvého stupňa v súlade s § 153 ods. 4 O.s.p. vo výroku svojho rozsudku uviesť znenie neplatnej zmluvnej podmienky, pre ktorú žalobu zamietol (nepriznal dodávateľovi žalované plnenie). Nakoľko tak neurobil, odňal žalobcovi možnosť dosiahnuť preskúmanie tejto zmluvnej podmienky v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím. Podľa názoru dovolacieho súdu ide o nesprávny procesný postup, ktorý zakladal dôvod pre zrušenie prvostupňového rozsudku už v konaní pred odvolacím súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezrušil, aj jeho konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p."
V súvislosti s odvolaním žalobcu do časti výroku I., ktorým okresný súd povolil žalovanému splátky, odvolací súd poukazuje, že na to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa mohlo byť v odvolacom konaní preskúmané, musí spĺňať minimálne podmienku jeho dostatočného, a tým riadneho, preskúmateľného odôvodnenia. V danom prípade napadnutá časť rozsudku výroku I. o povolení splátok okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá síce nie je expressis verbis vymenovaná ako samostatný dôvod pre zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia, avšak tvorí takú vadu prvostupňového konania, v dôsledku ktorej dochádza k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP). Podľa obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že okresný súd sa nedostatočne venoval tak skutkovej, ako aj právnej rovine posudzovania možnosti priznanú pohľadávku žalobcovi s príslušenstvom zo strany žalovaného platiť v splátkach, ako to umožňuje právna úprava v § 160 ods. 1 OSP. Z odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku nie sú zrejmé dôkazné, skutkové a následne vo väzbe na tieto konštatovania potom ani právne východiská, z ktorých okresný súd prijal rozhodnutie o možnosti splátok a ich podmienok. V tomto smere odvolací súd poukazuje na § 160 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Okresný súd síce poukázal na súčasnú finančnú a príjmovú situáciu žalovaného, avšak vôbec tieto majetkové pomery na strane žalovaného neskúmal, v tomto smere nebolo vykonané žiadne relevantné dokazovanie a bolo vychádzané len z tvrdenia žalovaného na pojednávaní
08.11.2011. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že v dôkaznej a skutkovej rovine toto rozhodnutie okresného súdu nemá dostatočné podklady. I z hľadiska nedostatočných dôvodov sa javí napadnutá časť rozhodnutia súdu prvého stupňa ako arbitrárna. Žalobca nedostal priestor pre možnosť vyjadriť sa k žiadosti žalovaného o možnosť povolenia priznanej pohľadávky s príslušenstvom žalobcovi splatiť v splátkach a k ich výške a zročnosti. V predmetnej časti ide o také rozhodnutie okresného súdu, ktoré nespĺňa náležitosti v tejto časti napadnutého rozsudku § 157 ods. 1, 2 OSP.
Odvolací súd k uvedenému poukazuje i na Nález Ústavného súdu č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, v ktorom ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu v rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Už z judikátu R č. 67/1966 vyplývalo, že ak má súd za to, že je namieste v prejednávanom prípade určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo stanoviť, že plnenie sa má vykonať v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníkov, vhodné na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.
Z vyššie uvedeného došlo k splneniu podmienok aj pre zrušenie výroku I rozsudku okresného súdu v napadnutej časti, ktorou povolil žalovanému splátky, a tak ako už bolo konštatované i v napadnutom výroku II, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a pre vrátenie veci súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP v predmetnej časti rozhodovania o povolení a zročnosti splátok priznanej pohľadávky s príslušenstvom, a tiež výroku II, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.
V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať uplatneným nárokom žalobcu i argumentáciou žalovaného, včítane argumentácie použitej v odvolaní a zdôvodní konkrétne právne východiská a následne prijaté závery ohľadom uplatneného nároku žalobcov, s dôrazom na dôslednú aplikáciu § 153 ods. 4 OSP, bude sa zaoberať dôvodnosťou svojho postupu podľa § 160 ods. 1 veta druhá OSP; pred novým rozhodnutím o (ne)určení možnosti vykonania žalovaného peňažného plnenia v splátkach v skutkovej rovine zistí a preskúma v potrebnom rozsahu majetkové pomery žalovaného, pričom zváži i argumentáciu žalobcu, uvedenú v odvolaní. Vo väzbe na následné zistenia ako aj ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku, k týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy. Vec opätovne prejedná, rozhodne o procesných návrhoch účastníkov na vykonanie dokazovania za dodržania ust. § 118 ods. 2 OSP, opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej, zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.
Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcoch a vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.