Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/301/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. C., L. L.P. XX, L., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, proti odporkyni: F. C., L. K. XX, L., zast. JUDr. Vladimírom Mazalanom, advokátom so sídlom Partizánska 10, Bratislava, o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľky voči uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. 01. 2013, č. k. -85 v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 346,56 Eur, na účet jej právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Mazalana, vedený v Tatra banke, a.s., č. ú. 2629475301/1100 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie podľa zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala vrátenia daru, a to podielu vo veľkosti jednej polovice na nehnuteľnosti, rodinnom dome s pozemkom nachádzajúcom sa v obci Senec, na Šamorínskej ulici č. 25/A so súp. č. 4263, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 2849/3, o výmere 94 m2 a pozemkami registra „C“ parc. č. 2849/1 o výmere 1208 m2 záhrad a parc. č. 2849 o výmere 431 m2, zastavaných plôch a nádvorí, zapísaných na LV č. 1931, vedenom pre kat. úz. Senec, obec Senec, okres Senec. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa a navrhovateľke, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.386,24 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za dva úkony právnej služby á 685,49 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, a režijný paušál: 2x á 7,63 Eur. Za tarifnú hodnotu sporu určil hodnotu predmetu daru určenú navrhovateľkou v návrhu na začatie konania.

Proti uvedenému uzneseniu, v časti náhrady trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým žiadala, aby druhostupňový súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní namietala rozpor napadnutého výroku so zásadami upravenými v pre náhradu trov konania, nakoľko späťvzatie návrhu na začatie konania bolo zapríčinené odporkyňou, ktorá uznala nárok navrhovateľky, a preto podľa veta druhá by nárok na náhradu trov konania vznikol navrhovateľke, ktorá s poukazom dohodu účastníkov v mimosúdnom vyrovnaní si náhradu trov konania neuplatnila. Súdu prvého stupňa vyčítala, že ak by si dôkladne preštudoval návrh na začatie konania a mimosúdnu dohodu o usporiadaní vzťahov, nemohol by o trovách konania rozhodnúť tak, ako rozhodol. Navrhovateľka návrh na začatie konania oprela o porušenie dobrých mravov odporkyňou, ktorá odmietla uznať pohľadávku, ktorú voči nej s manželom prevzali. Do rozvodu manželstva odporkyne so synom navrhovateľky, táto súhlasila s existenciou pohľadávky, avšak po rozvode manželstva spochybnila aj

vlastné vyjadrenia v mediačnej dohode, v ktorej pohľadávku uznala. Až v mimosúdnej dohode so svojím bývalým manželom uznala tento nárok a súhlasila s tým, aby v rámci vyporiadania spoluvlastníctva prešiel na jej bývalého manžela, ktorý ho vyporiada so svojimi rodičmi. Týmto došlo k zhojeniu dôvodu tohto konania a bolo možné návrh zobrať späť. V rámci mimosúdneho vyrovnania sa účastníci dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené označila uplatnenie náhrady trov konania odporkyňou za v rozpore s morálkou a bežným slušným ľudským správaním.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 07. 05. 2013, ktorým žiadala napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie navrhovateľky obsahuje vymyslené a neexistujúce skutočnosti o uznaní nároku navrhovateľky zo strany odporkyne a klamlivé tvrdenia o tom, že došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu, v ktorom sa účastníci dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov konania. Poukázala na to, že predmetom konania nebol fiktívny nárok na vrátenie pôžičky, ktorý bol nejasný a sporný, ale vrátenie daru. Za nezmyselné preto označila tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa po podaní návrhu uznala nárok navrhovateľky, v dôsledku čoho odpadol dôvod podania žaloby. Odporkyňa nikdy neuznala nárok na vrátenie daru a na tomto stále trvá. Svojím správaním ani nedala dôvod na podanie návrhu na začatie konania. Súčasne zdôraznila, že k mimosúdnej dohode v tomto konaní a medzi týmito účastníkmi nikdy nedošlo. K vyjadreniu predložila aj návrh dohody o vzdaní sa práva, ktorý predložila navrhovateľka prostredníctvom svojho syna odporkyni, s vedomím svojej povinnosti zaplatiť trovy tohto konania.

Odvolací súd vec prejednal podľa , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Druhostupňový súd sa v danej veci plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o náhrade trov konania rozhodol v súlade so zásadou zavinenia podľa , a ktorý správne zhodnotil, že zastavenie konania bolo z procesného hľadiska zavinené navrhovateľkou, ktorá návrh na začatie konania zobrala späť. Navrhovateľka ako dôvod späťvzatia návrhu uviedla, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorou boli vzájomné vzťahy týkajúce sa tohto sporu vyriešené. Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľka mimosúdnu dohodu, na ktorú sa odvoláva a v ktorej mala podľa nej odporkyňa uznať žalovaný nárok voči navrhovateľke, predložila súdu až spolu s podaným odvolaním. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu je úlohou navrhovateľa preukázať splnenie podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa , v opačnom prípade z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto ho podľa veta prvá zaťažuje povinnosť nahradiť trovy konania protistrany. Súd v tomto smere ani nie je povinný vyzývať navrhovateľa na preukázanie, že z jeho strany nedošlo k zavineniu zastavenia konania. Prvostupňový súd preto správne vychádzal zo záveru, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania a nakoľko ani neuviedla dôvody svedčiace zavineniu odporkyne a dôvodnosti podania návrhu voči nej alebo o vzájomnej dohode o náhrade trov konania, nesie povinnosť na náhradu účelne vynaložených trov konania odporkyne.

Naviac odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu, nakoľko ani z obsahu spisu, ani z predloženej Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zo dňa 24. 01. 2013, nevyplýva, že by odporkyňa uznala nárok žalovaný v tomto konaní, ktorého predmetom je vrátenie daru a rovnako ani to, že by medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo k dohode o neuplatnení si náhrady trov tohto konania. Predmetom predloženej dohody bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odporkyne a Mariana Adamca (syna navrhovateľky), k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou. Ani s prihliadnutím na zdôvodnenie žaloby o vrátenie daru, podľa ktorého dôvodom podania návrhu malo byť neuznanie dlhu odporkyne voči navrhovateľke a jej manželovi, nemožno vyvodiť záver, že pristúpením odporkyne k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorou sa Marián Adamec zaviazal splatiť ich spoločné dlhy

aj voči rodičom podľa obsahu mediačnej dohody, bola žaloba o vrátenie daru podaná dôvodne, čo je ďalšou z kumulatívnych podmienok pre rozhodnutie o trovách konania podľa

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa s použitím , a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 346, Eur, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia priznané v súlade s , vyhl. č. v znení neskorších predpisov (1x á 346,56 Eur: vyjadrenie k odvolaniu).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.