Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/120/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E. C., zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom v G., H. I. XXX/X, 2/ J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, E., obaja zastúpení JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe žalovanej v 2. rade, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. mája 2021 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e výroky I. a IV. rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. mája 2021 č.k. -196.

O d m i e t a odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti výroku II., ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol, výroku III., o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovanej v 2. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy a výroku V., ktorým žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.

M e n í výrok V. rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. mája 2021 č.k. -196 tak, že žalobkyňa má proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.

Žalobkyňa má proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 20. mája 2021 č.k. -196 rozhodol nasledovne: I. Súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1. rade ku dňu zániku BSM patrili nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., okres Košice- okolie, obec E. - K. evidované na liste vlastníctva číslo XX, a to parcely registra C parcelné číslo 58/1, druh pozemku záhrada o výmere 648 m2, parcely registra C parcelné číslo 59/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 380 m2 a rodinný dom so súpisným číslom 196 postavený na parcele registra C parcelné číslo 59/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 380 m2. II. Žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamieta. III. Zastavuje konanie o vzájomnej žalobe žalovanej v 2. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy. IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V. Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 31.10.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala I. určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území (ďalej len „kat. úz.“) Perín, evidovaných na liste vlastníctva (ďalej „LV“) č. 92, a to parcely registra C KN parc. č. 58/1, druh pozemku: záhrady o výmere 648 m2, parcely registra C KN parc. č. 59/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na parcele registra C KN parc. č. 59/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 380 m2. II. určenia, že žalovaný v 1. rade a žalobkyňa sú bezpodielovými vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

3. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 11.5.1996 uzatvorila manželstvo so žalovaným v 1. rade. Počas manželstva žalovaný v 1. rade spolu so žalobkyňou nadobudol nehnuteľnosť, a to kúpnou zmluvou č. V 280/08 zo dňa 4.6.2008 - č.z. 72/08. Aj keď na predmetnej kúpnej zmluve nie je uvedená ako nadobúdateľka aj žalobkyňa, k nadobudnutiu došlo počas manželstva, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) manželia nemali zúžené, ani zrušené, teda vlastníkmi sa stali obaja. Na splatenie kúpnej ceny bol vzatý úver, ktorý bol splácaný z prostriedkov oboch manželov. Žalovaný v 1. rade počas manželstva so žalobkyňou previedol nehnuteľnosť na žalovanú v 2. rade darovacou zmluvou, ktorej vklad V-1050/2018 bol povolený dňa 12.09.2018 - č.z. 183/18, avšak bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa sa dovoláva neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, nakoľko žalovanému v 1. rade - manželovi nedala súhlas na prevod tejto nehnuteľnosti a nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom sa nejedná o bežnú vec. Darovacou zmluvou ako bezodplatným právnym úkonom sa zmenšil majetok v BSM. Účelom darovacej zmluvy bolo podľa žalobkyne zníženie hodnoty masy BSM a následne zmarenie povinnosti manžela vyplatiť žalobkyňu, nakoľko zo strany žalovaného v 1. rade bol podaný návrh na rozvod. Žalobu žalobkyňa právne odôvodnila ust. , 40a a a poukázala na judikatúru v skutkovo a právne obdobnej veci - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 1.1.2000.

4. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 27.8.2020 vzniesla žalovaná v 2.rade vzájomnú žalobu, ktorou žiadala, aby jej žalobkyňa zaplatila nemajetkovú ujmu vo výške hodnoty nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ešte pred tým, ako súd začal o tejto vzájomnej žalobe konať (súd odstraňoval vady podania), žalovaná v 2.rade písomným podaním doručeným súdu dňa 12.10.2020 vzala podanú vzájomnú žalobu späť. O zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovanej v 2.rade rozhodol súd s poukazom na ust. , v spojení s (výrok III.).

5. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 11.5.1996 uzavreli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželstvo. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 29.10.2018 sp.zn. . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2018.

6. Z výpisu z LV č. XX pre ka.úz. Perín zo dňa 13.9.2018 vyplýva, že vlastníkom tam uvedených nehnuteľností, a to pozemku parc. č. 58/1 a 59/1 a rodinného domu súp. číslo XXX na pozemku parc. č. 59/1 bol žalovaný v 1. rade titulom kúpnej zmluvy č. V 280/08 zo dňa 4.6.2008 - č.z. 72/08. Podľa aktuálneho výpisu z predmetného LV je vlastníčkou tam uvedených nehnuteľností žalovaná v 2. rade titulom V-1050/2018 z 12.9.2018 - darovacia zmluva - č.z. 1803/18.

7. Kúpnou zmluvou zo dňa 10.3.2008 nadobudol žalovaný v 1. rade do výlučného vlastníctva od predávajúcich L. K. a M. K. nehnuteľnosti - pozemok parc. číslo 58/1, parc. číslo 59/1 a dom N. O. XXX I. E. O. XX/X, všetko zapísané na LV číslo XX, kat. úz. E.. Dohodnutú kúpnu cenu 650.000,-Sk sa kupujúci zaviazal zaplatiť nasledovne: a) prvú časť vo výške 366.667,-Sk v deň podpisu zmluvy k rukám predávajúceho v realitnej kancelárii, b) druhú časť vo výške 183.333,-Sk z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Slovenskou sporiteľňou, a.s. na účet predávajúceho a c) tretiu časť vo výške 100.000,-Sk z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Slovenskou sporiteľňou, a.s. na účet sprostredkovateľa.

8. Zmluvou o hypotekárnom úvere č. 0448357438 zo dňa 11.3.2008 poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. dlžníkom žalovanému v 1. rade a žalobkyni úver 490.000,-Sk za účelom kúpy nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XX.

9. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.5.2019 vyplýva, že banka na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 11.3.2008 poskytla dlžníkovi žalovanému v 1. rade a spoludlžníčke žalobkyni úver vo výške 16.265,02 eur. Úver bol vyplatený dňa 15.5.2017. Zálohou boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, kat. územie E..

10. Darovacou zmluvou zo dňa 24.7.2018 daroval žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, kat. úz. E. žalovanej v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 2. rade bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie, katastrálneho odboru zo dňa 12.9.2018 č. vkladu V 1050/2018.

11. Súd vec právne posúdil podľa v spojení s a (ďalej len ).

12. S poukazom na ust. konštatoval, že naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. (kde za rozhodujúce kritérium považoval skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni spory medzi stranami).

13. V danom prípade považoval za nesporný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1. Vyriešenie tejto otázky je rozhodujúce pre vymedzenie rozsahu BSM. Bez určenia vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, za situácie, keď aktuálnym vlastníkom je iná osoba než manželia, nemôže byť táto nehnuteľnosť zahrnutá do masy BSM. V spore o vyporiadanie BSM nie je vhodné riešiť predbežne otázku spoluvlastníctva bývalých manželov k veciam, pokiaľ tieto veci sú už prevedené na tretie osoby, keďže takéto rozhodnutie súdu by predstavovalo zásah do práv tretích osôb. V prípade rozhodnutia súdu o tom, že ide o majetok v BSM, sa pri vyporiadaní BSM zohľadní táto majetková hodnota nehnuteľnosti, čím sa postavenie žalobkyne zlepší. Z uvedeného súd vyvodzuje naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení.

14. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy súd mal za to, že takáto žaloba (o určenie uvedenej právnej skutočnosti) je procesne neprípustná. Poukázal na to, že v zmysle sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým podľa súdu prvej inštancie nie sú ustanovenia o neplatnosti zmlúv. Vychádzal z úvahy, že žalobkyňa sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva, ak má na tom naliehavý právny záujem. Určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, predstavuje prejudiciálnu otázku pre žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva, tzn., že nárok na určenie vlastníckeho práva konzumuje nárok na určenie neplatnosti darovacej zmluvy.

15. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , v ktorých dovolací súd vychádzal z úvahy, že vyslovenie neplatnosti zmluvy nevyrieši s konečnou platnosťou otázku, komu nehnuteľnosť patrí. Určením neplatnosti zmluvy sa teda obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva vedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa požadovaným určením neplatnosti zmluvy nemôže dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia a odstránenia neistoty vlastníckeho vzťahu. Vhodným prostriedkom ochrany práv žalobkyne je žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žaloba určenie neplatnosti darovacej zmluvy považoval súd prvej inštancie za neprípustnú, preto žalobu v časti o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol (výrok II.).

16. Námietku žalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne považoval súd za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa je bývalá manželka žalovaného v 1. rade, preto považoval za nespornú jej aktívnu legitimáciu v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy resp. o určenie, že vec patrí do už zaniknutého BSM. Jedine ona, ktorá má naliehavý právny záujem na určení bezpodielového spoluvlastníctva k veci, je oprávnená na podanie takejto žaloby. Jej aktívna legitimácia vyplýva priamo z ust. v spojení s .

17. Žaloba, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, smeruje voči zmluvným stranám darovacej zmluvy (žalovaní) a voči osobe, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľnosti (žalovaná v 2. rade). Žalobkyňa sa domáha určenia, že

nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a jej bývalého manžela - žalovaného v 1. rade. Z uvedených okolností vyplýva, že žaloba smeruje voči všetkým tým osobám, na ktorých sa prípadný rozsudok nadväzujúc na hmotné právo vzťahuje. Námietku absencie pasívnej legitimácie v konaní preto súd považoval za nedôvodnú.

18. Z dôvodu žalovanými vznesenej námietky premlčania súd prioritne posudzoval, či žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Vychádzal z úvahy, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti môže dotknutý manžel vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote ( ) plynúcej od uskutočnenia právneho úkonu resp. vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. K uskutočneniu právneho úkonu došlo dňa 24.7.2018 a k povoleniu vkladu dňa 12.9.2018. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo dňa 21.1.2019, kedy bola žaloba doručená žalovaným, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná včas, v 3-ročnej premlčacej dobe.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú nehnuteľnosť manželia (žalobkyňa a žalovaný v 1. rade) nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal pritom na to, že právna úprava BSM vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené priamo v zákone alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Pre nadobúdanie veci do spoločného vlastníctva je podstatné časové hľadisko, a teda či bola vec nadobudnutá počas trvania manželstva. Ak ide o vec nadobudnutú počas trvania manželstva, musí ten z manželov, ktorý namieta spoločné vlastníctvo manželov k danej veci, preukázať zákonnú výnimku zakladajúcu jeho výlučné vlastníctvo.

20. V danom prípade žalovaný v 1. rade nepreukázal, že ide o zákonnú výnimku a že jemu svedčí výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Na uvedenom nič nemení, že len on podpísal kúpnopredajnú zmluvu a bol ako výlučný vlastník zapísaný na LV. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho manželka mala vedomosť o kúpe týchto nehnuteľností.

21. Námietka žalovaných, že len žalovaný v 1. rade uhrádzal splátky úveru poskytnutého bankou za účelom kúpy nehnuteľností, súd považoval za irelevantnú. Kúpna cena za nehnuteľnosť bola hradená hotovosťou a úverom. Banka poskytla hypotekárny úver obom manželom, dlžníčkou bola i žalobkyňa. Okrem úveru bola kúpna cena hradená sčasti aj hotovosťou, pričom nebolo dokázané a ani len tvrdené, že išlo o výlučné prostriedky žalovaného v 1. rade. Aj dcéra žalobkyne a žalovaného v 1. rade I. B. potvrdila, že nehnuteľnosť kupovali obaja rodičia. Prípadný výlučný vnos žalovaného v 1. rade na spoločný majetok sa v zhode s ust. § 150 zohľadňuje pri vyporiadaní BSM.

22. Rovnako za nepodstatnú považoval skutočnosť, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť už dlhší čas neužíva, ktorá okolnosť nemá vplyv na jej vlastnícke postavenie. Taktiež skutočnosť, že žalobkyňa nepodala námietky v katastrálnom konaní o povolení vkladu resp. nežiadala kataster o nápravu inou formou, vyhodnotil súd ako nedôvodnú (pretože takáto nečinnosť žalobkyne nemá vplyv na uplatnenie nároku súdnou cestou).

23. Súd konštatoval, že podanou žalobou si žalobkyňa uplatňuje jej patriace práva a takéto konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi.

24. Súd teda považoval predmetnú nehnuteľnosť za patriacu do BSM manželov, pričom k bezodplatnému prevodu nehnuteľnosti došlo počas trvania manželstva a BSM bez súhlasu žalobkyne. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe predaj alebo darovanie nehnuteľnosti za bežnú vec považovať nemožno a ak k tomu dôjde vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je spoločným majetkom manželov, vyžaduje sa k platnosti takéhoto právneho úkonu, súhlas ich oboch (R 21/1972). Pokiaľ takýto súhlas jedným z nich nebol daný, považuje sa právny úkon urobený druhým manželom za neplatný od začiatku (ex tunc), pokiaľ dôjde k dovolaniu sa neplatnosti dotknutým manželom.

25. Žalobkyňa v spore tvrdila, že na darovanie nehnuteľnosti nedala súhlas, čo žalovaní v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátili.

26. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do (už zaniknutého) BSM žalobkyne a žalovaného v 1.rade (výrok I). zdôraznil,

že rozhodnutím súdu nedochádza k nadubudnutiu nehnuteľností manželmi, ale k súdnemu určeniu, deklarovaniu už zo zákona existujúceho vecnoprávneho vzťahu s účinkami voči všetkým (erga omnes).

27. Pre úplnosť súd dodal, že žalovaný v 1. rade navrhol pripojiť rozvodový spis za účelom preukázania skutočnosti, že v deň, kedy sa konalo pojednávanie vo veci rozvodu žalobkyne a žalovaného v 1.rade, žalobkyňa podala túto žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a vlastníckeho práva. Táto skutočnosť je nesporná. Súd si pripojil právoplatný rozsudok vo veci rozvodu žalobkyne a žalovaného v 1. rade, avšak okolnosť, či žalobkyňa podala predmetnú žalobu v deň, kedy sa konal rozvod manželov, je pre predmetný spor irelevantná.

28. Žalovaní tiež navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, na tomto návrhu však neskôr netrvali. Všetky ostatné návrhy súd vykonal a strany sporu žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania v konaní nepodali.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa , , pričom konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní vo veci samej úspešná v časti o určenie vlastníckeho práva a neúspešná v časti o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy. Mal za to, že pomer úspechu žalobkyne sa rovná jej neúspechu, preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

30. O trovách konania o protižalobe medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov protižaloby nepriznal. Vychádzal z úvahy, že žalobkyni v súlade s ust. vznikol nárok na náhradu trov konania (keďže za zastavenie konania procesne zodpovedá žalovaná v 2. rade). Nakoľko však v konaní o protižalobe žalobkyni žiadne trovy nevznikli, keďže o tomto nároku súd ani nezačal konať, súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

31. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaní v 1. a 2. rade.

32. Žalobkyňa podala odvolanie voči výrokom IV., ktorým súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania a V., ktorým súd žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, a to z dôvodu podľa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku IV. zmenil tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrok V. tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

33.1. Žalobkyňa namietala úvahu súdu o pomere úspechu žalobkyne a neúspechu žalobkyne v spore majúc za to, že ak súd považoval návrh v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy za vadný, nemohlo to mať vplyv na jej úspech vo veci, keďže z hmotnoprávneho hľadiska v spore uspela, vytýkaná vada mala iba procesnoprávny charakter. Citoval z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp.zn. a Krajského súdu v Trnave sp.zn. . Má za to, že sa jednalo o procesnú chybu žalobného návrhu, pričom súd na odstránenie tejto vady žalobkyňu ani nevyzýval, pretože nemala žiaden vplyv na konanie, keďže o nej súd rozhodoval v rámci návrhu na určenie vlastníckeho práva. O hmotnoprávnom nároku bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne. Citovala z Veľkého komentára od autorov P., Q., L. a kol., v zmysle ktorého v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri. Žalobkyňa poukázala na to, že súd v rámci riešenia otázky určenia vlastníckeho práva posúdil vec tak, že uvedená darovacia zmluva bola neplatná, pričom mal za to, že nárok na určenie vlastníckeho práva konzumuje nárok na určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Z uvedeného však vyplýva, že žalobkyňa bola úspešná v otázke určenia vlastníckeho práva práve preto, že súd v jej prospech posúdil aj otázku platnosti zmluvy. Zdôraznila, že úspech sporu je potrebné skúmať vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, pričom žalobkyňa bola úspešná čo do základu veci, tak aj priznanej výšky nároku-do BSM patria nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu v plnom rozsahu. Preto podľa žalobkyne možno hovoriť o jej plnom úspechu. 33.2. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého je súd viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Vychádzajúc z obsahu žaloby súd žalobnému návrhu vyhovel v rámci určenia vlastníckeho práva. 33.3. Rovnako poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. , kde žalobcovia podali návrh, ktorým sa podľa formulácie petitu domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom

súd napriek nesprávnej formulácii petitu mal za to, že v konaní môže pokračovať, keďže z obsahu bolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa sleduje, preto súd cítiac sa viazaný obsahom a nie formuláciou petitu žaloby vo veci konal ako o žalobe na určenie vlastníckeho práva a žalobu kvalifikoval ako návrh podľa na určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobkyňa má za to, že keďže z obsahu žalobu bolo dostatočne zrejmé, čo ňou žalobkyňa sleduje, nebolo dôvodné nevyhovieť žalobe v plnom rozsahu vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. 33.4. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania o protižalobe žalovanej v druhom rade žalobkyňa zdôraznila, že jej trovy vznikli, keďže na jej strane (a na strane jej právneho zástupcu) muselo dôjsť k príprave, konzultácii ďalšieho postupu, keďže nemohla mať vedomosť, že žalovaná v 2. rade protižalobu vezme následne späť. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. a zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa uplatní bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V danom prípade jej právny zástupca postupoval v súlade so zákonom, následkom čoho bolo aj prevzatie a príprava zastúpenia, porada s klientom (žalobkyňou) o skutočnostiach tvrdených žalovanou v 2. rade, a taktiež sa žalobkyňa o uvedenej protižalobe vyjadrila v rámci svojho vyjadrenia podaním zo dňa 19.10.2020. Späťvzatie žaloby (aj keď bolo zo dňa 9.10.2020) jej bolo doručené až dňa 23.10.2020 po jej vyjadrení.

34. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa , , , , , a a navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35.1. Ako prvé žalovaní namietali neúplnosť, nepresnosť, zmätočnosť a nevykonateľnosť výroku I. rozsudku dôvodiac, že parcely sú zapísané ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, v tomto výroku absentuje údaj o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a žalovaného v 1. rade a zároveň vytýkal, že žalobkyňa požadovala v žalobe určenie, že predmetné nehnuteľnosti „patria“ do už zaniknutého BSM, oproti čomu súd rozhodol, že tieto nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM patrili do už zaniknutého BSM. Ďalej žalovaní namietali, že žalobkyňa v časti žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy je neúspešná, preto ju súd mal zaviazať k náhrade trov konania žalovaným v 1. a 2. rade. 35.2. Žalovaní ďalej namietali, že žaloba je pokusom žalobkyne o bezdôvodné obohatenie, keď poukázali na skutočnosti uvádzané už v priebehu konania o rozvode manželstva, o ne/spolužití bývalých manželov, o vedomosti žalobkyne, že nehnuteľnosti boli v roku 2008 zapísané do vlastníctva žalovaného v 1. rade, avšak nevykonala žiadne právne kroky na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. 35.3. Žalovaní tvrdia, že predmetný úver splácal výlučne žalovaný v 1. rade, a to hlavne z finančných prostriedkov, ktoré nadobudol z jeho podnikateľskej činnosti, rodiny dom kupoval sám pre seba a sám ho aj užíval a všetci vrátane žalobkyne vedeli, že je jeho. Poukázali na prehlásenie dcér, že žalobkyňa nikdy nechcela v predmetnom rodinnom dome bývať a plánuje ho predať (nemá záujem o bývanie v tomto dome). Opakovane vyjadrili názor, že žalovaná v 2. rade nadobudla nehnuteľnosť dobromyseľne a žalovaný v 1. rade previedol platne a účinne svoje vlastnícke právo na ňu, pričom súd ani týmto rozsudkom tento právny stav nezmenil, keďže nerozhodol o neplatnosti tohto právneho úkonu. Majú za to, že žalobkyňa nepreukázala, že bola v čase darovania bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Súd ponechal v platnosti darovaciu zmluvu, a teda právne sa nevysporiadal s touto otázkou a podľa žalovaných ju doslova preskočil. 35.4. Majú za to, že súd vôbec neskúmal otázku začatia plynutia premlčacej lehoty napriek nimi vznesenej námietky premlčania, keď zdôraznili, že žalobkyňa mala vedomosť o existencii kúpnej zmluvy minimálne od marca 2008. Odôvodnenie obsiahnuté v bode 40. vo vzťahu k otázke premlčania považujú žalovaní za predčasné a bez náležite vykonaného dokazovania. 35.5. Žalovaní nesúhlasili s konštrukciou súdu v bode 38., že žalovaná v 2. rade bola družkou žalovaného v 1. rade a mala vedomosť, že nehnuteľnosť môže byť v BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Z potvrdenia od Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 13.5.2019 nevyplýva, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti počas manželstva a ani nevyplýva, že uvedená nehnuteľnosť mala a má patriť do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. 35.6. Namietali neúplne vykonané dokazovanie, a to napr. nevypočutie žalovanej v 2. rade.

36. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázali na obsah svojho odvolania a navrhli, aby odvolací súd zrušil všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie.

37.1. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných vyjadril písomne tak, že nedošlo k naplneniu žiadneho z dôvodov odvolania, ktoré žalovaní uviedli. Vyjadrila názor, že vo výroku I. sú nehnuteľnosti jednoznačne a nespochybniteľne konkretizované a nie je možná ich zámena s inými nehnuteľnosťami. Za irelevantnú považuje námietku absencie údaja o veľkosti spoluvlastníckeho podielu, keďže sa jedná o BSM a z vyplýva, že po zániku BSM sa pri jeho vyporiadaní vychádza z toho, že podiely manželov sú rovnaké. (platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv). 37.2. K vytýkanej formulácii o určení, že nehnuteľnosti patrili ku dňu zániku BSM do zaniknutého BSM vyjadrili názor o správnosti takejto formulácie vzhľadom na to, že v danom prípade už došlo k zániku BSM, pričom sa po obsahovej stránke jedná o totožnú formuláciu s konštrukciou žalobkyne v žalobe. Opakovane poukázala na to, že žalobou sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy a zároveň určenia vlastníckeho práva, pričom súd žalobu posudzoval podľa jej obsahu a otázku neplatnosti zmluvy subsumoval pod rozhodovanie o určení vlastníckeho práva (a rozhodol o nej ako o predbežnej otázke). Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne správne vysporiadal aj s otázkou ne/existencie naliehavého právneho záujmu. 37.3. Podľa žalobkyne skutočnosť, že podala žalobu krátko pred pojednávaním vo veci rozvodu je irelevantná, rovnako skutočnosť, že nepodnikla právne kroky vo veci katastrálneho konania na zosúladenie reálneho stavu so stavom uvedeným v katastri tiež nijako nelimituje jej právo na uplatnenie daných nárokov súdnou cestou. 37.4. Námietky žalovaných vo vzťahu k otázke financovania predmetnej nehnuteľnosti považuje tiež za irelevantné, keďže tieto môžu byť zohľadnené v osobitnom konaní o vyporiadaní BSM (vynaloženie výlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade do spoločného majetku). Zdôraznila však, že zo strany žalovaných nedošlo k preukázaniu naplnenia niektorej z výnimiek, ktoré by vylučovali nehnuteľnosť z masy BSM, keďže hypotekárny úver nebol poskytnutý len žalovanému v 1. rade, ale dlžníčkou bola aj žalobkyňa a nebolo preukázané, že by hotovosť bola hradená z výlučných zdrojov žalovaného v 1. rade. Žiadne právne následky vo vzťahu k vlastníckemu postaveniu nemá ani skutočnosť či žalobkyňa chce nehnuteľnosť užívať alebo ju predať, keď zdôraznila, že neužívanie veci nemá za následok zánik vlastníckeho práva. 37.5. Má za to, že nebola naplnená dobromyseľnosť žalovanej v 2. rade, keďže táto bola družkou žalovaného v 1. rade a z dokazovania vyplynulo, že mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosť môže byť v BSM. 37.6. Nesprávne je podľa nej tvrdenie žalovaných, že súd nerozhodol o námietke premlčania, keďže súd túto otázku riešil v odseku 32. a 33. rozsudku. Žalovaní nesprávne premlčaciu lehotu počítajú od momentu, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva (v roku 2008), keďže relevantný pre ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby je dátum, kedy došlo k prevodu nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. 37.7. Žalobkyňa poukázala na to, že dôkazným bremenom je zaťažený práve žalovaný v 1. rade, ktorý tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva a teda musel by preukázať, že kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov, k čomu však nedošlo. 37.8. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatočne vykonané dokazovanie, kde súd nevypočul žalovanú v 2. rade, žalobkyňa zdôraznila, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 27.8.2020 právny zástupca žalovaných uviedol, že na výpovedi žalovanej v 2. rade netrvá, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

38. V odvolacej duplike žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach, ktoré sú obsahom odvolania a ponechali na posúdenie odvolacieho súdu, či v danom prípade nerozhodol súd prvej inštancie „predčasne“ a bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, keď nevypočul žalovanú v 2. rade, čím jej malo byť odňaté právo konať pred súdom a prípadne podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Zároveň poukázali na to, že súd neskúmal z akých finančných prostriedkov bola zaplatená a následne banke splácaná kúpna cena (či z výlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade alebo prostriedkov patriacich do BSM), o čom nebolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu.

39. Žalobkyňa v odvolacej duplike zopakovala tvrdenie o potrebe posúdenia žaloby podľa jej obsahu a neprebratia doslovného znenia navrhovaného petitu, pričom žalobkyňa nebola povinná dať návrh na zmenu výroku, pričom citovala z rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. a NS ČR sp. zn. , z ktorých vyplýva, že skutočnosť nesprávne formulovaného výroku nemá žiaden súvis s úspechom vo veci, ak z obsahu žaloby dostatočne určito vyplýva, čoho sa žalobca domáha. Preto žalobkyňa má za to, že v danom prípade je nárok žalobkyne na náhradu trov napriek zamietnutiu žaloby vo výroku II. daný a preukázaný.

Zároveň zotrvala na svojich tvrdeniach smerujúcich k nároku na náhradu trov vo vzťahu k protižalobe žalovanej v 2. rade.

40. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných proti výrokom II., III. a V. je potrebné odmietnuť podľa ust. , pretože bolo podané neoprávnenými osobami.

41. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V zmysle citovaného ustanovenia subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá strana sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

42. Výrokmi II., ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol, III., ktorým zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovanej v 2. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy (na základe späťvzatia) a V., ktorým žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade, preto týmito výrokmi nemohli byť žalovaní žiadnym spôsobom dotknutí na svojich právach. Týmito výrokmi im nebola uložená ani žiadna povinnosť a ani iným spôsobom to neovplyvnilo ich právne postavenie. Navyše v odvolaní žalovaní ani neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce podanie odvolania voči týmto výrokom.

43. Z uvedených dôvodov žalovaní v 1. a 2. rade nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania proti zhora označeným výrokom rozsudku, z ktorých dôvodov odvolací súd ich odvolanie voči týmto výrokom odmietol podľa ust. .

44. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaných voči výrokom I. a IV. a odvolanie žalobkyne voči výrokom IV. a V. ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , , , , a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné vyhovieť a odvolanie žalobkyne v časti voči výroku IV. nie je dôvodné a v časti voči výroku V. je dôvodné.

45. Rozsudok je vo výroku I. a IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti v zmysle ust. potvrdil.

46. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. júla 2023 o 09.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.07.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

47. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. , , , , , a , t.j. že neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm.f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm.h/).

48. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

49. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a

rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.

50. Žalovaní neuviedli, ktorá z procesných podmienok nebola splnená, avšak súd je povinný splnenie procesných podmienok skúmať ex offo v každom štádiu konania. V preskúmavanom prípade odvolací súd dospel k záveru o splnení všetkých procesných podmienok, teda nebol naplnený odvolací dôvod podľa .

51. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania, ktoré by napĺňali odvolacie dôvody podľa pís. b/ a .

52. K odvolacej námietke žalovaných, že výroku I. rozsudku je neúplný, nepresný, zmätočný a nevykonateľný odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sa nejedná o výrok na základe, ktorého by malo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva (BSM) do katastra nehnuteľností, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo už zaniklo (v súčasnosti neexistuje) a došlo aj k uplynutiu trojročnej lehoty od jeho zániku, preto vaktuálne už nemožno zapísať bezpodielové spoluvlastníctvo v katastri. Jedná o deklarovanie existencie vecnoprávneho vzťahu ku dňu zániku BSM (teda nedošlo k určeniu, že vec patrí do BSM ale, že ku dňu zániku BSM patrila do masy BSM) na základe čoho buď bude nehnuteľnosť predmetom vyporiadania (ak napr. bola podaná žaloba na vyporiadanie BSM alebo nastali zákonné účinky vyporiadania uvedené v a dôjde k zápisu podielového spoluvlastníctva. Preto sa na tento výrok nevzťahujú požiadavky aké sú kladené na výrok, na základe ktorého dochádza k zápisu VP v katastri nehnuteľností. Žalovanými vytýkané nedostatky preto nie sú spôsobilé viesť k záveru o zmätočnosti alebo nevykonateľnosti tohto výroku. Nehnuteľnosti sú vo výroku I. jednoznačne a nespochybniteľne konkretizované a nie je možná ich zámena s inými nehnuteľnosťami. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu, vyplýva z .

53. Nebolo možné akceptovať ani námietku odvolateľov že žalobkyňa požadovala v žalobe určenie, že predmetné nehnuteľnosti „patria“ do už zaniknutého BSM, oproti čomu súd rozhodol, že tieto nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM patrili do už zaniknutého BSM. Viazanosti súdu žalobným návrhom neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) žalobného petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu. (MOLNÁR, Peter. [Zásada ne ultra petitum]. In: P., F., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 867, marg. č. 1.).

54. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. , R 14/2021).

55. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces, pričom má za to, že v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k svojim záverom, nedošlo teda k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa .

56. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

57. V danom prípade žalovaní namietali neúplne vykonané dokazovanie, a to nevypočutie žalovanej v 2. rade. Zo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom dňa 27.8.2020 však vyplýva, že právny zástupca žalovaných uviedol, že na výpovedi žalovanej v 2. rade netrvá. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by súd nevykonal akýkoľvek dôkaz navrhovaný žalovanými.

58. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

59. Odvolací dôvod podľa ust. je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

60. Žalovaní v odvolaní neuviedli aké ďalšie prostriedky procesnej obrany sú prípustné a prečo neboli uplatnené. Tento dôvod nemožno považovať za naplnený.

61. Vo veci samej neboli naplnené ani odvolacie dôvody podľa a . Žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné skutkové ani právne závery.

62. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

63. Vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti patrili do zaniknutého BSM žalobkyne a žalovaného v 1.rade súd prvej inštancie s poukazom na ust. konštatoval, že naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. (kde za rozhodujúce kritérium považoval skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni spory medzi stranami).

64. V danom prípade považoval za nesporný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že nehnuteľnosti patrili do zaniknutého BSM súd dospel k správnemu záveru o existencii naliehavého právneho záujmu u žalobkyne v zmysle ust. . Správne pritom za rozhodujúce kritérium považoval skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni spory medzi stranami. odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že bez určenia bezpodielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, za

situácie, keď aktuálnym vlastníkom je iná osoba než manželia, nemôže byť táto nehnuteľnosť zahrnutá do masy BSM a ani v rámci prípadného sporu o vyporiadanie BSM by nebolo možné riešiť predbežne otázku spoluvlastníctva bývalých manželov k veciam (keďže tieto veci sú už prevedené na tretie osoby a takéto rozhodnutie súdu by predstavovalo zásah do práv tretích osôb). Rovnako nemôžu nastúpiť ani zákonné účinky predpokladané v ust. .

65. K záveru, že naliehavý právny záujem na tomto určení je daný, dospela aj rozhodovacia prax súdov s tým, že žaloba o určenie, že vec patrí do BSM (resp. patrila do zaniknutého BSM), je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov, ktorým sa odstráni stav právnej neistoty, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu BSM v prípade, ak sporné nehnuteľnosti sú vedené len na jedného z manželov, ktorý tieto považuje za svoje výlučné vlastníctvo. Naliehavý právny záujem sa totiž vždy viaže na konkrétnu žalobu. V posudzovanej veci požadované určenie vedie k odstráneniu spornosti práva žalobkyne na rozsah BSM, čo je zvýraznené aj tou skutkovou okolnosťou, že žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti previedol darovacou zmluvou na žalovanú v 2. rade a žalobkyňa sa dovolávala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré podlieha premlčaniu.

66. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že žaloba je po procesnej stránke prípustná a žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem z dôvodu, že iba na základe vyhovujúceho rozhodnutia na podklade podanej žaloby možno dosiahnuť aby sporné nehnuteľnosti boli predmetom vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, resp. aby nastali zákonné účinky vyporiadania uvedené v . Správne posúdil aj otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v spore.

67. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaných o nedostatočnom vysporiadaní sa s námietkou premlčania, nakoľko súd túto správne posúdil (ods. 33 rozsudku), keď vychádzal z úvahy, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti môže dotknutý manžel vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej plynúcej od uskutočnenia právneho úkonu resp. vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti námietky premlčania, pretože k uskutočneniu právneho úkonu došlo dňa 24.7.2018 (k povoleniu vkladu dňa 12.9.2018) a dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo dňa 21.1.2019, teda žaloba bola podaná včas.

68. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nesprávna je úvaha odvolateľov o začatí plynutia premlčacej lehoty od nadobudnutia vedomosti žalobkyne o existencii kúpnej zmluvy v roku 2008, nakoľko uvedené nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty. Pre ustálenie začiatku plynutia premlčacej lehoty pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (ktorým je v danom prípade darovacia zmluva zo dňa 24.7.2018) je relevantným práve moment kedy došlo k predmetnému úkonu (resp. k jeho zavkladovaniu).

69. K ďalším námietkám žalovaných odvolací súd poukazuje na to, že jedným zo základných princípov je kontradiktórnosť konania, vyjadrená v Základných princípov tak, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

70. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť (, 149 ). Tieto povinnosti spočívajú v tom, že žalobca musí jednak tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je teda vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu o veci samej muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe (ostatných) vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti sporových strán. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je teda daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

71. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosti patrili do BSM, pričom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka &ä ).

72. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nadobudol jeden z manželov počas manželstva, ktoré trvalo od 11.5.1996 do 29.11.2018. Neboli získané darom, dedením a ani neboli vydané podľa predpisov o reštitúcii. Podľa svojej povahy neslúžili a nemohli slúžiť osobnej povahe len jedného z manželov, čo nebolo ani tvrdené.

73. V posudzovanej veci teda boli nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva, ktorá skutočnosť sporná nebola, preto žalobkyňa nemusela preukazovať, že táto nehnuteľnosť do BSM patrí. Nemožno preto akceptovať tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala, že bola v čase darovania bezpodielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností.

74. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva nepatria do BSM (nakoľko sa na ne vzťahuje výnimka, v dôsledku ktorej tieto nehnuteľnosti tvoria predmet jeho výlučného vlastníctva) z dôvodu, že boli nadobudnuté z jeho výlučných prostriedkov, zaťažovalo žalovaného v 1. rade dôkazné bremeno tieto tvrdenia preukázať. Z tohto pohľadu je bez právneho významu, že na liste vlastníctva boli vedené predmetné nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade, nakoľko údaje katastra sú hodnoverné, len ak sa nepreukáže opak ( ).

75. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za jeho výlučné prostriedky, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na ich získanie boli použité finančné zdroje z ich spoločného majetku, a to z úveru, ktorý banka poskytla žalobkyni a žalovanému v 1. rade ako spoludlžníkom.

76. Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

77. V konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade (žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho výlučného vlastníctva) ku dňu, kedy žalovaný v 1. rade daroval sporné nehnuteľnosti žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade na prevod sporných nehnuteľností potreboval k darovacej zmluve súhlas žalobkyne (manželky), keďže prevod nehnuteľností nie je bežnou vecou.

78. Žalovaný v 1. rade však nepreukázal a ani netvrdil, že žalobkyňa udelila súhlas na bezodplatný prevod nehnuteľností na žalovanú v 2. rade, preto tento právny úkon je nutné považovať za neplatný. Žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani žalovanými tvrdená dobromyseľnosť žalovanej v 2. rade äktorá ale nebola preukázaná, naopak bola vyvrátená vzhľadom na jej vzťah k žalovanému v 1. rade).

79. Bez relevancie pre rozhodnutie vo veci sú tvrdenia odvolateľov, že žalobkyňa v dome neplánuje bývať, chce ho predať

80. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. v zmysle ako vecne správny potvrdil.

81. Žalobkyňa podala odvolanie voči výrokom IV., ktorým súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania a V., ktorým súd žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, a to z dôvodu podľa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku IV. zmenil tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrok V. tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

82. Žalobkyňa namietala úvahu súdu o pomere úspechu žalobkyne a neúspechu žalobkyne v spore majúc za to, že ak súd považoval návrh v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy za vadný, nemohlo to mať vplyv na jej úspech vo veci, keďže z hmotnoprávneho hľadiska v spore uspela, vytýkaná vada mala podľa nej iba procesnoprávny charakter. Podľa žalobkyne možno hovoriť o jej plnom úspechu, keďže súd v rámci riešenia otázky určenia vlastníckeho práva posúdil uvedenú darovaciu zmluva ako neplatnú, pričom mal za to, že nárok na určenie vlastníckeho práva konzumuje nárok na určenie neplatnosti darovacej zmluvy.

83. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo vzťahu k výroku IV. nie je dôvodné. Výrokom IV. rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania podľa , , pričom konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní vo veci samej úspešná v časti o určenie vlastníckeho práva a neúspešná v časti o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy. Mal za to, že pomer úspechu žalobkyne sa rovná jej neúspechu, preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

84. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie plne stotožňuje, nakoľko súd správne aplikoval ust. , a toto ustanovenie aj správne vyložil.

85. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

86. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

87. Žalobkyňa sa žalobou domáhala :1. určenia neplatnosti darovacej zmluvy a 2. určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM.Súd preskúmavaným rozsudkom určil, že 1. nehnuteľnosť patrila do zaniknutého BSM (výrok I.) a 2. zamietol žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy (výrok II.)

88. Pretože sa žalobkyňa domáhala v žalobnom petite aj určenia neplatnosti zmluvy aj určenia vlastníckeho práva, predmetom sporu sa tak stali dva nároky o určenie, pričom súd prvej inštancie otázku žalobu o určenia neplatnosti darovacej zmluvy otázku určenia neplatnosti darovacej zmluvy zamietol ako neprípustnú a platnosť tejto zmluvy skúmal ako otázku predbežnú pri posudzovaní dôvodnosti žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrila do zaniknutého BSM.

89. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať, či nárok uplatnený žalobou je prípustným prostriedkom ochrany práv žalobcu a či ho nemožno skúmať iba ako otázku predbežnú. Ak je takýto nárok uplatnený ako nárok samostatný (samostatným žalobným petitom), je v prípade otázky náhrady trov konania potrebné ustáliť, či bol žalobca čo do právneho základu ohľadne každého nároku uplatneného samostatným petitom úspešný.

90. Keďže žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy súd vyhodnotil ako procesne neprípustnú a v tejto časti žalobu zamietol, pre potrebu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné považovať zamietnutie žaloby v tejto časti za procesný neúspech žalobcu.Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu možno uzavrieť, že žalobkyňa bola v spore úspešná ohľadne jedného nároku (o určenie, že nehnuteľnosť patrí do zaniknutého BSM) a neúspešná ohľadne jedného nároku (o určenie neplatnosti darovacej zmluvy), pomer úspechu a neúspechu je tak rovnaký.

91. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku IV. v zmysle ako vecne správny potvrdil.

92. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo vzťahu k výroku V. je dôvodné.

93. Výrokom V. rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania o vzájomnej žalobe medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov vzájomnej žaloby nepriznal. Vychádzal z úvahy, že žalobkyni v súlade s ust. vznikol nárok na náhradu trov konania (keďže za zastavenie konania procesne zodpovedá žalovaná v 2. rade). Nakoľko však v konaní o vzájomnej žalobe žalobkyni žiadne trovy nevznikli, rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

94. Žalobkyňa namietala, že jej trovy vznikli, keďže na jej strane (a na strane jej právneho zástupcu) muselo dôjsť k príprave, konzultácii ďalšieho postupu. Nemohla mať vedomosť, že žalovaná v 2. rade vzájomnú žalobu vezme následne späť. Jej právny zástupca postupoval v súlade so zákonom, následkom čoho bolo aj prevzatie a príprava zastúpenia, porada s klientom (žalobkyňou) o skutočnostiach tvrdených žalovanou v 2. rade, a taktiež sa žalobkyňa k vzájomnej žalobe vyjadrila v rámci svojho podania zo dňa 19.10.2020. Späťvzatie žaloby (aj keď bolo zo dňa 9.10.2020) jej bolo doručené až dňa 23.10.2020 po jej vyjadrení.

95. Súd prvej inštancie aplikoval správne ust. , na základe ktorého dospel k správnemu záveru o tom, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná v 2. rade, preto žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. Nesprávne však konštatoval, že žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

96. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa k vzájomnej žalobe vyjadrila v rámci svojho podania zo dňa 19.10.2020 (skôr ako jej bolo doručené späťvzatie vzájomnej žaloby) a dôvodná je aj námietka žalobkyne o prevzatí a príprave zastúpenia, resp. porade právneho zástupcu s klientom (žalobkyňou) o skutočnostiach tvrdených žalovanou v 2. rade vo vzájomnej žalobe.

97. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku V. o trovách konania o vzájomnej žalobe v zmysle ustanovenia tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ustanovenie .

98. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , . Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešnej žalobkyni. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ustanovenie .

99. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).