Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/162/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín, IČO 00 312 037 proti žalovaným 1/ H. E. bytom P. F. R. č. XXX, občanovi Slovenskej republiky, 2/ J. C., bytom Q., P. X/A, občianke Slovenskej republiky a 3/ mal. E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., P. X/A, občianke Slovenskej republiky, zast. zákonným zástupcom D. E., bytom Q., Kasárenská X/A, o zaplatenie 1.615,25 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 668,76 Eur s poplatkom z omeškania 2,5 ‰ denne, najmenej 0,83 Eur za každý i začatý mesiac, a to zo sumy 91,95 Eur od 31.1.2002 do zaplatenia, zo sumy 107,98 Eur od 2.3.2002 do zaplatenia, zo sumy 106,45 Eur od 31.3.2002 do zaplatenia, zo sumy 106,45 Eur od 1.5.2002 do zaplatenia, zo sumy 104,33 Eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 148,44 Eur od 31.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 3,15 Eur od 31.8.2002 do zaplatenia, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 358,51 Eur s úrokom z omeškania 12 % ročne od 1.1.2004 do zaplatenia, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná 2/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 358,51 Eur s úrokom z omeškania 12 % ročne od 1.1.2004 do zaplatenia, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná 3/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 358,51 Eur s úrokom z omeškania 12 % ročne od 1.1.2004 do zaplatenia, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaní 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhrad u trov konania 80,66 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť mu celkom 1.744,28 Eur s príslušenstvom, poplatkom z omeškania, resp. úrokom z omeškania, a to z titulu nezaplateného nájomného a služieb spojených s užívaním bytu č. XX, U. súp. č. XXXX v Q., za obdobie od 31.1.2002 do 30.11.2002 v sume 668,76 Eur a z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.12.2002 do 31.12.2003 vo výške 1.075,52 Eur. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, v dôsledku čoho im bola daná výpoveď z nájmu bytu, ktorá sa stala po uplynutí výpovednej lehoty účinnou dňom 30.11.2002. Aj po tomto žalovaní 1/ až 3/ užívali predmetný byt, už bez právneho titulu, pričom byt odovzdali, resp. kľúče od neho, prenajímateľovi až v roku 2006.

Žalovaní 1/ až 3/ navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V zásade zhodne poukázali na to, že ich nájomný vzťah vznikol po smrti ich matky E. C.. Žalované 2/ a 3/ boli toho času maloleté, zostali bývať mimo predmetného bytu so svojimi zákonnými zástupcami, byt teda vôbec neužívali a nemali ani k dispozícii kľúče od neho. Žalovaný 1/ mal spočiatku záujem byt získať, ale pre nezhody so zákonným zástupcom žalovanej 3/ spolužitie v jednom byte nebolo možné. Celú situáciu podľa jeho názoru zapríčinil sám žalobca, resp. jeho zamestnanci, keď sľuboval novú nájomnú zmluvu, namiesto toho žiadal byt vypratať. Nikdy sa pritom vypratania súdnou cestou nedomáhal, navyše do bytu zaevidoval trvalý pobytu cudziemu človeku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 2/, zákonného zástupcu žalovanej 3/, svedkov, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov zadovážených súdom a predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný 1/ uviedol, že predmetný byt mala v nájme pôvodne jeho matka E. E.. V byte býval on s matkou a dvoma sestrami. Sporadicky sa v byte objavoval D. E., mal nejaké konflikty s mamou, matka nesúhlasila s tým, aby D. E. získal trvalý pobyt v tomto byte. D. E. bol otec sestry E. E.. Bezprostredne po maminej smrti býval u starých rodičov, resp. u maminej sestry. Následne tam ešte krátko býval, zhruba od matkinho pohrebu, niekoľko týždňov. Boli nejaké vyhrážky zo strany D. E., tomu sa podaril získať v byte trvalý pobyt 13.11.2001, bolo to na základe nejakej zmluvy z 9.11.2001, ale túto zmluvu nikdy nikto nevidel. Protestoval voči trvalému pobytu súdnou cestou, ale bez úspechu. E. sa mu vyhrážal fyzickou likvidáciou a podobne, vyhrážal sa aj starým rodičom, robil cirkus aj keď sa stretli v meste. Jedny kľúče mala sestra J., E. asi kľúče nemal, ale bol v kontakte so J.. J. sa často stretávala s E., toto bol možno dôvod, pre ktorý mala spory s otcom a jeho družkou. Aký osud mali jej kľúče, nevedel uviesť. Dňa 18.11.2001 sa celkom z bytu odsťahoval, zobral si všetky veci. Potom sa zdržiaval v Bratislave, kde aj býval, v roku 2003 už pracoval v zahraničí. Kľúče od bytu nechal starej matke, E. J., a tej dal aj písomné splnomocnenie na všetko, čo sa bytu týkalo. Do novembra 2001 sa nájomné platilo riadne, to bolo do chvíle, keď E. získal trvalý pobyt. Od toho momentu sa na nájomné odkladalo, ale mestu neplatilo, nájomné sa riadne zaplatilo potom do októbra 2002, 25.10.2002 uhradil 10.595,- Sk ako dlžné nájomné a v ten istý deň zaplatil 1/3 penálov, čo bolo 450,- Sk. To bolo nájomné za obdobie december 2001 až október 2002, nájomné predstavovalo za toto obdobie nie celé nájomné, ale len jednu tretinu ako diel pripadajúci na neho. Potom pokračoval ďalej v platení jednej tretiny, čo bolo 1.069,- Sk mesačne. Poslednú platbu tretiny nájomné uskutočnil v januári 2003. Pokúšal sa zrušiť trvalý pobyt E. aj komunikáciou s mestom, to sa ale nepodarilo. Nebyť tohto incidentu, je pravdepodobné, že by v tomto byte býval doteraz, stará matka sa pokúšala nejakým spôsobom tento byt zachrániť. Vedel, že bola daná výpoveď z nájmu bytu. Vedel aj to, že v novembri 2002 bola účinná výpoveď z nájmu bytu. Dedičské konanie po matke skončilo až v roku 2012. V dedičskom konaní sa prejednal aj nábytok, ktorý zostal v byte. Nejakú časť nábytku si zobrala stará matka, bol to ten nábytok, ktorý zaplatila ona a užívala ho matka. Zostatok nábytku zlikvidovali noví nájomníci. Noví nájomníci myslím, že boli v byte od roku 2007. Nábytok síce zdedil on, aj ohľadne nábytku dal ale splnomocnenie starej matke. Vlastníkom nábytku sa ale stal až dedičským rozhodnutím zo septembra 2012, to bolo už v čase keď nábytok neexistoval. Kľúče sa mestu vracali, ale kedy to bolo presne, to si už nepamätal. V januári 2003 bola výzva zo strany mesta na vypratanie bytu, myslel si, že konečne sa niečo začne diať. Boli presvedčení, že mesto urobilo chybu, keď do bytu dalo cez trvalý pobyt cudzieho človeka a mysleli si, že mesto svoju chybu napraví.

Žalovaná 2/ uviedla, že hneď po smrti matky išla bývať k biologickému otcovi D. C.. Otec sa vzdal za ňu akýchkoľvek nárokov na byt, nechcel, aby s tým mala niečo spoločné. V čase, keď mama zomrela, mala 11 rokov. Vzťahy s otcom a jeho družkou neboli dobré, napr. otcova družka jej zakazovala do tohto bytu chodiť. V byte už potom nikdy nebývala, keď dosiahla 18 rokov, zamestnala sa a chcela tento byt získať. Žiadala opakovane, ale neúspešne, nakoniec jej napísali, že byt nie je voľný, ani právne ani fakticky. Mala záujem vyplatiť v splátkach dlh na nájomnom. Kľúče od bytu boli pôvodne troje. Jedny mala ona, jedny mala mama a jedny brat. Po smrti matky v byte bola raz, kvôli oblečeniu na pohreb. Kľúče nakoniec na naliehanie otca odovzdala starej matke E. J., asi 2 alebo 3 mesiace po smrti mamy. Potom sa už o nič nestarala, nakoniec mala málo rokov. Pár týždňov po smrti matky tam býval brat. D. E. kľúče od bytu nikdy nemal, býval na ubytovni a chodil iba na návštevu počas matkinho života. Pokiaľ ide o matkin nábytok, boli sa tam pozrieť, keď sa nasťahovali noví nájomníci, ale lepší nábytok už bol preč, ostatné bolo zdevastované, ona si neodniesla nič, má len jedny náušnice a starý paplón. Keby mala pocit, že je dôvod tento dlh zaplatiť, aj by to po splátkach urobila. Ale čo mala v tej dobe robiť, bola dieťa a navyše všade boli zlé vzťahy, brat sa nezniesol s E. a podobne. Keď mala 14-15 rokov, zverili

ju do výchovy D. E.. Otec od smrti matky za byt nič nezaplatil. Stará matka chcela byt odkúpiť, mohol sa predať a peniaze sa rozdeliť, ale to sa nepodarilo.

Zákonný zástupca žlovanej 3/, D. E., uviedol, že po smrti E. E. mal záujem zostať v byte bývať, musel sa postarať o vtedy 14-mesačnú dcéru. Býval na ubytovni, tam takéto dieťa zobrať nemohol. Od bytu kľúče nikdy nemal, kľúče mali žalovaný 1/,

J. a stará matka, J. nakoniec kľúče dala starej matke. Na meste mu poradili, aby si vybavil trvalý pobyt v tom byte, to aj urobil. Do bytu ho žalovaný 1/ nechcel pustiť, aj mal predbežné opatrenie zo súdu, že je povinný mu umožniť v byte bývať, to sa ale nestalo. Nakoniec dostal sociálny byt niekedy v rokoch 2002-2003. Mal záujem, aby sa byt odkúpil pre všetky deti. Po smrti E. E. neplatil žiadny nájom, do bytu nemohol chodiť, nemal ani kľúče. Riadne platil aj platí nájom v byte, kde býva. Nie je pravda, že by sa žalovanému 1/ vyhrážal zabitím, nakoniec je čudné, že trestné oznámenie na neho podal až pol roka po tom, čo sa mu mal vyhrážať. Je pravda, že dostal výpoveď z nájmu ako aj ostatní. Nemal dôvod platiť, keď tam nebýval. Ani nemohol vyprázdniť byt, keď tam nebýval. Krajský súd mu zakázal v byte bývať, nebol manžel zomrelej ani nič, len otec jej dieťaťa.

Svedkyňa E. J. uviedla, že po smrti dcéry E. E. vnuk, žalovaný 1/, krátko býval u nich. Potom býval v matkinom byte, bola tam s ním, pretože sa bál byť tam sám. Neustále do bytu chodil E. a obťažoval. Krátko tam bývala aj vnučka J.. Táto stále utekala z domu preč, za E., vracala sa neskoro večer, tak jej povedala, že musí ísť bývať k otcovi, nechcela nepríjemnosti. E. aj s dvoma policajtmi išiel za vnukom do roboty, chcel kľúče od bytu, že tam bude bývať. Vedela, že kľúče od bytu mala vnučka J., tieto jej ona nikdy neodovzdala. Mala kľúče od bytu od vnuka, aj plnú moc na vybavovanie vecí ohľadne bytu. Z bytu zobrala časť nábytku, ktorú dcére kúpila, ostatný tam zostal. Vnuk si platil 1/3 nájomného v roku 2002. Napísal aj otcom vnučiek, že by tiež mali platiť 1/3 nájomného. Potom už neplatil nič, obdržali výpoveď z nájmu aj výzvu na vypratanie bytu. V tejto výzve sa písalo, že keď sa byt nevyprace, bude daná žaloba na vypratanie. Nechápala, prečo mesto takúto žalobu nepodalo. V byte už potom nikto nebol, odovzdala kľúče niekedy v roku 2006. Nikdy nedošlo k spísaniu zápisnice o odovzdaní bytu. Mesto mohlo byt vypratať aj samo. E. sa škaredo vnukovi vyhrážal nie raz, aj preto vnuk išiel pracovať do zahraničia. V nejakej dobe na kľúče zabudla, mala iné starosti. Obom otcom vnučiek napísala list, aby sa stretli, spoločne vyplatili dlžobu a dohodli sa, že niekto byt odkúpi a vyplatí ostatných. Toto sa nestalo.

Svedok P. J. uviedol, že všetko zlé sa začalo tak, že E. si vybavil v byte trvalý pobyt. Hneď išiel v sprievode polície za vnukom, že chce kľúče od bytu. Pokiaľ vie, tak vnuk nájom platil, ešte aj v januári 2003, ale ostatní nie. V byte býval vnuk, niekedy do novembra 2001, pokiaľ si E. nevybavil predbežné opatrenie, že tam môže bývať. Následne tam už nebýval nikto. E. nikdy s dcérou nežil ako druh a družka. Kľúče od bytu mal vnuk, J. a nebohá dcéra. Dcérine kľúče viseli spočiatku v byte na klinci, v čase, keď dcéra zomrela, boli odcestovaní, prišli o pár dní neskôr. Jej kľúče sa potom stratili. Nepamätal si, že by im svoje kľúče od bytu dala vnučka J.. Kľúče od bytu mali od vnuka. Byt nevypratali, pretože im jasne napísali, že keď byt nevypracú, dajú ich k súdu. Čakali, že súd sa bude celou touto záležitosťou zaoberať aj vrátane nájomných zmlúv a pridelenia ďalšieho človek do bytu. Kľúče potom odovzdala manželka. Dcérine veci v byte zostali, čo sa s nimi potom stalo, nevedel.

Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 21.12.2001 prenajímateľ TEBYS spol. s r. o. Trenčín (právny predchodca navrhovateľa) prenajal nájomcom H. E., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. C., nar. XX.X.XXXX, zast. D. Durajom a mal. E. C., nar. XX.X.XXXX, zast. D. E., všetci bytom Q., U. č. X (žalovaným 1/,2/ 3/) predmetný byt č. XX na 7. poschodí domu súp. č. XXXX, or. č. X na Ulici U. č. X v Q. na dobu neurčitú od 13.6.2001. Z výpovede z nájomného pomeru zo dňa 16.8.2002 bolo zistené, že právny predchodca navrhovateľa, TEBYS spol. s r.o. Trenčín ju adresoval nájomníkom, a to žalovanému zast. D. C. a žalovanej 3/- zast. D. E. z dôvodu neplatenia nájomného a služby za čas dlhší ako 3 mesiace. TEBYS spol. s r.o. Trenčín listom zo dňa 27.1.2003 vyzval nájomníkov- žalovaných 1/,2/ a 3/ na odovzdanie predmetného bytu do 14.2.2003 z dôvodu, že dňa 30.11.2002 uplynula výpovedná lehota. Podľa vyjadrenia Útvaru majetku mesta navrhovateľa zo dňa 12.2.2010 stará matka žalovaných, E. J., im zaslala na Mestský úrad Trenčín listovú zásielku, ktorej súčasťou boli kľúče od predmetného bytu a bola im doručená dňa 5.12.2006. Dňom 1.2.2007 bol predmetný byt pridelený novým nájomcom a to S. a H. E. a títo uhradili len platby za byt za obdobie od 1.5.2007.

V konaní Okresného súdu Trenčín, sp. zn,. bolo zistené, že navrhovateľ sa domáhal proti rovnakým žalovaným zaplatenia 1.410,14 Eur s príslušenstvom, z titulu bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním rovnakého bytu od 1.1.2004. V tomto konaní bolo vykonané dokazovanie, ktorého výsledky bolo možné v časti, vzhľadom na totožnosť účastníkov a základu sporu, použiť. Z uvedeného rozhodnutia teda bolo zistené nasledovné:

Právny nástupca spoločnosti TEBYS s.r.o. Trenčín, spoločnosť Služby pre bývanie s.r.o. Trenčín, oznámil, že po smrti nájomníčky E. C., sa zo zákona stali nájomcami jej deti H. E., mal. J. C. a mal. E. C. (žalovaní X/,X/ a 3/). Zmluvný vzťah medzi spoločnosťou TEBYS s.r.o. a navrhovateľom skončil dňom 31.12.2005 a všetky doklady boli odovzdané navrhovateľovi. Svedkyňa D.. Q. I., pracovníčka TEBYS-u s.r.o. Trenčín potvrdila, že žalovaným dávali výpoveď z nájmu predmetného bytu ako neplatičom a po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty nikto nepodal námietky. Následne zaslali výzvy na odovzdanie bytu. Pamätala si, že byt nebol vyprataný a navrhovateľ nepodával na súd žalobu o vypratanie. Im nikto neodovzdal kľúče od bytu.

Svedkyňa D.. O. Z., prednostka Mestského úradu v Trenčíne v rokoch XXXX-XXXX si pamätala na riešenie problému ohľadne predmetného bytu, ale nepamätala si na to, či jej boli doručené kľúče od bytu. Nevedela sa vyjadriť, či žalovaných považovali za nájomcov bytu, alebo nie, snažili sa s D.. U. a O.. E. vyriešiť situáciu žalovaných.

Svedkyňa O.. C. E., bývalá pracovníčka navrhovateľa, písomne uviedla, že si nespomenula, kto predmetný byt v skutočnosti užíval. Pamätala si, že niekedy koncom roka 2006 p. J. odovzdala 3 ks kľúčov na podateľni mestského úradu a z podateľne sa jej pýtali, ako majú postupovať.

Svedok D.. E. U., bývalý pracovník navrhovateľa, uviedol, že kľúče od predmetného bytu nepreberal ani otázku kľúčov neriešil. Z Mestského úradu v Trenčíne odišiel dňa 15.1.2007 a nevedel uviesť, ako bol ukončený nájomný vzťah so žalovanými. Nevedel, prečo nebola podaná žaloba na vypratanie predmetného bytu.

Svedkyňa I. E., domovníčka z predmetného domu, potvrdila, že jeden nový kľúč od dverí domu dala žalovanej 2/ a nepamätala si, či dala kľúč aj žalovanému 1/. Po smrti M. C. v predmetnom byte nikto nebýval, bol prázdny.

Svedok H.. D. E., manžel svedkyne I. E., si pamätal, že zámok na dverách domu sa menil asi 2-krát. Za života M. C. to bolo raz, ale podľa neho po smrti p. C. sa kľúč nemenil. Nezaujímal sa o to, kto v byte býval. Svedok P. J., starý otec žalovaných, tvrdil, že podal jeden list na Mestský úrad v Trenčíne a zároveň odovzdal aj sadu 3 kľúčov, pričom on dopísal na list ako prílohu 3 ks kľúče. Mali iba 1 sadu kľúčov. Žalovaná 2/ k nim občas chodievala na návštevu, ale o kľúčoch sa nebavili.

Svedkyňa O.. W. H., pracovníčka navrhovateľa, potvrdila, že jej boli predložené kľúče od bytu s listom adresovaným prednostke Mestského úradu v Trenčíne a tieto po uzavretí novej nájomnej zmluvy odovzdala novým nájomníkom.

Svedkyňa S. E., nová nájomníčka predmetného bytu, uviedla, že neplatila žiadne nedoplatky za predmetný byt. Od navrhovateľa dostali jedny kľúče. V byte bol nejaký starý nábytok a veci. Keď do bytu prišiel D. E., ponúkli mu ich, ale odmietol si niečo zobrať.

Podľa potvrdenia Registra obyvateľov SR zo dňa 16.6.2006 žalovaný 1/ bol prihlásený na trvalý pobyt v predmetnom byte od 18.4.1990. Podľa oznámenia Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 5.8.2009 žalovaný 1/ bol prihlásená k trvalému pobytu na adrese Q., U. XXXX/X od 18.4.1990, žalovaná 2/ bola prihlásená k trvalému pobytu na adrese Q., U. XXXX/X od 18.4.1990 do 22.7.2002, potom na adrese Q., Východná XXXX/X , na adrese svojho otca D. C. od 22.7.2002 do 24.4.2004 a následne na adrese Q., P. XXXX/XA, zást. žalovanej 3/ D. E. bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese Q. L. F. XXXX/X od 17.1.1997 do 13.11.2001, na adrese Q., U. XXXX/X od 13.11.2001 do 7.11.2008, na adrese Q., P. XXXX/XA od 24.4.2009 a k prechodnému pobytu na adrese Q., P. 1725/5A od 18.3.2005 do

31.12.2005 a mal. žalovaná 3/ E. C. bola prihlásená k trvalému pobytu na adrese Q., U. XXXX/X od 26.2.2000 do 7.11.2005 a následne na adrese Q., P. XXXX/XA. Z. P. F. R. dňa 14.8.2009 potvrdila, že žalovaná 1/ mal prechodný pobyt v ich obci v rodinnom č. XXX u svojich starých rodičov od 18.11.2001.

Podľa Rozhodnutia ÚPSVaR Trenčín zo dňa 11.12.2007 bolo zástupcovi žalovanej 3/, D. E., bytom Trenčín, P. 5 priznaná pomoc v hmotnej núdzi a spolu posudzovanou osobou bola mal. žalovaná 3/. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.3.2002 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.11.2001 č.k. -10, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, ukladajúce žalovanémuu 1/ povinnosť umožniť zástupcovi mal. žalovanej 3/ bývať v predmetnom byte tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uviedol, že zást. žalovanej 3/ sa pre osobné nezhody s nebohou E. C. rozišli a žalovaný 1/ pre jeho správanie sa k neb. matke odmietol povoliť jeho bývanie v predmetnom byte. Súd potvrdil, že 3 deti majú právo spoločného nájmu bytu, avšak zákonný zástupca žalovaná 3/ E. C., D. E. nie a nemá žiadne právo bývania v predmetnom byte ani ako otec mal. žalovanej 3/. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani jeho prihlásenie sa k trvalému pobytu na adresu predmetného bytu. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2003 navrhovateľ prenajal zást. mal. žalovanej 3/ spolu s maloletou 1-izbový byt č. 8 v dome č. XXXX/XA na Ul. P. v Q. od 1.1.2003.

Uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 22.1.2003 č.k. -7 bola vec začatého trestného stíhania pre trestný čin vydierania žalovaného 1/ proti D. E. postúpená na prejednanie Okresnému úradu v Trenčíne- odboru všeobecnej vnútornej správy ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , o priestupkoch.

Z listu svedkyne E. J., starej matky žalovaných, zo dňa 3.12.2006, prijatým dňa 5.12.2006 Mestským úradom v Trenčíne, bolo zistené, že svedkyňa odovzdala kľúče od predmetného bytu po nebohej E. C..

Zástupca žalovanej 3/ predložil dňa 7.2.2003 prenajímateľovi TEBYS s.r.o. Trenčín svoje čestné prehlásenie o tom, že od smrti M. C. dňa 13.6.2001 nebol v predmetnom byte a ani nevlastnil kľúče od tohto bytu.

Podľa vyúčtovania za žalované obdobie 1-12/2004 vznikol celkový nedoplatok vo výške 35.780,-Sk. V konaní nebolo ničím a nikým preukázané zaplatenie žalovanej istiny žalovaným.

Svedkyňa E. J., stará matka žalovaných 1/-3/, potvrdila, že žalovaný 1/ býval v predmetnom byte po smrti svojej matky M. C. ( a jej dcéry) do 16.11.2001. Bývala tam aj ona. Žalovaná 2/ chodievala do bytu a v byte aj prespávala. Keď žalovaný 1/ dňa 16.11.2001 odchádzal z bytu, zobrali obývaciu stenu a stolík, sedačku s 2 kreslami, ktoré kupovala dcére. Ostatné veci zostali v byte. Kľúče od bytu boli troje. Jedny mal žalovaný 1/, jedny žalovaná 2/ a jedny jej neb. dcéra. V čase smrti M. C. bola s manželom na dovolenke v Chorvátsku a vrátili sa domov až 1 deň pred pohrebom. Tretie kľúče jej neb. dcéry si ponechala žalovaná 2/. Keďže žalovaný 1/ stále pracoval v zahraničí, výpoveď z nájmu bytu prevzal dňa 20.8.2002 jej manžel a dňa 31.1.2003 aj výzvu na odovzdanie bytu a to na základe splnomocnenia od žalovaného 1/. Jedny kľúče od predmetného bytu boli u nich doma a odovzdala ich na Mestský úrad v Trenčíne v roku 2006 v podateľni. Odovzdala iba 2 kľúče od vchodových dverí a to obyčajný a bezpečnostný kľúč, bez kľúča od vonkajších dverí do domu, pretože sa vymieňal zámok a domovníčka jej povedala, že žalovaná 2/ si v jej mene dala spraviť kópiu nového kľúča. Žalovaný 1/ od 16.11.2001 v predmetnom byte nebýval, ani tam nemal svoje veci, ale býval u nej v P. F. R.. Napriek tomuto žalovaný 1/ podpísal nájomnú zmluvu zo dňa 21.12.2001 z dôvodu, že po jej neb. dcére zostali 3 deti a bolo potrebné odkúpiť tento byt. Avšak s otcami žalovaných 2/,3/ sa nedohodli na odkúpení bytu.

Svedkyňa J. J., rodená J., sestra nebohej M. C. a dcéra E. J., bývajúca v P. F. R., potvrdila, že žalovaný 1/ do smrti svojej matky býval s ňou v predmetnom byte, po jej smrti v podnájme v Trenčíne a pracoval mimo Trenčína. S D. E. mali nejaké nedorozumenia. Nevedela uviesť, kto v byte býval po odchode žalovaného 1/, asi nikto.

Svedok D. C., otec žalovanej 2/, potvrdil, že po smrti M. C. žalovaná 2/ išla k nemu bývať a mala so sebou kľúče od bytu. Prikázal jej, aby kľúče odovzdala babke M. J. a asi po 2 týždňoch mu povedala, že ich odovzdala. U žalovanej 2/ videl iba jedny kľúče od bytu. Nepamätal sa na prevzatie výpovede z nájmu bytu. V mene žalovanej 2/ sa písomne zriekol predmetného bytu.

Podľa Osvedčenia o dedičstve JUDr. Dušana Mikitu, súdneho komisára so sídlom v Trenčíne, zo dňa 17.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2012, dedičmi po nebohej E. C., rod. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, boli žalovaní 1/,2/ a 3/. Aktíva dedičstva, medzi nimi aj bytové zariadenie, zdedil žalovaný 1/ s povinnosťou vyplatiť žalovaným 2/,3/ sumu 63,37 Eur každej.

Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu

Podľa ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 4 nar. vl. č. 87/1995 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že ohľadne predmetného bytu č. 14 existoval v čase 31.1.2002 do 30.11.2002 nájomný vzťah, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.12.2001. Tento skončil výpoveďou z nájmu po uplynutí výpovednej lehoty dňom 30.11.2002. Počas tohto obdobia vznikol nedoplatok na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu v sume 668,76 Eur, výšku takto vyčísleného nedoplatku nikto zo žalovaných nenamietal. Aj po skončení nájmu zostal byt prakticky v užívaní žalovaných, v byte bolo zariadenie, žiadny zo žalovaných sa nepričinil o to, aby bol byt vyprataný po skončení doby nájmu a odovzdané kľúče od neho navrhovateľovi, toto sa stalo až v roku 2006. Za obdobie od 1.12.2002 do 31.12.2003 vznikol nedoplatok 1.075,52 Eur, ktorého výšku rovnako žiadny zo žalovaných nenamietal. Pretože nebola obnovená nájomná zmluva, zodpovedajú žalovaní 1/ až 3/ za tento nedoplatok z titulu bezdôvodného obohatenia. Za obdobie od 1.12.2002 súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu vo výške obvyklého nájomného a platieb za byt v tom čase každého samostatne, pretože každý v tom čase konal za seba samostatne bez dohody s ostatnými žalovanými. Bolo by v rozpore s , keby sa na úhrade žalovanej sumy mal podieľať fakticky (z dôvodu existencie zamestnania) iba niektorý zo žalovaných (napr. žalovaný 1/). Súd pritom pri rozhodovaní o žalovanom nároku nie je viazaný žalobným petitom vo vzťahu k právnej kvalifikácii, 1/3 zo sumy 1.075,52 Eur je 358,51 Eur. Žalovaní zhodne tvrdili, že v žalovanom období v byte nikto z nich nebýval, vzhľadom k neodovzdaným kľúčom z nich každý túto možnosť mal. Z dokazovania vyplynulo, že spočiatku exitovali 3 sady kľúčov, jednou disponovala stará matka žalovaných, nebolo preukázané bez pochybností, čo sa stalo s ostatnými dvoma. Súd teda považoval žalobu za nedôvodnú, vrátane príslušenstva, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Z nezaplateného nájomného vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania, z bezdôvodného obohatenia, úrok z omeškania na základe vyššie citovaných ustanovení. Námietky žalovaných súd nepovažoval za podstatné. Vzniknutý dlh bol dôsledkom nezodpovedného prístupu žalovaného 1/ a v tej dobe zákonných zástupcov žalovaných 2/ a 3/, a nie nesprávneho postupu navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že počas celého žalovaného obdobia nebolo skončené dedičské konanie po matke žalovaných, predmetom ktorého boli aj veci nachádzajúce sa v byte.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania podľa , a to 80, Eur za zaplatený súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).