Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/71/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, právne zastúpený JUDr. Mariánom Alušicom, so sídlom O. X, O., proti povinnému: Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, B., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom V. XX, O., o vymoženie pohľadávky 50,37 eura trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -20 zo dňa 29. januára 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie, o trovách súdneho exekútora a o trovách oprávneného zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

V ostatnej časti sa uznesenia okresného súdu n e d o t ý k a.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel. Zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Zároveň týmto uznesením uložil povinnému podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a príslušných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 45,95 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní nepriznal. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie, výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora a oprávneného podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vyjadril presvedčenie, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný nesplnil v určenej lehote povinnosť uloženú súdom vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Predmetom exekučného konania nie je iba vymáhanie samotnej pohľadávky v časti istiny, ale rovnako aj príslušenstvo pohľadávky, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a napokon aj samotné trovy exekučného konania. K trovám súdneho exekútora uviedol, že vyčíslenie hotových výdavkov súdu je nedôvodné a absentujú niektoré úkony. Taktiež je nesprávne vyčíslenie odmeny exekútora vo výške 50%. Oprávnený využil zákonom garantované právo na zastúpenie, pričom odôvodnenie okresného súdu, že jeho právne zastúpenie v exekučnom konaní nebolo potrebné, resp. že nepredstavujú účelne vynaložené trovy exekúcie považuje za nepostačujúce, nepreukázané a najmä nedôvodné, a teda arbitrárne. Ak by mal súhlasiť s názorom súdu, že trovy právneho zastúpenia nie sú v danom prípade účelné, musel by rovnako prijať záver, že povinnému sa v konaní pripisuje a poskytuje väčšia právna ochrana, a teda dochádza k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené okresný súd pochybil, keď zastavil exekučné konanie a nepriznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Vyjadril názor, že exekučné konanie malo pokračovať až do úplného vymoženia dlžnej sumy. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie, výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora a oprávneného podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že povinný síce dobrovoľne uhradil pohľadávku oprávneného, ale po tom, ako bol podaný návrh na začatie exekučného konania v zmysle § 38 a nasl. Exekučného poriadku. Zdôraznil, že povinný pristúpil iba k úhrade časti

predmetu exekučného konania, a to až po podaní návrhu na začatie konania. Zastáva názor, že nie je možné v predmetnom konaní použiť ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a konanie zastaviť úplne. Ako správna sa javí aplikácia ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. Nakoľko neboli splnené podmienky zastavenia exekučného konania, súd nemohol správne a platne rozhodnúť o náhrade trov exekúcie v zmysle ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Odôvodnenie okresného súdu, že právne zastúpenie oprávneného v exekučnom konaní nebolo potrebné, resp. že nepredstavujú účelne vynaložené trovy exekúcie považuje za nepostačujúce, nepreukázané a najmä nedôvodné, a teda arbitrárne. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie vo výrokoch o zastavení exekúcie, o trovách súdneho exekútora a o trovách oprávneného v zmysle ustanovenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej časti sa uznesenia okresného súdu nedotýka. Zo zmyslu exekučného konania vyplýva, že exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Úkony exekútora sa musia vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu a pred aj po vydaní exekučného príkazu dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, vrátane náhrady trov exekúcie ku dňu dobrovoľného splnenia. V takom prípade exekútor upustí od vykonania exekúcie podľa Exekučného poriadku. Vonkajším prejavom upustenia od vykonania exekúcie je vrátenie poverenia s poukazom na dobrovoľné splnenie exekvovanej povinnosti. Upustiť od vykonania exekúcie podľa Exekučného poriadku možno len vtedy, ak pohľadávka oprávneného bola uspokojená až po začatí konania, nie pred podaním samotného návrhu. Splnenie dlhu pred začatím konania totiž znamená, že tu nie je naplnená základná podmienka konania - existencia pohľadávky, ktorá má byť v prospech oprávneného v konaní vymožená, pričom táto skutočnosť má za následok zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Na podporu uvedenej argumentácie treba poukázať na znenie ustanovenia a Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva povinnosť súdneho exekútora postarať sa o vykonanie exekúcie a v jednotlivých konaniach postupovať podľa poradia doručených návrhov na vykonanie exekúcie (s výnimkou návrhu na vymoženie výživného). Následne odsek 3 daného zákonného ustanovenia rieši situáciu, kedy exekútor upustí od vykonania exekúcie pre splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom. Logickým výkladom možno dospieť iba k záveru, že dané ustanovenie predpokladá, aby pohľadávka bola uhradená až dodatočne, nie pred začatím konania. Naopak zastavenie exekúcie, či už na základe podaných námietok podľa Exekučného poriadku, alebo podľa Exekučného poriadku sleduje iný cieľ. Zo znenia týchto zákonných ustanovení vyplýva, že zastavenie exekúcie je dôsledkom absencie niektorej zo základných podmienok konania (napríklad neexistencie pohľadávky podľa Exekučného poriadku, zrušenia exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, zákonného vylúčenia veci z exekúcie podľa Exekučného poriadku atď.) Z rovnakej filozofie rozlišovania úhradu pohľadávky pred a po začatí exekučného konania vychádza aj znenie niektorých ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Ustanovenie tejto vyhlášky rieši situáciu, kedy súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie, z ktorého dôvodu mu patrí odmena vo výške 50% odmeny vypočítanej podľa vyhlášky. Na druhej strane ustanovenia a nasl. vyhlášky upravujú postup pri výpočte odmeny súdneho exekútora, za predpokladu, že exekúcia bola zastavená. V druhom prípade nemôže byť výška odmeny súdneho exekútora odvodená z vymáhanej sumy, keďže táto suma nemohla byť ani predmetom konania, keďže tu neboli splnené jeho základné podmienky. Pri upustení od vykonania exekúcie však výpočet tejto odmeny vychádza z hodnoty vymáhanej sumy, pretože k jej zaplateniu došlo až po začatí konania. Proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku (ku ktorým treba priradiť aj trovy oprávneného, ako to vyplýva z veta druhá obsiahnutého časti zákona „Trovy exekúcie“) vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa a použitie ustanovení o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Kým totiž rozhodovanie podľa civilno- procesného kódexu je vždy autoritatívnym rozhodovaním súdu o trovách konania účastníkov ako o celku (teda nielen o výške trov, ale aj o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť príslušnú náhradu trov inému účastníkovi, či dokonca aj o nedostatku práva účastníkov alebo len niektorého z nich na náhradu), úprava

v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu len o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) a tiež prípadné rozhodovanie o námietkach oprávneného alebo povinného proti určeniu výšky predbežných alebo ďalších trov exekúcie súdnym exekútorom (podľa § 201 ods. 2 alebo § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom rozhodovanie o ostatných otázkach (určenie výšky trov a ich vymoženie v prípade nedostatku námietok alebo po rozhodnutí o prípadných námietkach) zveruje súdnemu exekútorovi (ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí). Na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť). Z článku 47 ods. 2 vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Z prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade mal ústavodarca na mysli pomoc v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba s patričným, t.j. právnickým vzdelaním. Z úvodných ustanovení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský register) v znení neskorších predpisov najmä a vyplýva, že na poskytovanie právnej pomoci podľa sú povolaní predovšetkým advokáti, inak povedané, základné právo podľa v požadovanej kvalifikovanej právnej forme zabezpečujú predovšetkým advokáti výkonom advokácie. Všeobecný súd však neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 , ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. V posudzovanej veci podal oprávnený dňa 4.7.2012 návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom požadoval nútený výkon výkazu daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č.k. VDN 0040661 zo dňa 08.06.2012. Konkrétne žiadal, aby súdny exekútor vymohol pohľadávku vo výške 50,37 eur, trovy právneho zastúpenia v rámci exekučného konania vo výške 38,23 eur a trovy exekúcie. Povinný v priebehu exekučného konania doručil súdu námietky proti exekúcii, nakoľko pohľadávku vo výške 50,37 uhradil dňa 19.07.2012. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávku uhradil, trovy súdnemu exekútorovi nevznikli. Úlohou súdneho exekútora v prejednávanej veci bolo uspokojiť nároky oprávneného, a to vrátane trov spojených s právnym zastúpením, pokiaľ bolo možné tieto trovy považovať za účelne vynaložené ( veta druhá Exekučného poriadku). Súdny exekútor v rámci prebiehajúceho konania doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom boli v rámci trov exekúcie označené aj trovy právneho zastúpenia uplatňované oprávneným. Na základe vyššie formulovaného výkladu mal krajský súd za to, že k zastaveniu exekúcie z dôvodu úhrady pohľadávky tak, ako to ustálil prvostupňový súd, nemohlo dôjsť. V prvom rade je nutné opakovane poznamenať, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu konania len v prípade úhrady uplatnenej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd nevydával uznesenie o zastavení exekúcie, ale súdny exekútor by „len“ upustil od vykonávanie exekúcie, t. j. jednoducho by ukončil vykonávanie úkonov exekučnej činnosti a vrátil by poverenie na vykonanie exekúcie. V danom prípade nedošlo len k tejto nedôslednosti (nerozlíšeniu inštitútov zastavenia exekúcie a upustenia od vykonávania exekúcie), ale aj k nesprávnemu vyhodnoteniu, či bola povinným uhradená celá exekvovaná suma - vyplývajúca z exekučného titulu vrátane trov exekúcie. Je zjavné, že predmetom konania bolo vymoženie aj trov súvisiacich so zastúpením oprávneného, proti ktorým zákonom ustanoveným postupom povinný v priebehu konania nenamietal. Na základe uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súdny exekútor pokračovať vo vykonávaní exekúcie na základe vydaného poverenia na vykonanie exekúcie. K upusteniu od vykonávania exekúcie dôjde až po úhrade celkovej sumy trov exekúcie. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.