Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-1837-2012.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1837/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, Mestský úrad, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast. JUDr. Marián Alušic, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, proti povinnému: H.. Q. S., K.. XX. X. XXXX, O. S. XXX, B., pre vymoženie 50,37 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. Ex 5496/12, o podaných námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii sa nevyhovuje.
Exekúcia sa zastavuje.
Povinnému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 45,95 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 4. 7. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 5496/12 na vymoženie pohľadávky 50,37 eur s prísl., priznanej vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. k. VDN 0040661 zo dňa 8. 6. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *039739 zo dňa 4. 10. 2012, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 50,37 eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 30. 11. 2012 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii zo dňa 15. 11. 2012. Povinný vo včas podaných námietkach uviedol, že pohľadávku oprávneného uhradil dňa 19. 7. 2012. tiež uviedol, že súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 4. 10. 2012, preto má povinný za to, že do vydania súdneho rozhodnutia nemal exekútor vo veci konať a tým mu ani nevznikli žiadne náklady na vymáhanie pohľadávky.
V postupujúcom podaní súdny exekútor uviedol, že oprávnený dňa 21. 8. 2012 oznámil súdnemu exekútorovi úhradu pohľadávky vo výške 50,37 eur, avšak k úhrade došlo až po začatí exekúcie, čím súdnemu exekútorovi vznikol nárok na úhradu trov exekúcie. Zároveň povinný neuhradil ani príslušenstvo pohľadávky a preto súdny exekútor musí pokračovať v exekučnom konaní.
Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k námietkam povinného proti exekúcii vyjadril tým spôsobom, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekúcie, čím spôsobil vznik dlhu a trovy, ktoré vznikli vymáhaním pohľadávky - trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie. Všetky trovy advokáta a exekútora boli spôsobené nečinnosťou povinného. Exekúciu je možné zastaviť až po vymožení istiny a
príslušenstva. Je preto potrebné, aby súdny exekútor pokračoval v exekúcii vymožením trov právneho zastúpenia oprávneného a trov exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
Podľa § 89 ods. 3 daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
Súd mal z fotokópie poštovej doručenky preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 15. 11. 2012, čo potvrdzuje jeho podpis na poštovej doručenke. Námietky proti exekúcii povinný podal v zákonnej lehote, keď boli dňa 19. 11. 2012 podané na poštovú prepravu.
Exekučným titulom v predmetnej veci je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. 0040661 zo dňa 8. 6. 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť miestnu daň za komunálny odpad vo výške 50,37 eur.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok umožňuje exekučnému súdu skúmať len tie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a majú za následok neprípustnosť exekúcie, či iný dôvod pre zastavenie exekúcie, neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti ktoré nastali po jeho vzniku, po dni vydania rozhodnutia. Ku skutočnostiam uvádzaným povinným je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie v konaní o námietkach relevantné. Výkaz daňových nedoplatkov sa podľa § 89 ods. 3 daňového poriadku nedoručuje povinnému, a nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho zostavenia - vydania. Úhrada vymáhanej pohľadávky dňa 19. 7. 2012 bola vykonaná až po začatí exekučného konania (4.7.2012), teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie na ne nebolo možné prihliadnuť. Podľa oprávneného povinný ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, čo svojim podaním povinný nespochybnil ani povinný, keď poukazoval na uhradenie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Povinný nepreukázal také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, do podania návrhu na vykonanie exekúcie a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Na základe vyššie uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ako aj tá
skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil v plnom rozsahu to, čo mu ukladá exekučný titul (do podania návrhu na vykonanie exekúcie), a preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, rozhoduje exekučný súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania považuje exekučný súd za preukázané, že povinný po dôvodnom začatí exekúcie uhradil pohľadávku v plnej výške priznanú oprávnenému exekučným titulom v predmetnej exekúcii dňa 19. 7. 2012.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súd k vyčísleniu trov exekúcie súdneho exekútora uvádza, že nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu a pred alebo po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V takom prípade exekútor upustí od vykonania exekúcie. Súčasne vráti poverenie na jej vykonanie. Upustenie od vykonania exekúcie je faktická nečinnosť exekútora, jej vonkajším prejavom je vrátenie poverenia s poukazom na dobrovoľné splnenie exekvovanej povinnosti. Vonkajší prejav upustenia od vykonania exekúcie (vrátenie poverenia) však dosiaľ zaregistrovaný v spise nie je. Pokiaľ súdny exekútor nevrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie, súdu je zákonom zverené oprávnenie rozhodnúť o zastavení exekúcie. Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, rozhoduje súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
V danom prípade povinný uhradil vymáhanú pohľadávku pätnásť dní po začatí exekučného konania. Súdny exekútor bol informovaný o úhrade dňa 21. 8. 2012, potom, čo súdny exekútor dňa 17. 8. 2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko súd nemal vedomosť o úhrade povinného, dňa 4. 10. 2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Exekučný súd vyzval súdneho exekútora (čl. 15) na vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko bude rozhodovať o zastavení predmetnej exekúcie z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol (čl. 18), že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a všetky úhrady boli vykonané po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ak by aj došlo k úhrade celej istiny má oprávnený nárok na úhradu celej vymáhanej pohľadávky, t.j. aj trov právneho zastúpenia. Nakoľko trovy exekúcie boli vyčíslené v súlade s ust. 46 ods. 3 EP v spojení s § 47 ods. 3 EP, podľa
súdneho exekútora nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP. Žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a rozhodol o námietkach tak, že ich zamietne ako neopodstatnené. V prípade, že súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, voči takému postupu súdu vznáša súdny exekútor námietku. Podľa názoru exekútora sa rozhodne jedná o konanie v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci. V prípade, že súd zastaví konanie bude si súdny exekútor a rovnako aj právny zástupca uplatňovať náhradu škody v súlade s vyššie uvedeným právnym predpisom. Na záver svojho podania súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 145,80 eur, tak ako boli vyčíslené v Upovedomení o začatí exekúcie a na ich úhradu žiada zaviazať povinného.
Súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 13. 11. 2012 v celkovej výške 145,80 eur a to odmena 33,50 eur, náklady spojené s výkonom exekúcie 88,- eur, 20% DPH 24,30 eur. V štádiu rozhodovania súdu o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie podľa ich vyčíslenia v upovedomení o začatí exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
V súlade s citovaným ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si v rámci predbežných trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 88,-eur. Uplatnené hotové výdavky ďalej nešpecifikoval. Súd poukazuje na to, že trovy exekúcie musia spĺňať podmienku hospodárnosti, primeranosti a musia byť preukázané. Takto vysoko súdnym exekútorom uplatnené hotové výdavky podľa názoru súdu nespĺňajú ani jednu z uvedených podmienok. Na základe uvedeného súd nad rámec svojej povinnosti preskúmal exekútorský spis a priznal súdnemu exekútorovi náhradu tých hotových výdavkov, ktoré sú v exekútorskom spise preukázané. V zmysle uvedeného patrí súdnemu exekútorovi náhrada poštovného vo výške 5,10 eur a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka); za doručenie 3 žiadostí o súčinnosť Sociálnej poisťovni pobočke Liptovský Mikuláš, Sociálnej poisťovni ústrediu Bratislava a Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš - 3x 0,40 eur (obyčajné listové zásielky), za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,30 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk), postúpenie námietok povinného proti exekúcii na súd - 1,40 eur (doporučená zásielka), doručenie žiadosti Mestu Liptovský Mikuláš o podanie stanoviska k námietkam povinného proti exekúcii - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka) a za postúpenie stanoviska oprávneného k námietkam povinného na súd - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka). Súd pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal z cien platných v čase doručovania, zverejnených Slovenskou Poštou a z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise. Pokiaľ súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručenie obyčajnej listovej zásielky, takto postupoval z dôvodu, že v exekútorskom spise nie sú doručenky preukazujúce doručenie listín, avšak z obsahu exekútorského spisu - pripojených odpovedí príslušných inštitúcií a účastníkov konania je zrejmé doručenie uvedených listín.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 eur a náhrady 5,10 eur o 20 % DPH, t. j. o 7,66 eur.
Priznané trovy exekúcie vo výške 45,95 eur zaplatí súdnemu exekútorovi povinný v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie.
Exekučný súd na okraj svojho rozhodnutia poukazuje na nesprávny postup súdneho exekútora spočívajúci v nesprávnom vyčíslení predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 13. 11. 2012. Predbežné trovy vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú v rozpore so znením príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky. Súdny exekútor v rozpore so znením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyčíslil odmenu vo výške 33,50 eura, pričom správne má byť jej výška 16,60 eura. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky o odmenách súdnych exekútorov je výška odmeny súdneho exekútora najmenej 33,19 eura. Podľa § 5 ods. 2 ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyčísli súdny exekútor odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie. Pri upustení od exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku sa odmena vypočíta podľa § 5 ods. 2 vyhlášky a súdnemu exekútorovi patrí odmena vo výške 50 % z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, t.j. pri výške vymáhanej pohľadávky (78,13 eura) je odmena súdneho exekútora 33,19 eura (najmenej), z čoho 50% predstavuje po zaokrúhlení 16,60 eura. Súdny exekútor v rozpore so znením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 88,-eur. Náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor vyčísli podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie nemohli súdnemu exekútorovi vzniknúť trovy exekúcie vo výške 88,-eur.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 4. 7. 2012 uplatnil trovy exekúcie oprávneného, za právne zastúpenie v exekučnom konaní vo výške 38,23 eura a v podaní zo dňa 23. 1. 2013 si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 34,90 eur spojené s námietkou povinného proti exekúcii.
Výklad druhej vety § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého má oprávnený nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku nie je v teórii ani praxi jednotný, zhoda panuje v názore, že ich výšku a účelnosť súd posudzuje v závislosti od konkrétneho prípadu. Exekučný súd sa nestotožňuje s názorom, že trovami oprávneného sú vždy trovy právneho zastúpenia advokátom (Mazák,J.: Komentár k Exekučnému poriadku 233/1995 Z. z.: § 200 - 203, ASPI). Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, (rovnako ako aj ustanovenie § 142 ods. 1 OSP) kladie dôraz na účelnosť vynaložených trov. V danom prípade vystupuje na strane oprávneného účastník, ktorý vystupuje vo viacerých exekučných konaniach na strane oprávneného súčasne a od ktorého možno odôvodnene znalosť právnych predpisov upravujúcich nútený výkon súdnych a iných pohľadávok. Mesto Liptovský Mikuláš disponuje potrebným materiálnym aj personálnym vybavením na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý je hradený z prostriedkov mestského rozpočtu. Iba dňa 17. 8. 2012 bolo Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručených viac ako 1 000 žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde mesto Liptovský Mikuláš vystupuje na strane oprávneného. Za takéhoto stavu potom nemožno ako trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku považovať náklady vzniknuté oprávnenému tým, že návrh na vykonanie exekúcie nepodal osobne ale prostredníctvom právneho zástupcu. Oprávnený podáva väčšie množstvo návrhov na vykonanie exekúcie, pri ktorých nevyužíva právne služby advokáta, ktoré sú absolútne totožné a menia sa len údaje o povinnom, výške pohľadávky či označenie exekučného titulu. Je nepochybné, že prepísanie takýchto údajov z exekučného titulu, do návrhu na vykonanie exekúcie je jednoduchou administratívnou činnosťou, a nie odborne náročným a zložitým procesom, na ktorý by vzhľadom na oprávneného, potreboval právneho zástupcu. Exekučný súd týmto záverom nevylučuje právo oprávneného dať sa v exekučnom konaní zastupovať advokátom, ani v tom oprávnenému nebráni, v tomto konkrétnom prípade však náklady vzniknuté za poskytnuté úkony právnej služby advokátom pre oprávneného: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, nie sú potrebnými na účelné vymáhanie nároku a preto oprávnený nemá nárok na náhradu týchto trov.
Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie oprávneného uplatnených v návrhu na vykonanie exekúcie a v podaní zo dňa 23. 1. 2013 rozhodol tak, že ich náhrada sa oprávnenému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.