Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/123/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: A. K., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX I. X. Č..XXX, proti žalovanému: Q. K., J..X.X.XXXX, G. J. I. XXXX/XX, XXX XX O. N., o zaplatenie 1327 eur,

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1327 eur. Žalobkyňa uviedla vo svojej výpovedi, že si uplatnila voči žalovanému návrh na náhradu škody a odškodnenie. Poukázala na to, že podľa § 438 a 440, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Tento spôsob zákonnej úpravy je výhodný pre poškodeného, lebo môže svoj nárok na náhradu celej škody uplatniť proti hociktorému zo zodpovedajúcich osôb, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnické alebo fyzické osoby. Tvrdí, že škodu jej spôsobili viaceré osoby, a to žalovaný, jeho advokátka O.. X. a pani sudkyňa U.. Pokiaľ ide o pani sudkyňu U., poukázala na pochybenia, ktorých sa dopustila v konaní o určenie výživného pre manželku, ako aj v konaní o návrhu na predbežné opatrenie. Poukázala na to, že Dr. U. ju priviedla do omylu, že musí zastaviť konanie o predbežnom opatrení, aby žalobkyňa dostala aspoň 100 eur na šeky. Návrh na predbežné opatrenie vzala späť, nakoľko jej sudkyňa povedala, že tým sa zjednoduší konanie. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť platiť jej predbežne výživné vo výške 100 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Návrh na predbežné opatrenie podala spolu s návrhom na začatie konania, v ktorom žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť platiť jej výživné v sume 160 eur mesačne od 22. apríla 2010. Toto celé konanie ohľadne výživného sa vedie pod spisovou značkou . Poukázala na rôzne pochybenia, ktorých sa dopustila sudkyňa U.. Tieto pochybenia jednak spočívajú v tom, že vo veci sudkyňa nekonala niekedy dlhší čas, napríklad šesť mesiacov nevytýčila pojednávanie alebo dlhší čas jej trvalo, kým vyžiadala výpisy z bánk. Sudkyňa sa v konaní napríklad pýtala len to, či má žalovaný účet a nie aj to, aký má príjem na účte. Z banky si vypýtala výpisy, pričom žalovaný na pojednávaní nič nepovedal a potom si zrušil účty v K. G. aj vo I. G.. Ako sa chcela dozvedieť sudkyňa, aký je skutočný príjem odporcu, keď sa nespýtala na to, aký príjem má. Žalobkyňa uviedla, že v značnej miere ju s tým ponižovala tak sudkyňa, ako aj žalovaný. Považovali ju ako menejcennú. Koľko nezákonných a protiprávnych vecí robili a ona to všetko musela znášať a prežiť to ponižovanie. Dr. U. taktiež žiadala príjmy za mesiac marec, pričom žalobkyňa výživné žiadala až od apríla do októbra. Nevie, prečo chcela potvrdenie za mesiac marec. Taktiež si žiadala potvrdenie na S. H., hoci ona nebola účastníčka. Poukázala na to, že v tom konaní žalovaný neuvádzal niektoré veci pravdivo. Uvádzal také výmysly, aby nijakým spôsobom nemusel platiť na jej výživu. Uvádzal, že jeho auto nie je luxusné, že autá potrebuje na podnikanie. Chcel, aby s deťmi odišli

preč, že má milenku a že chce s ňou bývať. Toto ani nenapísali v súdnom konaní, ani to, že má tri autá. Týmto žalovaný znižoval jej dôstojnosť. Poukázala tiež na to, že žalovaný uviedol, že má nižší príjem, než v skutočnosti mal. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že má žalovaný dve autá a on potom jedno auto predal, Ford O. XXXCC. Okrem tohto vozidla mal aj vozidlo Mercedes. Žalovaný takto konal, lebo jej nechcel platiť. Predstieral zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik. Poukázala na to, že došlo k poškodzovaniu veriteľa podľa § 239, k spôsobeniu jej ujmy na právach, k spôsobeniu jej škody. Žalovaný bol súkromný podnikateľ. Napriek tomu jej nedal počas manželstva polovicu príjmu, takže ju úmyselne ukrátil. V odvolaní, ktoré žalovaný podal proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede, sa urážlivo na jej osobu vyjadril tým spôsobom, že uviedol, že ona nechce ísť pracovať. Tiež uviedol výmysel, že on jej zabezpečil pracovné miesto. Chcel tak zašpiniť jej meno. Pritom s každým z ich detí bola na materskej dovolenke, t.j. dvakrát po šesť rokov. Nútená je bývať vo I. X.. Nemôže cestovať z bydliska, dochádzať niekam inam, pretože nemá zabezpečený autobusový spoj. Pritom, ak mala záujem sa zamestnať, tak vždy ju informovali, že sa pracuje aj cez soboty a nedele a ona v soboty a nedele autobusový spoj vhodný nemá. Žalovaný jej pritom povedal, že jej požičia auto, ale do telefónu jej povedal, že to bolo len sľúbené na súde. Dvakrát ho žiadala, aby jej auto požičal. Pritom podľa § 143 je právom obidvoch manželov veci užívať spoločne. Ak by žalovaný nebol podal odvolanie, tak by dostala aspoň už tých 373 eur. Takto za dva roky vec výživného nie je ukončená. Poukázala na to, že došlo k porušeniu zákonných ustanovení tých paragrafov, ako sú uvedené v jej písomnom návrhu a v jej písomných podaniach. Pokiaľ uvádzala v písomnom návrhu, že žalovaný urážal jej osobu, keď napísal, že útočila na žalovaného alebo že povedala, že má samopaly alebo výbušniny, toto bolo uvedené v odvolaní, ktoré žalovaný podal, ktoré písala jeho advokátka. V zázname z úradu práce zo dňa 17.3.2010, z ktorého vyplýva, čo na úrade uviedla, sa vôbec neuvádza, že by hovorila niečo o samopaloch a výbušninách. Na pojednávaní v konaní o výživnom uviedla len to, že v obývačke vedľa skrine mal raketu, resp. strelivo žalovaný, čo si doniesol ešte ako suvenír z armády. Nie je pravdou, že by bola útočila na manžela. Ona nemala žiaden konflikt so žalovaným. Konflikt mala s S. H., priateľkou, milenkou žalovaného. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede voči žalobkyni podmienečne zastavila trestné stíhanie. Poukázala na to, že správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať s každou vecou, ktorá je predmetom konania a vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov. Poukázala na to, že podľa § 91 Zákona o rodine, majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť a rozsah vyživovacej povinnosti sa určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká, pričom táto zásada pri rozhodovaní o výživnom nebola dodržaná. Do práva na ochranu osobnosti sa cítila byť zasiahnutá, čo zdôvodnila , že sa cítila menejcenná tým, ako ku nej bolo pristupované pri prejednávaní návrhu na výživné zo strany sudkyne. Taktiež sa cítila menejcenná v tom, že sa s ňou žalovaný nedohodol o odpredaji auta, hoci bola vtedy jeho manželkou. Menejcenná sa cítila aj tým, že uviedol, že zarába 600 eur, hoci ona vedela, že jeho príjem je oveľa väčší. Cítila sa dotknutá aj tým, že v odvolaní uviedol, že nechce ísť pracovať. Škoda jej vznikla, lebo ak by ju sudkyňa nedoviedla k omylu, tak už skôr by mohla mať výživné na základe predbežného opatrenia. A aj to jej rozhodnutie bolo pre ňu ponižujúce, keď bolo určené výživné 373 eur. Čo sa týka žalovaného, žalovaný ponižoval jej dôstojnosť. Najmä aj to, že predal auto a z toho jej nič nedal. Pokiaľ uviedla, že ju úmyselne ukrátil žalovaný, bolo to to, že jej nedal peniaze z odpredaja auta a zrušil aj účty, aby nebolo z čoho vypočítať jeho príjem. Pokiaľ ide o spoločnú zodpovednosť sudkyne, resp. advokátky a aj žalovaného, zdôvodnila to tak, že advokátka konala tak, ako žalovaný chcel a pokiaľ ide o sudkyňu, tak aj ona, ako aj každý z nich ju chcel ukrátiť. Chceli ju ukrátiť o príjem. Pani sudkyňa nepýtala príjem z banky, ale pýtala len výpis z účtu. Sudkyňa v spore pripojila listiny, ktoré sa týkali skutku, ku ktorému došlo medzi ňou a medzi S. H., čo nemalo byť pripojené, nakoľko sa to netýkalo jej a žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že je veriteľkou žalovaného, lebo jej spôsobil škodu a porušil teda zákon. Poukázala na . Žalovaný predal majetok v BSM, nevypýtal si jej súhlas, aby mohol majetok v BSM použiť na svoj účel. Žalovaný ju ani z jedného auta nevyplatil, hoci patrili do BSM . Žalovaný mal rozdeliť svoje príjmy aj s ňou. Predstieral zmenšenie majetku, keď na súde povedal, že mal príjem len 600 eur mesačne a v skutočnosti mal príjem vyšší. Žalobkyňa uviedla, že na Okresnom súde v Dunajskej Strede sa cítila ako taká hlupaňa, menejcenná, že ju mali za nikoho na súde v dôsledku toho, ako sa vec prejednávala. Pokiaľ ide o sumu 1327 eur, ktorú žiada zaplatiť, táto suma pozostáva zo sumy 600 eur, ktorú si vyčíslila vzhľadom na to, že by na základe predbežného opatrenia dostala výživné v takejto výške. Táto suma pozostáva aj z dvojnásobku sumy 373 eur, čo si vypočítala ako dvojnásobok toho výživného, ktoré jej bolo priznané rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede. V návrhu požaduje o zaplatenie nižšej čiastky, ako je 600 eur plus 373 eur x 2. Je toho názoru, že má právo požadovať žalovanú sumu.

Žalovaný uviedol vo svojej výpovedi, že skutočným dôvodom podania žaloby žalobkyne nie je uplatnenie nároku na náhradu škody a odškodnenie alebo jeho zodpovednosť za nejakú škodu. Žalobkyňa je dlhodobo nezamestnaná, minimálne 17 rokov, pričom sa nesnažila zmeniť tento stav. V minulosti jej vybavil viaceré možnosti zamestnať sa, avšak ona všetky ponuky bezdôvodne odmietla. Vyhovoval jej stav, keď jej náklady uhrádzal on. Predmetná žaloba je len zrejme ďalším spôsobom, akým chce od neho získať finančné prostriedky. Keďže v žalobe uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nesúvisia a jej žaloba je nejasná, nezrozumiteľná a zmätočná, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o návrh na predbežné opatrenie, sám počul, ako v roku 2010 alebo 2011 zobrala žalobkyňa návrh na predbežné opatrenie späť. V tom čase jej dobrovoľne platil 160 eur mesačne. Takže nariadenie predbežného opatrenia by bolo aj bezpredmetné. Okrem toho uhrádzal náklady na obedy ich syna vo výške 15 eur mesačne. Uhrádzal všetky výdavky súvisiace so zabezpečením rodinného domu, t.j. elektriny, vody, komplet všetkého, hoci v tom čase už spolu nebývali a žalobkyňa bývala vo svojom rodinnom dome. Taktiež uhrádzal náklady za odvoz odpadu. Okrem toho chodil za svojim synom zo vzdialenosti 100 kilometrov, aby si ho zobral k sebe na celý víkend a potom ho priviedol autom späť. 79 eur mesačne platil pre mal. B. ako sporenie. Čo sa týka jeho príjmu, tento podľa daňového priznania mal menší ako 600 eur. Je pravdou, že v dvoch prípadoch dostal na účet 1600 a 1800 eur. Pokiaľ uvádzal aké má príjmy, vychádzal z toho, že tieto príjmy sú už po zaplatení nákladov a daní, čo sa odzrkadľuje aj v daňových priznaniach. Ako živnostník musel aj investovať, vynakladať nejaké finančné prostriedky, uhrádzať odvody, dane, aj DPH. Tieto dve sumy mu došli, pokiaľ sa pamätá, ako provízie zo spoločnosti Finance partner za kvartálne výsledky. Čo sa týka jeho účtov, tieto nezrušil, ktoré mal vo I. a v Y.. Zrušil účet v K. G., ale to bolo ešte pred začatím konania o výživnom. Išlo o účet, kde mu ako pracovníkovi pre Pohotovosť s.r.o. prichádzali peniaze, resp. zálohy, ktoré mal vyplácať klientom. Keďže ukončil svoju činnosť v tejto spoločnosti začiatkom roka 2009, potom zrušil tento účet v K. G.. Pokiaľ ide o výpisy z účtu, tieto predložila žalobkyňa, ktoré získala podľa neho nejakým nelegitímnym spôsobom a následne boli vyžiadané aj zo strany súdu. Čo sa týka odvolania, ktoré podal, tak v ňom uviedol, že ho žalobkyňa sústavne obťažovala, že ho ohovárala a útočila na jeho priateľku. 15.3.2010 na polícii v Dunajskej Strede žalobkyňa podala oznámenie, že v jeho byte na adrese J. I. XX v O. N. sa nachádza bomba. Poukázal na to, že u neho bola vykonaná domová prehliadka, a to na základe ústneho prehlásenia žalobkyne službukonajúcemu dôstojníkovi PZ, na základe ktorého policajti prišli do J. I. Č.. XX a upresnil, že sa ho dotazovali pri domovej prehliadke na strelivo, rakety a bombu alebo výbušninu. Uviedol im, že ich nemá a nato sa člen PZ spýtal, či je ochotný ich vpustiť do bytu bez toho, aby mali súhlas na vykonanie domovej prehliadky. Zavolal svojmu advokátovi a ten mu doporučil, aby vec nenaťahoval, aby ich pustil aj bez povolenia. Policajti tak vykonali ohliadku jeho bytu a nič nenašli. Na predvolanie úradu práce sa tam dostavil, kde mu pani povedala, že žalobkyňa podala oznámenie, že má v byte samopaly a náboje. Ohľadne toho bol spísaný s ním aj záznam. So žalobkyňou nemajú spoločné autá. Nechápe, z akého dôvodu žalobkyňa tvrdí, že je jeho veriteľom a on je jej dlžníkom. Uviedol, že žalobkyni nedal polovicu príjmu, ale dal jej celý svoj príjem. O zabezpečovaní domácnosti žalobkyne svedčia aj položky tak, ako ich uviedol v konaní . K tomu ešte uviedol, že žalobkyňa z predchádzajúceho manželstva má jedného syna a opatrovala aj mladšieho brata, pričom on finančne zabezpečoval aj potreby tohto jej brata aj syna v čase, keď žalobkyňa bola nezamestnaná a boli manželia. Taktiež financoval tri nehnuteľnosti, tri domy, resp. dva domy a jeden jeho byt. Čo sa týka odvolania, ktoré podal, je toho názoru, že takéto právo a možnosť podať odvolanie má, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Žalobkyňa počas ich manželstva napísala na seba pozemky, čo zakúpila z ich spoločných peňazí. Čo sa týka pracovných príležitostí, on jej poskytol informáciu o tom, kde pracovné príležitosti sú, napríklad v Nokii, DVOP Levice alebo v pekárňach Veľké Ludince. Podľa jeho vedomostí aj teraz je tam voľné miesto. Nemá vedomosti o tom, že by bol klamal v súdnom konaní a z výpovede žalobkyne nevyplýva, v čom mal klamať. Vyjadril sa v tejto veci k bankovým účtom. V súčasnosti vo I. má ešte dva účty. Jeden kvôli krátkodobému úveru a jeden podnikateľský, ktorý zatiaľ nezrušil, nakoľko žalobkyňa neustále poukazovala na to, že ruší účty. Čo sa týka poistného, resp. sporenia v Amslico, peniaze sporí pre syna, v budúcnosti aby mal finančné prostriedky, keď to bude potrebovať na štúdium a aby bol v budúcnosti zabezpečený. V jednom čase mal tri autá, ktoré používal na podnikanie, Ford Tranzit, Škodu Picup a Daevo Nexia. Vo svojej podnikateľskej činnosti zmenil zámer. Ukončil oblasť zásobovania drogistického tovaru. Teraz má jedno auto a nejde o luxusné auto. Ide o Mercedes C270 deväť a polročné a najazdených má 230 000 kilometrov. Čo sa týka áut, tieto boli používané na podnikanie a boli majetkom leasingových spoločností. Ani jedno z áut nebolo v BSM. Poukázal na to, že jeho majetkové pomery boli preskúmavané v konaní , aj v konaní .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením listinných dôkazov, písomných podaní účastníkov, výpisu zo živnostenského registra žalovaného, výpisov z účtu žalovaného v Y. G. M..N.., uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.2.2011 č.k. -18, zápisnice Daňového úradu Dunajská Streda zo dńa 14.7.2010, listu I. zo dňa 20.9.2010, Y. G. M..N.., K. G., M..N.., rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.10.2010 č.k. -185, rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15.11.1995 č.k. -23, potvrdenia o poberaní prídavku na deti, potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi, správy Okresného súdu Dunajská Streda o vybavení sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených pod sp.zn. a z 23.4.2012, oznámenia, OO PZ Želiezovce, návrhu a podaní žalobkyne vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. , úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 25.3.2010 a poznámky z 1.4.2010, záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede zo dňa 17.3.2010, oznámenia OR PZ Dunajská Streda z 23.3.2012, oznámenia OO PZ Dunajská Streda z 19.6.2012 a 11.12.2012, daňových priznaní žalovaného za rok 2011, 2010, uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda z 22.6.2010 č.k. -183, uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.9.2011 č.k. -236, rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28.6.2012 č.k. -349, odvolania žalobkyne zo dňa 7.8.2012 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.6.2012 č.k. -349, zmluvy o zabezpečení medzi Consummer Finance Holding, a.s. a žalovaným, vyjadrenia žalovaného z 26.5.2010 vo veci sp.zn. Okresného súdu Dunajská Streda, zápisnice o pojednávaní z 22.6.2010, 19.10.2010, odvolania žalovaného zo dňa 14.12.2010, proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.10.2010 č.k. -185, uznesenia Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č.k. -12 z 21.10.2010, zápisnice o pojednávaní z 23.2.2012, 1.3.2012, 7.6.2012, podania žalovaného z 24.2.2012. Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi v spise Okresného súdu Levice sp.zn. , s návrhom, výpisom z účtu žalovaného v Y. G. M..N.., s podaním žalobkyne z 30.3.2011, s rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 1.10.2010 č.k. -110, s oznámením Y. G. M..N.. z 27.9.2010, s rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 13.9.2011 č.k. -124, zápisnicou o pojednávaní z 13.9.2011, s odvolaním žalobkyne z 26.10.2011, s vyjadrením žalovaného, so zápisnicou o pojednávaní Krajského súdu v Nitre z 13.9.2012, s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.9.2012 č.k. -187.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Účastníci boli manželmi od 7.10.2000 do 7.10.2010, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Levice č.k. -110 zo dňa 1.10.2010. Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o rozvode manželstva účastníkov konania, o zverení mal. dieťaťa účastníkov, B., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a o vyživovacej povinnosti otca dieťaťa v sume 160 eur mesačne na čas po rozvode. Žalovaný počas manželstva účastníkov bol živnostník.

Na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. vedie sa konanie o určenie výživného pre manželku na základe návrhu navrhovateľky A. K.U., J.. XX.X.XXXX, proti odporcovi Q. K., podaného na súd dňa 26.4.2010. Vec prejednáva v uvedenom konaní sudkyňa JUDr. Q. U.. Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.6.2010 pod č.k. -183 vyplýva, že konanie o predbežnom opatrení bolo zastavené. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že navrhovateľka na pojednávaní dňa 22.6.2010 oznámila, že návrh na vydanie predbežného opatrenia berie späť. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.10.2010 č.k. -185 súd stanovil odporcovi povinnosť navrhovateľke zaplatiť titulom výživného na manželku za obdobie od 26.4.2010 do 7.10.2010 sumu 373 eur do 30.11.2010. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 13.9.2011 č.k. -236 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 28.6.2012 č.k. -349 návrh zamietol. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie zo dňa 7.8.2010. Konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Vo výpovedi odporca dňa 22.6.2010 okrem iného uviedol, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje cca 600 eur. Uviedol, že navrhovateľka ho fyzicky napadla so sekerou a inou zbraňou, ale vzhľadom na jeho fyzickú zdatnosť toto napadnutie odvrátil. V odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -185 zo dňa 19.10.2010 sa uvádza, že na pojednávaní 19.10.2010 poukázal na to,

že dňa 15.3.2010 podala navrhovateľka oznámenie na polícii, že v byte odporcu sú výbušniny a samopaly. Uviedol, že išiel o falošný poplach, nakoľko v byte neboli žiadne výbušniny. I., M..N.. oznámila Okresnému súdu Dunajská Streda, že nevedie účty odporcu so stavom k 20.9.2010. Z oznámenia Poštovej banky, a.s. vyplýva, že účet žalovaného tam uvedený bol zrušený 25.6.2010.

Súd vykonal výsluch obidvoch účastníkov konania, z ktorého vyplývajú skutočnosti uvedené v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O.z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O.z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 16 O.z., kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 O.z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 O.z., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 ods. 1 O.z., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 O.z., , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 O.z., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch, majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť podľa § 13 O.z. splnené tieto zákonné predpoklady: a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, či len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite b) neoprávnenosť (protiprávnosť tohto zásahu), c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Dotknutá fyzická osoba sa môže domáhať peňažného zadosťučinenia, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, len v prípade, ak sa primerané morálne zadosťučinenie nejaví ako postačujúce najmä preto, lebo bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré majú za následok nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

Ak zásahom do práva na ochranu osobnosti vznikne majetková ujma (škoda), dotknutý subjekt môže okrem nárokov uvedených v § 13 O.z. uplatniť aj právo na náhradu škody, ak sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 O.z.

Predpokladom zodpovednosti škodcu podľa § 16 O.z. je: a) neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, b) vznik majetkovej škody, c) príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a vznikom škody, d) zavinenie škodcu.

Ustanovenie § 11 O.z. priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Konkrétne formy zásahu ani pojem zásahu, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby sa v ustanovení § 11 O.z. nedefinuje. Pre poskytnutie ochrany proti zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby sa vyžaduje, aby konanie, ktorým sa zasiahlo do osobnostnej sféry fyzickej osoby vykazovalo znaky neoprávneného zásahu a tiež musí byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené. Neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Takouto okolnosťou je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci, k výsledkom dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, písomné podania účastníka, vrátane opravných prostriedkov sú výkonom jeho procesného oprávnenia, ako aj jeho procesnej povinnosti. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia, pri plnení procesnej povinnosti dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca procesné právo, plniaca si procesnú povinnosť nedopustí excesu, t.j. ak nevybočí z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia, plnenia príslušnej procesnej povinnosti.

Výpoveď účastníka konania v súdnom konaní je jeho procesnou povinnosťou a zároveň realizáciou jeho procesného práva. Pokiaľ sa účastník konania vyjadruje k predmetu konania a k predmetu výsluchu, plní si tým svoju procesnú povinnosť. Zákonnou povinnosťou účastníka podľa je povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Hodnotenie pravdivosti a vierohodnosti výpovede účastníka súdneho konania je v právomoci súdu, ktorý prejednáva danú vec a jeho výpoveď už nemožno z hľadiska pravdivosti a vierohodnosti preskúmavať v súdnom konaní o ochranu osobnosti fyzickej osoby.

K tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne malo dôjsť v danom prípade v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. . Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa cítila byť dotknutá konaním žalovaného Žalobkyňa sa cíti byť dotknutá na svojich osobnostných právach tým, že podľa nej žalovaný niektoré skutkové tvrdenia v uvedenom súdnom konaní uvádzal nepravdivo. Žalovaný sa podľa žalobkyne urážlivo vyjadril na jej osobu, že ona nechce ísť pracovať. Tiež uviedol výmysel, že on jej zabezpečoval pracovné miesto. Chcel tak zašpiniť jej meno. Žalovaný urážal jej osobu, keď napísal, že útočila na žalovaného alebo že uviedol, že ona povedala, že žalovaný má samopaly alebo výbušniny - toto bolo uvedené v odvolaní, ktoré žalovaný podal, ktoré písala jeho advokátka. Menejcenná sa cítila aj tým, že uviedol, že zarába 600 eur, hoci vedela, že jeho príjem je oveľa väčší. Uvádzal, že jeho auto nie je luxusné, že autá potrebuje na podnikanie. Chcel, aby s deťmi odišli preč, že má milenku a že chce s ňou bývať. Toto ani nenapísali v súdnom konaní, ani to, že má tri autá. Pre posúdenie toho, či mohlo dôjsť skutkovými tvrdeniami žalovaného v uvedenom súdnom konaní k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne je podstatné to, či žalovaný tieto skutkové tvrdenia uvádzal v rámci svojej procesnej povinnosti vypovedať a vyjadriť sa k predmetu prejednávanej veci o výžinom pre manželku a či svojimi vyjadreniami z tejto procesnej povinnosti nevybočil. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný pri uvádzaní vyššieuvedených skutočností v konaní sp.zn. sa vo svojich výpovediach, ako aj v písomných podaniach vyjadroval k predmetu konania, ktorým bolo určenie výživného pre manželku a nedošlo z jeho strany k excesu z tejto procesnej povinnosti. Žalovaný sa preto nemohol uvedeným konaním dopustiť neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Súd poukazuje na to, že nie je oprávnený v tomto súdnom konaní posudzovať to, či skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané ním v súdnom konaní pod sp.zn. sú alebo nie sú pravdivé a hodnoverné. Hodnotenie pravdivosti

a vierohodnosti výpovede účastníka konania prislúcha súdu, ktorý vedie konanie o určenie výživného pre manželku a výpoveď účastníka z týchto hľadísk nie je možné preskúmavať v konaní o ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Žalobkyňa ďalej uvádzala, že žalovaný ju v značnej miere ponižoval tým, že si po pojednávaní vo veci sp.zn, zrušil účty v K. G. aj vo I.. Žalovaný

ako majiteľ účtu je oprávnený disponovať s účtom, t.j. účet aj zrušiť a preto zrušenie účtu žalovaným nie je možno považovať za neoprávnený zásah do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti.

Žalobkyňa uvádzala, že sudkyňa ju ponižovala tým, že nekonala niekedy dlhší čas, dlhší čas nevytýčila pojednávanie alebo dlhší čas jej trvalo, kým vyžiadala výpisy z bánk. Pýtala sa v konaní napr. len to, či má žalovaný účet a nie aj to, aký má príjem na účte. Žalovaný aj sudkyňa ju považovali za menejcennú. Žalobkyňa poukázala na to, že koľko nezákonných a protiprávnych vecí robili a ona to musela znášať a prežiť toto ponižovanie Poukázala na to, že pri rozhodovaní o výživnom nebola dodržaná zásada, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Uviedla, že sa cítila menejcenná tým, ako bolo k nej pristupované zo strany sudkyne pri prejednávaní nároku na výživné. Aj rozhodnutie o predbežnom opatrení pre žalobkyňu je ponižujúce. Vzhľadom na to, že v súdnom konaní na Okresnom súde Dunajská Streda vystupoval žalovaný ako účastník konania a mal ako účastník konania samostatné procesné postavenie, nie je daná žiadna súvislosť jeho konania s procesným postupom súdu a sudkyne v uvedenom súdnom konaní. Neprichádza preto do úvahy prípadný zásah žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne z dôvodov žalobkyňou uvedených.

Žalobkyňa si škodu vyčíslila v sume 1327 eur, ktorú žiada zaplatiť, pričom uviedla, že táto suma pozostáva zo sumy 600 eur, ktorú si vyčíslila vzhľadom na to, že by na základe predbežného opatrenia dostala výživné v takejto výške. Táto suma pozostáva aj z dvojnásobku sumy 373 eur, čo si vypočítala ako dvojnásobok toho výživného, ktoré jej bolo priznané rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede. V návrhu požaduje o zaplatenie nižšej čiastky, ako je 600 eur plus 373 eur x 2. Je toho názoru, že má právo požadovať žalovanú sumu.

Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody proti žalovanému z viacerých dôvodov. Podľa žalobkyne si žalobkyňa uplatnila náhradu škody ako proti jednému z viacerých zodpovedajúcich osôb, ktoré zodpovedajú spoločne a nerozdielne, pričom za takto zodpovedajúce osoby považuje žalovaného, jeho advokátku a sudkyňu Dr. U.. Žalobkyňa uviedla, že ak by ju sudkyňa neuviedla do omylu, už skôr by mohla mať výživné na základe predbežného opatrenia. Žalobkyňa uviedla, že advokátka konala tak, ako žalovaný chcel. Každý z nich ju chcel ukrátiť. Pani sudkyňa nepýtala príjem z banky, ale len výpis z účtu. Žalovaný vystupoval v predmetnom konaní ako účastník konania a mal samostatné procesné postavenie. Žalobkyňa nepreukázala žiadne rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývala solidárna zodpovednosť žalovaného a sudkyne, na základe ktorej by si mohla žalobkyňa vzhľadom na procesný postup sudkyne uplatňovať nárok na náhradu škody voči žalovanému.

Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný uviedol nižší príjem, ako v skutočnosti mal. Predal jedno auto. Takto podľa nej konal, lebo jej nechcel platiť. Spôsobil jej škodu. Predstieral zmenšenie majetku alebo jeho zánik. Došlo k poškodzovaniu veriteľa. Nedal jej polovicu svojho príjmu počas manželstva, takže ju úmyselne ukrátil. Žalovaný ju ukrátil, lebo zrušil účty, aby nebolo možno z čoho vypočítať jeho príjem. Žalovaný jej povedal, že jej požičia auto, ale do telefónu jej povedal, že to bolo prisľúbené na súde. Súd poukazuje na to, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť fyzickej osoby, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. V danom prípade, žalobkyňa nepreukázala, že by ňou uvedeným konaním žalovaného došlo k zásahu do jej dôstojnosti, ktorý by bol objektívne spôsobilý znížiť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že sa cíti byť dotknutá zo strany žalovaného pre konanie žalovaného v majetkovej sfére, avšak nepreukázala, že by jeho konaním objektívne mohlo dôjsť alebo že došlo k zníženiu jej postavenia a

uplatnenia sa v spoločnosti. V prípade nezhody manželov pri dispozícii so spoločným majetkom, bolo možné požiadať o rozhodnutie súd.

Žalobkyňa uviedla, že ak by žalovaný nepodal odvolanie, tak by dostala aspoň tých 373 eur. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu je procesným právom každého účastníka, pokiaľ zákon odvolanie pripúšťa, preto podanie odvolania žalovaným v uvedenom konaní nie je možno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne.

Žalobkyňa poukazovala na znenie v súvislosti s tým, že žalovaný zrušil účty v bankách, že predal auto Ford, že povedal, že má príjem 600 eur a v skutočnosti mal 1600 eur. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný uvedeným konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu podľa Tr. zák., keďže nepreukázala žiadne rozhodnutie súdu vydané v trestnom konaní, z ktorého by vyplývalo, že sa žalovaný dopustil trestného činu podľa Tr. zák. V občianskoprávnom konaní nie je daná právomoc súdu posudzovať, či určitým konaním došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.

S poukazom na vyššieuvedené dôvody, súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, že došlo zavinením žalovaného k neoprávnenému zásahu do jej dôstojnosti a cti, ktorý by bol objektívne spôsobilý znížiť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti a že jej v súvislosti s tým vznikla škoda, ktorú si vyčíslila v sume 1327 eur.. Nie je preto daná zodpovednosť žalovaného za náhradu škodu v zmysle § 16 O.z. a § 420 ods.1 O.z. Súd s poukazom na vyššieuvedené závery dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie 1327 eur ani z titulu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď nepreukázala, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu, objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu žalobkyne v jej fyzickej a morálnej integrite.

Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, preto by mal právo na náhradu trov konania. Súd podľa žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadol na to, že žalobkyňa je nezamestnaná, je poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Priznanie náhrady trov konania by značne sťažilo finančnú situáciu žalobkyne a jej dvoch maloletých detí. Žalovaný, ktorý je živnostníkom, nepriznaním mu náhrady trov konania nebude vážne poškodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.