Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-39-2012.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne E. E., S.. H., F.. X.X.XXXX, T. T. XXXX, zastúpenej JUDr. Martinom Polákom, advokátom, AK so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, proti žalovaným X/ O.. E. C., F.. XX.X.XXXX I. X/ D. C., F.. XX.X.XXXX, Z. T. R. P., U. X, zastúpeným JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Trieda KVP č. 1, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24.10.2011 č.k. 13C/35/2010-83 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 64,63 euro a tieto zaplatiť advokátke JUDr. Jane Zimmermannovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania v sume 447,45 eur a tieto zaplatiť na účet advokátky JUDr. Jany Zimmermannovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu v prospech žalovaných a to cez pozemky, ktorých je vlastníčkou.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2, všetko kat. územia T..
Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných pod parcelnými číslami XXX/X - W. Z. R.E. XXX E., H.. Č.. XXX/X - W. Z. R. XXXX E., H.. Č.. XXX/X - W. H. I. F. Z. R. XX E., H.. Č.. XXX/X - W. H. I. F. Z. R. XX E., H.. Č.. XXX/ X - Z. H. Z. R.Ý. XXX E., H.. Č.. XXX - W. Z. R. XXX E., všetko kat. úz. T..
Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi žalovanými a právnymi predchodcami žalobkyne zistil, že v bode V. tejto zmluvy účastníci prehlásili, že následnou zmluvou o zriadení vecného
bremena - práva voľného prechodu cez nehnuteľnosť bude do budúcna vyriešený právny záujem predávajúcich. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi povinnými J. A. a manželkou E., S.. H. a oprávnenými z vecného bremena O.. E. C. I. E. D., S.. E. súd zistil, že účastníci tejto zmluvy si zriadili vecné bremeno v prospech oprávnených spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami cez parcelu č. XXX/X - záhradu v celej jej šírke a taktiež aj parc. č. XXX/X - záhradu v rozsahu celej parcely bez obmedzenia. Uvedené právo bolo zriadené bezodplatne a bez časového obmedzia. Táto zmluva o zriadení vecného bremena bola vložená do katastra nehnuteľností katastrálnym odborom Okresného úradu Košice - okolie pod č. R.. XXXX/XXXX.
Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi predávajúcimi J. A. I. E. E. a kupujúcimi M. E. I. E. E. súd zistil a to z bodu V tejto zmluvy, že predávajúci upozornili kupujúcich, že na parc. č. XXX/ X I. XXX/X je zriadené vecné bremeno v prospech O.. E. C. I. D. C. s tým, že ide o právo užívania, právo prechodu peši ako aj motorovými vozidlami bez obmedzenia. Ide o prístup z hlavnej komunikácie Košice - P. na pozemky uvedených susedov. Predávajúci toto vecné bremeno doložili zmluvou o zriadení vecného bremena, predloženou pri podpise kúpnej zmluvy.
Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa zdôvodňovala zrušenie tohto vecného bremena skutočnosťou, že uvedený stav, ktorý pretrváva ju zaťažuje. Podľa jej názoru mostík, ktorý premosťuje potok, nie je stále dokončený, stále sa upravuje aj napriek tomu, že tento mostík kupovala v takom stave, ako bol. Je toho názoru, že k nehnuteľnostiam žalovaných sa dá dostať aj inou cestou, aj keď pripustila, že táto cesta nie je dokončená, je v rozbitom stave a je obtiažnejšie chodenie dookola, má však za to, že by to žalovaným nemalo robiť veľký problém. Súd prvého stupňa konštatoval, že vykonal aj ohliadku na mieste samom, na ktorej sa oboznámil so skutkovým stavom. Na základe ohliadky konštatoval, že nehnuteľnosti, na ktorých majú účastníci postavené chaty a sú od verejnej komunikácie oddelené potokom, cez ktorý je postavený železný mostík. Tento postavili žalovaní spolu s právnym predchodcom žalobkyne. Tento mostík ústi priamo na nehnuteľnosť žalobkyne (parc. č. XXX/X Z. R. XX m2) a následne cez túto parcelu prechádzajú žalovaní na svoju nehnuteľnosť (parc. č. XXX/X), na ktorej v súčasnosti majú postavený okrem chaty aj rodinný dom. Aj žalobkyňa uvedenú nehnuteľnosť (parc. č. XXX/X) užíva ako príjazdovú cestu na svoju nehnuteľnosť (parc. č. XXX), na ktorej má postavenú chatu - rodinný dom. Konštatoval, že žalovaní majú na svojej nehnuteľnosti postavenú garáž, ktorá je osadená priamo na brehu potoka tak, že vchod do tejto garáže je možný len po železnom mostíku cez parc. č. XXX/X. Konštatoval, že cesta, ktorá sa nachádza na opačnom konci ich nehnuteľnosti je neudržiavaná, ide o poľnú cestu, ktorá končí pri záhradkárskej osade.
Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151n a § 151p ods. 3/ Občianskeho zákonníka mal za to, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Súd sa nestotožnil s jej názorom, že zmena v osobe vlastníka vyvolala aj zmenu pomerov, ktoré by spôsobili hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Mal za to, že samotná zmena pomerov je právne významná iba ak by privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Skutočnosť, že žalovaní môžu užívať aj cestu, ktorá vedie nad nehnuteľnosťami účastníkov bola aj v čase kúpy nehnuteľností, na ktorých viazne vecné bremeno, pričom táto cesta nie je riadnou komunikáciou, v zime je neudržiavaná. Na základe toho súdu prvého stupňa uzavrel, že aj keď došlo k čiastočnej zmene vlastníka, nenastala zmena stavu oproti času, keď vlastnícke právo nadobudla žalobkyňa. Poukázal aj na to, že žalobkyňa nesúhlasila ani s možnosťou zrušenia vecného bremena oproti primeranej náhrade, ktorú si žalovaní uplatňovali iba vo výške 1/2 toho čo je potrebné vynaložiť na vykonanie opatrení, aby sa mohli dostať na svoje nehnuteľnosti bez využívania prístupu cez nehnuteľnosti žalobkyne. S poukazom na tieto dôvody súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. a úspešným žalovaným priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci, ktoré aj vyšpecifikoval.
Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V odvolaní poukázala na to, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že zmenou v osobe vlastníka pozemku nedošlo aj k zmene pomerov. Má za to, že práve v súvislosti so zmenou vlastníka došlo aj k zmene skutočnej povahy užívania nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX kat. úz. T. žalovanými ako osobami oprávnenými z vecného bremena. S poukazom na judikatúru súdov (Rl/1965) má za to, že za zmenu pomerov sa nepochybne považuje aj zmena v osobe vlastníka, pretože v budúcnosti bude treba prípadné zmeny z hľadiska § 506 ods. 2 OZ (dnes § 151p ods. 3) posudzovať so zreteľom na osobu nového vlastníka a jeho pomery, ktoré sa pochopiteľne môžu vyvíjať odlišne od predchádzajúceho vlastníka. Taktiež za zmenu pomerov podľa § 151p ods. 3 možno považovať aj zmenu v osobných pomeroch účastníkov (R86/1958). Má za to, že zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov a za určitých okolností môže vzniknúť i zmena v správaní účastníkov. Za takúto zmenu možno považovať aj zmenu povahy skutočného užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX žalovanými ako osobami oprávnenými z vecného bremena, kde v minulosti stála záhradná chatka a žalovaní ju užívali striedmo, ale v súčasnej dobe sa tam nachádza rodinný dom, ktorý žalovaní ako oprávnené osoby stavebnými úpravami prispôsobili pre potreby svojho každodenného užívania a bývania. Zmena samotného charakteru užívania tejto nehnuteľnosti, ktorú žalovaní ako oprávnení užívajú denne je neodmysliteľne spojená s využívaním vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu cez parcely č. XXX/X I. XXX/X a to každý deň. Aj v dôsledku samotných stavebných úprav rodinného domu sú používané stavebné mechanizmy, ktoré využívajú právo prechodu a tým došlo k takej zmene pomerov, ktorá zakladá hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, keďže povaha užívania nehnuteľnosti žalovanými ako osobami oprávnenými z vecného bremena zmenila svoj charakter.
K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. K obsahu odvolania uviedli, že v súčasnom stave sa oproti času, kedy bolo zriadené vecné bremeno ani oproti času, keď žalobkyňa nadobudla do vlastníctva uvedené nehnuteľnosti nič nezmenilo. Sú toho názoru, že teda nedošlo k zmene pomerov, ktorou by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného v zmysle § 151p ods. 3 OZ.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvého stupňa.
Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje a na ich doplnenie s poukazom na odvolacie námietky žalobkyne považuje za potrebné dodať:
Z ust. § 151n Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremená sú vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Vecno-právny charakter bremien spočíva v tom, že obmedzenie vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti aj na ďalších nových nadobúdateľov.
Ustanovenie § 151p ods. 3/ Občianskeho zákonníka umožňuje súdu zrušiť existujúce vecné bremeno, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a to za primeranú náhradu. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že zákonnou podmienkou pre vyhovenie takémuto návrhu je preukázanie jednak zmeny pomerov, ale naväzujúc na to aj ďalšej skutočnosti a to, že takouto zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi existujúcim vecným bremenom a výhodou oprávneného. Je pravdou tvrdenie žalobkyne, že zmenu pomerov môžu vyvolať nielen zmeny týkajúce sa nehnuteľnosti, ale aj zmeny povinných alebo oprávnených osôb z vecného bremena. Posúdenie otázky, či takáto zmena zároveň vyvolala aj hrubý nepomer je potrebné vyhodnotiť z konkrétnych skutkových okolností.
Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že uvedené vecné bremeno bolo založené na základe vzájomnej dohody žalovaných a právnych predchodcov žalobkyne a to v súvislosti s odkúpením časti nehnuteľností, ktorých vlastníkmi v minulosti boli výlučne žalovaní. Týmto vecným bremenom si obidve strany tejto zmluvy teda tak predávajúci ako aj kupujúci spoločne upravili možnosť prístupu na takto následne vlastnícky oddelené parcely a to cez vybudovaný mostík cez miestny potok a to tak, že tento mostík ako aj prístupová cesta k nemu mala slúžiť ako spoločný prístup na parcely obidvoch strán. Takýmto spôsobom teda vznikol skutkový stav na ktorom mali záujem obidve strany a bol vyriešený ich spoločný záujem. Z tohto pohľadu samotná skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo ako právna nástupkyňa po svojich právnych predchodcoch síce mala za následok zmenu pomerov ohľadne osoby, ktorá ako vlastník je obmedzená vecným bremenom, nebola však preukázaná druhá zákonná podmienka na zrušenie vecného bremena tak, ako to súd prvého stupňa správne uzavrel a to hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Z obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena nevyplýva, aby jej účastníci viazali využívanie uvedeného bremena na akékoľvek obmedzenia, čo sa týka dĺžky trvania alebo intenzity využívania a naopak bolo možné predpokladať, že postupom času sa môže potreba využívania tohto spoločného prístupu u obidvoch účastníckych strán zvyšovať. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nemá záujem naďalej na obmedzovaní svojho vlastníctva vecným bremenom nepreukazuje požadovaný hrubý nepomer, predovšetkým s poukazom na to, že táto bola dostatočne oboznámená s existujúcim stavom tak priamo na mieste ako aj z obsahu samotnej kúpnej zmluvy. Je teda zrejmé, že zrušenie vecného bremena v prospech žalovaných by vyvolalo potrebu značných investícií pre vytvorenie pre nich samostatného prístupu z verejnej komunikácie, na ktorých sa však žalobkyňa ako osoba oprávnená z vecného bremena, ktoré by sa malo zrušiť odmietla akokoľvek podieľať.
Za takejto situácie sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prvého stupňa a jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie advokátom a to za jeden úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorý je pre rok 2012 vo výške 58,69 euro. Keďže si však právna zástupkyňa žalovaných odmenu za tento úkon vyčíslila v nižšej sume, teda vo výške 57,- euro bola jej odmena priznaná v takejto výške a celkové trovy odvolacieho konania s pripočítaním rež. paušálu v sume 7,63 euro takto predstavujú 64,63 euro.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.