Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-106-2013.pdf
PDF · 79.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/106/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. P., bytom H. U. XXXX/XXX, C. F. R., o vymoženie 896,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/1357/2012-11 zo dňa 18. mája 2012 jednomyseľne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 54 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že dňa 02.05.2012 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul bol k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 18668/09 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 996,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 996,- eur od 25.06.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 996,- eur od 08.09.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 264,34 eur. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 500,- eur so zvýšeným poplatkom vo výške 484,- eur, ktorý mal povinný splácať v 12-tich mesačných splátkach po 82,- eur počnúc dňom XX.XX.XXXX. V predmetnej veci bolo rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN), naviac tento údaj nevyplýva ani zo samotného exekučného titulu. Tento údaj má za cieľ chrániť spotrebiteľa, pretože odplata je častokrát zložito formulovaná tak, že spotrebiteľ skutočnú cenu úveru nevie zistiť. Preto práve RPMN mu umožňuje v jednom čísle mať všetky úroky a poplatky. Ak tento údaj dodávateľ v zmluve neuvedie vystavuje sa preňho nepriaznivým následkom, a to že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekučný titul okrem toho, že priznáva plnenie zákonnom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, je nevykonateľný, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a 0,25 %-ný denný úrok (91,25 % p.a.), ktorý súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Svojím rozhodnutím rozhodcovský súd zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené, teda také, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadom priznanej istiny, logickým dôsledkom tohto stavu je i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sú totiž iba príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho stavu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. V predmetnej veci je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zák. č. 531/1991 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní. Spotrebiteľom je len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej potreby alebo spotreby iných osôb. V prípade ak povinný koná ako podnikateľ
- živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú spotrebu, má za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Zmenka je platnou v prípade ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Je nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom (povinný z exekučného konania- zmenkový dlžník) a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. V tejto veci síce súd poukazuje na existenciu zmenky (blankzomenky) a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikuje príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb.. Z uvedeného vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody). Teda aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný z exekučného konania) právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Rovnako poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 43/2006, v zmysle ktorého neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje neplatnosť zmenky, ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. Povinný sa môže plneniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnej podmienky a v prípade jej zistenia ju vyhlásiť za neplatnú, nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nadväzujúcich zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a následne nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Na posudzovaný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neučinil. Ak by bol postupoval podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka musel by dospieť k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Tomu nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ /veriteľ/. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy /poskytnutí úveru/ na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený /ako veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/.
Odvolací súd tak nezistil nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danej exekučnej veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.
Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva, že povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného konania ex offo skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá najmä zisťovaním, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.
Súd prvého stupňa v konečnom dôsledku, správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.