Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Co-50-2013.pdf
PDF · 102.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: P. T., bytom X., V. L. XXXX, V. O. proti žalovanému: Ing. I. T., bytom G., D. XX o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 12. 2012, č. k. 17C 183/2010-137 takto jednohlasne
rozhodol:
Sudkyňa JUDr. Eva Straková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci 17C 183/2010 Okresného súdu Prešov.
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal proti žalovanému ochrany osobnosti a priznania nemajetkovej ujmy vo výške 700 000 Kč.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„Žalobca pri svojom výsluchu 01. 10. 2012 uviedol, že návrh podáva z dôvodu, že žalovaný ho v listinách vo vzťahu k polícii, súdu, súdnemu exekútorovi a vo vzťahu k JUDr. G. označoval ako psychicky chorého, žiadal o nariadenie súdneho vyšetrenia znalcom ohľadne jeho zdravotného stavu a uvádzal, že žalobca je duševne chorý a trpí psychickými problémami a nie je spôsobilý posúdiť svoje konanie z dôvodu duševnej poruchy, vyplýva to z odvolania podaného žalovaným v exekučnom konaní 17. 01. 2011, v ktorom sa uvádza, že žalobca nebol spôsobilý posúdiť svoje konanie z dôvodu duševnej poruchy, a preto nepodal opravné prostriedky, ani sa nemohol dostatočne brániť na súde v rámci súdneho konania. V uznesení Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 05. 2010 sa uvádza, že žalovaný odovzdal súdnemu exekútorovi žiadosť o nariadenie súdnoznaleckého vyšetrenia psychického stavu žalobcu. V odvolaní zo dňa 08. 07. 2011 žalovaný uvádzal, že žalobca je duševne chorý, a preto mal Okresný súd v Bardejove vyčkať do ukončenia konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu vedeného na Okresnom súde v Zlíne. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal, že žalobca voči nemu a ich sestre podal žaloby o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, o ktorých súd rozhodol tak, že žaloby zamietol. Všetky problémy medzi účastníkmi konania, ktorí sú súrodenci začali reštitúciou ich majetku v J. T.. Majetok, ktorý žalobca z reštitúcie získal, išiel na zaplatenie trov
jeho právnemu zástupcovi, ktoré boli vymáhané v rámci exekúcie a v súvislosti s tým žalobca prišiel o celý svoj majetok. Žalovaný popieral, aby o žalobcovi vyhlasoval, že je duševne chorý, chcel len, aby bol overený jeho zdravotný stav s prihliadnutím na to, že o všetok majetok získaný reštitúciou žalobca v exekučnom konaní prišiel. Preto chcel bratovi (žalobcovi) pomôcť, snažil sa, aby štátne orgány prešetrili jeho zdravotný stav s prihliadnutím aj na to, ako žalobcu dobehol jeho právny zástupca. Pokiaľ v exekučnom konaní poukazoval na to, že žalobca nie je spôsobilý posúdiť svoje konanie pre duševnú chorobu, všetko robil len v záujme ochrany žalobcu. Svedkyňa C. T., sestra oboch účastníkov, potvrdila, že žalobca sa dlhodobo liečil pre psychiatrické problémy a potom, keď sa pred 25 rokmi rozviedol a odišiel z G., prestal sa liečiť. Lekár vydal svedkyni potvrdenie o žalobcovom zdravotnom stave, ktoré následne odovzdala žalovanému s úmyslom, aby žalovaný lekárske potvrdenie využil v súdnych konaniach vedených proti žalobcovi. Žalobca voči ich rodine podal množstvo neodôvodnených podaní na políciu, aj na súdy, viedlo sa niekoľko súdnych konaní, v ktorých žalobca ju i žalovaného obviňoval, a preto si už ani nepamätá predmet konania a nevie ich ani označiť. Žalobca týmto spôsobom, že podával rôzne oznámenia na súdy, políciu, súrodencov tyranizoval. Ako príklad uviedla, že keď pred niekoľkými rokmi prišiel žalobca do G. vybaviť si svoje osobné veci, býval u svedkyne a keď od nej odišiel, podal na ňu trestné oznámenie, že ho väznila v byte. Žalobu, ktorú v predmetnom konaní podal žalobca, považuje za jeho pomstu voči žalovanému, ktorý podal naňho žalobu o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Žalobca prišiel o všetok majetok, jeho rodina vlastnila 5 bytov, ktoré žalobca bez vedomia svojej manželky a deti predal. Z uznesenia Okresného súdu v Zlíne zo dňa 04. 05. 2012, sp. zn. 15Nc 813/2010 vyplýva, že konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave P. T., aj keď bol poučený, že v opačnom prípade bude konanie zastavené. Súd preto rozhodol podľa ust. § 186 ods. 2 O. s. p.“.
Na takto zistený skutkový stav, súd prvého stupňa aplikoval ust. § 11 a § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že ak žalovaný v písomných podaniach adresovaných súdu a polícii uvádzal skutočnosti, že žalobca má trpieť duševnou poruchou, nevyvolalo to zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu. Žalovaný v konaní vysvetlil, aké pohnútky ho viedli k tomuto kroku. Žalovaný je presvedčený o duševnej chorobe brata (žalobcu), ktorý sa dlhodobo neadekvátne správa a spôsobil si týmto neuváženým správaním stratu získaného reštitučného majetku v J. T. a stratu majetku v G.. Žalobca viedol bohémsky spôsob života, na ktorý nemal financie, zadlžoval sa, potom žiadal od žalovaného, aj od sestry peniaze a keď mu súrodenci odmietli ich dávať, začal sa voči nim správať agresívne, slovne i fyzicky útočil, podával na nich trestné oznámenia, tiež aj návrhy na pozbavenie ich spôsobilosti na právne úkony. Žalobca sa liečil pre psychiatrické problémy, potom už liečbu odmietol, pričom sestra žalobcu získala lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave, ktorú odovzdala žalovanému ako dôkaz pre podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo nepreukázal vznik závažnej ujmy
- jej intenzitu, trvanie, dopad a dôsledky. Žalobca sám podal nedôvodný návrh, ktorým žiadal pozbaviť spôsobilosti na právne úkony žalovaného a sestru účastníkov C. T.. Tvrdil o nich nepravdivé údaje, a preto súd má za to, že za danej situácie nemožno žalobcovi priznať uplatnený nárok pre nesplnenie podmienok pre jeho priznanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..
Žalobca v odvolaní žiadal, aby sudkyňa, ktorá vec na súde prvého stupňa pojednávala, bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Tvrdil, že sudkyňa zneužila právo verejného činiteľa, keď nerešpektovala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, aby v konaní pokračovala. Sudkyňa svojvoľne prerušila konanie a žiadala lekárske „dokumenty“ zo X.. Týmto konaním žalobca stratil jeden rok a bol finančne poškodený. Preto bude žiadať ministra spravodlivosti o náhradu škody. Sudkyňa nevypočula v konaní žalobcom navrhnutých svedkov z V. republiky. Celá kauza je výsmechom slovenskej justície, a preto žiada, aby Krajský súd v Prešove vrátil vec späť na Okresný súd Prešov. Okrem tohto odvolania podáva aj trestné oznámenie na žalovaného a žiada, aby krajský súd rešpektoval jeho odvolanie. V opačnom prípade podá vysvetlenie ministrovi spravodlivosti a ministrovi vnútra o celej tejto kauze.
Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu je spravodlivý a nevidí dôvod, aby sa vo veci ďalej pojednávalo. Žiadal, aby odvolanie žalovaného ako nedôvodné bolo zamietnuté.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. bol viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Zákon v tomto ustanovení výpočet konkrétnych zásahov do osobnostných práv fyzickej osoby nevymenúva; ustanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité konanie považovať za zásah do osobnosti občana. Ak sú tieto znaky dané, má každá fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bez pochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutia, ktoré má v zákone uvedené znaky). Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.
Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa ust.§ 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach).
Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takýchto okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka), práve tak, ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. trestným poriadkom), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby preukázal, že existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.
V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že žalovaný zasiahol do jeho práv tým, že na polícii dňa 27. 06. 2006 podal trestné oznámenie na JUDr. I. G., na ktorého sa žalobca v roku 1990 obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci uplatnenia reštitučného nároku (vydanie nehnuteľnosti v J. T.). V podanom trestnom oznámení žalovaný uviedol, že žalobca trpí psychickými problémami, že nie je spôsobilý posúdiť svoje konanie a že advokát využil psychickú poruchu osobnosti žalobcu. Uvedené vyplýva z uznesenia policajného orgánu Okresného riaditeľstva polície Českej republiky zo dňa 29. 05. 2007 (č. l. 76 spisu). Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný zasiahol do jeho práv aj tým, že na Okresnom súde Bardejov podal odvolania, resp. námietky v exekučnej veci oprávneného JUDr. I. G. vedenom proti povinnému - žalobcovi o vymoženie 1 078 000 Kč (konanie sa viedlo na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4Er 316/2005, EX 1248/2005), v ktorých žalovaný tvrdil, že v čase vydania titulového rozsudku na Okresnom súde v Zlíne (sp. zn. 11C 7/2004) žalobca nebol spôsobilý posúdiť svoje konanie z dôvodu duševnej poruchy. Preto žalovaný žiadal vo vedenom exekučnom konaní (sp. zn. 4Er 316/2005), aby bol vyšetrený zdravotný stav žalobcu, aby bola vyšetrená právna zodpovednosť žalobcu a jeho psychický stav. Uvedené vyplýva z uznesenia polície Českej republiky z 29. 05. 2007 (č. l. 5 spisu), z uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4Er 316/2005 (č. l, 2 spisu), z rozhodnutia Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 05. 2010 (č. l, 3, 4 spisu), ako aj z odvolania podaného žalovaným dňa 17. 01. 2011 (č. l. 77 spisu). Odvolanie podal žalovaný aj na Okresný súd Bardejov dňa 08. 07. 2011 proti uzneseniu sp. zn. 5C 12/2003, v ktorom uviedol, že žiada prerušiť uvedené konanie až do právoplatného skončenia veci o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde v Zlíne (č. l. 82 spisu).
Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že problémy medzi účastníkmi konania (súrodencami) vznikli po tom, keď účastníkom konania a ich sestre bol v rámci reštitúcie vydaný majetok v J. T.. Žalobcov podiel z nadobudnutého vydaného majetku bol predmetom exekúcie. Titulom exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Er 316/2005 bol rozsudok Okresného súdu v Zlíne zo dňa 01. 08. 2005, č. k. 11C 7/2004-43, na základe ktorého bol žalobca zaviazaný zaplatiť právnemu zástupcovi JUDr. G., zastupujúceho žalobcu v reštitučnom konaní, na zaplatenie sumy 1 078 000 Kč (č. l. 90 - 92 spisu). Žalovaný ako spoluvlastník draženej nehnuteľnosti v exekučnom konaní (predaj nehnuteľnosti) vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Er 316/2005 opätovne podával odvolania, resp. námietky, s ktorými sa domáhal, aby bol prešetrený zdravotný stav žalobcu, odôvodňujúc, že žalobca trpí duševnou poruchou. Žiadal o nariadenie vyšetrenia právnej zodpovednosti povinného v exekučnom konaní (žalobcu), tiež žiadal o nariadenie súdnehoznaleckého vyšetrenia právnej zodpovednosti - psychického stavu povinného (žalobcu). Žalovaný v konaní preukázal, že uvedené podania na rôzne štátne orgány (polícia, súd, súdny exekútor) nepodával v úmysle žalobcovi ublížiť, ohovoriť ho, naopak snažil sa žalobcu chrániť s úmyslom, aby pre neho zachránil v reštitúcii nadobudnutý majetok. Uvedené v konaní potvrdila aj svedkyňa C. T., ktorá uviedla, že získala lekárske potvrdenie o zdravotnom stave žalobcu, ktoré predložila žalovanému s úmyslom pomôcť žalobcovi, aby ho spolu s bratom chránili.
Odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu zdôrazňuje, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je okrem iného neoprávnený zásah do chránených osobnostných práv, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Nemožno však označiť za protiprávny zásah do osobnosti také správanie (písomný alebo ústny prejav), ku ktorému došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, ktorému je priznávaná ochrana do takej miery, že je mu dávaná prednosť pred iným právom.
V posudzovanej veci žalovaný ako spoluvlastník draženej nehnuteľnosti mal právo podávať vo vedenom exekučnom konaní námietky, resp. odvolania, v rámci ktorých žiadal o nariadenie súdnehoznaleckého vyšetrenia, právnej zodpovednosti psychického stavu povinného (žalobcu). Preto pri výkone týchto procesných práv v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Er 316/2005, ako aj pred exekútorom (vrátane podaného podnetu na začatie trestného stíhania voči JUDr. I. G.) mal žalovaný právo vyjadriť svoj subjektívny názor na duševnú stránku zdravotného stavu žalobcu, pričom tak urobil spôsobom primeraným okolnostiam. Preto odvolací súd nepovažoval písomné prejavy žalovaného učinené pred štátnymi orgánmi (polícia, súd, súdny exekútor) za neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu.
Vyjadrenie subjektívneho názoru žalovaného na priebeh a možné príčiny vedeného exekučného konania v rámci uplatňovania svojich práv ako spoluvlastníka draženej nehnuteľnosti nemožno označiť za neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu. V predmetnom konaní bolo zároveň preukázané, že žalovaný postupoval zákonom dovoleným spôsobom. Konanie žalovaného, ak podal podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu (ktorého sa mal dopustiť advokát žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb pri zastupovaní žalobcu vo veci reštitučného nároku mal využiť zlý zdravotný stav žalobcu a v zmluve mal dodatočne rukou vyplniť zmluvnú odmenu) nevybočilo z medze právnych noriem a žalovaný postupoval aj pri podaní podnetu na začatie trestného stíhania, len v rámci ustanovení zákonov.
Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo ich zverejnenie, a preto nemohla nimi byť znížená vážnosť a dôstojnosť žalobcu. V konaní nebolo preukázané a žalobca to ani netvrdil, aby žalovaný zverejnil obsah odvolania, námietok, resp. iných podaní verejne ich oboznámil. Išlo o písomnosti z č. l. 2 - 4 spisu a z č. l. 76 - 82 spisu, od ktorých žalobca v predmetnom konaní odvodzoval uplatnený nárok.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa má za to, že konanie žalovaného nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov. Nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Odvolateľ v konaní pred súdom prvého stupňa navrhol ako svedkov vypočuť JUDr. I. I., advokáta, ktorý sa mal vyjadriť k dôvodom neplatenia nájomného žalobcovi zo strany akciovej spoločnosti J. T.. Ďalej žiadal, aby súd vypočul svedkov Mgr. C. G., advokáta a O. N., pričom žalobca neuviedol k akým skutočnostiam navrhnutí svedkovia mali byť vypočutí. Preto odvolacia námietka odvolateľa nie je dôvodná.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.
Žalobca v podanom odvolaní vzniesol aj námietku zaujatosti proti sudkyni, ktorá vec pred súdom prvého stupňa pojednávala.
Namietaná sudkyňa sa k vznesenej námietke vyjadrila tak, že vo veci sa necíti byť zaujatá. Účastníkov konania pozná len zo súdnych pojednávaní, nemá vzťah k veci.
Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O. s. p.).
Podľa citovaného ustanovenia predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je len jeho určitý kvalifikovaný pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom spočívajúci najmä v tom, že sudca má alebo môže mať na výsledku konania priamy alebo nepriamy záujem, alebo že sudca je v určitom kvalifikovanom pomere k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, t. j. že niektorí z účastníkov konania je sudcovi osobou blízkou, sudca má k niektorému z účastníkov kladný alebo záporný vzťah, prípadne, že medzi sudcom a účastníkom je vzťah určitej závislosti a pod.. Len
také skutočnosti, na základe ktorých možno založiť vyššie uvedený pomer k veci, k účastníkom konania, alebo k ich zástupcom môže tvoriť zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
Existencia takejto okolnosti nebola v danej veci u sudkyni v prejednávanej veci zistená. Nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by v zmysle citovaného ustanovenia vylučovala sudkyňu z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Nakoľko zo spisu nevyplývajú ani žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali pravdivosť vyjadrenia namietanej sudkyne k vznesenej námietke zaujato, dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dané dôvody, ktoré by vylučovali sudkyňu JUDr. Evu Strakovú z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 16 ods. 1 O. s. p. nevyhovel návrhu žalobcu na vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 17C 183/2010.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.