Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-183-2010.pdf
PDF · 118.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/183/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: P. T., J. V. L. XXXX, X., Č. O. G. Ž. W.. I. T., J. D. XX, G. v konaní o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Žalobca dňa 16.9.2010 doručil žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému ochrany svojej osobnosti a priznania nemajetkovej ujmy vo výške 700 tis. Kč, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaný už dlhšiu dobu používa falošné, 50 rokov staré lekárske správy, ktoré získal pochybným spôsobom, aby o ňom písal a nezákonným spôsobom ho ponižoval na rôznych miestach v Českej i Slovenskej republike, ďalej mu spôsobil týmto konaním finančnú škodu v Bardejovských kúpeľoch, a.s., keď sa o ňom vyjadroval, že je duševne chorý pri súdnych konaniach na Okresnom súde v Bardejove, Brne a Zlíne, ako aj českej polícii, čím znižuje jeho ľudskú dôstojnosť. Podaním doručeným 1.6.2012 žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 100 tis. Sk za nájom v penzióne Fontáta od r. 2001 a ďalej aby mu zaplatil 540 tis. Kč za spôsobenú škodu podaním návrhu na pozbavenie spôsobilosti.
Žalovaný žiadal celý návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že všetky problémy sa začali pri uplatnení reštitúcie majetku v Bardejovských kúpeľoch, keď si uplatnili nárok na vrátenie, reštitúciu, kúpeľného domu Fontána. Žalobca dostal časť majetku z reštitúcie, ale napriek tomu, že mu doporučil, aby si nenajímal advokáta, žalobca trval na tom, že musí mať právneho zástupcu v Čechách, ktorý potom od neho vymáhal 1.200 tis. Kč ako trovy právneho zastúpenia a celý majetok, ktorý brat získal takto z reštitúcie išiel na zaplatenie týchto trov advokáta, takže v rámci exekúcie potom prišiel o celý majetok. V exekučnom konaní žiadal, aby bol prešetrený zdravotný stav brata, pretože tento trpí na schizofréniu, na ktorú sa opakovane liečil a práve v takomto stave z jeho pohľadu, urobil nerozvážny krok, keď sa dal zastúpiť právnym zástupcom v ČR, JUDr. Padrnosom. Chcel týmto odvrátiť exekučné konanie, ktoré sa viedlo voči bratovi na OS v Zlíne a práve keď sa informoval na zdravotný stav brata, bolo mu doporučené, aby podal žalobu o pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Z tohto podnetu podával tento návrh. Brat má mániu v písaní sťažností, rôznych žalôb, ktoré podáva na rôzne úrady, podal x podaní na Okresnú prokuratúru v Prešove, ako aj na políciu, niekoľkokrát boli vypočúvaní v rámci bratových podaní, spolu so sestrou, k podozreniam, o ktorých písal. Brat si vymáha sumy od oka, 700 tis. Kč mu nemá za čo zaplatiť, lebo dlh za nájom mu dlžia Bardejovské kúpele, od ktorých si má tento nárok vymáhať a nie od neho. Nie je pravdou, že s bratom nemá kontakt vyše 50 rokov. Naopak navštevoval žalobcu, požičiaval mu peniaze, naposledy keď sa voči nemu viedla exekúcia asi pred 2-3
rokmi. Brat ho viní za to, že nedostáva nájom od Bardejovských kúpeľov, ale ani jemu Bardejovské kúpele neplatili nájom a tento nárok si potom súdne spolu so sestrou vymáhal v r. 2011. Až keď podali túto žalobu, boli im zaplatené dlžné nájmy od r. 2006. Takisto kúpele upozornil, že taký istý nárok má aj žalobca. Bardejovské kúpele znova za r. 2012 im nezaplatili nájmy. V žiadnom prípade nájomné nie je 35 tis. Sk mesačne, ako uvádza žalobca, ale je to suma cca 40 tis. Sk ročne. Popieral, že by o bratovi hlásal, že je duševne chorý, chcel si len overiť jeho zdravotný stav s prihliadnutím na to, ako ho dobehol jeho právny zástupca. Ak oznamoval v konaniach pred súdom, resp. v exekučnom konaní, že žalobca P. T. nie je spôsobilý posúdiť svoje konanie pre duševnú chorobu, robil tak v záujme jeho ochrany a nerobil to v úmysle, že by ho chcel ohovárať. Tiež nie je pravdou, že by brata nechal úplne bez finančných prostriedkov, keď bol v ťažkých sociálnych situáciách, nemal na nájom, posielal mu peniaze. Nedalo sa však takto robiť večne. Brat prišiel o byt v Prešove, keď po rozvode opustil byt, ktorý potom musel byť vrátený mestu, hoci v ňom mohli ostať bývať jeho deti. On sa však o nič nestaral, odišiel do Čiech. Potom ho žiadal o pomoc, keď nemal na nájomné, tieto peniaze mu poslal, ale nemohol to robiť každý mesiac, pretože má tiež svoju rodinu a svoje potreby, ktoré si musí sám uhrádzať. Brat sa nezmyselne správal aj v iných situáciách a sám seba pripravil o majetok, aj svoju rodinu. Konkrétne aj v Prešove reštituovali majetok, ale brat znehodnotil splnomocnenia a sám uviedol, že si finančné nároky z reštitúcie nežiada, na základe čoho potom súd pri rozhodovaní ho nebral do úvahy, lebo si nárok neuplatnil a plnú moc podpísal s výhradou, na základe čoho súd neuznal túto plnú moc a nepojal ho do súdneho konania. Je pravdou, že sestra získala lekárske správy o duševnej chorobe brata, tieto mu dala k dispozícii a potom ich použil v konaniach práve z toho dôvodu, aby uchránil brata pred exekúciami. Nájom za kúpeľný dom Fontána v Bardejovských kúpeľoch platili kúpele každému zvlášť, teda nemohol nijakým spôsobom ukrátiť žalobcu o jeho nárok. Sám brat, teda žalobca prišiel do jeho bytu s nejakým mužom z Čiech, dobýjal sa do dverí, vyhrážal sa, používal nechutné, vulgárne výrazy, kopal do dverí, požadoval peniaze. Bolo to práve v tom období, keď mu peniaze na nájmy dával. Potom, keď neotváral, zakričal, že o 10 minút príde znova, preto zavolal sestre, aby privolala políciu a zrejme potom, keď prišla polícia, sa do bytu už nevrátil. Sám brat podal žalobu o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony voči ich sestre C. T. a tiež voči nemu. Ďalej podával podnety na trestné stíhanie voči nemu, aj sestre, teda takým istým spôsobom voči nemu postupoval v konaní, v akom sa teraz domáha ochrany osobnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne C. T., spisom EX 1248/2005 Exekútorského úradu JUDr. Soni Majkutovej v Senici, rozsudkom OS Prešov 25Ps/5/2011, uznesením OS Zlín 15Nc/813/2010, lekárskymi potvrdeniami, obsahom SMS správ zasielaných žalobcom za obdobie od 18.1.2004 do 28.1.2008 a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Žalobca sa domáha ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že žalovaný mal používať dlhšiu dobu falošné, 50 rokov staré lekárske správy - nálezy, ktoré získal pochybným spôsobom na to, aby o ňom písal a nezákonným spôsobom ho ponižoval na rôznych miestach v Českej i Slovenskej republike, ďalej mu spôsobil finančnú škodu v Bardejovských kúpeľoch, a.s., keď sa o ňom vyjadroval a ponižoval ho, že je duševne chorý na Okresnom súde v Bardejove, Brne a Zlíne, aj českej polícii.
Pri svojom výsluchu dňa 1.10.2012 prostredníctvom dožiadaného súdu OS Zlín žalobca vypovedal, že so žalovaným, ktorý je jeho brat, sa nestýka 50 rokov. Žalovaný v podaniach výslovne uvádza, že je duševne chorý, žiada o vyšetrenie jeho psychického stavu a tvrdí, že trpí psychickými problémami, že nie je spôsobilý posúdiť svoje konanie z dôvodu duševnej poruchy, v dôsledku čoho bola využitá jeho psychická porucha. Ide o listy z dátumom 29.5.2007, 13.5.2010, 17.1.2011 a 8.7.2011. V súvislosti s Bardejovskými kúpeľmi utrpel ujmu tým, že kúpele jemu aj bratovi mali vyplatiť celkom 35 tis. Kč za nájom mesačne, fakticky platili od r. 2002 iba 15 tis. Kč. Pokiaľ by žalovaný o ňom nevyhlasoval, že je psychicky chorý, kúpele by s ním jednali a dostával by nájom vo vyššej čiastke, teda celkom pre všetkých 35 tis. Kč mesačne. Rozdiel medzi 35 tis. Kč a 15 tis. Kč je 20 tis. Kč, čo je od r. 2002 do dnešného dňa 700 tis. Kč. Pokiaľ by dostával vyššie platby za nájom od Bardejovských kúpeľov, mal by vyšší mesačný príjem, takto má len dôchodok 196 Eur, z čoho si nemohol platiť mobil, platiť nájom, inkaso a z týchto dôvodov bol súdom zaviazaný k zaplateniu dlžných čiastok, bola nariadená exekúciu a v dôsledku exekučného konania mu boli zrážané dlžné čiastky do životného minima. V tom vidí svoju finančnú ujmu. V rámci poučenia v zmysle § 118 a ods. 1,2 O.s.p., ako dôkazy pripojil 7 listín, ktoré preukazujú to, že žalovaný sa o ňom vyjadroval tak, že trpí psychickou poruchou. Žiadal, aby od Bardejovských kúpeľov bolo zistené dokedy mu platili nájom, prečo mu neplatili nájom od mája 2002 do dnešného dňa.
Žalovaný žiadal celý návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že aj žalobca podal voči nemu aj voči ich sestre C. T. žaloby o pozbavenie spôsobilosti, o ktorých rozhodoval OS Prešov tak, že žaloby zamietol. Všetky problémy začali reštitúciou ich majetku v Bardejovských kúpeľoch. Majetok, ktorý získal žalobca z reštitúcie išiel na zaplatenie trov jeho právnemu zástupcovi, ktoré boli vymáhané v rámci exekúcie a v súvislosti s tým žalobca prišiel o celý svoj majetok. Dlžné nájomné za prenájom jeho čiastky v Bardejovských kúpeľoch si musí vymáhať od kúpeľov sám a nie od neho. Aj jemu a sestre Bardejovské kúpele neplatili nájomné, museli si to súdne vymáhať. V žiadnom prípade sa nejedná o sumu 35 tis. Sk mesačne, ako uvádza žalobca, je to suma cca 40 tis. Sk ročne. Popieral, že by o bratovi vyhlasoval, že je duševne chorý, chcel len, aby bol overený jeho zdravotný stav s prihliadnutím na to, ako ho dobehol jeho právny zástupca a pokiaľ poukazoval na tú skutočnosť pred súdom, resp. v exekučnom konaní, že žalobca nie je spôsobilý posúdiť svoje konanie pre duševnú chorobu, robil to v záujme jeho ochrany. Nerobil to v úmysle, že by ho chcel ohovárať. Toto aj vysvetlil žalobcovi keď bol za ním, že ak také podanie urobil, bolo to pre jeho dobro. Brat pre svoje nezmyselné správanie pripravil sám seba, aj svoju rodinu o byt, tiež o ďalší reštituovaný majetok v Prešove, keď plnú moc podpísal s výhradou, na základe čoho súd neuznal túto plnú moc a nepojal ho do súdneho konania. Je pravdou, že sestra získala lekárske správy o duševnej chorobe brata, tieto mu dala k dispozícii a potom ich použil v súdnych konaniach práve z toho dôvodu, aby ho uchránil pred exekúciami. Tieto lekárske správy chcel využiť k tomu, aby im bola vydaná nehnuteľnosť v Bardejovských kúpeľoch a ochrániť tak žalobcu pred exekúciou.
Svedkyňa C. T., sestra oboch účastníkov vypovedala, že aj voči nej žalobca podal žalobu na pozbavenie svojprávnosti a súd rozhodol tak, že ju zamietol. Brat mal diagnózu, na ktorú sa liečil, kým žil v Prešove na psychiatrii. Potom keď sa rozviedol, odišiel z Prešova a prestal sa liečiť. Je to už viac ako 25 rokov. Lekár na psychiatrii jej vydal potvrdenie o tom, že žalobca je chorý a ona to predkladala súdu, keď boli súdne pojednávania, pretože žalobca podával nezmyselné žaloby, alebo sa neadekvátne správal na súdnych pojednávaniach s tým, aby súd toto bral do úvahy. Potom toto potvrdenie o zdravotnom stave žalobcu dala žalovanému, ktorý ho použil v konaniach, kde sa jednalo o zdravotnom stave žalobcu. Žalobca voči ich rodine podal množstvo neodôvodnených podaní na políciu aj na súdy. Bolo niekoľko súdnych konaní, kde ich bezprávne obviňoval, preto si už ani nepamätá a nevie označiť, kedy a aké rozhodnutia súdy vydávali. Žalobca ich týmto spôsobom, že podával rôzne oznámenia na súdy, políciu, doslova tyranizoval. Ako príklad uviedla, že pred niekoľkými rokmi prišiel žalobca do Prešova si vybaviť svoje osobné veci, býval u nej, keď odišiel, podal na ňu trestné oznámenie, že ho väznila v byte. Tým chcela preukázať, že žalobca mal chorú myseľ. Pred 20 - timi rokmi, keď na ňu podal žalobu, bola za lekárom na psychiatrii, ktorého oboznámila s touto situáciou a ten jej vydal vtedy lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave. Na súde bola poučená, ako je možné postupovať pri zbavení spôsobilosti, ale takýto návrh nemohla podať, mohli to podať len synovia žalobcu, ktorí sa o tieto veci nezaujímali. Takýto návrh podal až teraz žalovaný, zrejme to bol podnet, na základe ktorého teraz žalobca teraz podal túto žalobu. S bratom Jurajom sa rozprávali, že bude potrebné podať takýto návrh a I. použil lekársku správu, ktorú ona získala ešte pred niekoľkými rokmi. So žalobcom prestala komunikovať asi pred 10 rokmi, telefonoval jej, vždy pýtal peniaze, potom keď mu ich nedala, vyhrážal sa jej zabitím, zabavením majetku a rôznymi vyhrážkami. Keď nebrala telefóny, posielal jej listy podobného obsahu. Z komunikácie so žalobcom bola vždy veľmi rozrušená a preto sa jej vyhýbala. Vie, že brat P. komunikoval s I. v posledných rokoch. Asi pred 10-timi rokmi bývalá manželka žalobcu ponúkla jeho zdravotnú dokumentáciu, ktorá ostala po ňom, ktorú prevzala, ale nikdy ju nepoužila. O tom, ako sa P. správal k svoje manželke počas ich spolužitia nič nevedeli, až keď sa rozviedli, dozvedeli sa, že brat, t.j. žalobca nepracoval, liečil sa na psychiatrii. Samotná švagriná sa o týchto veciach nezmieňovala, ani sa nikdy u nich nesťažovala. Žalobu, ktorú podal brat P. E. I. považuje len ako pomstu za to, že I. podal žalobu o pozbavenie spôsobilosti. Je presvedčená, že u P. sa prejavuje všetka táto zloba v myšlienkach, kde si vytvára postoje voči nim a takýmto spôsobom to potom ventiluje. Žalobca z dedičstva po rodičoch získal najviac, pokiaľ ide o majetok, o ktorom ani nevedeli a potom prišla možnosť získať majetok v reštitúcii. Súdne konania žalobca brzdil tak, ako len mohol a napokon ani nenapomohol veci, robil prieťahy, nebol s ničím spokojný a výsledkom toho je, že dodnes sa vo veciach koná. Sám ostal mimo, pretože za neho nemohol jeho nároky uplatňovať nikto iný. Pritom je presvedčený, že koná správne. Doteraz sa o tieto majetky súdia. Brat P. chcel viesť bohémsky život, avšak nemal z čoho takéto náklady znášať, začal sa zadlžovať. Potom, keď sa vymáhali od neho tieto záväzky, nemal z čoho ich platiť a peniaze pýtal od nich. Z toho všetkého vznikli tieto problémy v rodine. Brat P. prišiel o všetok majetok, jeho rodina vlastnila 5 bytov, ktoré on popredal bez vedomie svojej ženy a detí. Oni z toho nemali nič, peniaze si ponechal
sám pre seba. Pokiaľ ide o nájom za kúpeľný dom Fontána v Bardejovských kúpeľoch, tento nájom im platili každému zvlášť, teda oni nemohli žalobcu nijakým spôsobom ukrátiť. V žiadnom prípade nešlo o takú vysokú čiastku, ako uvádza žalobca, ročne to mohlo byť cca 35-40 tis. Sk. Tieto peniaze neboli uhrádzané pravidelne každý mesiac, ale raz za štvrťrok a sama ich nahlasovala do daňového priznania. Až po smrti ich matky sa dozvedeli, že žalobca takýmto spôsobom vydieral aj ich matku a stále od nej žiadal peniaze. V tej dobe nikde nerobil, živil sa z peňazí, ktoré mu dávala matka, matka sa však o tom nikdy s nimi nerozprávala. O týchto skutočnostiach sa dozvedeli len z rozprávania jeho bývalej manželky.
Z rozsudku OS Prešov 25Ps/5/2011 z 28.2.2012 v spojení s rozhodnutím KS Prešov vyplýva, že žalobca P. T. podal návrh proti C. T. o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony 14.3.2011, ako aj voči I. T. s tým, že obaja sú duševne chorí, s označením choroby žalobcom ako patologická osobnosť so sadistickými sklonmi a u C. T. sa mala prejavovať šialenstvom a hystériou. Ďalej tento návrh odôvodnil tým, že odporkyňa C.O. T. mala rodinný majetok doviesť k bankrotu, pričom mala napadať každého, kto jej stojí v ceste, mala žalobcu okradnúť o hnuteľný a nehnuteľný majetok a preto navrhol, aby bolo nariadené jej psychiatrické vyšetrenie. V tomto konaní vypočutá odporkyňa C. T.O. uviedla, že je vydatá, žije so svojim manželom, je starobnou dôchodkyňou, má syna, ktorý je ženatý a uviedla, že zo strany jej brata, t.j. žalobcu bol podaný tento návrh z dôvodu, že sám má zdravotné problémy, ktoré môžu byť dôvodom, pre ktoré napáda jej spôsobilosť na právne úkony. V konaní vypočutý brat P. T. ako svedok uviedol, že voči bratovi podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na jeho právne úkony s tým, že samotný žalobca má zdravotné problémy a medzi súrodencami sú vzájomné spory vyplývajúce z reštitučných konaní medzi nimi navzájom. Opakovane sa zúčastňuje výsluchov na polícii, na Okresnej prokuratúre, nakoľko žalobca podáva rôzny podnety na začatie konaní. Ďalej vysvetlil, že návrh na pozbavenie spôsobilosti jeho a sestry bol podľa neho podaný žalobcom preto, lebo konanie žalobcu vo vzťahu k súrodencom bolo do takej miery neúnosné, že on sám podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojho brata a tento návrh považuje vo vzťahu k nemu aj odporkyni za odplatu. Nevidí dôvod, aby odporkyňa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, lebo žije riadnym usporiadaný životom a podľa neho je tento návrh odplatou za nimi podaný návrh na pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Súd tento návrh zamietol, lebo nevidel dôvod, aby C. T. bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.8.2012 zrušil rozsudok a konanie zastavil, keď vyzval žalobcu, aby predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave C. T. s upozornením, že ináč konanie zastaví, na čo žalobca podaním z 9.8.2012 uviedol, že C. T.O. nebola nikdy hospitalizovaná na psychiatrii, ale na základe jej chovania, vyjadrovania, nie je spôsobilá na právne úkony a spolu s bratom I. T. sa dopustila viacerých trestných činov, pričom ide o osobnosť patologickú so sadistickými sklonmi. Krajský súd na základe toho dospel k záveru, že za takéhoto stavu požiadavka, aby žalobca predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave C. T. mala svoje opodstatnenie a keďže takýto doklad nebol predložený, zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.
Z uznesenie OS v Zlíne 15Nc/813/2010 zo 4.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2012 bolo konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony P. T. zastavené, keď súd v odôvodnení konštatoval, že W.. I. T. podal dňa 29.3.2010 návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony voči svojmu bratovi P. T., ktorý bol od r. 1965 vedený v evidencii psychiatrie v Prešove a ktorý podpisuje právne úkony, ku ktorým nie je oprávnený. Súd konštatoval, že z podania žalobcu aj P. T. vyplýva, že obaja riešia majetkové a ďalšie spory, pričom I. T. žiadal, aby súd zbavil jeho brata spôsobilosti na právne úkony a predložil rád rozhodnutí slovenských súdov týkajúcich sa sporov o nehnuteľnosti v Prešovskom kraji. Z vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že návrh na posúdenie spôsobilosti na právne úkony bol podaný navrhovateľom za situácie, že má so svojim bratom spory, pričom ďalej navrhovateľ nepredložil dôkazy, či doklady o tom, že návrh je dôvodný. Z tých šetrení, ktoré vykonal súd v rámci konania nebolo preukázané, že by sa P. T. nebol schopný sám o seba postarať a konať právne úkony. Navrhovateľ nepredložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave P. T.T., bol poučený, že v opačnom prípade bude konanie zastavené. Súd preto rozhodol podľa § 186 ods. 2 O.s.p..
Z rozsudku 11C/7/2004 OS v Zlíne vyplýva, že žalovaný v tomto konaní P. T. bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi JUDr. Jaroslavovi Padrnosovi 1.078 tis. Kč so 6,5 % úrokom z omeškania od 21.4.2002 do zaplatenia a na vykonanie tohto rozsudku sa viedlo exekučné konanie na Exekútorskom úrade JUDr. Soni Majkutovej v Senici pod č. EX 1248/2005, na základe návrhu z 1.8.2005 a v rámci tohto exekučného konania uznesením OS Bardejov z 13.5.2010 súd schválil príklep súdneho exekútora
o dražbe nehnuteľnosti liečebného domu Fontána František v Bardejovských kúpeľoch v prospech dražiteľa Bardejovské kúpele a.s. za konanie vo výške 88.100 Eur.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Občiansky zákonník v ustanovení § 13 poskytuje ochranu osobnosti v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť, česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11.
Podľa § 118a ods. 1 až 3 O.s.p., vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Žalobca bol poučený o poučený o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Žalobca pri svojom výsluchu 1.10.2012 uviedol, že tento návrh podáva preto, že žalovaný ho v listinách vo vzťahu k polícii ČR, OS Bardejov, súdnemu exekútorovi v Senici, vo vzťahu k JUDr. Padrnosovi označoval ako psychicky chorého, žiadal o nariadenie súdneho vyšetrenia znalcom ohľadne jeho zdravotného stavu a výslovne uvádza, že je duševne chorý a trpí psychickými problémami s tým, že nebol spôsobilý posúdiť svoje konanie z dôvodu duševnej poruchy. Z podania, ktoré podal žalovaný ako odvolanie v konaní exekučnom OS Bardejov 17.1.2011 uvádza, že P. T. povinný, nebol spôsobilý posúdiť svoje konanie z dôvodu duševnej poruchy a z toho dôvodu nepodal opravné prostriedky, ani sa nemohol dostatočne brániť na súde v rámci súdneho konania. V uznesení OS Bardejov z 13.5.2010 na str. 2 posledná veta prvého odseku uvádza, že I. T. odovzdal súdnemu exekútorovi žiadosť o nariadenie súdnoznaleckého vyšetrenia psychického stavu povinného P. T.. V odvolaní z 8.7.2011 žalovaný uvádza, že brat je duševne chorý a napriek tejto skutočnosti OS Bardejov odmieta vyčkať na ukončenie konania na OS v Zlíne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa nebránil tomu a uviedol, že skutočne bol presvedčený, že u žalobcu sa jedná o psychické ochorenie a postupoval tak po dohode so sestrou C. T., od ktorej získal lekárske potvrdenie o liečení žalobcu na psychiatrii a na základe toho podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že aj žalobca podal také isté návrhy na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony voči žalovanému aj sestre C. T. a o týchto návrhoch rozhodoval OS Prešov tak, že konanie zastavil. V podstate toto konanie súd zastavil z tých
istých dôvodov ako OS v Zlíne, ktorý zastavil konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu, že nebolo podané lekárske vysvedčenie o duševnom stave ako zo strany žalobcu, tak aj zo strany žalovaného. Žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, že žalobca sa voči nemu správal agresívne. Jednak to vyplýva z obsahu listov, ktoré zasielal ako žalovanému tak aj C. T., takisto z obsahu SMS správ, kde sa vulgárnym spôsobom vyjadroval na adresu žalovaného aj sestry. Skutočnosti ohľadne agresívneho správania žalobcu potvrdila aj pri výsluchu svedkyňa C. T..
Ochrana osobnosti je subjektívne právo každej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú nehmotné hodnoty osobnosti fyzickej osoby ako meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. pre úspešné uplatnenie je potrebné preukázať, že sa jedná o neoprávnený zásah, ktorý je spôsobilý ohroziť osobnosť fyzickej osoby. Neoprávnený zásah do súkromia nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti a dôstojnosti dotknutej osoby. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv má fyzická osoba právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky týchto zásahov a poskytlo sa jej primerané zadosťučinenie.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by sa morálna satisfakcia nezdala byť postačujúca, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby. Podmienkou pre priznanie nemajetkovej ujmy je, ak by sa nemateriálne zadosťučinenie nezdalo byť postačujúce. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy závislé od individuálnych okolností prípadu, existencie závažnej ujmy t.j. takej ujmy, ktorá s prihliadnutím na intenzitu, okolnosti, trvanie zásahu, jeho dopad a dôsledky je závažná.
Samotné podanie návrhu zo strany žalovaného na pozbavenie spôsobilosti žalobcu a uvedenie skutočností, že žalobca má trpieť duševnou poruchou v písomných podaniach na súdoch a polícii, nevyvolalo zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu. Žalovaný vysvetlil, aké pohnútky ho viedli k tomuto kroku t.j., že bol skutočne presvedčený o duševnej chorobe brata, ktorý sa dlhodobo neadekvátne správa a spôsobil si týmito neuváženými krokmi majetkové ujmy - stratu získaného reštitučného majetku v bardejovských kúpeľoch, stratu majetku v Prešove a pod., viedol bohémsky spôsob života, na ktorý nemal financie, zadlžoval sa, potom vyžadoval od neho i sestry peniaze, keď mu odoprel stále ich dávať, začal sa voči ním agresívne správať, slovne i fyzicky útočil, podával na nich trestné oznámenia a tiež aj návrhy na ich pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Žalobca sa predtým psychiatricky liečil, potom už odmietol liečbu, pritom sestra žalobcu získala lekárske potvrdenie o žalobcovi na základe toho, že opísala správanie sa žalobcu lekárovi na psychiatrii, kde sa predtým žalobca liečil, a túto správu použil ako dôkaz pre podaný návrh na pozbavenie spôsobilosti. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda nepreukázal vznik závažnej ujmy - jej intenzitu, trvanie, dopad a dôsledky.
V návrhu žalobcu rezonuje požiadavka týkajúca sa jeho reštitučných nárokov, ktoré nemá vysporiadané s Bardejovskými kúpeľmi, za čo viní žalovaného, ktorého obviňuje aj z celkovej vlastnej ekonomickej a finančnej situácie, resp. nedostatku. Žalobca sám podal nedôvodný návrh, ktorým žiadal pozbaviť spôsobilosť žalovaného aj svoju sestru C. T. a tvrdil o nich nepravdivé údaje, resp. nepreukázal lekárskym vysvedčením zdravotný stav týchto osôb. V obdobnom konaní žalovaný, keď podával návrh na pozbavenie spôsobilosti žalobcu, taktiež nepredložil lekárske vysvedčenie, na základe čoho bolo takisto toto konanie súdom zastavené. Súd má za to, že za danej situácie nemožno žalobcovi priznať žiadaný nárok pre nesplnenie podmienok pre jeho priznanie. Žalobca náležitým spôsobom nepreukázal v akom rozsahu utrpel ujmu, jej závažnosť a dôsledky, podal nevykonateľný petit pokiaľ žiadal písomné ospravedlnenie a nepreukázal ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, z tohto dôvodu musel súd takýto návrh zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalobca nebol úspešný, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si neuplatnil náklady trov konania, preto súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá toto právo.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.