Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-44-2013.pdf
PDF · 71.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/44/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému Y. J. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 29.mája 2013 o odvolaní obžalovaného Y. a jeho manželky Q.j proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 9. januára 2013, sp.zn. 2T 109/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného Y. J. a jeho manželky Q. J. z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 9.januára 2013, sp.zn. 2T 109/2012 bol obžalovaný Y. J. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
i napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi, sp. zn. ORP-869/ DI-SK-2011 zo dňa 23.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.12.2011 bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 50 mesiacov, dňa 03.02.2012 o 11:03 hod. viedol ako nevodič po ceste I/50 v meste Nováky, okres Prievidza osobné motorové vozidlo zn. Audi A8, evidenčné číslo G.-XXX J..
Za tento prečin bol odsúdený podľa § 348 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na päť rokov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolania obžalovaný Y. J. a jeho manželka Q. J. do výroku o treste. Obžalovaný Y. J. v jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že mu bol uložený predovšetkým neprimerane prísny druh trestu - odňatie slobody nepodmienečne a aj v neprimerane prísnej výmere i vzhľadom k tomu, že 12.júla 2012 nastúpil do výkonu iných dvoch nepodmienečných trestov odňatia slobody v celkovej výmere 32 mesiacov a pritom teraz prejednávaný prečin spáchal 3.februára 2012, teda ešte pred nástupom do výkonu týchto trestov v iných jeho trestných veciach. Pokiaľ ide o samotný skutok právne posúdený ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., jeho spáchanie priznal a oľutoval ho s tým, že zákaz porušil z vážneho dôvodu, lebo chcel zabezpečiť včasné poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre svoju manželku a matku. Pred nástupom do výkonu trestu žil pritom riadnym rodinným životom a v minulom roku sa mu narodil syn, pričom s manželkou sa spoločne starajú aj o jej dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Uloženie ďalšieho trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov spolu aj s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 5 rokov považuje preto za neprimerane prísne. Na podklade uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti a v zmysle § 44 Tr. zák. upustiť u neho od uloženia ďalšieho trestu, alternatívne, aby mu bol uložený buď trest povinnej práce, alebo trest odňatia slobody kratšieho trvania a tiež trest zákazu činnosti v nižšej výmere. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že pociťuje krivdu nielen voči svojej osobe, ale aj voči svojej rodine a nemá dôveru v tento štát.
Manželka obžalovaného Y. J. Q. J. v písomnom odôvodnení odvolania podaného v prospech obžalovaného, namietala správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody s poukazom na to, že obžalovaný je momentálne odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti na iný trest odňatia slobody vo výmere spolu 32 mesiacov nepodmienečne a tento trest je postačujúci na čokoľvek. Ona sama má 6 ročnú dcéru z prvého manželstva a s obžalovaným 7 mesačného syna a obe deti obžalovaného potrebujú, keď aj dcéra ho považuje za svojho otca a je na neho citovo viazaná. Chcú viesť riadny a plnohodnotný život, čo im je však momentálne odopierané a nikomu to neprospieva, preto obžalovaný by bol prospešnejší na slobode.
Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. a odvolanie manželky obžalovaného zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Tr. por..
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania odvolateľov podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolania obžalovaného Y. a jeho manželky Q. J. proti napadnutému rozsudku nie sú dôvodné.
Okresný súd na hlavných pojednávaniach 21.novembra 2012 a 9.januára 2013 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný Y. J. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa.
Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Okresný súd vykonal aj všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o trestoch (odňatia slobody i zákaze činnosti) a na ich podklade obžalovanému správne a v súlade so zákonom uložil podľa § 348 ods.1 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/ a 37 písm. m/ Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov (obžalovaný spáchal teraz prejednávaný úmyselný prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené za iný úmyselný trestný čin vo výmere jeden rok so skúšobnou dobou v trvaní dva roky - do 20. mája 2012), na výkon ktorého obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na päť rokov.
V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestov. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokmi o trestoch, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu (odňatia slobody i zákazu činnosti) a ich výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu i priťažujúcu okolnosť i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák..
Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák.), pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, ale ani vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného Y. J. a jeho manželky Q. J. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.