Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-5-2012.pdf
PDF · 118.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu Doc. L.. O.. H. I., L.., B.. X.X.XXXX, X. P. U.U. L., L. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom v Levoči, Štúrova 29 proti žalovanému U. G. - P. T. W. W. T. P. U. G., U. U. P. X., L. X, o náhradu škody - o nemajetkovú ujmu v peniazoch, spôsobenú nesprávnym úradným postupom s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.11.2011, č.k. 1C/112/2011-67 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým bolo vyslovené, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti (tohto) rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 21.11.2011, č.k. 1C/112/2011-67 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku 200 EUR s 9,25 % úrokom ročne z omeškania od 13.6.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť až po právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 23.5.2003 žalobca oznámil na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Poprade odcudzenie tašky s dokladmi, kde okrem iného mu bol odcudzený aj občiansky preukaz. O tomto odcudzení bol riadne spísaný záznam na OO PZ Poprad dňa 23.5.2003. Záznamom zo dňa 5.6.2003 bolo rozhodnuté o uložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V ten istý deň, t.j. 23.5.2003 bolo vydané týmto obvodným oddelením PZ žalobcovi potvrdenie o ústnom oznámení o krádeži, okrem iných dokladov a peňaženky s hotovosťou aj občianskeho preukazu. Išlo o občiansky preukaz č. U. XXX XXX. Z výpisu systému vedenia občianskych preukazov súd zistil, že tento občiansky preukaz prešiel migráciou vykonanou dňa 29.1.2005 zo starého systému do nového ako odcudzený. Dňa 28.5.2003 bol žalobcovi vydaný nový občiansky preukaz pod č. SP XXX XXX. Z výpovede žalobcu, ako aj svedeckej výpovede jeho matky T. I. bolo preukázané, že dňa 13.7.2007 mali v úmysle kúpiť tovar na splátky v predajni Elektro v Poprade, a po predložení občianskeho preukazu č. U. XXX XXX mu bolo pracovníčkou predajne oznámené, že v systéme je tento občiansky preukaz vedený ako odcudzený, a na základe tohto nemožno zmluvu o predaji na splátky, resp. úverovú zmluvu s ním uzavrieť. Pre žalobcu to bola veľmi trápna situácia zvlášť preto, že v meste kde sa táto udalosť stala je známy z pôsobenia ako pedagóg, tak stredoškolský, ako aj vysokoškolský. Ešte tohto dňa na oddelení dokladov OO PZ v Levoči domáhal sa (žalobca) vysvetlenia, no z dôvodov výpadku elektrickej energie v celej budove nebolo možné šetrenie preveriť. Po opätovnej návšteve, asi po mesiaci v predmetnej predajni sa situácia s občianskym preukazom zopakovala, čo za prítomnosti opätovne svojej matky žalobca skutočne zle znášal a podal sťažnosť v súvislosti s evidovaním jeho občianskeho preukazu. Jeho sťažnosť bola vyhodnotená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove ako nedôvodná. Ďalšia jeho sťažnosť smerujúca ministrovi vnútra Slovenskej republiky bola postúpená na vybavenie Ministerstvu vnútra SR, sekcii kontroly a inšpekčnej služby.
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR v odpovedi zo dňa 6.2.2008 vyhodnotila sťažnosť žalobcu v bode týkajúcom sa jeho sťažnosti na nesprávne zistenia a závery v súvislosti s vybavovaním jeho sťažnosti Krajským riaditeľstvom PZ Prešove a tiež ako opodstatnenú týkajúcu sa postupu pracovníkov OO PZ Poprad pri evidencii jeho občianskeho preukazu č. SP XXX XXX. Uvedený nedostatok bol na oddelení dokladov dňa 17.7.2007 odstránený, a od tohto dátumu občiansky preukaz č. SP XXX XXX už nie je vedený ako stratený alebo odcudzený, ale ako vydaný držiteľovi. V závere upovedomenia kontrolný orgán konštatoval, že zo strany riadiacich pracovníkov bude vyvodená zodpovednosť a budú prijaté opatrenia na odstránenie príčin zistených nedostatkov, keďže samotný nedostatok bol už odstránený. Pôvodný občiansky preukaz (žalobcu) č. U. XXX XXX má žalobca vo svojej dispozícii potom, čo mu v presne nezistený deň, ale už po expirácii tohto preukazu, neznámy občan vhodil do jeho poštovej schránky.
Súd mal preukázané, že skutočne v súvislosti s evidenciou občianskeho preukazu žalobcu č. U. XXX XXX došlo zo strany policajných orgánov k nesprávnemu úradnému postupu, čo malo za následok, že už po krádeži starého občianskeho preukazu, nový občiansky preukaz bol vedený ako odcudzený a zrušený v evidencii policajných orgánov. Do časti tejto evidencie, ako vyplýva z oznámenia Prezídia Policajného zboru, má prístup aj verejnosť na stránke Ministerstva vnútra SR v databáze stratených a odcudzených dokladov. Tieto informácie sú prístupné práve na tejto stránke Ministerstva vnútra SR, čo využívajú banky a „pôžičkové“ spoločnosti, ktoré si môžu platnosť občianskeho preukazu overiť len vyššie uvedeným spôsobom. K iným informáciám týkajúcim sa evidencie občianskych preukazov verejnosť nemá prístup.
Po zvážení všetkých okolností prípadu súd neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalovaným voči uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa názoru súdu nemožno dátum 17.7.2007 vziať za deň, kedy sa žalobca dozvedel o škode a kedy mohol po prvýkrát uplatniť nárok na jej náhradu formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je pravdou, že dňa 13.7.2007 sa prvýkrát dozvedel v predajni Elektro v Poprade, že jeho občiansky preukaz je vedený ako neplatný, ale napriek žiadosti o nápravu situácia sa zopakovala aj o mesiac, o čom svedčila ako svedkyňa jeho matka T. I., ktorá ho do predajne sprevádzala, a výpoveď žalobcu potvrdila. Potvrdila aj výpoveď žalobcu tej v časti, že asi pred 2,5 rokmi pri kúpe televízora na splátky sa opäť situácia zopakovala, avšak žalobca osvedčoval platnosť tohto občianskeho preukazu dokladom, že ide o platný občiansky preukaz, a až potom bol tento občiansky preukaz akceptovaný. Súd zamietol návrh žalobcu (právnej zástupkyne žalobcu) na vykonanie dôkazu zabezpečením si, u všetkých splátkových spoločností, kedy a ako sa odrazí informácia z Ministerstva vnútra SR ohľadne zmien u občianskych preukazov v ich internom systéme. Súd mal za to, že žalobca presvedčivo vo svojej výpovedi popísal všetky skutkové okolnosti, a jeho výpoveď dosvedčila aj svedkyňa, jeho matka, ktorej súd nemal dôvod neveriť, a naopak žalovaný dokladoval súdu len postup orgánov polície pri evidencii zavádzania zmien len stratených alebo odcudzených občianskych preukazov.
Postup orgánov polície pri evidencii „nového“ občianskeho preukazu žalobcu bol nesprávny, čo konštatuje aj orgán kontroly a inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Škoda, ktorá následkom tohto postupu žalobcovi vznikla, je svojou podstatou psychickou ujmou, ktorú utrpel viackrát od 13.7.2007, pretože zavedenie platného občianskeho preukazu ako odcudzeného mu spôsobilo veľa nepríjemností, čo ako osoba činná vo verejnom a spoločenskom živote, osoba verejne známa, keďže ide o stredoškolského a následne vysokoškolského pedagóga, ťažko znáša. Súd sa priklonil k názoru žalobcu, že o škode sa dozvedel a prvýkrát mohol právo na náhradu škody uplatniť až potom, čo mu bolo oznámené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to listom zo dňa 6.2.2008; teda prvýkrát si mohol nárok uplatniť 6.2.2008 a 3-ročná premlčacia lehota by mu uplynula až 6.2.2011, avšak vzhľadom k tomu, že svoj nárok si uplatnil v zmysle zákona na Ministerstve vnútra SR listom zo dňa 17.12.2010, nárok bol uplatnený včas. Premlčacia lehota spočívala po dobu 6 mesiacov, vzhľadom na prerokovanie žiadosti u príslušného orgánu, a tak žaloba bola podaná včas. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je.
Súd zvažoval nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj jeho uplatnenú výšku. Sám žalobca uviedol, že náhradu škody, ktorá mu vznikla priamo spísaním sťažnosti a žiadosti o nápravu na príslušné orgány, márne cestovné náklady do predajní, kde mu nebolo vyhovené pri jeho žiadostiach o predaj tovaru na splátky, si neuplatnil. Uplatnil si len nemajetkovú ujmu spočívajúcu v znížení jeho dôstojnosti a cti, hanby, ktorú pociťoval v prítomnosti matky, ale aj iných bližšie nešpecifikovaných zákazníkov, ako aj zamestnancov predajne, keď sa preukazoval údajne odcudzeným občianskym preukazom. Uplatnil si nemajetkovú ujmu vo výške 500.000 €, pričom bližšie nevedel uviesť, z akých dôvodov si uplatňuje práve takúto sumu; dôvodil to len poradou s právnou zástupkyňou. Po zvážení všetkých okolností prípadu dospel súd k záveru, že satisfakcia len konštatovaním, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri evidovaní zmien občianskeho preukazu žalobcu, nepostačuje. Na druhej strane nestotožňuje sa s uplatnenou výškou nemajetkovej ujmy, ktorá je skutočne vzhľadom na všetky okolnosti neprimerane vysoká. Sám žalobca vo svojich výpovediach uvádza, že ľudia ho poznajú ako slušného človeka, ktorý stále žil čestne a ich správanie sa voči jeho osobe ani po týchto incidentoch nijako nezmenilo. Ujmu pociťuje len ako vnútorný pocit, prejavujúci sa v strese a strachu pri predkladaní občianskeho preukazu, v nedôvere pri styku s policajnými orgánmi. Ďalej ujmu popísal ako strach z toho, že v minulosti veľa právnych úkonoch, ktoré urobil pri podpise, osvedčoval práve občianskym preukazom, ktorý bol evidovaný ako neplatný a že sa obáva trestnoprávnej zodpovednosti, že sa takýmto občianskym preukazom preukazoval. Súd mal za to, že v súčasnosti nie sú namieste jeho obavy z takejto zodpovednosti, pretože preukazoval sa preukazom v dobrej viere, (chýba úmysel konať protiprávne) a napokon k náprave v evidencii, v súvislosti s jeho občianskym preukazom došlo, keď je evidovaný ako v poriadku, odo dňa vydania, t.j. od 28.5.2003.
Súd považoval za spravodlivé také rozhodnutie, že zo strany žalovaného patrí žalobcovi satisfakcia aj vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 200 €, ktorú súd považuje za primeranú, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Žalobca (totiž) nepreukázal, kto okrem jeho matky a pracovníčky vybavujúcej predaj tovaru na splátky, bol svedkom situácie, ktorú žalobca vnímal ako svoje poníženie, pričom sám uviedol, že tieto osoby ho poznajú ako čestného človeka a ich náhľad na jeho osobu sa nezmenil. Za všetky jeho nepríjemnosti a príkoria ktoré v súvislosti s nesprávnym úradným postupom pri evidencii jeho nového občianskeho preukazu mal, mu podľa názoru súdu patrí aj nemajetková ujma vo vyššie uvedenej sume. Podotkol, že žalobca sa domáhal skutočne neprijateľnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú súdna prax nepriznáva ani v prípade verejne činných osôb, politikov a iných širokej verejnosti známych osobností, a to ani v prípadoch, keď dôjde k zásahu do ich práv, napríklad v médiách s celoštátnou pôsobnosťou. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z priznanej sumy od 13.6.2011, kedy Ministerstvo vnútra SR zamietlo jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Na zistený skutkový stav aplikoval súd ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, (ďalej len podľa „citovaného zákona“), § 17 citovaného zákona, § 19 citovaného zákona.
Výrok o trovách konania dôvodil len odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 500.000 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 13.6.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/, O.s.p..
Uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že doslova šokujúco prežil zážitok dňa 13.7.2007, kedy mu pracovníčka predajne Elektro v Poprade verejne oznámila na predajni za prítomnosti viacerých osôb, že občiansky preukaz č. U. XXXXXX, ktorý pri kúpe tovaru na splátky predložil, je zablokovaný pre krádež, je neplatný a na základe toho, nemožno s ním úverovú zmluvu uzavrieť. Následne v mesiaci august 2007 opätovne žalobca navštívil túto predajňu a opätovne požiadal o pridelenie úveru, pričom mal znovu oznámené, že ešte je občiansky preukaz č. U. XXX XXX zablokovaný a označený v systémovej databáze ako ukradnutý, je teda neplatný a nie je opäť možné s ním úverovú zmluvu uzavrieť, pričom svedkom týchto zahanbujúcich a trápnych udalostí bola aj jeho matka, svedkyňa T. I.. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR listom zo dňa 6.2.2008 č. SKIS-1091/ OK-Sť-2007 potvrdila, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany policajných orgánov pri databázovej systémovej manipulácii občianskeho preukazu žalobcu č. SP 179 441 a potvrdila tiež, že pôvodná sťažnosť žalobcu zo dňa 29. júla 2007, ktorá bola adresovaná na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove nebola prešetrená a vybavená v súlade so zákonom č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, a teda úradný postup policajných orgánov pri vybavovaní sťažnosti bol tiež nesprávny a nezákonný. Žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.12.2010 sa domáhal priamo na Ministerstve vnútra SR vyplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 500 000 Eur, lebo mal za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na traumu a ujmu, ktorá mu bola spôsobená počas viac ako 4 (štyroch) rokov dokázaným a preukázaným nesprávnym úradným postupom zo strany policajných orgánov. Žalovaný listom zo dňa 13.6.2011 oznámil žalobcovi, že samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu, ktorá žalobcovi vznikla postupom príslušných orgánov policajného zboru. Žalobca poznamenal, že je stredoškolským a vysokoškolským pedagógom s priznaním nielen dvoch - akademického a vedeckého - titulu, ale jemu priznaný tiež pedagogický titul docent. Je osobou verejne známou, verejne činnou, a tiež širokej verejnosti známou. Mal a má vysoký spoločenský, osobnostný a odborný status, povesť slušného a čestného človeka nielen doma, ale aj v zahraničí, pričom opísané udalosti s nedôvodnou a nezákonnou databázou systémovou manipuláciou jeho občianskeho preukazu zo strany polície spôsobili u neho neustálu traumu a nedôveru voči policajným orgánom, ktorá stále pretrváva. Používal a stále používa počnúc od 28.5.2003 občiansky preukaz č. U. XXX XXX, ktorého platnosť podľa histórie v systémovej databáze občianskych preukazov Ministerstva vnútra SR bola viac ako 4 roky nedôvodne, nesprávne a nezákonne blokovaná v databázovom systéme polície. Žalobca doteraz pociťuje a žije s pocitom hanby a traumy pred svojimi najbližšími, najmä svojou matkou, ktorá bola priamym svedkom doslova šokujúcich udalostí v predajni Elektro v Poprade. Má isté zábrany nielen vstúpiť do predajne a banky za účelom poskytnutia úveru (pôžičky), ale aj pre obavu, že ho zamestnanci spoznajú kvôli incidentu, ktorý sa už odohral. K výške nemajetkovej ujmy uviedol, že nie je mu známe, akú konkrétnu sumu možno podľa súdu považovať za primerane vysokú, resp. skutočne prijateľnú pre daný spor a práve nedostatočne presvedčivé odôvodnenie súdu o nepriznaní nárokovanej výšky náhrady ujmy v peniazoch, je možné považovať za porušenie ústavného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Žiadny zákon nestanovuje výšku vyplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to ani všeobecne, to nakoniec nepriamo potvrdila v odôvodnení rozsudku aj sudkyňa, pričom v tejto súvislosti poukázala len na súdnu prax. Odvolanie žalobca podal aj proti „výroku“ o trovách konania, o ktorých bude podľa výroku napadnutého rozsudku okresného súdu rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na tento výrok súd použil § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € s úrokom z omeškania od 13.6.2011 podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku a zamietnuť žalobcu v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania alebo zrušiť rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. f/ O.s.p.. Vyčítal súdu, že pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy nesprávne vychádzal z ustanovenia § 17 ods. 3,4 zák.č. 514/2003 Z.z., lebo podľa § 27b ods. 1 novely zákona realizovanej zákonom č. 517/2008 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nezákonným úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008. Podľa názoru žalovaného mal súd postupovať pri posudzovaní tohto nároku podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2008. Žalobca si neuplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla písaním sťažnosti a žiadosti o nápravu na príslušné orgány. Uplatnil si len nemajetkovú ujmu spočívajúcu v znížení jeho dôstojnosti, cti a hanby, ktorú pociťoval v prítomnosti (svojej) matky a iných bližšie nešpecifikovaných zákazníkov, ako aj pracovníkov predajne, keď sa preukazoval údajne odcudzeným občianskym preukazom. Súd priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 200 €. Priznanú nemajetkovú ujmu odôvodnil tým, že žalobcovi patrí táto nemajetková ujma za všetky nepríjemnosti, ktoré zažil v súvislosti s nesprávnym úradným postupom pri evidencii jeho nového občianskeho preukazu. Podľa dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/15/03, podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere, (nielen v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde osobnostná ujma spôsobená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje, a kde je zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Podľa názoru žalovaného bolo potrebné skúmať, do akej miery bola v príčinnej súvislosti s pochybením pri zablokovaní občianskeho preukazu žalobcu znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, v osobnom a rodinnom živote. Pochybenie polície pri zablokovaní občianskeho preukazu žalobcu v žiadnom prípade neznamenalo a ani nebolo schopné v značnej miere zasiahnuť do súkromného, spoločenského a pracovného života žalobcu. Sám žalobca uviedol, že správanie sa ľudí, ktorí ho poznajú ako slušného a čestného človeka sa ani po tomto incidente voči nemu nezmenilo. Ujmu pociťuje len ako vnútorný pocit, ktorý sa prejavuje v strese a v strachu pri predkladaní občianskeho preukazu, v nedôvere pri styku s policajnými orgánmi a pod.. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dostatočné samostatné konštatovanie porušenie práva. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu, ktorý neakceptoval námietku premlčania práva vznesenú žalovaným. Vyslovil názor, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného subjektu o vzniknutej škode, a tým je podľa žalovaného deň 13.7.2007, kedy sa žalobca prvýkrát dozvedel v predajni Elektro v Poprade, že jeho občiansky preukaz je vedený ako neplatný. Občiansky preukaz bol odblokovaný 17.7.2007, a tak k premlčaniu „nároku“ žalobcu došlo 17.7.2010. Nesúhlasil s názorom súdu, že žalobca sa dozvedel o škode a prvýkrát mohol uplatniť právo na náhradu škody až potom, čo mu bolo oznámené, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo, a to listom zo dňa 6.2.2008.
Z písomného vyjadrení žalobcu na odvolanie žalovaného je zrejmé, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným považoval za skutkovo a právne nedôvodné. Predmetom sporu bol dokázaný nesprávny úradný postup policajných orgánov podľa listu Ministerstva vnútra SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 6.2.2008, a nie deň zablokovania, resp. deň odblokovania žalobcovho občianskeho preukazu č. U. XXX XXX. V súvislosti s námietkou premlčania, ktorú uplatnil žalovaný v konaní sa plne stotožnil s právnym a skutkovým zdôvodnením okresného súdu, ktorý neakceptoval námietku premlčania žalovaného. Stotožnil sa aj so záverom súdu, že satisfakcia len konštatovaním, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri evidovaní zmien občianskeho preukazu žalobcu nepostačuje. Súd týmto konštatovaním spravodlivo, zákonne a ústavne konformným spôsobom jednoznačne uznal dôvody uplatnenia nemajetkovej ujmy v peniazoch, hoci sa nestotožnil s uplatnenou výškou. Poznamenal, že uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 500 000 € v konaní považoval za primeranú.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) O.s.p. po zistení, že odvolanie podal žalobca a žalovaný v zákonnej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.5.2013 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach ( § 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 1,3 O.s.p.).
Žalobca ako odvolacie dôvody uplatnil dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. a žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p..
V ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je uvedený odvolací dôvod, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. ide o taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, len ak, a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodovanie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j/ bol odvolacím súdom schválený zmier.
Odvolací súd nezistil, aby bol naplnený niektorý z uvedených dôvodov § 221 ods. 1 O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že účastníci okrem povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu ( viď. § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné a ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p..).
Ďalší odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledky hodnotenia dôkazov súdom nie sú v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp. že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Žalobca, aj žalovaný v odvolaní iba opakujú skutočnosti, ktoré už uvádzali v konaní pred súdom prvého stupňa, ohľadom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a náležite sa s nimi vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, ako aj žalovaným, a ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
K odvolacím námietkam účastníkov odvolací súd uvádza: Medzi účastníkmi konania nie je sporná tá skutočnosť, že v systémovej databáze policajného zboru v súvislosti s novým občianskym preukazom žalobcu U. XXX XXX, a to počnúc od jeho vydania, t.j. od 28.5.2003 došlo preukázateľne zo strany policajných orgánov k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý bol spôsobený tým, že po krádeži starého občianskeho preukazu bol žalobcov nový občiansky preukaz U. XXXXXX v systémovej databáze polície vedený ako odcudzený a zrušený. Teda, nie je sporná tá skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu (zo strany policajných orgánov) pri databázovej systémovej manipulácii občianskeho preukazu žalobcu č. U. XXX.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že právo žalobcu nie je premlčané, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sa o škode dozvedel a prvýkrát ju mohol uplatniť až potom, čo mu bolo oznámené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany policajných orgánov, a to listom zo dňa 6.2.2008. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu správne súd prvého stupňa poukázal na to, že satisfakcia len konštatovaním, že došlo nesprávnemu úradnému postupu žalovaným pri evidovaní zmien občianskeho preukazu žalobcu je nepostačujúca.
Taktiež odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu a za primeranú považoval sumu 200 €. Žalobca totiž nepreukázal, kto okrem jeho matky a zamestnankyne vybavujúcej predaj tovaru na splátky, bol svedkom situácie, ktorú on sám vnímal ako svoje poníženie, pričom sám uviedol, že tieto osoby ho poznajú ako čestného človeka a ich náhľad na jeho osobu sa nezmenil. Mimoriadne citlivo súd zvážil pri výške nemajetkovej ujmy aj vnútorný pocit žalobcu, ktorý sa prejavuje v strese a v strachu pri predkladaní občianskeho preukazu, a v nedôvere pri styku s policajnými orgánmi. Priznaná výška nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci je výsledkom úvahy súdu, pri ktorej zohľadnil všetky zákonom určené kritéria stanovené v § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd určil výšku nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, s prihliadnutím na závažnosť vzniku tej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo.
Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu je primeraná výška nemajetkovej ujmy v sume 200 €. Keďže úvaha súdu vychádzala zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a nevybočuje z medzi hľadísk určených zákonom, nemožno tomuto postupu vytýkať vecnú nesprávnosť.
Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o priznaní úrokoch z omeškania, pričom správne určil začiatok omeškania s plnením, ako aj výšku úrokov z omeškania, ktorá prislúcha žalobcovi.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Výrok rozhodnutia, ktorým si súd vymienil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenia konania. Aj keď uvedené rozhodnutie je obsiahnuté vo výroku rozsudku, má charakter uznesenia.
Proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania odvolanie nie je prípustné (viď. § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).
Odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len odvolanie žalobcu (proti výroku rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku) odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Pretože odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.