Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci

navrhovateľa: P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. Č.. XXX/XX, E.,

občan SR, zast. Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, P.O.BOX 199, Bratislava proti

odporkyni: F.. D. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. Č.. XXX/XX, E.,

občianka SR, zast. JUDr. Zuzanou Csenkyovou, advokátkou, Ak so sídlom Dolné Bašty 2,

Trnava o návrhu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 277,86 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2012 domáhal zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žiadal zriadiť v jeho prospech ako vlastníka stavby, bazéna, nachádzajúceho sa v k. ú. E., obci E. na parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX právo zodpovedajúce vecnému bremenu voči odporkyni ako vlastníkovi pozemku k. ú. E., H. E. Q. X.. Č.. XXX o rozlohe 24 m2 a parc. č. XXX o rozlohe XXX m2 zapísaných na LV č. XXX spočívajúce v strpení vstupu a prechodu cez pozemky s parc. č. XXX a parc. č. XXX. Navrhovateľ si uplatnil i náhradu trov konania.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasí, považuje ho za neurčitý a bezdôvodný, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľovi oznámila už listom z 8.10.2012, že bazén nie je jeho výlučným vlastníctvom a stojí na parcele v jej vlastníctve.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, bločkami predloženými navrhovateľom ( na preukázanie financovania bazénu z jeho strany), rozsudkom OS Piešťany č. k. -121 z 29.03.2012, informatívnou kópiou z mapy z 26.03.2012, fotodokumentáciou bazéna , písomným vyjadrením odporkyne, písomnou dohodou o rozdelení a vyporiadaní majetku z BSM z 11.11.1999, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom OS Piešťany č. k. zo dňa 27.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2011.

Z obsahu Dohody o rozdelení a vyporiadaní majetku z BSM uzatvorenej medzi účastníkmi konania za trvania ich manželstva dňa 11.11.1999, zavkladovanej na Správe katastra Hlohovec pod V. XXXX/XX mal sú preukázané, že v zmysle tejto dohody sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E. zapísané na LV č. XXX a to dom so s.č. XXX, parc. č. XXX ( zast. plochy a nádvoria o rozlohe 306 m2), parc. č. XXX ( zast. plocha o výmere 24 m2) a parc. č. XXX ( záhrada o výmere 576 m2). Na základe dohody zmluvných strán odporkyňa prevzala osobný záväzok, na základe ktorého zaručila svojmu manželovi právo dosmrtného bývania a užívania v týchto nehnuteľnostiach.

Zhodným tvrdením účastníkov konania mal súd preukázané, že na pozemku s parc. č. XXX vo vlastníctve odporkyne v záhrade za rodinným domov bola v období rokov 2007-2010 zrealizovaná výstavba bazéna.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že on postupne financoval a realizoval výstavbu bazéna v záhrade odporkyne, náklady na stavbu boli v sume cca 9.958,18 eur, žiadna firma ani iná osoba mu nepomáhala v stavbe. Keďže v čase výstavby bazéna mal s odporkyňou vyporiadané BSM, považuje sa za výlučného vlastníka bazéna. Ďalej k veci uviedol, že k bazénu je možný prístup len cez pozemky odporkyne parc. č. XXX T. Č.. XXX. Podľa navrhovateľa došlo „v ostanom čase“ k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi nimi, nedá sa v blízkej budúcnosti vylúčiť predaj nehnuteľností odporkyne, pritom zriadenie vecného bremena ( právo vstupu a prechodu cez pozemky odporkyne ) je pre neho jedinou možnosťou ako si zabezpečiť prístup k bazénu v jeho vlastníctve. Chce, aby bazén bol jeho a mal k nemu hocikedy prístup. Ďalej návrh odôvodnil tým, že sú pozamykané veci a nedostane sa do domu. Podľa jeho názoru nemôže užívať bazén z dôvodu, že sa nemôže dostať do domu. Podľa jeho tvrdenia sa o bazén pôvodne staral, ale minulý rok už nie, lebo je v dome nasťahovaný priateľ odporkyne. Zároveň uviedol, že čo u odporkyne býva jej priateľ, tak sa neskúšal ani k bazénu dostať. Navrhovateľ jeho slovné vyjadrenie v návrhu „došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov“ vysvetlil tak, že sa nemôže dostať do domu, užívať priestory v dome, ale doposiaľ sa súdnou cestou nedomáhal sprístupnenie domu. Od októbra 2012 nemá prístup do domu, druhé vstupné dvere sú zamknuté a on nemá kľúč. Domnieva sa, že nebude mať možnosť užívať bazén, lebo cesta k bazénu vedie popri dome odporkyne.

Právny zástupca navrhovateľa špecifikoval naliehavý právny záujem na podanom návrhu tým, že v čase podania návrhu sa odporkyňa pokúšala predať nehnuteľnosť aj s bazénom a navrhovateľ cíti ohrozenie svojho práva užívať nehnuteľnosti a bazén. Osobný záväzok odporkyne zaručiť navrhovateľovi právo užívania nehnuteľností by predajom zanikol.

Odporkyňa považuje návrh za nedôvodný popierajúc tvrdenie navrhovateľa, že by on financoval a realizoval výstavbu bazéna v záhrade na par. č. XXX údajne v výške 9.958,18 eur. Poprela výlučné vlastníctvo navrhovateľa k bazénu odôvodniac to aj tým, že výlučne ona zo svojich prostriedkov hradila náklady s výstavbou bazéna. V prípade ďalšieho dokazovania predloží k tomu i listinné dôkazy. NA začiatok predložila čestné prehlásenie spoločnosti QH CONTROL s.r.o., že táto firma po po jednaní s odporkyňou dodala a namontovala dňa 10.5.2008 bazénovú technológiu, pričom odporkyňa zaplatila za vykonané práce. Potvrdením firmy D.. L. A. - Inceram GMA brand preukázala, že táto firma dodala odporkyni bazénovú lemovku keramickú a odporkyňa tovar zaplatila v hotovosti. Čestným prehlásením F. Z. preukázala, že v rokoch 1998-1999 svojpomocne vyrobil hliníkové zastrešenie bazéna. Prehlásením O. L. preukázala, že v máji 2008 vykonal práce - vylepenie bazéna fóliou odporkyni.

Odporkyňa nepovažuje navrhovateľom predložené fotografie bazéna či doložené pokladničné doklady za dôkaz na preukázanie, že navrhovateľ v skutočnosti hradil výstavbu bazéna. Má za to, že navrhovateľ nepreukázal svoj právny záujem zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom ona bazén udržiava chemickými a inými prostriedkami pre účely hygieny. Dodala, že v rokoch 2010 a 2011 výlučne navrhovateľ užíval bazén, lebo i deti ho vtedy odmietali užívať pre neudržiavanie hygienických noriem bazéna navrhovateľom. Záverom poukázala na fakt, že v zmysle medzi nimi uzavretej dohody o

rozdelení a vyporiadaní BSM má osobný záväzok zaručujúci navrhovateľovi dosmrtné užívanie jej nehnuteľností a parcely, na ktorom sa nachádza bazén.

Podľa odporkyne nikto nebránil navrhovateľovi v prístupe k bazénu. Potvrdila, že sa snažila o predaj nehnuteľnosti ešte v roku 2009 z dôvodu zhoršených vzťahov s navrhovateľom, lebo vtedy na ňu fyzicky zaútočil, bolo to riešené i políciou aj bol uznaný vinným. Dokonca plnoletá dcéra ju žiadala vtedy predať nehnuteľnosť, lebo nechcela naďalej s navrhovateľom bývať. Odporkyňa preukázala potvrdením Obvodného úradu Trnava z 21.12.202, že navrhovateľ bol obvinený z priestupku v roku 2009 a v dvoch prípadoch v roku 2009 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Odporkyňa popiera výlučné vlastníctvo navrhovateľa k bazénu i to, že on sám výstavu robil či financoval. Dala súdu do pozornosti, že navrhovateľom doložené pokladničné doklady k bazénu sa týkajú len chémie do bazéna v roku 2010 a dlažby okolo bazéna. Podľa vyjadrenia odporkyne začala dom zamykať až od januára 2013, pritom navrhovateľ sa odsťahoval z domu v októbri 2012. Zamykanie odôvodnila tým, že jej z domu mizli veci ako napr. daňové priznania, materiály k bazénu. Vstupné dvere na dome sú otvorené, ale chodbu zamyká práve pre strácanie sa vecí. V súčasnosti nemá záujem nehnuteľnosť predať, nehnuteľnosť dokončieva, investuje do nej.

Právna zástupkyňa odporkyne žiada návrh zamietnuť ako nedôvodný, lebo nebol preukázaný naliehavý právny záujem na zriadení vecného bremena priznať náhradu trov konania.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vo všeobecnosti platí, že určovací návrh podľa má spravidla preventívny charakter

- jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení (zriadení vecného bremena), ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, obligatórne zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Predmetom sporu je zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľa spočívajúceho v strpení vstupu a prechodu cez pozemky vo vlastníctve odporkyne k bazénu bez konkrétnej špecifikácie , cez ktorú časť pozemku bude k bazénu chodiť. Nárok opiera o to, že je výlučným vlastníkom bazéna, chce sa k bazénu kedykoľvek dostať a tým, že sa nemôže dostať do domu vo vlastníctve odporkyne.

Pri návrhu na zriadenie vecného bremena je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechu v súdnom konaní preukázanie vlastníckeho práva k objektu, ku ktorému si snaží zabezpečiť prístup cez pozemok vo vlastníctve odporkyne. Vzhľadom na to, že návrh ( žaloba) na zriadenie vecného bremena je v podstate druhom určovacej žaloby, navrhovateľ musí preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Túto skutočnosť súd skúma ako predbežnú otázku ešte skôr, než sa začne zaoberať samotným meritom veci. Naliehavým právnym záujmom by mal byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhvoateľa ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú treba považovať návrh na zriadenie vecného bremena, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi, na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/naliehavy-pravny- zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html> ( rozsudok NS SR sp. zn. z 6.12.2012)

Súd mal preukázané, že v období rokov 2007 až 2010 ( za trvania manželstva účastníkov konania) bol vystavený bazén na parcele vo vlastníctve odporkyne. Navrhovateľ v tomto konaní špecifikovali naliehavý právny záujem tak, že sú medzi ním a odporkyňou narušené vzťahy, nemôže sa dostať do domu v jej vlastníctve a chce sa kedykoľvek cez jej pozemok dostať k bazénu, ktorý považuje za svoj. Obáva sa , že odporkyňa svoje nehnuteľnosti predá a on nebude mať možnosť sa k bazénu dostať. Vyjadrením navrhovateľa mal súd preukázané, že isté obdobie i bazén užíval, posledný rok ho užívať prestal, ale doposiaľ mu nikto v prístupe k bazénu nebránil a on sa ani nesnažil k bazénu prejsť cez pozemok odporkyne. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ domáhala autoritatívneho výroku súdu, že sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu voči odporkyni ako vlastníčke nehnuteľností a to strpieť vstup a prechod cez jej pozemky k bazénu. Ak však ani k porušeniu práva nedošlo nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa žiadny zmysel a význam. Pri rozhodovaní súd mimoriadne starostlivo zisťoval, čoho sa vlastne navrhovateľ domáha a či mu niekto vôbec v prechode k bazénu bráni. Navrhvoateľ nepreukázal, že je výlučným vlastníkom bazéna, ale nakoľko súd ako predbežnú otázku riešil existenciu naliehavého právneho záujmu a vyhodnotil ho za nepreukázaný, ďalej súd nevykonával dokazovanie za účelom zisťovania vlastníctva k bazénu.

Súd mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že navrhovateľ bazén užíval od jeho postavenia v podstate okrem posledného roku, pritom odporkyňa mu nikdy nebránila a nebráni v prístupe k bazénu cez jej pozemok. Vyjadrením navrhovateľa súd zistil, že on sa ani nesnažil ani k bazénu prejsť po tom, čo u odporkyne býva jej priateľ. Súd mal preukázané, že v roku 2009 mala odporkyňa záujem nehnuteľnosť predať. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že odporkyňa má záujem v súčasnosti nehnuteľnosti predať. Naopak odporkyňa sama uviedla, že tento záujem nemá, ba do

nehnuteľnosti investuje. Z vyjadrení navrhovateľa súdu skôr vyplýva, že jeho ide skôr zabezpečiť si vecným bremenom prístup do domu odporkyne než prístup k bazénu. Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa voči navrhovateľke nedomáhal plnenia jej záväzku plynúceho z ich dohody o rozdelení a vyporiadaní majetku z BSM vo vzťahu k prístupu k bazénu.

Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve a na požadovanom zriadení vecného bremena nie je naliehavý právny záujem v čase rozhodovania súdu. Z týchto dôvodov súd navrhovateľa už v rámci špecifikácie petitu nevyzýval na vymedzene konkrétnej plochy, kadiaľ má záujem prechádzať po pozemku odporkyne smerom k bazénu. Preto súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o trovách konania podľa a uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť právnemu zástupcovi odporkyne trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca odporkyne si správne v súlade s vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov účtoval základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 1/13-iny výpočtového základu, t.j. 60,07 eur za úkony robené v roku 2013.

Trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 277,86 eur ( numerický súčet položiek) pozostávajú z: 1/ úkonov právnej služby robených v roku 2013: 3 x 60,07 eur ( prevzatie a príprava veci, vyjadrenie k návrhu z 28.3.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013); 2/ režijný paušál: 3 x 7,41 eur; 3/ z náhrady za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 28.5.2013: 2 x 13,01 eur = 26,02 eur; 4/ náhrada cestovného v celkovej sume 49,40 eur: pri ceste vozidlom zn. BMW na pojednávanie na trase Trnava - Piešťany a späť dňa 28.5.2013: 2 x 40 km x 0,183 eur = 14,64 eur + spotreba pohonných hmôt 5,6 l/100 km x 1,19 = 6,70.

Právna zástupkyňa odporkyne až vo svojom písomnom vyúčtovaní uviedla číslo účtu za účelom úhrady trov právneho zastúpenia vedený vo V., T..Q.. K. číslo 202044212/0200, ale nakoľko súd vo výroku rozhodnutia uviedol „k rukám právnej zástupkyne“ , uvádza jej číslo účtu len v odôvodnení tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.