Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/74/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Tessile ditta a. s., IČ: 27822117, so sídlom Ve Studeném 117/5a, 147 00 Praha, Česká republika, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ACCEPTUM, s. r. o. so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, IČO: 36863459, proti odporcovi: Z. X., B.. XX.X.XXXX, Š. C. U. G., O.. Č.. L. B., v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom N.. H.. L. T., B.. XX.X.XXXX, X. O. X, Ž., právne zastúpeným spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o. so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36854956, o zaplatenie 37,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % z tejto sumy od 22.10.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.11.2011 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 22.10.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2010 uzavretej medzi navrhovateľom ako postupníkom a Dopravním podnikem hl. m. Prahy, akciová spoločnosť ako postupcom. Postúpenie pohľadávky bolo odporkyni postupcom oznámené listom. Postupca je prevádzkovateľom verejnej hromadnej prepravy osôb. Odporkyňa dňa 21.10.2009 cestovala linkou B, čím uzavrela s postupcom zmluvu o preprave osôb. Pretože postupca a odporkyňa sú osoby rôznej štátnej príslušnosti, má uzatvorená zmluva vzťah k právu rôznych štátov. Právom rozhodným je podľa článku 4 ods. 1 Rímskej zmluvy právo Českej republiky. V tomto prípade išlo o zmluvu o preprave uzatvorenú na území Českej republiky a plnenie zo strany prepravcu - postupcu sa uskutočnilo výhradne na území Českej republiky, z čoho navrhovateľ odvodzuje, že najužšiu väzbu má právny vzťah k právu Českej republiky. Zmluva o preprave osôb je upravená v a nasl. a podmienky prepravy osôb sú upravené vyhláškou č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku a ďalšími predpismi (najmä zákonom č. 266/1994 Sb. o dráhach). Odporkyňa porušila svoju povinnosť cestujúceho vyplývajúcu z vyššie uvedených predpisov, keďže nezaplatila cestovné. O tejto skutočnosti bol na mieste spísaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 9134587. Odporkyni tak vznikla povinnosť zaplatiť postupcovi sumu 37,35 Eur (968,- Kč v prepočte prevodným kurzom 25,92 CZK = 1 euro podľa kurzu ČNB zo dňa 22.10.2009), ktorá pozostáva z cestovného a prirážky. Navrhovateľ má ďalej právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške podľa a nariadenia vlády č. 163/2005 Sb.. Odporkyňa ani na základe listu Oznámenie o postúpení pohľadávky neuhradila dlžnú sumu.

Súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 10.11.2011. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, súd s poukazom na ust. a (ďalej len „OSP“) platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 12.4.2012.

V priebehu konania súd zistil, že pobyt odporkyne je v súčasnosti neznámy, preto jej bol uznesením zo dňa 15.8.2012 v zmysle súdom ustanovený opatrovník N.. H.. L. T. (otec odporkyne), ktorý s týmto ustanovením za opatrovníka vyjadril súhlas (č. l. 26).

Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na ust. súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň 28.5.2013 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.

Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli - so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.5.2010 s pripojeným zoznamom postúpených prípadov, zápisom o prevedenej prepravnej kontrole zo dňa 21.10.2009 a s prehlásením o prevzatí dlhu zo dňa 21.10.2009, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa dňa 21.10.2009 pri vykonanej prepravnej kontrole počas jej cesty na linke B v Prahe podpísala zápis o prevedenej prepravnej kontrole spolu s prehlásením o prevzatí dlhu za L.. Y. T., B.. X.X.XXXX, ktorý cestoval spolu s odporkyňou a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným dokladom. Prepravné činilo 18,- CZK (českých korún), prirážka 950,- CZK.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.5.2010 Dopravní podnik hl. m. Prahy, akciová společnost ako postupca postúpila o. i. aj pohľadávku voči odporkyni vo výške 968,- CZK na postupníka - spoločnosť Tessile ditta a. s. (navrhovateľ v tomto konaní).

Odporkyňa dosiaľ žalovanú sumu nezaplatila.

Navrhovateľ je spoločnosť so sídlom a registráciou na území Českej republiky. Odporkyňa mala naposledy hlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Preprava bola vykonaná na území Českej republiky.

Podľa čl. 4.1 veta prvá Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (2005/C 334/01) v rozsahu v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvnú stranu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa č. l. 4.2 veta prvá Dohovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy, alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001: Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

Podľa : Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy.

...

V zmysle vyššie cit. zák. ust. súd aplikoval na predmet sporu právny poriadok Českej republiky, keďže na jej území došlo k charakteristickému plneniu zmluvy o preprave - poskytnutiu prepravy.

...

Podľa § 760 Občanského zákoníku Českej republiky (ČR) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o preprave: Smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas.

Podľa § 772 ods. 1 veta prvá Občanského zákonníku ČR v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o preprave: Podrobnější úpravu osobní a nákladní přepravy stanoví zvláštní předpisy, zejména přepravní řády a tarify.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu (ďalej „VMDS“), uzavřením přepravní smlouvy o přepravě osob vzniká mezi dopravcem a cestujícím na základě přepravního řádu, tarifu a vyhlášených smluvních přepravních podmínek závazkový právní vztah, jehož obsahem je zejména závazek dopravce přepravit cestujícího ze stanice nástupní do stanice cílové spoji uvedenými v jízdním řádu řádně a včas a závazek cestujícího dodržovat přepravní řád a smluvní přepravní podmínky a zaplatit cenu za přepravu podle tarifu. Přepravní smlouva je uzavřena, jestliže cestující využije svého práva k přepravě z jízdního dokladu tím, že nastoupí do vozidla nebo vstoupí do označeného prostoru přístupného jen s platným jízdním dokladem. Přepravní smlouva je též uzavřena, umožní-li dopravce cestujícímu nastoupení do vozidla bez jízdenky a jízdné cestující zaplatí bezodkladně po nástupu do vozidla.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá, ods. 3 a ods. 5 veta prvá VMDS, cestující za jízdenku pro jednotlivou jízdu nebo za jízdenku časovou platí jízdné podle tarifu, sjednané v souladu s cenovými předpisy. Cestující platí jízdné před nástupem do vozidla a dopravce mu za zaplacené jízdné vydá jízdenku. Platí-li cestující jízdné po nástupu do vozidla, dopravce mu vydá jízdenku ve vozidle nebo zajistí, aby takto zaplacené jízdné bylo zaevidováno odbavovacím systémem. Nezakoupil-li si cestující jízdenku před nástupem do vozidla, přestože mu to dopravce umožnil, smí nastoupit do vozidla bez jízdenky, jestliže dopravce zajišťuje ve vozidle prodej jízdenek a cestující si zakoupí jízdenku po nástupu do vozidla bezodkladně.

Podľa § 7 ods. 6 VMDS, nezakoupil-li si cestující jízdenku podle odstavce 3 nebo podle odstavce 5 a je přepravován bez platné jízdenky, považuje se za cestujícího, který se z příčin na své straně neprokázal platným jízdním dokladem.

Podľa § 37 ods. 4 písm. d), ods. 6 zák. č. 266/1994 Sb. o dráhách v znení neskorších predpisov, pověřená osoba je oprávněná uložit cestujícimu, který se neprokázal platním jízdním dokladem, zaplacení jízdného a přirážky k jízdnému, nebo vyžadovat od cestujícího osobní údaje potřebné k vymáhaní jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě. Výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1.000,- Kč. Přirážka za porušení podmínek stanovených přepravním řádem činí nejvýše 1.000,- Kč.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku Českej republiky (ČR) v znení účinnom v v čase uzavretia zmluvy o preprave, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom v v čase uzavretia zmluvy o preprave, výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.

Podľa § 531 Občanského zákoníku ČR: (1) Kdo se dohodne s dlužníkem, že přejímá jeho dluh, nastoupí jako dlužník na jeho místo, jestliže k tomu dá věřitel souhlas. Souhlas věřitele lze dát buď původnímu dlužníku nebo tomu, kdo dluh převzal. (2) Kdo bez dohody s dlužníkem převezme dluh smlouvou s věřitelem, stane se dlužníkem vedle původního dlužníka. (3) Smlouva o převzetí dluhu vyžaduje, aby byla uzavřena písemnou formou. (4) Námitky, které má vůči věřiteli původní dlužník, může uplatnit i osoba, která dluh převzala.

Podľa § 532 Občanského zákoníku ČR: Obsah závazku se převzetím dluhu nemění, avšak zajištění dluhu poskytnuté třetími osobami trvá jen tehdy, jestliže tyto osoby souhlasí se změnou v osobě dlužníka.

V konaní mal súd na základe vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že medzi postupcom a L.. Y. T., B.. X.X.XXXX, došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Menovaný ako cestujúci porušil svoje povinnosti pri preprave osôb tým, že dňa 21.10.2009 na linke postupcu cestoval bez platného cestovného lístka, pričom pri nástupe na cestu bol povinný zakúpiť si platný cestovný lístok a týmto sa pri kontrole kontrolórovi preukázať. V dôsledku uvedeného mu vznikla v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 18,- CZK a prirážku k cestovnému vo výške 950,- CZK, t. spolu sumu vo výške 968,- CZK.

Odporkyňa dňa 21.10.2009 podpísala zápis o prevedenej prepravnej kontrole spolu s prehlásením o prevzatí dlhu za L.. Y. T..

Nakoľko súd nemal v konaní preukázané, že by bola žalovaná suma istiny navrhovateľovi medzitým už zaplatená (a to ani čiastočne), bolo návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovené (suma 968,- CZK po prepočte prevodným kurzom 25,92 CZK = 1 euro podľa kurzu ČNB zo dňa 22.10.2009 činí práve žalovanú istinu 37,35 eur). Odporkyňa v zmysle § 531 Občanského zákoníku ČR prevzala dlh za L.. Y. T., a teda je povinná navrhovateľovi zaplatiť žalovanú istinu. Keďže súčasne ide o omeškanie so zaplatením finančného dlhu, súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola kontrola vykonaná, až do zaplatenia.

Podľa : Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa : (1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. (2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto by mu prislúchala náhrada trov konania, avšak súd v danom prípade pristúpil k aplikácii vyššie cit. ust. a priznal mu len náhradu trov zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Trovy právneho zastúpenia priznané neboli z nasledovných dôvodov:

Pri fyzických či právnických osobách, ktoré si hromadné nadobúdanie pohľadávok a ich následné vymáhanie zvolili ako (nie bezvýznamný predmet) svojej činnosti, je potrebné vymáhanie pohľadávok vrátane ich uplatnenia na súde považovať za bežnú agendu týchto osôb, a teda nie sú u týchto osôb splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, nakoľko právne zastúpenie tu nie je potrebné, a teda ani účelné, keďže rutinné úkony spočívajúce vo vyplňovaní údajov, ktorými sa jednotlivé žaloby líšia, môže činiť aj osoba neznalá práva a takúto činnosť administratívnej povahy nie je možné považovať za poskytnutie právnej pomoci (napr. uznesenie ÚS ČR zo dňa 27.12.2011).

V súvislosti s uplatňovaním náhrady trov konania NS SR vo veci sp. zn. uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nešlo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom ( ) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Meradlom účelnosti uvedeným v je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje za neúčelné po zistení, že išlo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde k zamietnutiu žaloby dochádza skutočne len veľmi výnimočne. Navrhovateľ a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho ani nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech navrhovateľa.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru, k akému dospel aplikáciou , možno dospieť aj aplikáciou , podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov (na veci pritom nič nemení, že v tomto prípade ide o postúpenú pohľadávku) na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom odporca nárok navrhovateľa relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.), a teda navrhovateľom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. , podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).