Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-55-2023.pdf
PDF · 172.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. L., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. B. W., W. XXXX, a 2/ H. L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. B. W., W. XXXX, žalobcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanej: T.. H. R., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. B. W., W. XXX, zastúpená: Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, IČO: 47 232 412, o určenie, že žalovaná nie je závetným dedičom, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 12. júla 2022, č. k. 7C/104/2021-77 v spojení s opravným uznesením z 1. marca 2023, č. k. 7C/104/2021-113, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanej priznáva voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov na určenie, že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi neb. K. L., zomrelom XX.X.XXXX, naposledy W. XXXX (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že notárskou zápisnicou napísanou na notárskom úrade notárky JUDr. Dany Sálusovej v Čadci dňa 15.11.2017 sp. zn. N236/2017, Nz43946/2017, Ncrza6736/2017, Ncris44760/2017 (ďalej len „notárska zápisnica“) K. L. žiadal spísať závet, ktorým pre prípad smrti poručil celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej dcére H. R., rod. L. (žalovanej), ktorá poskytne H. L., nar. X.XX.XXXX (žalobcovi v rade 2/) doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. s. XXXX, k. ú. W. B. W., namiesto výplaty zákonného dedičského podielu. K. L. prehlásil, že závet obsahuje jeho poslednú a pravú vôľu. Predmetný závet bol registrovaný do Zbierky nevyhlásených závetov dňa 9.11.2017. Žalobcovia namietali platnosť závetu zriadeného dňa 15.11.2017 poručiteľom K. L. - manželom žalobkyne v rade 1/ a otcom žalobcu v rade 2/ a žalovanej formou notárskej zápisnice z troch dôvodov: 1. že poručiteľ bol v čase jeho zriadenia uvedený žalovanou do omylu, 2. že spísaný závet neobsahuje skutočnú poslednú vôľu poručiteľa a 3. že žalovaná na poručiteľa vyvíjala nátlak, čím značným spôsobom ovplyvnila jeho názor, ktorý z obavy možnej straty svojho majetku, tento majetok závetom previedol na žalovanú. Vychádzal z čestného prehlásenia T.. J. W., ktorá bola v blízkom rodinnom vzťahu s K. L. a so stranami sporu, ktorá potvrdila, že vzťah K. L. k jeho dcére H. (žalovanej) bol vzájomne veľmi dobrý, mal veľmi blízky vzťah k obom jej synom T. a O., dcéru si vážil vzhľadom k tomu, že mu zabezpečovala zdravotnú starostlivosť, vybavovala vyšetrenia v zdravotníckych zariadeniach v K., Z., X. X., X.. Mala vedomosť aj ohľadom zriadenia závetov v prospech dcéry H., keď v približne
rovnakom čase závety zriaďovali v prospech žalovanej tak K. L., ako aj žalobkyňa v rade 1/, ktorým zhodne odkázali svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej. K. L. mal blízky vzťah tak k dcére H., ako aj k synovi H., ale bolo rozhodnutím obidvoch rodičov, že závetom odkážu celý svoj majetok dcére H. s tým, že tento majetok mal doživotne užívať syn H.. Môže potvrdiť, že pri zriaďovaní závetu K. L. nekonal pod žiadnym psychickým nátlakom, bola to jeho posledná vôľa a mala byť podľa nej názoru aj rešpektovaná. Skutočnosť, že K. L. mal byť uvedený žalovanou do omylu, takéto skutočnosti z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú a taktiež nezodpovedajú zákonným podmienkam uvedeným v § 49a Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie zákona nemožno priamo aplikovať na jednostranné právne úkony, preto argumentácia žalobcov tzv. omylom pri spisovaní závetu je bez právneho významu. Nedostatok vážnosti vôle poručiteľa pri spisovaní závetu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol preukázaný, keď pri výklade a posudzovaní závetu bolo potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho Zákonníka), keď pre posúdenie prejavu vôle poručiteľa obsiahnutého v závete sú rozhodujúce okolnosti, za ktorých bol závet spísaný, teda stav, aký bol v dobe, kedy poručiteľ rozhodoval o svojom majetku formou závetu (R9/1978). Vedľa znenia textu listiny (doslovného výkladu) bolo potrebné zisťovať všetky okolnosti, za ktorých bol prejav vôle o ustanovení závetného dediča urobený, a z ktorých možno vyvodiť skutočnú vôľu poručiteľa. Žalobcovia bližšie nekonkretizovali, aká iná mala byť skutočná vôľa testátora, než bola vyjadrená v závete, že svoj celý hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudne jeho dcéra s tým, že syn bude mať zabezpečené doživotné právo bývania v rodinnom dome. Bolo potrebné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že v čase spísania závetu obidvaja rodičia sa rozhodli naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti tak, že celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkážu žalovanej, keď žalobkyňa v rade 1/, ako aj poručiteľ K. L. spísali závet v obsahovo - totožnom znení, keď aj z výsluchu samotnej žalobkyne v rade 1/ mal preukázané, že ona bola iniciátorkou spísania závetu, o svojom úmysle spísať závet informovala žalovanú a napokon závet u notárky aj spísala. K spísaniu závetu u notárky došlo bez účasti žalovanej, z jej výsluchu na pojednávaní nevyplýva, že by na rozhodnutie spísať závet žalovaná na ňu vplývala. Výslovne uviedla, že žalovanú zavolala k nim domov, žalovaná nevedela, prečo ju zavolala a žalovanú pred svojím manželom informovala, že chce zriadiť závet. Pokiaľ K. L. a žalovaná mali pred spísaním závetu najskôr uvažovať, že žalovaná si nebude robiť nárok na svoj dedičský podiel rodinného domu súp. č. XXXX, v ktorom poručiteľ a žalobcovia v rade 1/ a 2/ žili a tento nadobudne ako výlučný vlastník žalobca v rade 2/, práve pre správanie sa žalobkyne v rade 1/ došlo k zmene rozhodnutia, že majetok má byť odkázaný žalovanej v rade 2/ s tým, že táto poskytne žalobcovi v rade 2/ doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. XXXX, v ktorom znení bol nakoniec závet u notárky napísaný. Tretím dôvodom neplatnosti závetu mala byť skutočnosť, že žalovaná vyvíjala na rodičov nátlak, čím značným spôsobom ovplyvnila názor poručiteľa. Žalobcovia neuviedli, aký nátlak mala žalovaná na poručiteľa vyvíjať, nepopísali konkrétne správanie sa žalovanej, ktoré by bolo takej intenzity, aby pôsobilo na oboch rodičov (najmä jej otca) ako nátlak, v dôsledku ktorého by K. L. spísal závet. Platnosť tohto právneho úkonu posudzoval tak na základe podmienok § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa musí urobiť právny úkon slobodne, tak ďalej skúmajúc slobodnú vôľu konajúceho výlučne v prípade násilia (tzv. fyzického donútenia) alebo bezprávnej vyhrážky (tzv. psychického donútenia), keď takéto podmienky neplatnosti závetu na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané. Pokiaľ aj žalovaná pred svojimi rodičmi prezentovala názor, ktorý mohla slobodne vyjadriť a tento mohli rodičia vyhodnotiť, že ho budú akceptovať alebo nie, že bude lepšie, keď prepíšu všetok majetok na ňu ako dedičku, a potom v budúcnosti tento majetok sa prevedenie na ich syna, nemožno vyhodnotiť ako psychický nátlak, ak tento názor rodičia akceptovali. Keďže v konaní neboli zistené a preukázané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že závet je neplatný, a že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi neb. K. L., žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď závet zriadený poručiteľom obsahuje jeho skutočnú vôľu a ide o platný právny úkon. Vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2/, keďže tento bol na pojednávanie riadne predvolaný, mal možnosť sa dostaviť na pojednávanie a byť vypočutý. Výsluch žalobcu v rade 2/, ako aj svedkov považoval zároveň za nadbytočný k okolnostiam zlých vzťahov medzi poručiteľom a žalovanou, keďže táto okolnosť by nebola spôsobilá vyvrátiť pravdivosť a hodnovernosť skutočností uvedených v závete, že poručiteľ spísal závet bez nátlaku a nahovárania, že závet obsahuje jeho poslednú a pravú vôľu. Taktiež tieto výpovede nemohli zvrátiť záver súdu, že závet je platným právnym úkonom.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/. Uviedli, že právny úkon uskutočnený poručiteľom neb. K. L. formou závetu neodzrkadľuje jeho
skutočnú poslednú vôľu a táto bola zásadným spôsobom ovplyvnená žalovanou. Pokiaľ vykonal tento právny úkon v roku 2017, bolo to v čase, keď bol jeho zdravotný stav veľmi vážny a sám nebol schopný docestovať z miesta bydliska na notársky úrad v Čadci, čo je viac ako pravdepodobné, že tak konal za súčinnosti žalovanej, ktorá jeho vôľu značným spôsobom ovplyvnila. Žalobkyňa v rade 1/ potvrdila, že medzi jej manželom a žalovanou bol pred smrťou veľmi zlý vzťah, žalovaná ich nenavštevovala a žiadnym spôsobom, resp. len minimálne sa podieľala na zdravotnej starostlivosti o poručiteľa. Ozrejmila okolnosti uzatvorenia jej závetu, z ktorých vyplýva, že práve ona bola iniciátorkou spísania závetu, kedy ona aj za prítomnosti dcéry/žalovanej, ktorá ju na notársky úrad doviezla, dňa 9.11.2017 závet spísala na notárskom úrade JUDr. Sálusovej. Pri požiadavke žalobkyne v rade 1/ na poručiteľa, aby tak učinil aj on, tento to rezolútne odmietol. Žalovaná na pojednávaní potvrdila existenciu dohody s rodičmi a bratom, ktorej obsah pozmenila tak, že z dohody, že ten, kto nadobudne rodinný dom č. XXXX bude musieť vyplatiť druhého súrodenca aj mu pomôcť, neskôr túto skutočnosť pozmenila tak, že dohoda sa neskôr zmenila, tak boli spísané aj závety, že v dome bude mať jej brat doživotné právo bývania. Preto v konaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2/, svedka pána L., bývalého priateľa žalovanej, prípadne ďalšieho svedka T. R., syna žalovanej, ktorý by sa relevantným spôsobom vedeli vyjadriť k vzťahu žalovanej a jej otca, či sa tento niekedy zmienil o svojom závete, a či tak už v minulosti učinil. Pokiaľ súd nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, nesprávnym procesným spôsobom znemožnil strane/žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Čestné prehlásenie T.. J. W., ktoré predložila žalovaná, nemožno považovať za hodnoverné a osvedčujúce pravdivé skutočnosti, keďže presne korešponduje s vyjadreniami žalovanej uvádzanými v písomných vyjadreniach a pri výsluchu. Tvrdenia žalovanej o vedomosti o závetoch boli súdom prvej inštancie nesprávne vyhodnotené, nakoľko táto vo svojich vyjadreniach uvádzala najskôr, že o nich nemala vedomosť, potom že mala o nich (oboch) vedomosť, neskôr, že mala vedomosť iba o závete matky, ktorého originál jej ona sama odovzdala. Je nelogické, aby obaja rodičia zriaďovali obsahovo totožný závet u toho istého notára a zároveň sa o tom vzájomne neinformovali, pričom samotná žalobkyňa v rade 1/ jej oznámila, že spoločne spísali rovnaký závet a originály oboch týchto závetov jej žalobkyňa v rade 1/ spolu s jej otcom odovzdala. Nie je preto zrejmé, odkiaľ žalovaná mala vedomosť o samotnom obsahu oboch závetov, nakoľko tento žalobcom tento žalobcom nie je známy. Domnievajú sa preto, že závet ako jednostranný právny úkon nenapĺňa podmienky platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, keď závetca musí byť na takýto úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche (§ 38 Občianskeho zákonníka), musí byť urobený vo forme, ktorú zákon vyžaduje (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Slobodná vôľa je chápaná neexistenciou vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. V konaní dôvodne namietajú, že neexistovala vôľa poručiteľa k učineniu daného právneho úkonu, t. j. k spísaniu závetu. Jeho slobodné rozhodnutie bolo ovplyvnené konaním žalovanej, ktorým svojím vyjadrením o nebezpečenstve straty majetku rodičov kvôli podnikaniu a nezodpovednému životu žalobcu v rade 2/ s prísľubom, že prevedie na žalobcu v rade 2/ po smrti rodičov jemu patriaci podiel na majetku a nebude si voči nemu robiť nárok, ovplyvnila jeho rozhodnutie, teda rušivým vplyvom zasiahla do jeho slobody a vôle. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcov, že nevypočutím žalobcu v rade 2/ a navrhnutých svedkov došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je zrejmé, že zástupca žalobcu v druhom rade priamo na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby sa konalo v neprítomnosti žalobcu v rade 2/, keď mal súdom poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby mohol produkovať dôkazy akéhokoľvek zákonom predpísaného druhu. Je potrebné súhlasiť s postupom súdu prvej inštancie, ak navrhované dôkazy oboch sporových strán nevykonal z dôvodu, že tieto neboli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré už ustálil z dôkazov, ktoré boli predložené a vykonané na pojednávaní. Uvádzané dôvody neplatnosti závetu žalobcami: že poručiteľ mal byť v čase spísania závetu uvedený ňou do omylu, že pri spisovaní závetu mal existovať nedostatok vážnosti vôle poručiteľa, a že závet nemal obsahovať skutočnú poslednú vôľu poručiteľa, a že mala vyvíjať nátlak na poručiteľa, ktorým mala značne ovplyvniť jeho názor, nebol v konaní preukázaný. Svedkovia navrhnutí žalobcami sa k týmto skutočnostiam vyjadriť nemali. Mali sa vyjadriť k jej vzťahu k poručiteľovi, či sa poručiteľ niekedy zmienil o svojom závete, resp. o vôli tak učiniť, prípadne či tak v minulosti učinil a žalobca v druhom rade sa mala vyjadriť k otázkam jeho životného štýlu, podnikaniu, exekúciám a pod. Takéto výpovede svedkov by nijako neprispeli k objasneniu dôvodov údajnej neplatnosti závetu nimi uplatnenej na základe podanej žaloby.
Tvrdenia žalobcov o uvedení do omylu vo vzťahu k podmienkam § 49a Občianskeho zákonníka nie sú relevantné, žalobcovi len všeobecne tvrdili, že závet neobsahuje skutočnú poslednú vôľu poručiteľa, avšak bližšie nekonkretizovali, aká mala byť skutočná vôľa testátora, a taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že na rodičov nevyvíjala žiadny nátlak, ktorý by spôsoboval, že poručiteľ nespísal závet slobodne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolatelia v žiadnej časti odvolania neuviedli, akú nepríslušnú právnu normu súd prvej inštancie aplikoval, resp. opomenul aplikovať, prípadne aký obsah správnej právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval, alebo či súd prvej inštancie zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne vyložil.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (v tzv. replike) poukázali na porušenie procesných podmienok uvedených v § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď súd prvej inštancie vyhodnotil nimi navrhované dôkazy ako nepotrebné. Súd prvého stupňa neumožnil žalobcovi v rade 2/ vyjadriť sa k dohode a zároveň aj k neoprávneným obvineniam žalovanej, ktoré mali zásadným spôsobom ovplyvniť vôľu poručiteľa pri zriadení závetu v jej prospech. Pri pochybnostiach o vôli poručiteľa pri spisovaní závetu je potrebné popri znení samotného textu závetu skúmať i ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré viedli poručiteľa k spísaniu závetu, čo je možné napr. výsluchom svedkov. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov (v tzv. duplike) nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že nevypočutím žalobcu v rade 2/ a k okolnostiam nimi uvádzanými v odvolaní a vo vyjadrení došlo k porušeniu jeho procesných práv, nakoľko žalobca v rade 2/ bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v takom prípade strana koná v spore prostredníctvom svojho zástupcu.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia na základe podanej žaloby nepreukázali tvrdené skutkové okolnosti vo vzťahu k určeniu, že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi K. z dôvodu, že by poručiteľ v čase písania závetu bol žalovanou uvedený do omylu, že pri spisovaní závetu poručiteľom mal existovať nedostatok vážnosti vôle poručiteľa, a že by poručiteľ neuzavrel predmetný právny úkon slobodne a vážne, a to aj z dôvodov fyzického donútenia alebo psychického donútenia (bezprávnej vyhrážky), je správny. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako aj s následným právnym posúdením veci, vyjadrenými v bodoch 8 - 33 odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Závet možno definovať ako jednostranný, odvolateľný, formálny a nezastupiteľný prejav vôle, ktorého obsahom je nakladanie s vlastným majetkom pre prípad smrti. Z tohto vyplýva, že okrem špecifických požiadaviek kladených na závet, jeho platnosť (neplatnosť) treba posudzovať podľa ust. § 35, 37 - 40 Občianskeho zákonníka. Zriadenie závetu je prísne formálny, jednostranný právny úkon. Formálnosť uvedeného právneho úkonu sa prejavuje nielen v požiadavke na jeho písomnú formu, ale aj v požiadavke na obsahové náležitosti, ktorými sú vždy uvedenie dňa, mesiaca, roka a podpisu. Ak chýba niektorý z týchto údajov, má to za následok neplatnosť závetu. Okrem požiadaviek vyplývajúcich z ust. § 476 - 480 Občianskeho zákonníka, musia byť naplnené aj všeobecné náležitosti podmieňujúce platnosť právneho úkonu, akými sú požiadavka na subjekt, vôľu, prejav vôle, pomeru vôle a prejavu, predmetu právneho úkonu. Z obsahových náležitostí závetu treba pripomenúť, že musí z neho vyplývať úmysel poručiteľa, ako chce naložiť s majetkom pre prípad smrti, najmä, komu má majetok pripadnúť.
9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že závet spísaný formou notárskej zápisnice je tak po formálnej stránke zákonom predpokladaných požiadaviek (§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj s poukazom na všeobecné náležitosti ustanovené pre právne úkony (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka) platným právnym úkonom. Správne súd prvej inštancie vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcov o nedostatku prejavu vôle poručiteľa K. L. uzatvoriť takýto právny úkon, resp. pôsobenia žalovanej, aby poručiteľ v čase jeho života uzatvoril uvedený právny úkon s určitým obsahovým znením, s poukazom aj na tvrdenie žalobcov
o neschopnosti poručiteľa vzhľadom na zdravotný stav uzatvoriť takýto právny úkon (napr. vycestovať za notárom do Čadce), správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na posúdenie rozhodujúcich skutočností učinených poručiteľom v čase vykonania tohto právneho úkonu - spísania závetu dňa 15.11.2017. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva skutkové zistenie, že v čase spisovania závetu K. L. bol rovnako spísaný závet (krátko predtým) aj samotnou žalobkyňou v rade 2/ s obdobným obsahovým vyjadrením poslednej vôle pre prípad smrti, že hnuteľný a nehnuteľný majetok sa odkazuje žalovanej, ktorá poskytne žalobcovi v rade 2/ ako svojmu bratovi právo bývania a užívania rodinného domu č. s. XXXX k. ú. W. B. W., namiesto výplaty zákonného dedičského podielu. Preto tvrdenia žalobcov o tom, že tvorenie obsahu poslednej vôle poručiteľa K. L., akým spôsobom nadobudnú majetok pre prípad smrti niektoré z ich detí, bol determinovaný (aj) samotným správaním sa žalobkyne v rade 1/, ktorá mala byť iniciátorom uzavretia tohto právneho úkonu - spísania závetu/závetov, a ktorý vychádzal z konsenzu jej a v tom čase žijúceho manžela K. L. o nakladaní so svojím majetkom pre prípad smrti vo vzťahu k svojim deťom - žalobcovi v rade 2/ a žalovanej. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v čase spísania závetu boli narušené vzťahy medzi K. L. ako otcom a žalovanou ako dcérou, naopak v ďalšom období, pokiaľ už dochádzalo k zhoršeniu zdravotného stavu K. L., žalovaná nadštandardne poskytovala a zabezpečovala zdravotnú starostlivosť o otca. Pokiaľ strana žalobcov poukazovala na zhoršené vzťahy žalobkyne v rodine v období už krátko pred smrťou otca, nebolo preukázané, že sa jednalo o zhoršenie vzťahov medzi žalovanou a otcom navzájom, ale skôr vyplynuli z ostatných vzájomných zhoršených rodinných vzťahov vyplývajúcich napr. z rozchodu žalovanej s jej priateľom Y. L., s ktorým žalobkyňa v rade 1/ aj napriek nesúhlasu žalovanej udržiavala priateľské vzťahy. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s vysloveným skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že dôvody neplatnosti závetu, resp. že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi K. L. na základe vyššie uvedených právnych dôvodov, neboli zistené, a preto záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby považoval odvolací súd za vecne správny.
10. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie, že nevypočutím žalobcu v rade 2/ na pojednávaní, ako aj ďalších navrhnutých svedkov, došlo k porušeniu procesného práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), s to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).
12. V súlade s touto judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR rozhodol vo veci 4Cdo 100/2018. V tejto veci vyslovil, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykonať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúceho opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 14.6.2022 nariadil termín pojednávania na deň 12.7.2022 o 10:15 hod. s tým, že v súlade s ust. § 110 ods. 1 CSP doručoval predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcov: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, ktorý si termín pojednávania (elektronicky) prevzal dňa 21.6.2022, a taktiež predvolanie bolo doručené samotnej žalovanej. Zo Zápisnice o pojednávaní z 12.7.2022 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavila žalobkyňa v rade 1/, právny zástupca žalobcov - vyššie uvádzaná advokátska kancelária, žalobca v rade 2/ sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcov ospravedlnil neúčasť žalobcu v rade 2/ z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti, o čom predložil písomné potvrdenie s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Je zrejmé, že právny zástupca žalobcu navrhoval vypočuť žalobcu v rade 2/ potom, ako bol vykonaný výsluch žalovanej na pojednávaní, k jej „klamlivým vyjadreniam“.
15. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd nepovažoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý následne žalobcu v rade 2/, ako aj navrhnutých svedkov v konaní nevypočul. Je potrebné vychádzať z toho, že už na základe podanej žaloby bolo povinnosťou žalobcov vymedziť skutkové okolnosti tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych (skutkových) dôvodov sa žalobcovia svojho hmotnoprávneho nároku domáhajú, keď v súvislosti s podaným návrhom bolo zároveň ich povinnosťou v zmysle § 132 ods. 1 CSP označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, pre naplnenie podmienok kontradiktórnosti konania. Z obsahového znenia podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia okrem toho, že za dôkaz označili konkrétne listinné dôkazy - Zápisnicu o pojednávaní z 14.10.2021 a Uznesenie č. k. 16D 108/2020, navrhli ako dôkaz vykonanie výsluchu účastníkov. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by žalobcovia v podanej žalobe navrhli vypočuť - v zápisnici z pojednávania konaného dňa 12.07.2022 a odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, označených svedkov Y. L. a T. R.. Za podstatné vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov o porušení procesných práv žalobcu v rade 2/ považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ sa dňa 12.7.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom strán (žalobkyne v rade 1/ a žalovanej) a oboznámením dôkazov bez prítomnosti žalobcu v rade 2/, na uvedenom pojednávaní boli realizované procesné práva žalobcu v rade 2/ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Primárne však, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, výsluch žalobcu v rade 2/ nebol podstatný pre rozhodnutie vo veci, resp. že by jeho výpoveď mala vplyv na výsledok tohto konania vzhľadom tak k obsahovému vymedzeniu žaloby, ako aj k výsledkom vykonaného dokazovania v skúmaní okolností, ktoré predchádzali spísaniu závetu v tom čase žijúcim manželom žalobkyne v rade 1/ a otcom žalobcu v rade 2/ a žalovanej K. L., ako aj samotnej žalobkyne v rade 2/, ako iniciátorke uzatvárania týchto právnych úkonov v danom čase, ako ich spoločného manželského rozhodnutia a usporiadania rodinných vzťahov vo vzťahu k ich deťom pre prípad smrti (do budúcna). Už tieto zistené okolnosti na základe výsledkov vykonaného dokazovania dávali súdu prvej inštancie záver o tom, že tvrdené skutočnosti v žalobe o dôvodoch neplatnosti závetu ako právneho úkonu, resp. o nedostatku vôle na strane poručiteľa, alebo o pôsobení žalovanej na obidvoch rodičov pri spisovaní závetu, nedávali podklad k takémuto záveru, a preto aj výsluch žalobcu v rade 2/ (za vyššie uvedených procesných podmienok) a navrhnutých svedkov nebol podstatný pre vyslovenie skutkových a právnych záverov súdu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uvedené odvolacie námietky žalobcov nepovažoval za relevantné a dôvodné.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a pokiaľ dospel k záveru, že skutkové a právne dôvody uvádzané žalobcami na základe podanej žaloby neboli zistené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov na určenie, že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi neb. Františkovi Plánkovi, zomrelom 21.9.2020, naposledy Kalinov 1454 (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že notárskou zápisnicou napísanou na notárskom úrade notárky JUDr. Dany Sálusovej v Čadci dňa 15.11.2017 sp. zn. N236/2017, Nz43946/2017, Ncrza6736/2017, Ncris44760/2017 (ďalej len „notárska zápisnica“) František Plánka žiadal spísať závet, ktorým pre prípad smrti poručil celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej dcére Andrei Graňovej, rod. Plánkovej (žalovanej), ktorá poskytne Andrejovi Plánkovi, nar. 3.12.1980 (žalobcovi v rade 2/) doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. s. 1454, k. ú. Krásno nad Kysucou, namiesto výplaty zákonného dedičského podielu. František Plánka prehlásil, že závet obsahuje jeho poslednú a pravú vôľu. Predmetný závet bol registrovaný do Zbierky nevyhlásených závetov dňa 9.11.2017. Žalobcovia namietali platnosť závetu zriadeného dňa 15.11.2017 poručiteľom Františkom Plánkom - manželom žalobkyne v rade 1/ a otcom žalobcu v rade 2/ a žalovanej formou notárskej zápisnice z troch dôvodov: 1. že poručiteľ bol v čase jeho zriadenia uvedený žalovanou do omylu, 2. že spísaný závet neobsahuje skutočnú poslednú vôľu poručiteľa a 3. že žalovaná na poručiteľa vyvíjala nátlak, čím značným spôsobom ovplyvnila jeho názor, ktorý z obavy možnej straty svojho majetku, tento majetok závetom previedol na žalovanú. Vychádzal z čestného prehlásenia Mgr. Drahomíry Kusej, ktorá bola v blízkom rodinnom vzťahu s Františkom Plánkom a so stranami sporu, ktorá potvrdila, že vzťah Františka Plánka k jeho dcére Andrei (žalovanej) bol vzájomne veľmi dobrý, mal veľmi blízky vzťah k obom jej synom Martinovi a Tomášovi, dcéru si vážil vzhľadom k tomu, že mu zabezpečovala zdravotnú starostlivosť, vybavovala vyšetrenia v zdravotníckych zariadeniach v Čadci, Žiline, Banskej Bystrici, Bratislave. Mala vedomosť aj ohľadom zriadenia závetov v prospech dcéry Andrei, keď v približne rovnakom čase závety zriaďovali v prospech žalovanej tak František Plánka, ako aj žalobkyňa v rade 1/, ktorým zhodne odkázali svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej. František Plánka mal blízky vzťah tak k dcére Andrei, ako aj k synovi Andrejovi, ale bolo rozhodnutím obidvoch rodičov, že závetom odkážu celý svoj majetok dcére Andrei s tým, že tento majetok mal doživotne užívať syn Andrej. Môže potvrdiť, že pri zriaďovaní závetu František Plánka nekonal pod žiadnym psychickým nátlakom, bola to jeho posledná vôľa a mala byť podľa nej názoru aj rešpektovaná. Skutočnosť, že František Plánka mal byť uvedený žalovanou do omylu, takéto skutočnosti z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú a taktiež nezodpovedajú zákonným podmienkam uvedeným v § 49a Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie zákona nemožno priamo aplikovať na jednostranné právne úkony, preto argumentácia žalobcov tzv. omylom pri spisovaní závetu je bez právneho významu. Nedostatok vážnosti vôle poručiteľa pri spisovaní závetu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol preukázaný, keď pri výklade a posudzovaní závetu bolo potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho Zákonníka), keď pre posúdenie prejavu vôle poručiteľa obsiahnutého v závete sú rozhodujúce okolnosti, za ktorých bol závet spísaný, teda stav, aký bol v dobe, kedy poručiteľ rozhodoval o svojom majetku formou závetu (R9/1978). Vedľa znenia textu listiny (doslovného výkladu) bolo potrebné zisťovať všetky okolnosti, za ktorých bol prejav vôle o ustanovení závetného dediča urobený, a z ktorých možno vyvodiť skutočnú vôľu poručiteľa. Žalobcovia bližšie nekonkretizovali, aká iná mala byť skutočná vôľa testátora, než bola vyjadrená v závete, že svoj celý hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudne jeho dcéra s tým, že syn bude mať zabezpečené doživotné právo bývania v rodinnom dome. Bolo potrebné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že v čase spísania závetu obidvaja rodičia sa rozhodli naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti tak, že celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkážu žalovanej, keď žalobkyňa v rade 1/, ako aj poručiteľ František Plánka spísali závet v obsahovo - totožnom znení, keď aj z výsluchu samotnej žalobkyne v rade 1/ mal preukázané, že ona bola iniciátorkou spísania závetu, o svojom úmysle spísať závet informovala žalovanú a napokon závet u notárky aj spísala. K spísaniu závetu u notárky došlo bez účasti žalovanej, z jej výsluchu na pojednávaní nevyplýva, že by na rozhodnutie spísať závet žalovaná na ňu vplývala. Výslovne uviedla, že
žalovanú zavolala k nim domov, žalovaná nevedela, prečo ju zavolala a žalovanú pred svojím manželom informovala, že chce zriadiť závet. Pokiaľ František Plánka a žalovaná mali pred spísaním závetu najskôr uvažovať, že žalovaná si nebude robiť nárok na svoj dedičský podiel rodinného domu súp. č. 1454, v ktorom poručiteľ a žalobcovia v rade 1/ a 2/ žili a tento nadobudne ako výlučný vlastník žalobca v rade 2/, práve pre správanie sa žalobkyne v rade 1/ došlo k zmene rozhodnutia, že majetok má byť odkázaný žalovanej v rade 2/ s tým, že táto poskytne žalobcovi v rade 2/ doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. 1454, v ktorom znení bol nakoniec závet u notárky napísaný. Tretím dôvodom neplatnosti závetu mala byť skutočnosť, že žalovaná vyvíjala na rodičov nátlak, čím značným spôsobom ovplyvnila názor poručiteľa. Žalobcovia neuviedli, aký nátlak mala žalovaná na poručiteľa vyvíjať, nepopísali konkrétne správanie sa žalovanej, ktoré by bolo takej intenzity, aby pôsobilo na oboch rodičov (najmä jej otca) ako nátlak, v dôsledku ktorého by František Plánka spísal závet. Platnosť tohto právneho úkonu posudzoval tak na základe podmienok § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa musí urobiť právny úkon slobodne, tak ďalej skúmajúc slobodnú vôľu konajúceho výlučne v prípade násilia (tzv. fyzického donútenia) alebo bezprávnej vyhrážky (tzv. psychického donútenia), keď takéto podmienky neplatnosti závetu na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané. Pokiaľ aj žalovaná pred svojimi rodičmi prezentovala názor, ktorý mohla slobodne vyjadriť a tento mohli rodičia vyhodnotiť, že ho budú akceptovať alebo nie, že bude lepšie, keď prepíšu všetok majetok na ňu ako dedičku, a potom v budúcnosti tento majetok sa prevedenie na ich syna, nemožno vyhodnotiť ako psychický nátlak, ak tento názor rodičia akceptovali. Keďže v konaní neboli zistené a preukázané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že závet je neplatný, a že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi neb. Františkovi Plánkovi, žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď závet zriadený poručiteľom obsahuje jeho skutočnú vôľu a ide o platný právny úkon. Vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2/, keďže tento bol na pojednávanie riadne predvolaný, mal možnosť sa dostaviť na pojednávanie a byť vypočutý. Výsluch žalobcu v rade 2/, ako aj svedkov považoval zároveň za nadbytočný k okolnostiam zlých vzťahov medzi poručiteľom a žalovanou, keďže táto okolnosť by nebola spôsobilá vyvrátiť pravdivosť a hodnovernosť skutočností uvedených v závete, že poručiteľ spísal závet bez nátlaku a nahovárania, že závet obsahuje jeho poslednú a pravú vôľu. Taktiež tieto výpovede nemohli zvrátiť záver súdu, že závet je platným právnym úkonom.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/. Uviedli, že právny úkon uskutočnený poručiteľom neb. Františkom Plánkom formou závetu neodzrkadľuje jeho skutočnú poslednú vôľu a táto bola zásadným spôsobom ovplyvnená žalovanou. Pokiaľ vykonal tento právny úkon v roku 2017, bolo to v čase, keď bol jeho zdravotný stav veľmi vážny a sám nebol schopný docestovať z miesta bydliska na notársky úrad v Čadci, čo je viac ako pravdepodobné, že tak konal za súčinnosti žalovanej, ktorá jeho vôľu značným spôsobom ovplyvnila. Žalobkyňa v rade 1/ potvrdila, že medzi jej manželom a žalovanou bol pred smrťou veľmi zlý vzťah, žalovaná ich nenavštevovala a žiadnym spôsobom, resp. len minimálne sa podieľala na zdravotnej starostlivosti o poručiteľa. Ozrejmila okolnosti uzatvorenia jej závetu, z ktorých vyplýva, že práve ona bola iniciátorkou spísania závetu, kedy ona aj za prítomnosti dcéry/žalovanej, ktorá ju na notársky úrad doviezla, dňa 9.11.2017 závet spísala na notárskom úrade JUDr. Sálusovej. Pri požiadavke žalobkyne v rade 1/ na poručiteľa, aby tak učinil aj on, tento to rezolútne odmietol. Žalovaná na pojednávaní potvrdila existenciu dohody s rodičmi a bratom, ktorej obsah pozmenila tak, že z dohody, že ten, kto nadobudne rodinný dom č. 1454 bude musieť vyplatiť druhého súrodenca aj mu pomôcť, neskôr túto skutočnosť pozmenila tak, že dohoda sa neskôr zmenila, tak boli spísané aj závety, že v dome bude mať jej brat doživotné právo bývania. Preto v konaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2/, svedka pána Pistovčáka, bývalého priateľa žalovanej, prípadne ďalšieho svedka Martina Graňu, syna žalovanej, ktorý by sa relevantným spôsobom vedeli vyjadriť k vzťahu žalovanej a jej otca, či sa tento niekedy zmienil o svojom závete, a či tak už v minulosti učinil. Pokiaľ súd nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, nesprávnym procesným spôsobom znemožnil strane/žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Čestné prehlásenie Mgr. Drahomíry Kusej, ktoré predložila žalovaná, nemožno považovať za hodnoverné a osvedčujúce pravdivé skutočnosti, keďže presne korešponduje s vyjadreniami žalovanej uvádzanými v písomných vyjadreniach a pri výsluchu. Tvrdenia žalovanej o vedomosti o závetoch boli súdom prvej inštancie nesprávne vyhodnotené, nakoľko táto vo svojich vyjadreniach uvádzala najskôr, že o nich nemala vedomosť, potom že mala o nich (oboch) vedomosť, neskôr, že mala vedomosť iba o závete matky, ktorého originál jej ona sama odovzdala. Je nelogické, aby obaja rodičia zriaďovali obsahovo totožný závet u toho istého notára a zároveň sa o tom vzájomne neinformovali, pričom samotná žalobkyňa v rade 1/ jej oznámila, že spoločne spísali rovnaký závet a originály oboch týchto závetov jej žalobkyňa v rade
1/ spolu s jej otcom odovzdala. Nie je preto zrejmé, odkiaľ žalovaná mala vedomosť o samotnom obsahu oboch závetov, nakoľko tento žalobcom tento žalobcom nie je známy. Domnievajú sa preto, že závet ako jednostranný právny úkon nenapĺňa podmienky platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, keď závetca musí byť na takýto úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche (§ 38 Občianskeho zákonníka), musí byť urobený vo forme, ktorú zákon vyžaduje (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Slobodná vôľa je chápaná neexistenciou vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. V konaní dôvodne namietajú, že neexistovala vôľa poručiteľa k učineniu daného právneho úkonu, t. j. k spísaniu závetu. Jeho slobodné rozhodnutie bolo ovplyvnené konaním žalovanej, ktorým svojím vyjadrením o nebezpečenstve straty majetku rodičov kvôli podnikaniu a nezodpovednému životu žalobcu v rade 2/ s prísľubom, že prevedie na žalobcu v rade 2/ po smrti rodičov jemu patriaci podiel na majetku a nebude si voči nemu robiť nárok, ovplyvnila jeho rozhodnutie, teda rušivým vplyvom zasiahla do jeho slobody a vôle. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcov, že nevypočutím žalobcu v rade 2/ a navrhnutých svedkov došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je zrejmé, že zástupca žalobcu v druhom rade priamo na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby sa konalo v neprítomnosti žalobcu v rade 2/, keď mal súdom poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby mohol produkovať dôkazy akéhokoľvek zákonom predpísaného druhu. Je potrebné súhlasiť s postupom súdu prvej inštancie, ak navrhované dôkazy oboch sporových strán nevykonal z dôvodu, že tieto neboli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré už ustálil z dôkazov, ktoré boli predložené a vykonané na pojednávaní. Uvádzané dôvody neplatnosti závetu žalobcami: že poručiteľ mal byť v čase spísania závetu uvedený ňou do omylu, že pri spisovaní závetu mal existovať nedostatok vážnosti vôle poručiteľa, a že závet nemal obsahovať skutočnú poslednú vôľu poručiteľa, a že mala vyvíjať nátlak na poručiteľa, ktorým mala značne ovplyvniť jeho názor, nebol v konaní preukázaný. Svedkovia navrhnutí žalobcami sa k týmto skutočnostiam vyjadriť nemali. Mali sa vyjadriť k jej vzťahu k poručiteľovi, či sa poručiteľ niekedy zmienil o svojom závete, resp. o vôli tak učiniť, prípadne či tak v minulosti učinil a žalobca v druhom rade sa mala vyjadriť k otázkam jeho životného štýlu, podnikaniu, exekúciám a pod. Takéto výpovede svedkov by nijako neprispeli k objasneniu dôvodov údajnej neplatnosti závetu nimi uplatnenej na základe podanej žaloby. Tvrdenia žalobcov o uvedení do omylu vo vzťahu k podmienkam § 49a Občianskeho zákonníka nie sú relevantné, žalobcovi len všeobecne tvrdili, že závet neobsahuje skutočnú poslednú vôľu poručiteľa, avšak bližšie nekonkretizovali, aká mala byť skutočná vôľa testátora, a taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že na rodičov nevyvíjala žiadny nátlak, ktorý by spôsoboval, že poručiteľ nespísal závet slobodne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolatelia v žiadnej časti odvolania neuviedli, akú nepríslušnú právnu normu súd prvej inštancie aplikoval, resp. opomenul aplikovať, prípadne aký obsah správnej právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval, alebo či súd prvej inštancie zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne vyložil.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (v tzv. replike) poukázali na porušenie procesných podmienok uvedených v § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď súd prvej inštancie vyhodnotil nimi navrhované dôkazy ako nepotrebné. Súd prvého stupňa neumožnil žalobcovi v rade 2/ vyjadriť sa k dohode a zároveň aj k neoprávneným obvineniam žalovanej, ktoré mali zásadným spôsobom ovplyvniť vôľu poručiteľa pri zriadení závetu v jej prospech. Pri pochybnostiach o vôli poručiteľa pri spisovaní závetu je potrebné popri znení samotného textu závetu skúmať i ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré viedli poručiteľa k spísaniu závetu, čo je možné napr. výsluchom svedkov. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov (v tzv. duplike) nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že nevypočutím žalobcu v rade 2/ a k okolnostiam nimi uvádzanými v odvolaní a vo vyjadrení došlo k porušeniu jeho procesných práv, nakoľko žalobca v rade 2/ bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v takom prípade strana koná v spore prostredníctvom svojho zástupcu.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia na základe podanej žaloby nepreukázali tvrdené skutkové okolnosti vo vzťahu k určeniu, že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi Františkovi Plánkovi z dôvodu, že by poručiteľ v čase písania závetu bol žalovanou uvedený do omylu, že pri spisovaní závetu poručiteľom mal existovať nedostatok vážnosti vôle poručiteľa, a že by poručiteľ neuzavrel predmetný právny úkon slobodne a vážne, a to aj z dôvodov fyzického donútenia alebo psychického donútenia (bezprávnej vyhrážky), je správny. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako aj s následným právnym posúdením veci, vyjadrenými v bodoch 8 - 33 odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Závet možno definovať ako jednostranný, odvolateľný, formálny a nezastupiteľný prejav vôle, ktorého obsahom je nakladanie s vlastným majetkom pre prípad smrti. Z tohto vyplýva, že okrem špecifických požiadaviek kladených na závet, jeho platnosť (neplatnosť) treba posudzovať podľa ust. § 35, 37 - 40 Občianskeho zákonníka. Zriadenie závetu je prísne formálny, jednostranný právny úkon. Formálnosť uvedeného právneho úkonu sa prejavuje nielen v požiadavke na jeho písomnú formu, ale aj v požiadavke na obsahové náležitosti, ktorými sú vždy uvedenie dňa, mesiaca, roka a podpisu. Ak chýba niektorý z týchto údajov, má to za následok neplatnosť závetu. Okrem požiadaviek vyplývajúcich z ust. § 476 - 480 Občianskeho zákonníka, musia byť naplnené aj všeobecné náležitosti podmieňujúce platnosť právneho úkonu, akými sú požiadavka na subjekt, vôľu, prejav vôle, pomeru vôle a prejavu, predmetu právneho úkonu. Z obsahových náležitostí závetu treba pripomenúť, že musí z neho vyplývať úmysel poručiteľa, ako chce naložiť s majetkom pre prípad smrti, najmä, komu má majetok pripadnúť.
9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že závet spísaný formou notárskej zápisnice je tak po formálnej stránke zákonom predpokladaných požiadaviek (§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj s poukazom na všeobecné náležitosti ustanovené pre právne úkony (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka) platným právnym úkonom. Správne súd prvej inštancie vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcov o nedostatku prejavu vôle poručiteľa Františka Plánka uzatvoriť takýto právny úkon, resp. pôsobenia žalovanej, aby poručiteľ v čase jeho života uzatvoril uvedený právny úkon s určitým obsahovým znením, s poukazom aj na tvrdenie žalobcov o neschopnosti poručiteľa vzhľadom na zdravotný stav uzatvoriť takýto právny úkon (napr. vycestovať za notárom do Čadce), správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na posúdenie rozhodujúcich skutočností učinených poručiteľom v čase vykonania tohto právneho úkonu - spísania závetu dňa 15.11.2017. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva skutkové zistenie, že v čase spisovania závetu Františkom Plánkom bol rovnako spísaný závet (krátko predtým) aj samotnou žalobkyňou v rade 2/ s obdobným obsahovým vyjadrením poslednej vôle pre prípad smrti, že hnuteľný a nehnuteľný majetok sa odkazuje žalovanej, ktorá poskytne žalobcovi v rade 2/ ako svojmu bratovi právo bývania a užívania rodinného domu č. s. 1454 k. ú. Krásno nad Kysucou, namiesto výplaty zákonného dedičského podielu. Preto tvrdenia žalobcov o tom, že tvorenie obsahu poslednej vôle poručiteľa Františka Plánku, akým spôsobom nadobudnú majetok pre prípad smrti niektoré z ich detí, bol determinovaný (aj) samotným správaním sa žalobkyne v rade 1/, ktorá mala byť iniciátorom uzavretia tohto právneho úkonu - spísania závetu/závetov, a ktorý vychádzal z konsenzu jej a v tom čase žijúceho manžela Františka Plánku o nakladaní so svojím majetkom pre prípad smrti vo vzťahu k svojim deťom - žalobcovi v rade 2/ a žalovanej. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v čase spísania závetu boli narušené vzťahy medzi Františkom Plánkom ako otcom a žalovanou ako dcérou, naopak v ďalšom období, pokiaľ už dochádzalo k zhoršeniu zdravotného stavu Františka Plánku, žalovaná nadštandardne poskytovala a zabezpečovala zdravotnú starostlivosť o otca. Pokiaľ strana žalobcov poukazovala na zhoršené vzťahy žalobkyne v rodine v období už krátko pred smrťou otca, nebolo preukázané, že sa jednalo o zhoršenie vzťahov medzi žalovanou a otcom navzájom, ale skôr vyplynuli z ostatných vzájomných zhoršených rodinných vzťahov vyplývajúcich napr. z rozchodu žalovanej s jej priateľom Jozefom Pistovčákom, s ktorým žalobkyňa v rade 1/ aj napriek nesúhlasu žalovanej udržiavala priateľské vzťahy. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s vysloveným skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že dôvody neplatnosti závetu, resp. že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi Františkovi Plánkovi na základe vyššie uvedených právnych dôvodov, neboli zistené, a preto záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby považoval odvolací súd za vecne správny.
10. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie, že nevypočutím žalobcu v rade 2/ na pojednávaní, ako aj ďalších navrhnutých svedkov, došlo k porušeniu procesného práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), s to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).
12. V súlade s touto judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR rozhodol vo veci 4Cdo 100/2018. V tejto veci vyslovil, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykonať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúceho opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 14.6.2022 nariadil termín pojednávania na deň 12.7.2022 o 10:15 hod. s tým, že v súlade s ust. § 110 ods. 1 CSP doručoval predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcov: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, ktorý si termín pojednávania (elektronicky) prevzal dňa 21.6.2022, a taktiež predvolanie bolo doručené samotnej žalovanej. Zo Zápisnice o pojednávaní z 12.7.2022 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavila žalobkyňa v rade 1/, právny zástupca žalobcov - vyššie uvádzaná advokátska kancelária, žalobca v rade 2/ sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcov ospravedlnil neúčasť žalobcu v rade 2/ z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti, o čom predložil písomné potvrdenie s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Je zrejmé, že právny zástupca žalobcu navrhoval vypočuť žalobcu v rade 2/ potom, ako bol vykonaný výsluch žalovanej na pojednávaní, k jej „klamlivým vyjadreniam“.
15. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd nepovažoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý následne žalobcu v rade 2/, ako aj navrhnutých svedkov v konaní nevypočul. Je potrebné
vychádzať z toho, že už na základe podanej žaloby bolo povinnosťou žalobcov vymedziť skutkové okolnosti tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych (skutkových) dôvodov sa žalobcovia svojho hmotnoprávneho nároku domáhajú, keď v súvislosti s podaným návrhom bolo zároveň ich povinnosťou v zmysle § 132 ods. 1 CSP označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, pre naplnenie podmienok kontradiktórnosti konania. Z obsahového znenia podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia okrem toho, že za dôkaz označili konkrétne listinné dôkazy - Zápisnicu o pojednávaní z 14.10.2021 a Uznesenie č. k. 16D 108/2020, navrhli ako dôkaz vykonanie výsluchu účastníkov. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by žalobcovia v podanej žalobe navrhli vypočuť - v zápisnici z pojednávania konaného dňa 12.07.2022 a odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, označených svedkov Jozefa Pistovčáka a Martina Graňu. Za podstatné vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov o porušení procesných práv žalobcu v rade 2/ považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ sa dňa 12.7.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom strán (žalobkyne v rade 1/ a žalovanej) a oboznámením dôkazov bez prítomnosti žalobcu v rade 2/, na uvedenom pojednávaní boli realizované procesné práva žalobcu v rade 2/ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Primárne však, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, výsluch žalobcu v rade 2/ nebol podstatný pre rozhodnutie vo veci, resp. že by jeho výpoveď mala vplyv na výsledok tohto konania vzhľadom tak k obsahovému vymedzeniu žaloby, ako aj k výsledkom vykonaného dokazovania v skúmaní okolností, ktoré predchádzali spísaniu závetu v tom čase žijúcim manželom žalobkyne v rade 1/ a otcom žalobcu v rade 2/ a žalovanej Františkom Plánkom, ako aj samotnej žalobkyne v rade 2/, ako iniciátorke uzatvárania týchto právnych úkonov v danom čase, ako ich spoločného manželského rozhodnutia a usporiadania rodinných vzťahov vo vzťahu k ich deťom pre prípad smrti (do budúcna). Už tieto zistené okolnosti na základe výsledkov vykonaného dokazovania dávali súdu prvej inštancie záver o tom, že tvrdené skutočnosti v žalobe o dôvodoch neplatnosti závetu ako právneho úkonu, resp. o nedostatku vôle na strane poručiteľa, alebo o pôsobení žalovanej na obidvoch rodičov pri spisovaní závetu, nedávali podklad k takémuto záveru, a preto aj výsluch žalobcu v rade 2/ (za vyššie uvedených procesných podmienok) a navrhnutých svedkov nebol podstatný pre vyslovenie skutkových a právnych záverov súdu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uvedené odvolacie námietky žalobcov nepovažoval za relevantné a dôvodné.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a pokiaľ dospel k záveru, že skutkové a právne dôvody uvádzané žalobcami na základe podanej žaloby neboli zistené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)