Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/118/2013

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/28/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., ul. P. O. Y. XX/XX, toho času bytom C., ul. T. XX a otca P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. L. XXXX/X, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/118/2013-42 zo dňa 24.5.2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

P. B., nar. XX.XX.XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A.. G.. M.. Y. XX/XX, t.č. bytom C., A.. T. XX a otca P. B., L.. XX.XX.XXXX, bytom C., A.. L. XXXX/X, maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Návrh matky sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa mal. P.M. B., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do uplynutia troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 15.30 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky.

Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je otec o p r á v n e n ý stretávať sa mal. P. B., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu od 15.30 hod. do 17.30 hod. bez prítomnosti matky.

Otec dieťa p r e v e z m e v bydlisku matky a po ukončení dieťa v bydlisku matky matke o d o v z d á .

Rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013 sa matka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa jej zmenili bytové podmienky. S priateľom sa presťahovala do domu k starej matke priateľa. Mesačne starej matke

prispievajú na ubytovanie 200 eur. Zároveň upozornila, že od septembra 2013 maloletý nastúpi do materskej školy. Uviedla, že otec a jeho rodina o dieťa neprejavujú záujem.

Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.05.2013. Upozornila, že od posledného rozhodnutia prešiel veľmi krátky čas a matka nepreukázala ani zmenu pomerov. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Martine v konaní zo dňa 10.07.2012. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 70 eur mesačne. Upozornil, že zmene na strane dieťaťa nemožno pripisovať zmenu bývania a zvýšené výdavky s tým spojené, ak sa pre takýto komfort matka rozhodla so súčasným partnerom. Ďalej zistil, že náklady na škôlku, kam chce aby chodil syn, sú vo výške 40 eur mesačne a nie tak ako očakáva 50 - 60 eur mesačne. Ohradil sa tiež voči tvrdeniu, že sa o syna nestará nad rámec výživného. Upozornil na postoj matky, ktorá mu neumožňuje sa s ním stretávať. Ohľadom výšky výživného tiež upozornil, že dňom 31.03.2013 mu skončil pracovný pomer, ktorý bol dojednaný na dobu určitú a to plynutím doby. Zamestnávateľ už nemal možnosť ďalej ho zamestnávať. O tento stav sa žiadnym spôsobom nezapríčinil. V súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadnu podporu, nakoľko mu na ňu nevznikol nárok. Nemá žiadny príjem. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd po preskúmaní všetkých dôkazov návrh matky zamietol ako nedôvodný.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 20.05.2013 odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť v plnom rozsahu vzhľadom na odôvodnené potreby mal. P. s prihliadnutím na príjem a životnú úroveň na strane otca.

Na pojednávaní konanom dňa 24.05.2013 účastníci zotrvali na svojich postojoch. Matka uviedla, že zásadnou zmenou okolností je presťahovanie sa do domu starej matky jej súčasného partnera. Uviedla tiež, že je tehotná, v súčasnej dobe je v 5. mesiaci tehotenstva. Do júna 2013 bude na rodičovskej dovolenke s maloletým. Matka na pojednávaní zároveň požiadala, aby súd rozhodol o zmene priezviska maloletého tak, aby bol premenovaný na P. N., čiže aby mal priezvisko matky. Otec rovnako zotrval na svojom postoji, upozornil, že momentálne nepoberá žiadny príjem, takže na jeho strane sa okolnosti zmenili spôsobom, že už nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi, ktoré mal v čase predch. rozhodovania. Nesúhlasil s tým, aby dieťaťu bolo zmenené priezvisko a navrhol, aby súd upravil rozsah styku s dieťaťom, keďže medzi rodičmi prichádza ku konfliktom a nemá možnosť stretávať sa so synom. Matka s návrhom na úpravu stretávania nesúhlasila, predovšetkým trvala na tom, aby dieťa sa stretávalo s otcom za jej prítomnosti. K návrhu súdu, aby rodičia absolvovali prechodné trojmesačné obdobie, kedy sa dieťa bude stretávať s otcom výlučne za prítomnosti matky a následne by sa stretávalo s otcom počas dvojhodinovej súvislej doby, rodičia pripustili, že takýto spôsob stretávania by mohol vyhovovať. Matka však upozornila, že to závisí od toho, ako to bude vplývať na dieťa. Kolízny opatrovník súhlasil s prípadnou prechodnou úpravou rozsahu stretávania sa otca s dieťaťom navrhol, aby súd vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu otcovi zvýšil a ohľadom zmeny priezviska vyjadril nesúhlas vzhľadom na postoj otca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s majetkovými pomermi účastníkov, oboznámením sa s výškou príjmu matky, výškou nákladov na mal. dieťa, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia v domácnosti, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu v Martine ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Rodičia maloletého nie sú manželia, manželstvo nikdy neuzavreli. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému P. B. rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Martine v konaní -30 zo dňa 10.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2012. Rodičia v júli 2012 uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu vo výške 70 eur mesačne. V časti o úpravu styku súd konanie zastavil, keďže rodičia uviedli, že sú schopní sa dohodnúť na stretávaní sa s dieťaťom. Matka podala nový návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dňa 21.03.2013, čo znamená presne osem mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti predch. rozhodnutia. V čas predch. rozhodovania bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne.

Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur a prídavkov na deti vo výške 22,54 eur. Matka žila s maloletým v 4-izb. služobnom byte jej matky. Rodičia uzavreli na predch. pojednávaní rodičovskú dohodu. V súčasnej dobe žije maloletý s matkou a s priateľom matky v 1.- posch. rodinnom dome, ktorý vlastní stará matka priateľa matky. Na výdavky spojené s domácnosťou prispievajú mesačne sumou 200 eur. Matka sa o dieťa celodenne stará, do škôlky by malo nastúpiť od septembra 2013. Doposiaľ má podané prihlášky do dvoch materských škôl, nevie, do ktorej z nich dieťa nastúpi. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,10 eur. Otec od posledného rozhodovania o výške výživného bol zamestnaný od 16.10.2012, uplynutím dohodnutej doby určitej mu pracovný pomer skončil dňa 31.03.2013. V súčasnej dobe je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak nevznikol mu nárok na podporu v nezamestnanosti. Rovnako nemá nárok na dávky v hmotnej núdzi, takže momentálne je bez príjmu. Hľadá si zamestnane.

Matke vznikajú náklady na mal. dieťa, vo výške nákladov na ubytovanie, teda 1/3-ina z 200 eur, ktoré prispievajú starej matke priateľa, čo predstavuje 66,67 eur mesačne, platí synovi poistku vo výške 13,07 eur mesačne, odvoz komun. odpadu 2,08 eur mesačne, oblečenie zakupuje podľa potreby cca 30 - 40 eur mesačne, výšku nákladov na stravu nevie vyčísliť, dieťa konzumuje veľa ovocia, syrov a podobne. Je predpoklad, že dieťa nastúpi v septembri do škôlky. Matka sa informovala, že by ho prijali do súkromnej škôlky, kde by boli náklady cca 60 eur mesačne. Zo škôlky, ktorá patrí obci, zatiaľ potvrdenie o prijatí dieťaťa nedostala.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 ZOR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd predovšetkým skúmal, či prišlo ku takej zmene pomerov účastníkov, ktorá by odôvodňovala rozhodnúť o právoplatnom rozsudku Okresného súdu v Martine

sp. zn. zo dňa 10.07.2012. Súd preto porovnával zmenu pomerov na strane každého z účastníkov. Na strane mal. dieťaťa ku zásadnej zmene pomerov neprišlo, keďže dieťa je naďalej v celodennej starostlivosti svojej matky, zdravotný stav sa mu nezhoršil, do škôlky od posledného rozhodovania nenastúpilo, predpoklad nástupu do škôlky je zatiaľ v hypotetickej rovine. Matka doposiaľ ani nevie, či dieťa nastúpi do súkromnej škôlky so zvýšenými nákladmi alebo do obecnej škôlky, kde budú štandardné náklady na pobyt dieťaťa. Náklady na oblečenie a stravu dieťaťa sa za posledných osem mesiacov zásadným spôsobom zmeniť nemohli. Mierne sa zvýšili náklady na ubytovanie dieťaťa, čo súvisí s tým, že matka prešla z domácnosti svojej matky do domácnosti starých rodičov svojho priateľa, s ktorým čaká narodenie dieťaťa. Takéto rozhodnutie o zmene bývania však nemá tak zásadný charakter, aby odôvodňovalo rozhodnutie o zmene právoplatného rozsudku po predch. určení výživného. Matka na otázku súdu, či v čase posledného rozhodovania o výživnom v júli 2012 už žila so svojím priateľom a vedela, že si bude nejakým spôsobom riešiť bytovú situáciu, uviedla, že áno, čo znamená, že v čase keď uzatvárala rodičovskú dohodu vo výške výživného 70 eur mesačne, bola si vedomá zmeny pomerov ohľadom bývania.

Na strane matky neprišlo k zmene príjmu, naďalej poberá rodičovský príspevok, ktorý sa od minulého kalendárneho roka len mierne zvýšil, takže jej príjem ostal v zásade zachovaný. Zmenila sa jej situácia v tom, že v súčasnej dobe je v 5. mesiaci tehotenstva. Matka bude mať poslednú výplatu rodičovského príspevku na maloletého v júli 2013 a vzhľadom na skutočnosť, že v máji je v 5. mesiaci, je predpoklad, že od augusta, kedy bude v 8. mesiaci, môže nastúpiť opäť na materskú dovolenku. Je preto nízky predpoklad, že by nastúpila medzi rodičovskou dovolenkou a materskou dovolenkou do práce. Na strane matky sa zmenia pomery výhľadovo po narodení dieťaťa, kedy jej pribudne vyživovacia povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu.

Na strane otca prišlo k zmene pomerov tým, že otec už nie je ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur ako tomu bolo v júli 2012 a v súčasnej dobe nepoberá žiadny príjem. Otec od posledného rozhodovania získal pracovnú pozíciu, avšak uplynutím doby určitej tento pracovný pomer zanikol 31.03.2013. Odvtedy sa otcovi neporadilo získať pravidelný príjem, napriek tomu riadne prispieva výživným v dohodnutej výške 70 eur mesačne tak ako mu bolo určené v rámci rodičovskej dohody v júli 2012.

Na základe uvedených informácií má súd za to, že matka podávala svoj návrh predčasne. Súd je viazaný stavom, ktorý vyplynul z dokazovania v čase, kedy je vynášané rozhodnutie. V čase vynesenia rozsudku pomery na strane dieťaťa zmenené neboli, keďže dieťa do materskej školy doposiaľ nenastúpilo, pomery na strane matky boli zmenené len mierne a to presťahovaním, pre ktoré sa matka rozhodla dobrovoľne, pričom už v čase uzatvárania rodičovskej dohody v júli 2012 sa bola vedomá skutočnosti, že svoju bytovú situáciu bude riešiť iným spôsobom. Na strane otca prišlo k takej zmene okolností, ktorá by odôvodňovala naopak znižovanie výživného, čo však vzhľadom na potreby dieťaťa neprichádza do úvahy. Súd pozitívne hodnotí, že otec je ochotný zariadiť si svoje finančné pomery tak, aby mohol prispievať výživným v dohodnutej výške.

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti má súd za to, že uplynutie 8 mesiacov od právoplatnosti predch. rozsudku do podania návrhu v tomto konaní nie je doba, ktorý by zahŕňala tak zásadné zvýšenie nákladov na zabezpečenie stravy, bývania, oblečenia alebo voľnočasových aktivít mal. dieťaťa, aby to odôvodňovalo rozhodnutie o zmene právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 10.07.2012. Z tohto dôvodu súd tú časť návrhu matky, ktorá sa týkala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, zamietol.

Matka v konaní ďalej navrhla, aby súd rozhodoval o zmene priezviska mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd iba upozorňuje, že priezvisko je neoddeliteľnou súčasťou identity dieťaťa. Na to, aby bolo zmenené, by museli byť preukázané veľmi závažné dôvody, ktoré by určitým spôsobom dieťa traumatizovali, narúšali by jeho psychiku, pokiaľ by to bolo priezvisko, s ktorým je dieťa hlboko nestotožnené, alebo by to bolo priezvisko muža, ktorý dieťa týra, voči ktorému má zásadný odpor a pociťuje takéto priezvisko ako určitý biľag, v takom prípade by bolo odôvodnené zvažovať nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska. V súčasnom konaní sa však žiadny z takýchto dôvodov nepreukázal. Otec má záujem o dieťa, medzi

rodičmi je situácia konfliktná, neboli schopní dohodnúť sa na stretávaní s dieťaťom, napriek tomu otec záujem o dieťa prejavuje. Zásadne nesúhlasil s tým, aby synovi bolo zmenené priezvisko. Samotná skutočnosť, že matka už nežije s otcom dieťaťa, ale žije s novým partnerom, s ktorým aj čaká dieťa, nie je dôvodom na to, aby maloletému bolo menené priezvisko na priezvisko matky. Rozhodnutie o mene a priezvisku dieťaťa, ktoré robia rodičia v čase narodenia dieťaťa, je zásadným rozhodnutím, ktoré bude dieťa sprevádzať celý život. Týmto si rodičia musia byť vedomí a prípadné narušenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi sa nemôže odraziť v tom, aby sa bez závažných dôvodov menil tento aspekt identity dieťaťa.

V súvislosti s vyjadreniami rodičov ohľadom priezviska dieťaťa otec zároveň upozornil na skutočnosť, že matka nesúhlasí s tým, aby sa s dieťaťom stretával a efektívne mu v tom bráni. Matka upozornila, že ona vzhľadom na vek dieťaťa a skutočnosť, že od narodenia vykonávala starostlivosť o dieťa ona, nesúhlasí s tým, aby sa dieťa stretávalo s otcom bez jej prítomnosti. Súd prihliadol k obavám matky o dieťa, ktoré doposiaľ nebolo od nej dlhodobo odlúčené a ohľadom stretávania sa otca s dieťaťom nevyhovel predstave otca, ktorý predpokladal, že by sa mohol s dieťaťom stretávať sám v sobotu od 09.00 do 17.00 hod. V tejto súvislosti súd obavu matky chápe a preto rozhodol, že počas určitého prechodného obdobia, ktoré by malo trvať tri mesiace po právoplatnosti tohto rozhodnutia, bude otec oprávnený stretávať sa maloletým výlučne za prítomnosti matky. Šesť takýchto stretnutí by mohlo dať dostatočný časový priestor na to, aby rodičia trávili čas s dieťaťom spolu a matka nadobudla vnútornú dôveru voči otcovi a aby si dieťa zvyklo na skutočnosť, že otec je osoba, ktorú bude v pravidelne cyklicky sa opakujúcich termínoch stretávať a bude s ním tráviť čas. Po uplynutí tejto prechodnej doby má súd za to, že je vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré už bude viac ako trojročné, pripustiť, aby dieťa bolo odlúčené od matky na dve hodiny a tento čas strávilo so svojím otcom. Keďže dieťa od jesene nastúpi do materskej školy, kedy bude od matky odlúčené denne niekoľko hodín, súd má za to, že nie je dôvod neumožniť takéto odlúčenie od matky v záujme stretávania sa s otcom. Pre začiatok súd túto dobu ustanovil v súvislosti s denným režimom dieťaťa, ktoré podľa vyjadrenia matky zvykne spávať poobede ešte cca do 15.00 hod. Keď bude dieťa staršie, výhľadovo súd vidí možnosti pre rozšírenie takto dohodnutého styku.

Súd pri rozhodovaní prihliadal aj k stanovisku kolízneho opatrovníka, s ktorým sa stotožnil ohľadom zmeny priezviska dieťaťa a ohľadom stretávania sa otca s dieťaťom. Ohľadom výšky vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu súd vychádzal zo skutočnosti, že nenastala taká zmena okolností, aby mohol rozhodovať o zvýšení výživného ako bolo vyššie uvedené a preto neprihliadol ani k návrhu na zvýšenie výživného zo strany kolízneho opatrovníka. Z dôvodov vyššie uvedených preto súd návrh matky aj ohľadom zmeny priezviska v plnom rozsahu zamietol a upravil styk otca s dieťaťom tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ohľadom trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).