Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-226-2010.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/226/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: LONLER, s.r.o., so sídlom Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36454729, p r o t i žalovaným: X. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L., W. XX, zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, 2. S. F., C.. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L., W. XX, o zaplatenie 1696,75 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.255,44 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,0147% denne od 14.7.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 50,75 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 19.7.2010 domáhal zaplatenia 1.696,75 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,0147% denne od 14.7.2010 do zaplatenia. Žalovanú sumu vyčíslil ako náklady za nájomné a služby spojené s užívaním jeho priestorov, ktoré žalovaní užívajú ako byt a to za rok 2009. Vychádzal pritom z mesačného nájomného 132,75 Eur (za 12 mesiacov 1.593,31 Eur) a rozúčtovaných nákladov na teplo 833,69 Eur, teplú vodu 84,52 Eur a vodné a stočné 55,24 Eur. Po odpočítaní úhrad žalovaných vo výške 870 Eur rozdiel predstavuje žalovanú sumu.
Žalovaní pôvodne spochybňovali výmeru (podľa nich) bytu, ktorý užívajú a z ktorej pri rozúčtovaní nákladov vychádzal žalobca a namietali tiež kvalitu služieb - dodávky tepla a teplej vody. Žiadali preveriť, či platby za služby - energie žalobca uhradil ich dodávateľovi ako správcovi objektu bytovému družstvu Prešov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vyúčtovaním za rok 2009, faktúrou č. 201005865, vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu Bytovým družstvom Prešov, vyjadrením Bytového družstva Prešov, záznamom o výsledku vykonanej technickej prehliadky nebytových priestorov, správami SLOVREA realitná kancelária, SABYT s.r.o. Sabinov, Archeus reality centr, Šariš reality, účtovnými dokladmi o platení preddavkov bytovému družstvu za rok 2009, výpismi z účtu žalobcu za rok 2009, stanoviskom Štátnej energetickej inšpekcie pobočky v Prešove, dokladom o doručení faktúry, spisom tohto súdu 8C 290/2004 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi sa viedli a vedú viaceré súdne spory. Zo spisu tohto súdu 8C 290/04, ktorým Milan Bača sa domáhal voči spoločnosti LONLER s.r.o. Sabinov udelenia súhlasu na opätovné napojenie
dodávky elektrickej energie súd zistil, že žalovanému v 1. rade bol pridelený do užívania jeho bývalým zamestnávateľom ZŤS L. byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí stavby v L. W. W. ulici č. XX. Išlo o budovu slobodárne súp. č. XXX zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. L., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 žalobca.
Kolaudačným rozhodnutím bývalého MNV odboru výstavby v L. z 23.4.1986 bolo povolené užívanie predmetnej stavby „200 posteľová slobodáreň“.
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove v uvedenom spore vyslovil právny názor, že pre posúdenie toho, či určité priestory sú bytom je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné rozhodnutie a nie stav faktický, teda skutočný spôsob užívania miestností. Poukázal pritom na ustanovenie § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že miestnosti, ktoré žalovaní užívajú nie sú bytom, pretože v stavebnom konaní sa nerozhodlo o zmene charakteru stavby. Žalovaný Milan Bača teda podľa Najvyššieho súdu nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu a preto nemôže požívať zákonnú ochranu nájmu bytu.
K podobnému záveru dospel aj súd v rozsudku č.k. 10C 573/2000-54 zo dňa 18.5.2001 ako sa to konštatuje v rozsudku č.k. 8C 290/04-131 (spis 10C 573/00 je pripojený pri spise 25C 37/07 a nachádza sa na Krajskom súde v Prešove). Citovaným rozsudkom žaloba LONLERU s.r.o. proti žalovaným o vypratanie priestorov bola síce zamietnutá, ale len s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zásadu nedotknuteľnosti obydlia. Súdy opäť v oboch týchto konaniach konštatovali, že žalovaní užívajú priestory neoprávnene a to práve z dôvodu, že sa nejedná o byt a dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu je tak absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
Medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca je vlastníkom priestorov užívaných žalovanými. Nesporné je aj to, že správcom objektu je Bytové družstvo v Prešove. Podľa vyúčtovania dodaných energií zo strany bytového družstva žalobcovi za rok 2009 za sporný priestor (označený výmerou 101m2 podľa č.l. 4) bytové družstvo vyúčtovalo za dodávku tepla 833,69 Eur, za TUV - 84,51 Eur a za vodné a stočné 55,24 Eur.
Žalobca tieto náklady uhrádzal bytovému družstvu v Prešove zálohovite - prehľad na č.l. 68a. Jednotlivé platby sú preukázané aj pripojenými výpismi z účtu (č.l. 71 - 84) a bytové družstvo aj potvrdilo vyrovnanie všetkých preddavkov ku 31.5.2012 (č.l. 98).
Na žiadosť žalovaných súd vyzval bytové družstvo Prešov o premeranie predmetných nebytových priestorov za prítomnosti žalovaných. Celková výmera podľa merania činí 101,19 m2. Bytové družstvo na dotaz súdu uviedlo aj to, že v priestore je ústredné kúrenie a základné príslušenstvo, takže ak by išlo o byt, bol by označený za byt prvej kategórie.
Následne súd zisťoval od realitných kancelárií obvyklé nájomné za predmetné priestory, ale ako pri byte, ale bez energií a to za rok 2009. SLOVREA oznámila výšku v rozmedzí 80 - 110 Eur mesačne, ARCHEA reality centr 450 -600 Eur, SABYT s.r.o. - 104,82 Eur, Šariš reality s.r.o. - 75 - 100 Eur.
V priebehu konania žalovaný v 1. rade žiadal preveriť aj správnosť vyúčtovania nákladov zo strany Bytového družstva Prešov. Štátna energetická inšpekcia vykonala previerku v Bytovom družstve Prešov a listom zo dňa 10.4.2012 (č.l. 93) oznámila súdu, že vyúčtovanie bolo vykonané v súlade s právnymi predpismi.
Žalovaní za rok 2009 uhradili žalobcovi celkovo 870 Eur.
Žalobca vyfakturoval žalovanému žalovanú sumu faktúrou č. 201005865 zo dňa 28.5.2010. Túto faktúru žalovaný v 1. rade prevzal dňa 14.6.2010 (č.l. 106).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Je nespochybniteľné, že žalovaní užívajú sporné priestory patriace žalobcovi bez právneho dôvodu, čo uzavreli už súdy vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach. Za ich užívanie pritom žalovaní uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si určili sami. Mali by však uhrádzať sumu, ktorá zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2009. O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva v tom, že obohatený vykonával právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné.
Nesporné v danom prípade je aj to, že žalovaní užívajú priestory ako byt, preto súd zisťoval primerané a obvyklé nájomné pri bytoch v danej lokalite s príslušným vybavením a popisom za rok 2009. Za relevantné súd považoval vyjadrenia troch realitných kancelárii - SLOVREA, SABYT s.r.o. a Šariš reality s.r.o., ktoré sa v podstate zhodovali, odchýlky boli minimálne, na rozdiel od vyjadrenia spoločnosti ARCHEA reality, podľa ktorej nájomné je až 450 - 600 Eur mesačne, čo súd považoval za nereálne, nezodpovedajúce trhovým reláciám v Sabinove. Po spriemerovaní hodnôt už spomínaných troch realitných kancelárii súd vychádzal z hodnoty 96 Eur (po zaokrúhlení) predstavujúcej primerané a obvyklé nájomné, ktoré by žalovaní mali žalobcovi platiť v roku 2009, za 12 mesiacov to činí 1.152 Eur.
Pre úplnosť súd pripomína, že pri tomto nároku nie je rozhodujúci tzv. ušlý zisk žalobcu, ktorý by spočíval vo výške nájomného, o ktoré prišiel (ako tvrdil mal záujemcu, ktorý mu ponúkal vyššie nájomné), pretože uplatnený nárok súd posúdil ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným tým, že neplatili žalobcovi nájomné za byt, keďže priestory užívajú ako byt a nie nebytové priestory. Na spomínaný ušlý zisk žalobca nemá nárok, keďže žalovaní sa nedopustili porušenia právnej povinnosti, čo je základným predpokladom pre vznik ich zodpovednosti za škodu. Súd totiž nevyhovel žalobe o ich vypratanie a poskytol im právnu ochranu ich bývania.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných žalovanými boli dodané služby ich správcom Bytovým družstvom v Prešove - dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné v úhrnej výške za rok 2009 - 973,44 Eur. Za tieto služby zaplatil žalobca (preukázané výpismi z účtu a potvrdením správcu) hoci uvedené služby využili a spotrebovali žalovaní. Žalovaní preto musia žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia príslušnú sumu za tieto služby. V súvislosti s ich tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla a teplej vody súd uvádza, že nie je možné to zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaní svoje tvrdenie preukázali. Uvedená skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaní boli jeho nájomcami a teda išlo by o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu práva na zľavu z nájomného. Ani jeden z týchto predpokladov však splnený nie je. Opäť je potrebné zdôrazniť, že žalovaní užívajú priestory neoprávnene, nie sú v žiadnom ´právnom vzťahu so žalobcom a preto nemôžu si voči nemu uplatňovať nároky na zľavu pre nekvalitu služieb dodaných správcom objektu.
Celkove teda žalovaní mali žalobcovi zaplatiť 2.125,44 Eur (1.152 + 973,44), zaplatili mu však len 870 Eur, preto majú mu uhradiť ešte 1.1255,44 Eur. Súd preto považoval za dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť a vo zvyšku žalobu z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú zamietol.
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení faktúry (§ 563 OZ), teda od 15.6.2010. V súlade s dispozičnou zásadou v konaní (§ 153 ods. 2 O.s.p.) súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia, keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite predstavujú ročne 5,36%, čo je menej ako to vyplýva zo spomínaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech a to v rozsahu približne 3 uplatneného nároku, žalovaní boli úspešní v 1 a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu rozdielu úspešnosti, to znamená v rozsahu 1/2 uplatnenej náhrady predstavujúcej zaplatený súdny poplatok zo žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.