Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25CoE-103-2013.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Subarea
25CoE/103/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s., so sídlom Komárno, E. B. Lukáča 25, IČO: 36 537 870, proti povinnej: neb. K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J., C. V. XX/XX, o vymoženie 43,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Beaty Boncsekovej, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, ul. Biskupa Királya 12, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 01. 2013 č. k. 0Er/449/2001-68, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu, vedenú proti povinnej na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 43,11 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke JUDr. Beate Boncsekovej ako náhradníčke súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), 2, § 58 ods. 1, § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) a 19, § 20 OSP a § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka po zistení, že povinná zomrela dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené z dôvodu jej nemajetnosti. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo zavedené až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01. 02. 2002. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 12. 02. 2001, o trovách exekúcie nerozhodoval podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 02. 2002 tak, ako to požadoval súdny exekútor. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 10. 2008 sp. zn. II. ÚS 272/08. Mal za to, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k úmrtiu povinnej a následne k zastaveniu exekúcie, a preto nemôže byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Záverom zdôraznil, že exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, t. j. v podnikateľskom režime, pričom na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Mal za to, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa, ktorý má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Uzavrel, že i napriek tomu, že súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka v časti, týkajúcej sa trov exekúcie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania jej náhrady trov exekúcie v celkovej výške
115,20 eura, na ktorých náhradu žiadala zaviazať oprávneného. Dôvodila, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď jej nepriznal náhradu trov exekúcie. Učinil tak v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 05. 2011 sp. zn. 7MCdo 5/2011, v zmysle ktorého má súdny exekútor zákonný nárok na trovy exekúcie.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie súdnej exekútorky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený požiadal dňa 12. 02. 2001 súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, ul. Biskupa Királya 12, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.298,70,-Sk ( 43,11 eura ) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Komárno dňa 24. 01. 1997, č. k. Ro 47/1997-9, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 02. 1997. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 26. 02. 2001 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 15. 03. 2001 poveril vykonaním exekúcie. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31. 03. 2009 č. k. 0Er/449/2001-33, právoplatným dňa 28. 04. 2009, pripustil zámenu účastníka na strane oprávneného XEDEX, s.r.o., v likvidácii, IČO: 35 681 055, Humenné, ktorý z konania vystúpil a na jeho miesto pripustil KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a. s., so sídlom Komárno, E. B. Lukáča 25, IČO: 36 537 870. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 01. 2013, súdna exekútorka navrhla zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná dňa XX. XX. XXXX zomrela a konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené z dôvodu nemajetnosti povinnej. Zároveň si vyčíslila trovy exekúcie v celkovej výške 115,20 eura, na ktorých náhradu žiadala zaviazať oprávneného. Z oznámenia o úmrtí vydanom Matričným úradom mesta Komárno dňa 19. 01. 2011 je nesporné, že povinná zomrela dňa XX. XX. XXXX. Uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 03. 2011 sp. zn. 5D/69/2011, Dnot 39/2011 bolo konanie vo veci dedičstva po neb. K. V. zastavené z dôvodu, že povinná nezanechala žiaden majetok. Preskúmavaným uznesením súd prvého vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v danej veci zastavil. Žiaden z týchto výrokov odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania je časť napadnutého uznesenia, týkajúca sa trov exekúcie, ktorou súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke JUDr. Beate Boncsekovej trovy exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný( § 197 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vychádzajúc z ostatne citovaných zákonných ustanovení v znení dopadajúcom na danú vec je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú: zastavenie exekúcie, zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi nimi. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také jeho porušenie procesných
predpisov, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by zastavenie exekúcie spôsobilo. Pre záver o zavinení oprávneného je taktiež potrebné posúdiť, či oprávnený i pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, pričom náležitá opatrnosť je opatrnosť spočívajúca v konaní oprávneného pred alebo v priebehu exekúcie smerujúca k patričnému zisťovaniu, či došlo k dobrovoľnému plneniu.
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti. V danej veci totiž bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný súdnemu exekútorovi dňa 12. 02. 2001. V tom čase právna úprava neriešila otázku znášania trov exekúcie v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K zastaveniu exekúcie tak došlo v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku po tom, čo súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Dôvodom neprípustnosti exekúcie bola skutočnosť, že povinná dňa XX. XX. XXXX zomrela, t. j. stratila spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzhľadom na časový odstup od podania návrhu na vykonanie exekúcie a úmrtia povinnej je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti vnímanej vo svetle vyššie popísaných záverov nemohol predvídať, že dôjde k úmrtiu povinnej, a teda ani k následnému zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie takto nedošlo zavinením oprávneného, a preto nie je dôvod uložiť mu nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku. Takýto záver je plne súladný i s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 10. 2008 č. k. II. ÚS 272/2008-35, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený tak nezavinil zastavenie exekúcie, pričom nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať úmrtie povinného, ktoré je objektívnou okolnosťou majúcou za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.