Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/70/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., E. J. XX/XX, o vymoženie 1.005,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 11. 2012 č. k. -37, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 vstúpila PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A. IČO: 45 869 464.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Tomášikova 5/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1.005,08 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 27. 01. 2012 sp. zn. . Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 849954908 zo dňa 21. 10. 2008. Opierajúc sa o ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , , o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. -4, , , , , , ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa najmä tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Naviac povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Uzavrel, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ust. neplatná. V intenciách ust. Exekučného poriadku a , o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v článku 2 bod 7 zmluvy, ako i v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver a v bode 10 všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, nakoľko nespĺňa podmienky ust. , nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady alebo , keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac prostredníctvom nej si Poštová banka, a.s. plnila svoju zákonnú povinnosť podľa S poukazom na ust. mal za to, že rozhodcovská doložka nespĺňa podmienky tohto ustanovenia, nakoľko v zmysle bodu 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok mal povinný ako spotrebiteľ na výber, či zmluvu o úvere uzatvorí s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 02. 2012 č. k. -34, ako i v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2012 sp. zn. . Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, aký mala nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán konkrétne dopad na spotrebiteľa. Uviedol, že skutočnosť, že je vopred známy konkrétny rozhodcovský súd, ktorému sa majú spory predkladať, nepôsobí v neprospech spotrebiteľa, keďže už v čase podpisu rozhodcovskej doložky sa povinný môže oboznámiť so štatútom a rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a s ďalšími pravidlami jeho fungovania. Naviac povinný ako účastník rozhodcovského konania mal možnosť výberu konkrétneho rozhodcu, pričom toto právo v súlade s Rokovacím poriadkom nevyužil. Povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma, naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný nahradiť oprávnenému nižšie trovy konania a rovnako mu odpadli všetky výdavky na cestovanie, ktoré by mu v prípade konania pred súdom vznikli v súvislosti s obligatórnym pojednávaním pred Okresným súdom Nitra. Tiež uviedol, že o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov ( teda i zo zmlúv o úvere ), budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Vytkol súdu prvého stupňa, že nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní, nakoľko povinnému bola daná vo výzve na žalobnú odpoveď možnosť na vyjadrenie námietok a výber rozhodcu, avšak povinný sa k žalobe nevyjadril a nebol ochotný spor riešiť dohodou tak, ako je uvedené v čl. 11.2 obchodných podmienok pre úver. Taktiež rozhodcovský súd vyzval povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu, pričom povinný túto výzvu prevzal dňa 27. 09. 2011 a v stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď. Právoplatný rozhodcovský rozsudok tak nebol vydaný bez účasti spotrebiteľa. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 04. 2010 sp. zn. .

Povinný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Tomášikova 5/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 07. 06. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.005,08 eura spolu s úrokom vo výške 24 % ročne od 02. 07. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02. 07. 2011 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslená ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 99,15 eura, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslená odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 07. 2011 vo výške 401,28 eura, sumy dlžných poplatkov vo výške 46,04 eura, trov rozhodcovského konania vo výške 62,06 eura, trov exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a. s. zo dňa 27. 01. 2012 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 01. 04. 2012. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 0849954908 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného- Poštovou bankou, a. s. a povinným dňa 21. 10. 2008 a obchodné podmienky pre úver.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 21. 10. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. ). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. , v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou položkou viazaná.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 21. 10. 2008 uzatvorili zmluvu o úvere č. 0849954908, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i obchodné podmienky pre úver. Podľa článku 11-Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2 obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného vo svojom odvolaní len uvádza, že ust. , o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného -Poštová banka a. s. povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil tak, ako je uvedené v bode II výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V priebehu odvolacieho konania dňa 06. 03. 2013 súdny exekútor predložil návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, aby na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 vstúpila PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A. IČO: 45 869 464. Zároveň predložil súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného a oznámenie spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. o tom, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2012 zo dňa 18.12.2012 medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnému. Následne dňa 15. 01. 2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2013 medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnému.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Citované ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje, že exekúciu možno uskutočniť aj proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný a v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený. Ide o prípad prechodu práv alebo povinností priznaných alebo uložených v exekučnom titule na iné subjekty tzv. hmotnoprávne nástupníctvo alebo hmotnoprávna sukcesia. Zákon tak pripúšťa postúpenie pohľadávky po vydaní poverenia, ako aj následnú zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, ale len za predpokladu, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania.

V danej veci je nesporné, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 01. 2013, došlo k postúpeniu pohľadávky povinného medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníkom, ktorá skutočnosť bola oznámená i súdnemu exekútorovi. Tým podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku preukázateľne nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Odvolací súd preto pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného tak, ako je uvedené v bode I výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.